Duševná choroba je komplexný a mnohostranný problém, ktorý postihuje milióny ľudí na celom svete. Tieto poruchy môžu významne ovplyvniť kvalitu života jednotlivca, jeho vzťahy a schopnosť vykonávať každodenné činnosti. Pochopenie duševnej choroby je kľúčové nielen pre postihnutých, ale aj pre spoločnosť ako celok, pretože podporuje empatiu, znižuje stigmu a povzbudzuje jednotlivcov k vyhľadaniu pomoci. Duševné choroby označujú rôzne stavy, ktoré ovplyvňujú emocionálnu, psychickú a sociálnu pohodu človeka.
Hoci mnohé duševné choroby majú zložitý pôvod, niektoré môžu byť spojené s infekčnými agensmi alebo faktormi prostredia. Genetika zohráva významnú úlohu vo vývoji duševných chorôb. Autoimunitné ochorenia, pri ktorých imunitný systém tela omylom napáda vlastné bunky, môžu tiež ovplyvniť duševné zdravie. Duševné ochorenie sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi a príznaky sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnej poruchy.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak vaše duševné ťažkosti pretrvávajú viac ako dva týždne, dlhodobo ovplyvňujú váš výkon, vzťahy a prežívanie, vyhľadajte odborníka na psychické zdravie. Je nevyhnutné rozlišovať medzi rôznymi duševnými poruchami, pretože príznaky sa môžu prekrývať. Napríklad depresia môže napodobňovať príznaky porúch štítnej žľazy a úzkosť sa môže zamieňať s panickými záchvatmi spôsobenými srdcovými problémami.
Myšlienky na samovraždu alebo sebapoškodzovanie si vyžadujú okamžitú pomoc. V takomto vážnom prípade sa môžete obrátiť aj na pohotovostné služby na čísle 112. Od 1. júla 2018 je ambulantná pohotovostná služba dostupná v pracovných dňoch od 16:00 do 22:00 hod. a počas víkendu alebo sviatku od 07:00 do 22:00 hod.
Kto je psychológ, psychiater a psychoterapeut?
- Psychológ je filozof, skúmajúci činnosť ľudskej duše (psyché), analyzuje ju a systematizuje jej zdravé a chorobné stavy. Skúma súvislosť medzi správaním a mentálnymi procesmi na základe vedecky koncipovaných zásad, systémov a metód.
- Klinický psychológ má kompetencie posúdiť duševný stav, keďže v zdravotníckom zariadení pracoval s ľuďmi, ktorí majú skúsenosť s psychiatrickou diagnózou. Ak si nie ste istí, či vám stačí psychoterapia alebo potrebujete aj lieky, môžete navštíviť klinického psychológa, ktorý vás prípadne odošle za psychiatrom.
- Psychiater je lekár, ktorý disponuje vedomosťami o nervovej sústave, mozgu a ich ochoreniach. Prostredníctvom liekov (aj psychoterapie) lieči poruchy myslenia, emocionálneho života a správania. Ak sa vám zdá, že váš stav je vážnejší a budete potrebovať lieky, odporúčame vám návštevu psychiatra.
- Psychoterapeut lieči pomocou psychologických techník, je v úzkom a pravidelnom kontakte s pacientom, pozná jeho chorobu, rôzne liečebné postupy, ktoré určuje psychiater.
Ambulancia klinického psychológa aj psychiatrická ambulancia patria medzi ambulancie prvého kontaktu, preto nie je potrebné, aby pacient prichádzal s „výmenným lístkom“.
Ako nájsť správneho odborníka?
V prvom rade je potrebné nájsť si toho správneho odborníka. Mapa podpory Ligy za duševné zdravie je vyhľadávač psychiatrov, psychológov, organizácií a podporných aktivít podľa miesta pôsobenia na Slovensku. Obsahuje konkrétnych poskytovateľov pomoci v oblasti duševného zdravia spolu s adresami a kontaktnými údajmi.
Zoznam zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nájdete na webe vašej zdravotnej poisťovne. Zoznam psychoterapeutov podľa druhu psychoterapie (napríklad kognitívno-behaviorálna terapia, gestalt psychoterapia, EMDR) nájdete na webe Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti.
Slovenská psychoterapeutická spoločnosť (SPS) je dobrovoľná odborná organizácia, ktorá združuje odborníkov, ktorí vykonávajú psychoterapiu, vzdelávajú sa v psychoterapii a podporujú tento druh liečby. Spoločnosť vedie zoznam svojich členov s absolvovaným kompletným psychoterapeutickým vzdelaním.
Typy duševných porúch a ich liečba
Liečba duševných chorôb často zahŕňa kombináciu lekárskych a terapeutických prístupov. Liečebné postupy sa môžu líšiť v závislosti od liečenej populácie. Priebeh duševných chorôb sa u jednotlivých ľudí značne líši. Niektorí môžu mať jednorazovú epizódu, zatiaľ čo iní môžu mať opakujúce sa alebo chronické ochorenia. Medzi najbežnejšie typy patria úzkostné poruchy, depresia, bipolárna porucha, schizofrénia a poruchy osobnosti.
Depresia
Depresia je vážne a časté duševné ochorenie, ktoré je charakterizované smútkom, stratou záujmu alebo potešenia, pocitmi viny alebo nízkej sebahodnoty, narušeným spánkom alebo chuťou do jedla, pocitmi únavy a zlej koncentrácie. Celosvetovo trpí na depresiu až 300 miliónov ľudí. Neliečená depresia môže prejsť do ťažších stavov, pretože môže byť dlhodobá a depresívne epizódy majú tendenciu sa v živote vracať.
Liečba depresie má byť len pod vedením odborníka, ktorý má k dispozícii viacero liečebných možností. Po individuálnom zvážení, liečba spočíva buď len zo psychoterapie alebo kombinácie psychoterapie a farmakologickej liečby (antidepresíva).
Dôležité upozornenia pri užívaní antidepresív:
- Antidepresíva si nikdy neordinujte sami.
- Nástup účinku antidepresív je pozvoľný a môže trvať aj niekoľko týždňov.
- Liečba je dlhodobá a trvá minimálne 6 až 9 mesiacov, niekedy dokonca doživotne.
- Po prejavení sa nežiaduceho účinku liečbu neprerušujte, ale kontaktujte lekára.
- Dávkovanie liekov si neupravujte sami.
- Nevysadzujte si liečbu sami, ak sa začnete cítiť lepšie.
- Na antidepresíva nikdy nepite alkohol a neužívajte iné návykové látky.
Ako rozpoznať príznaky depresie a ako ju liečiť
Úzkostné poruchy
Úzkostné poruchy zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú každodennú činnosť. Môže ísť o voľne plynúcu alebo náhle vzniknutú úzkosť, ktorá buď nie je obmedzená na konkrétne situácie alebo objekty (panická úzkosť), alebo, naopak je (fóbie).
Medzi príznaky patria: búšenie srdca, potenie, chvenie, tras, sucho v ústach, pocit nedostatku kyslíka, tlak na hrudníku, nevoľnosť, závraty, strach zo smrti, zo zbláznenia sa, odpadnutia, zo straty kontroly, pocit, že objekty okolo nie sú reálne, návaly tepla/chladu, nepokoj, podráždenosť, hrča v krku, prázdno v hlave, prehnaná reakcia na malé podnety.
V rámci liečby je niekedy postačujúca psychoterapia, inokedy sú potrebné aj nenávykové lieky (antidepresíva s dostatočným anxiolytickým účinkom). Benzodiazepíny (alprazolam, bromazepam, diazepam, medazepam, klonazepam a ďalšie) sú síce anxiolytiká, ale vysoko návykové, preto nie sú vhodné na dlhodobejšiu liečbu úzkosti. Majú sa užívať v najnižšej možnej účinnej dávke, čo najkratší možný čas a maximálne 2 - 4 týždne.
Adaptačná porucha
V čase adaptácie na závažné zmeny v živote alebo v stresových situáciách môže vzniknúť adaptačná porucha. Ide o stav (subjektívneho utrpenia a emočnej poruchy), ktorý bráni v sociálnom fungovaní a výkonnosti. Spúšťačom je vždy vážna životná udalosť alebo zmena, pri ktorých bola prekročená adaptačná kapacita človeka. Prejavy môžu mať známky depresie a/alebo úzkosti.
Hoci by príznaky mali odoznieť do polroka, u predisponovaných osobností môže prejsť do úzkostnej poruchy alebo depresie, alebo sa môže vyskytnúť aj pokus o samovraždu. Adaptačná porucha s úzkostnými a/alebo depresívnymi príznakmi sa lieči podobne ako depresívna či úzkostná porucha.
Traumatizácia
Trauma je následok poškodzujúcich udalostí (alebo náročných období) na tele a duši. Vzniká, keď je nervová sústava vystavená príliš intenzívnemu ohrozeniu jednorazovo (prepadnutie, znásilnenie) alebo opakovane (výsmech, ponižovanie), alebo keď sa duši dlhodobo nedostáva dostatok niečoho, čo potrebuje (pozornosť, starostlivosť, uznanie).
Trauma sa prejavuje rôzne: poruchy spánku, zlé sny, zvýšená úľaková reakcia, pocity odpojenia od myšlienok, emócií, tela, úzkosť, depresia, rýchla zmena nálady, chronické ochorenia, bolesti, precitlivenosť na podnety, problém s pozornosťou, sebapoškodzovanie, uzavretosť, závislosť, pocit prázdna, myšlienky na samovraždu. Trauma sa lieči predovšetkým psychoterapeuticky.
Sebapoškodzovanie
Sebapoškodzovanie je ubližovanie samému sebe - spôsobovanie si bolesti ostrým predmetom alebo iným spôsobom (pálenie sa, nadužitie alkoholu, liekov...). Osoba to robí kvôli tomu, aby aspoň na chvíľu uvoľnila napätie od emocionálnej bolesti - nahromadených negatívnych myšlienok a pocitov. Najčastejšími príčinami sú problematické vzťahy, tlak v škole, šikanovanie, príznaky úzkosti, depresie, zlé mienenie o sebe, nedostatok sebalásky, problematické straty či zmeny. Často sa k tomu pridáva užívanie návykových látok.
Osoba so sklonom k sebapoškodzovaniu si často ubližuje na miestach, ktoré sú kryté oblečením. Dôležité je vyhľadať odborníka, ktorý dotyčného naučí, ako si osvojiť spôsob práce s negatívnymi myšlienkami a pocitmi, ktoré časom úplne vytlačia nutkanie poškodiť seba.
Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)
Obsedantno-kompulzívna porucha znamená, že myseľ človeka je zaplavená nutkavými myšlienkami (obsesiami), ktoré sú maximálne obťažujúce, nežiaduce a znepokojujúce. Následne vykonáva rituály (kompulzie), aby znížil úzkosť spojenú s obsesiami.
Najčastejšie obsesie:
- nutkavá potreba poriadku a presnosti uložených vecí
- strach z mikróbov a chorôb
- strach zo straty niekoho dôležitého
- strach z vyrieknutia alebo len myslenia si obscénnych slov
Kompulzie môžu byť:
- nadmerná osobná hygiena, nadmerné upratovanie
- nadmerné hromadenie vecí
- opakovaná kontrola zámkov a vypínačov
- presné zoraďovanie predmetov, počítanie
- časté vyžadovanie uistenia, súhlasu
OCD sa lieči predovšetkým psychoterapeuticky. V iných prípadoch je potrebné užívať aj antidepresíva s účinkom na OCD prejavy.
Poruchy spánku (Nespavosť)
Nespavosť (insomnia, alebo, skôr, hyposomnia) je vážny problém, ktorý v minimálnom počte prípadov skutočne vyžaduje medikamentóznu liečbu. Pacient potrebuje starostlivo dodržiavať pravidlá spánkovej hygieny, riešiť primárny duševný problém a mať na pamäti, že jeho spánok sa bude upravovať aj niekoľko týždňov. Ľudia, ktorí majú nejaký psychický problém, majú zároveň aj ťažkosti s ranným vstávaním a zisťujú, že spia viac než zvyčajne. Ľudia s úzkosťou často uvádzajú, že sa im ťažko zaspáva, pretože sa pred spánkom strachujú.
Závislosti
Závislosť je komplexný stav, ktorý si vyžaduje odbornú liečbu. Čím mladšia je osoba, u ktorej sa závislosť rozvinie, tým je náročnejšia jej liečba. Na vznik závislosti neexistuje odolnosť. Závislí pacienti sa v rámci liečby učia pracovať so svojimi emóciami, impulzivitou, zvládať stres, hľadajú motiváciu k dlhodobej abstinencii.
Bipolárna afektívna porucha (BAP)
Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.
Poruchy príjmu potravy
Existuje viacero typov porúch príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa. Sprevádzajú ich mnohé problémy, a to nielen emočné či sociálna dysfunkcia, ale veľmi často aj vážne telesné ťažkosti - strata menštruácie, celková slabosť, odpadávanie, vypadávanie vlasov, zubov, rednutie kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty.
Starostlivosť o duševné zdravie a prevencia
Dôležitejšie ako liečenie psychických problémov je včasná prevencia a osveta, ale aj včasná diagnostika a liečba. To môže zabrániť vzniku a rozvoju duševných porúch, ich ďalšiemu zhoršeniu, čo by vyžadovalo psychologickú, psychoterapeutickú alebo aj psychiatrickú liečbu dlhodobejšiu. Všetky duševné poruchy a ochorenia je možné diagnostikovať a liečiť mimo nemocnicu, či už ambulantne alebo v stacionári, ak príznaky nie sú príliš silné a nevyvolávajú správanie, ktoré môže byť nebezpečné pre postihnutého pacienta alebo iné osoby.
Odporúčania pre starostlivosť o duševné zdravie:
- Pamätajte na svoju pohodu. Zabezpečte si dostatok spánku, čerstvého vzduchu a vyváženú stravu.
- Pohybujte sa, nájdite si nejakú fyzickú aktivitu, ktorá vás baví.
- Doprajte si čas na svoje vlastné myšlienky a pocity.
- Buďte súčasťou nejakej skupiny. Venujte čas ľuďom, s ktorými vám je dobre.
- Nastavte si dôležité ciele, ktoré vás motivujú, ale nepohlcujú.
- Buďte na seba dobrí. Ak ste v ťažkej situácii, dýchajte zhlboka a skúste sa sami sebe prihovoriť tak, ako by ste sa prihovárali dobrému priateľovi.
Duševné problémy u detí
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov. Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky.
