Ako dlho trvá PN pri vyskočenej platničke: Komplexný sprievodca liečbou a rekonvalescenciou

Máte pocit, že sa bolesť chrbta stala neoddeliteľnou súčasťou vášho života? Ide o nepríjemnú bolesť chrbta, ktorá vystreľuje až do nôh alebo rúk? K tomu sa dostavuje brnenie končatín a svalová slabosť? Tieto problémy môžu signalizovať výhrez medzistavcovej platničky. Vyskočená platnička, odborne nazývaná aj hernia disku, je stav, ktorý môže výrazne ovplyvniť kvalitu života. Často sa prejavuje silnou bolesťou, obmedzenou pohyblivosťou a v niektorých prípadoch aj neurologickými príznakmi.

Dĺžka PN (pracovnej neschopnosti) pri vyskočenej platničke je individuálna a závisí od viacerých faktorov, ako je závažnosť poškodenia, zvolená liečba a celkový zdravotný stav pacienta. Poďme sa pozrieť, ako rozpoznať príznaky vyskočenej platničky, zistiť jej príčiny a možnosti liečby. Tieto poznatky vám pomôžu získať späť kontrolu nad svojím zdravím a pohodlím.

Čo je to vyskočená platnička?

Vyskočená platnička, odborne hernia disku, vzniká pri poškodení alebo vyklenutí medzistavcovej platničky, ktorá môže tlačiť na nerv alebo miechu. Medzistavcová platnička je pružné tkanivo, ktoré spája stavce a umožňuje bezproblémový pohyb chrbtice. Platnička má rôsolovité jadro, ktoré je obalené pevným prstencom. Pokiaľ sa mäkké jadro dostane von zo svojho „obalu“, dochádza k dráždeniu okolitých nervov a vzniku bolesti.

Medzistavcovú platničku si môžete predstaviť ako vrstvenú a pružnú loptičku s nestlačiteľným gélovitým jadrom (Nucleus pulposus), ktoré obopínajú vrstvy vláknitých chrupaviek (anulus fibrosus) podobne ako sú uložené vrstvy cibule. Spolu tvoria tzv. platničkový prstenec (disc annulus). Tieto medzistavcové platničky majú za úlohu tlmiť nárazy tela, spájať stavce a rovnomerne prerozdeľovať tlakovú záťaž. Aby si medzistavcové platničky mohli plniť dostatočne svoju funkciu, musia byť pružné a pevné. Aby mohli byť pružné a pevné, potrebujú byť dostatočne vyživované a hydratované. Toto sa deje hlavne počas kvalitného spánku, kedy je platnička nezaťažená váhou chrbtice a tela. Platnička vstrebáva potrebné živiny a vodu cez tenkú vrstvu hyalínovej chrupavky a navyšuje tak svoj objem. Nadobudnutý objem platničky potom lepšie plní svoju ochrannú a tlmiacu funkciu.

Hernia disku je odštiepenie časti disku, najčastejšie pod niektorý nerv v miechovom kanáli. Následkom toho sú nielen bolesti chrbtice, ale bolesť môže vystreľovať aj do končatín.

Komentár ortopéda

Pacient výrazom vyskočená platnička alebo seknutý nerv často mylne popisuje takmer hocijaký akútny zdravotný problém, ktorý mu spôsobuje veľké bolesti chrbta a tzv. svalovú blokádu a znižuje rozsah pohyblivosti v oblasti chrbtice, prípadne aj celého pohybového ústrojenstva. Nemýľte si preto vyskočenú platničku so svalovými spazmami či natiahnutým svalom a nechajte sa poriadne vyšetriť. Príznaky sú pre laikov podobné, diagnózy sa od seba veľmi výrazne líšia aj následkami zo zanedbania zdravotného stavu.

Príčiny vzniku hernie disku

Výhrez platničky väčšinou súvisí s opotrebovaním chrbtice. Niektorí ľudia majú genetickú predispozíciu na oslabenie platničkového tkaniva, čo zvyšuje riziko vypadnutia. Následkom dlhodobého zlého držania tela či zranenia sa môže narušiť štruktúra platničky, kedy sa jej mäkké jadro začne vylievať mimo ochranného prstenca.

Medzi hlavné príčiny vzniku hernie disku patria:

• Vyšší vek / Degeneratívne prejavy: S rastúcim vekom platnička, podobne ako kosti, stráca svoju hustotu, objem a aj pružnosť. Stáva sa preto krehkejšou, náchylnejšou na zranenie, a taktiež sa znižuje aj jej odolnosť voči mechanickému opotrebovaniu. Dlhodobé opotrebenie platničky vzniká prostredníctvom dlhodobo nesprávnych pohybových vzorcov pri ohýbaní chrbtice. Tak dochádza k nadmernému opotrebeniu a nakoniec porušeniu ochranného obalu medzistavcovej platničky. Čím viac je platnička oslabená, zmrštená a následne zaťažovaná, tým vyššie je aj riziko hernitácie. Môžeme teda povedať, že s rastúcim vekom sa stávate viac rizikovou skupinou. V tomto prípade ide o pomalý (degeneratívny) priebeh ochorenia. Následky aj bolesti obvykle pretrvávajú dlhodobo alebo sa zranenia priebežne vracajú.
• Úraz / Akútne vyskočená platnička: Platnička môže vyskočiť aj zdravým jedincom následkom úrazu, napr. po tvrdom náraze, prudkom predklone, rotácii či inom krátkodobom preťažení chrbtice vzniká protrúzia alebo hernia disku. Akútny stav a bolesť odoznieva zhruba po 14 dňoch, pri zdravých jedincoch môže aj skôr.
• Dlhodobé nesprávne držanie tela: Nesprávne držanie tela a sedavý spôsob života vedú k nadmernému opotrebovaniu platničky. Dbajte na správne držanie tela, najmä pri dlhšom sedení alebo ťažkej manuálnej práci. Znížite tak riziko nezvratných zmien na chrbtici.
• Rizikové faktory: Nadváha, obezita, nedostatok pohybu a genetické predispozície zvyšujú riziko vzniku hernie disku. Medzi faktory, ktoré najviac ovplyvňujú vznik hernie, sú nadváha, sedavý spôsob života, vyšší vek či nesprávne držanie tela a to hlavne pri zdvíhaní ťažkých predmetov.

Príznaky vyskočenej platničky

Vyskočená platnička sa môže objaviť v oblasti krčnej, hrudnej i bedrovej chrbtice. Výhrez platničky je obvykle veľmi bolestivý, konkrétne problémy sa ale líšia podľa veľkosti výhrezu a miesta, kde k nemu došlo. Väčšina príznakov pri vyskočenej platničke vychádza z podráždenia nervových koreňov a miechy ako takej. Tieto nervy prechádzajú do celého tela cez malé priechodné priestory pomedzi stavce a práve popri predmetných medzistavcových platničkách. Každý z nich dokáže pri podráždení spôsobovať bolesť.

Bolesť pri vyskočenej platničke vznikne zvýšeným tlakom stavcov chrbtice na platničku, ktorá zas pri posune alebo deformácii dráždi už spomenuté nervy. Tuhnutím sa zvyšuje tlak aj na okolité nervy a následne dochádza k tzv. blokáde alebo aj "seknutiu".

Časté príznaky:

• Neznesiteľná ostrá bolesť chrbta sprevádzaná stratou pohyblivosti, ktorá sa dostaví, ak vytlačené jadro platničky z niektorého smeru tlačí na miechu či nervový koreň. Táto bolesť môže byť jednostranná, ale aj obojstranná súmerná.
• Menej intenzívna lokálna bolesť vzniká obvykle ak platnička tlačí na nervové zakončenia v nižšej miere, čím vzniká bolesť s nižšou intenzitou a presnou lokalizáciou. Je často pripisovaná spazmám medzi lopatkami či natiahnutému svalstvu.
• Bodavá či pulzujúca bolesť chrbta pri rôznych činnostiach, ktorá sa prejavuje napríklad pri chôdzi, kašli, pri predklone či ohybe, sedení, ale môže sa ozývať aj v pokoji. Postihnutý človek môže hlásiť aj bolesti v oblasti bedrového kĺbu, stehna, lýtka, chodidla až vystreľujúcu bolesť do prstov na nohách.
• Brnenie, mravčenie a strata citu v prípade, že platnička tlačí málo alebo netlačí na nerv vôbec. Môže sa stať, že máte vyskočenú platničku aj úplne bez bolestí. V prípade bezbolestného poškodenia platničky sa často zanedbáva liečba. Preto nás neváhajte navštíviť aj v prípade tŕpnucich končatín. Môže dôjsť aj k znecitliveniu dolnej končatiny.
• Svalové kŕče a svalová blokáda.
• Slabosť.

Zriedkavé príznaky:

• Strata kontroly vyprázdňovania: Veľmi zriedkavý a závažný príznak. Akonáhle trpíte stratou kontroly vyprázdňovania, vyhľadajte lekársku pomoc!

Typické miesta výskytu hernie disku a ich príznaky

Vyskočená platnička môže spôsobiť bolesť v rôznych častiach tela. Najčastejšie hernia disku vzniká v najviac namáhaných častiach chrbtice. Preto sú ohrozené najmä nižšie umiestnené platničky. Najviac zranení preto evidujeme na pozícii L4-L5 a L5-S1. Pozícia platničky sa vždy určuje rozsahom dvoch stavcov, medzi ktorými sa nachádza.

• Krčná chrbtica (C1-C7): Výhrez platničky v krčnej chrbtici spôsobuje silnú bolesť v oblasti krku. Bolesti navyše často vystreľujú do ramien, paží aj prstov na rukách. Bolesť sa môže zhoršovať pri niektorých pohyboch krku. Vyklenutá platnička krčnej chrbtice je častým dôsledkom sedavého životného štýlu a zhrbeného sedenia za počítačom. Ak sa poškodí platnička na krku, bolesť môže okrem krku zasahovať aj medzi lopatky, vyžarovať cez rameno do ruky alebo prstov. Okrem bolesti môže dochádzať aj k tŕpnutiu a znecitliveniu. Najčastejšie sú v ohrození platničky na začiatku krčnej chrbtice medzi C2-C3 a na opačnej hranici konca krčnej chrbtice a hrudnej chrbtice (C7 a T1, táto platnička je často označovaná aj ako C8, záleží len od lekára a spôsobu označenia, ktorý využíva). Nerv z C8 inervuje horné končatiny, preto sa hernia na príslušnej platničke často prejavuje tŕpnutím horných končatín.
• Hrudná chrbtica (T1-T12): Vyskočená platnička hrudnej chrbtice spôsobuje okrem bolesti priamo v mieste hrudnej chrbtice aj nepríjemné pocity v nohách. Vyskočená platnička v oblasti hrudnej chrbtice býva často ako následok autohavárie, kedy prichádza k posunu v dôsledku nárazu zboku.
• Drieková chrbtica (L1-L5): Vyskočená platnička v dolnej časti chrbta prináša silnú bolesť v bedrách. Pacienti cítia brnenie, mravčenie a zmenu citlivosti jednej alebo oboch dolných končatín. Druhá najväčšia oblasť zranení sa deje medzi už spomínanými stavcami L4 a L5 v oblasti bedrovej chrbtice. Tieto zranenia lokalizujeme ako hernia disku L4-L5. Najčastejším problémom je vyskočená bedrová platnička medzi 4. a 5.
• Panvová chrbtica (S1-S5): Posledná a najviac ohrozená medzistavcová platnička zo všetkých, leží medzi posledným stavcom driekovej chrbtice a prvým stavcom krížovej kosti. Ak na tomto mieste príde k vyskočenej platničke, označuje sa ako veľmi častá hernia disku L5-S1. Táto platnička býva najviac preťažovaná, pretože nesie najviac váhy zo všetkých platničiek. Tomu odpovedá aj najdlhšia doba liečby.

Diagnostika vyskočenej platničky

Správnu diagnózu môže stanoviť iba lekár. Neodkladajte liečbu vyskočenej platničky, a ak máte akékoľvek zdravotné ťažkosti alebo pochybnosti o svojom zdravotnom stave, navštívte odborného lekára. Diagnózu vyskočenej platničky určí lekár na základe fyzikálneho vyšetrenia v kombinácii s rôznymi zobrazovacími metódami.

Pre správnu diagnostiku je dôležité lekárske vyšetrenie, ktoré zahŕňa:

• Anamnézu: Lekár vyhodnocuje všetky symptómy (nielen bolesti končatín či chrbta) a doterajší priebeh ochorenia.
• Fyzikálne vyšetrenie: Lekár posudzuje držanie tela, rozsah pohybu a neurologické funkcie.
• Neurologické vyšetrenie.

Pre následné zistenie rozsahu prípadného poškodenia vašej platničky sú nutné zobrazovacie testy ako MRI, CT (v niektorých prípadoch aj röntgen či provokačná diskografia).

• Magnetická rezonancia (MRI) vyskočenej platničky: Dokáže potvrdiť alebo vylúčiť diagnózu vyskočenej platničky, presne určiť miesto a závažnosť zdravotného problému. MRI poskytuje detailné snímky mäkkých tkanív chrbtice ako napr. svalov, spinálnych nervov, šliach, väzov, platničiek a mäkkých vnútorných častí kostí ako napr. kostná dreň. MRI je veľmi presné a preferované čo sa diagnostiky vyskočenej platničky týka.
  • Bez bolesti a anestézie
  • Trvá 15-40 minút v závislosti od rozsahu
  • Potvrdzuje diagnózu, presné miesto aj jej závažnosť
  • Po skončení dostanete dokumentáciu na CD nosiči
  • Nie je možné vykonať, ak máte kardiostimulátor
• Počítačová tomografia (CT) vyskočenej platničky: Dokáže potvrdiť alebo vylúčiť diagnózu vyskočenej platničky, presne určiť miesto aj závažnosť zdravotného problému. Na rozdiel od MRI zobrazí aj ďalšie problémy so stavcami chrbtice. CT by sa malo používať v prípade ak nie je možné vykonať MRI vyšetrenie (napríklad ak máte kardiostimulátor) alebo ako spresnenie výsledkov vyšetrenia MRI.
  • Bez bolesti a anestézie
  • Trvá 10-20 minút
  • 2-3 hodiny pred vyšetrením treba prijať kontrastnú látku
  • Výsledky sú obvykle hneď dostupné
  • Používa sa, ak nie je možné vykonať MRI
• EMG (elektromiografia): Vyšetrenie elektrickej aktivity svalov a nervov.

Provokačná diskografia

Provokačná diskografia je diagnostický výkon, pri ktorom sa pacientovi injekčne podáva kontrastná látka priamo do už aj tak bolestivej platničky, čím dôjde k zobrazeniu jej štruktúry a zároveň je týmto dráždením pacientovi vyprovokovaná ďalšia bolesť pre potvrdenie alebo vyvrátenie presného miesta a druhu bolesti, ktorý ho trápi. Ide o veľmi bolestivý ambulantný zákrok, trvá približne 20 minút, bez lokálnej anestézie. Pre diagnostiku vyskočenej platničky obvykle nie je nutná (MRI či CT je presnejšie aj príjemnejšie).

Liečba vyskočenej platničky

Liečba vyskočenej platničky závisí od závažnosti príznakov a rozsahu poškodenia. Vo väčšine prípadov sa začína konzervatívnou liečbou. Liečbu vyskočenej platničky môže určiť iba lekár po zvážení vášho celkového zdravotného stavu. Zameriava sa na posilnenie svalov a obnovu hybnosti chrbtice. Cieľom je minimalizovať riziko opakovaného poškodenia platničky a znížiť bolesť.

Konzervatívna (nechirurgická) liečba

V liečbe vyskočenej medzistavcovej platničky sa využívajú prevažne konzervatívne (nechirurgické) metódy. Väčšina vysunutých platničiek však dobre reaguje na nechirurgickú liečbu, bolesť odznieva po 4 až 6 týždňoch. U väčšiny pacientov (85 %) však vymiznú akútne príznaky vyskočenej platničky krčnej chrbtice, hrudnej chrbtice alebo v bedrovej oblasti počas 8 až 12 týždňov.

Konzervatívna liečba zahŕňa:

• Kľudový režim: Oddych v kľudovej polohe, nájdite si polohu, v ktorej necítite bolesť a ste uvoľnený. V momente návratu k aktívnemu životu po hernii si ľudia musia dávať pozor na vykonávanie fyzicky náročnejších činností - venovať pozornosť pomalým a opatrným pohybom.
• Lieky proti bolesti: Analgetiká, nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) a svalové relaxanciá. Netlmia iba bolesť, ale aj zápal v poškodených tkanivách.
• Teplo a chlad: Skúste aplikovať na boľavé miesto suché teplo alebo chlad. Na prvý pohľad teplý obklad síce zvyšuje prekrvenie tkanív a mohlo by sa zdať, že by tak mohol zhoršiť opuch a tlak na nervový koreň, no zároveň aj uvoľňuje tkanivá čo tlak znižuje. Chlad sťahuje prípadný opuch a znižuje citlivosť podráždených nervových zakončení.
• Polohovanie a chôdza: Akonáhle si trochu oddýchnete, nezostávajte v jednej polohe pridlho. Keď zvládnete opatrné polohovanie, skúste sa pomaly postaviť a vzpriamene prejsť. Krátku chôdzu na rovnom povrchu opakujte každé 2-3 hodiny. Pravidelná chôdza s palicami podporuje regeneráciu platničiek.
• Fyzioterapia: Cvičenia na posilnenie svalov chrbta, zlepšenie flexibility a zníženie bolesti. Je tiež dôležité dodržiavať lekárske pokyny a odporúčania týkajúce sa cvičenia a celkovej liečby, pretože zle vykonané cvičenia môžu zhoršiť stav a viesť ku komplikáciám. Rehabilitačný plán pacientovi nastavuje vždy odborný lekár po rozsiahlej konzultácii. Absolútnym základom prevencie, ale aj liečby, je cvičenie, a to konkrétne stabilizačné cviky posilňujúce stred tela (brucho) a chrbát.
• McKenzieho metóda: Ide o cvičebnú metódu, ktorá bola vyvinutá špeciálne na liečbu bolesti chrbta, vrátane bolesti spôsobenej vyskočenou platničkou. Cviky McKenzie by mali byť vykonávané pod dohľadom odborníka, ako je fyzioterapeut alebo rehabilitačný lekár. Je nutné ich vykonávať správne a v súlade s vašim zdravotným stavom.
  • Preťahovanie chrbtice v polohe na bruchu: Ležte na bruchu s rukami položenými vedľa tela. Položte dlane na podlahu pod ramenami a pomaly zdvihnite hornú časť tela tak, že sa opriete o dlane.
  • Preťahovanie chrbtice v polohe na bruchu s podperou: Ležte na bruchu s podloženými lakťami pod ramenami a rukami položenými vedľa tela. Pomaly zdvihnite hornú časť tela a oprite sa o lakte.
  • Preťahovanie chrbtice v polohe na bruchu s podperou jednej strany: Ležte na bruchu a položte jednu ruku pod rameno na druhej strane tela. Pomaly zdvihnite hornú časť tela a otáčajte sa smerom k ruke, ktorú máte pod ramenom.
• SM systém: Špeciálna metóda cvičenia, ktorá sa zameriava na stabilizáciu chrbtice a regeneráciu medzistavcových platničiek.
• Obstreky: Pomocou obstrekov postihnutého miesta vám poskytneme rýchlu úľavu od najväčších bolestí. Obstrek zároveň môže slúžiť tiež ako diagnostická pomôcka na potvrdenie správnej lokalizácie zasiahnutého nervového koreňa. Na utíšenie bolesti sú často predpisované rôzne typy analgetík. Okrem toho môžeme zvoliť aj metódu liečby obstrekmi, ktoré sú realizované buď pod CT alebo pod röntgenom. Môžeme aplikovať ozón, ktorý má dehydratačnú funkciu, dokáže akoby vysušiť odlomenú časť platničky a pacientovi sa zredukujú bolesti. Ďalej môže byť aplikovaný kortikoid s anestetikom, ktoré tíšia bolesť. A potom pri pacientoch - najmä u starších ľudí, ktorí majú postihnutých viac segmentov - môže byť aplikovaná kaudálna blokáda. Pacient môže absolvovať obstreky viackrát, avšak pri opakovaných vpichnutiach sú samozrejme aj riziká, ako napríklad zanesenie infekcie.
• Bedrový pás: Používa sa na spevnenie svalstva a cvičenie na vytvorenie svalového korzetu.

Chirurgická liečba

Ak konzervatívna liečba nezaberá, prichádza na rad operácia. Operácia platničky je vždy poslednou možnosťou liečby a zvažuje sa v prípade, keď boli vyčerpané všetky možnosti konzervatívnej (neoperačnej) liečby a nedošlo k zlepšeniu stavu, nemá efekt rehabilitácie, bolesti sa u pacienta zhoršujú. Existujú tiež zriedkavé prípady, kedy je nutné pristúpiť k urgentnému operačnému riešeniu, najmä v spojitosti s progresívnou slabosťou dolných končatín.

V dnešnej dobe je možné operovať herniu disku niekoľkými spôsobmi:

• Klasická operácia (diskektómia, laminektómia): Vykonáva sa v celkovej anestézii. Nad miestom vysunutia platničky sa vykoná kožný rez, prestrihne sa fascia, chrbtové svaly a väzivo sa odsunú nabok, odstráni sa časť oblúkov stavcov, prenikne sa k vysunutej časti platničky a tá sa pomocou klieští odstráni. Okrem odstránenia malej časti vysunutej platničky možno odstrániť aj platničku celú a nahradiť ju “umelou” náhradou. Otvorené operácie chrbtice patria k najzložitejším chirurgickým výkonom, a preto nesú určité riziká, ako krvácanie alebo infekcie.
• Miniinvazívne a endoskopické výkony: Patria k najpokročilejším postupom odboru intervenčnej liečby bolesti. Cieľom miniinvazívnej a endoskopickej liečby chrbta je dosiahnutie úľavy od bolesti jej odstránením alebo znížením jej intenzity, ktorá môže viesť k zlepšeniu kvality života pacienta. Pod kontrolou röntgenového žiarenia je do prirodzeného anatomického otvoru v chrbtici, s veľkosťou zhruba 1 cm, zavedená špeciálna ihla pre vytvorenie pracovného kanála. Následne je zavedený endoskop vybavený svetelným zdrojom a sústava pracovných nástrojov. Vytlačená časť platničky sa následne odstraňuje špeciálnymi klieštikmi pod endoskopickou kamerou, ktorá zobrazuje priestor po celý čas operácie. K výhodám miniinvazívnych zákrokov patrí menšie riziko poškodenia svalových a kostrových štruktúr, menšie krvácanie, menšie riziko tvorby väzivových zrastov po operácii či výskyt infekcií. Výhodou je aj kratšia doba trvania výkonu a menšie riziko pooperačných komplikácií. Pre miniinvazívne a endoskopické zákroky postačuje jeden operačný vstup s dĺžkou 8 až 10 mm. Výhodou výkonov je aj to, že nie je nutná hospitalizácia.
• Laserová operácia: Tento druh operácie je najmenej invazívny. Laserová operácia sa robí v lokálnej anestézii a celý zákrok trvá menej ako jednu hodinu. Cez tenkú kanylu zavedenú do poškodenej platničky sa podá malé množstvo kontrastnej látky, aby sa operatér uistil o správnosti miesta vpichu. Následne sa laserom odstráni poškodené tkanivo platničky, čím sa v nej zníži tlak na miechu a nervy. Pravdepodobnosť krvácania a infekcie je pri tomto type operácie minimálna.

Dĺžka PN pri vyskočenej platničke

Dĺžka PN pri vyskočenej platničke je veľmi individuálna a závisí od viacerých faktorov: závažnosť poškodenia, zvolená liečba, povolanie, individuálny priebeh hojenia a dodržiavanie liečebného režimu. Priemerný čas na zahojenie poškodenej platničky je 8 až 12 týždňov. Pod pojmom „zahojenie“ máme na mysli úľavu od príznakov.

Faktory ovplyvňujúce dĺžku hojenia

Doba hojenia závisí od typu a veľkosti výhrezu platničky, úrovni chrbtice, kde došlo k herniácii. Môže trvať niekoľko týždňov až niekoľko mesiacov.

• Typ a veľkosť hernie: Väčšie hernie sa zvyčajne hoja dlhšie ako menšie.
• Váš celkový zdravotný stav: Všeobecné zdravotné faktory, ako je fajčenie, cukrovka, obezita a zlá výživa, spomaľujú hojenie.
• Prítomnosť neurologického postihnutia (radikulopatia): Ak sa vyskytnú neurologické poruchy, ako je necitlivosť, slabosť alebo mravčenie v nohe, doba hojenia je zvyčajne dlhšia. Príznaky radikulopatie zvyčajne naznačujú výraznejšie postihnutie nervov a nervy sa hoja pomalšie ako iné tkanivá.

Je dôležité pochopiť, že aj po vymiznutí príznakov môže platnička zostať len čiastočne zahojená. Čiastočné zahojenie však nemusí nevyhnutne znamenať, že budete mať pretrvávajúce príznaky alebo problémy. Napríklad zníženie lokálneho zápalu okolo miechového nervu často stačí na výrazné zníženie alebo dokonca odstránenie príznakov.

Dĺžka PN podľa typu liečby

Vyskočená platnička môže viesť k pracovnej neschopnosti. Ak sú príznaky mierne, lekár môže odporučiť krátkodobo zostať doma. V prípadoch, keď sú príznaky závažné a pacient nie je schopný vykonávať svoju prácu, môže byť pracovná neschopnosť dlhšia.

Pri konzervatívnej liečbe môže PN trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Po operácii vyskočenej platničky môže PN trvať niekoľko mesiacov. Regenerácia poškodeného nervu po operácii platničky môže trvať niekoľko mesiacov. Priemerná doba hojenia mäkkých tkanív je 4 až 6 týždňov. U niekoho môže dôjsť k zlepšeniu skôr.

Doba trvania nemocenských dávok

PN môže trvať aj dlhšie, avšak podporné obdobie, počas ktorého môžete získať náhradu mzdy a nemocenské, trvá len 52 týždňov (rok) od začiatku práceneschopnosti. Potom už nemáte nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne.

Podľa aktuálnych predpisov platia nasledujúce pravidlá pre vyplácanie náhrady príjmu a nemocenského:

1. až 3. deň PN: Zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca.
2. až 14. deň PN: Zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca.
3. Od 15. dňa vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské vo výške 55 %, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

Ak vaša PN trvá už viac ako 52 týždňov a nárok na nemocenské od štátu zanikne, z komerčného poistenia ušlého zárobku (PN) vám môže poisťovňa vyplácať denné odškodné ešte niekoľko ďalších mesiacov. Pomôže vám to finančne vykryť obdobie čakania na invalidný dôchodok. Pri vzniku kritickej choroby vám poisťovňa vyplatí jednorazovú sumu, ktorú môžete použiť na liečbu alebo vykrytie výpadku príjmu. Ak máte uzatvorené poistenie invalidity, poisťovňa vám pri jej priznaní môže vyplatiť poistnú sumu. Výška plnenia závisí od stupňa invalidity. Pri poklese schopnosti pracovať nad 40 % sa spravidla vypláca polovica sumy, pri invalidite nad 70 % celá suma.

Pracovnoprávne aspekty dlhodobej PN

Zamestnávateľ vás nemôže prepustiť len preto, že ste dlhodobo práceneschopní a liečite sa. Ak však vzhľadom na svoj zdravotný stav stratíte spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, môže vám dať výpoveď zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. V takom prípade je výpovedná lehota najmenej 2 mesiace a vzniká vám nárok aj na odstupné vo výške minimálne jedného priemerného mesačného zárobku, ak váš pracovný pomer trval najmenej dva roky. Ak nechcete ostať bez príjmu až do priznania invalidného dôchodku, môžete sa po ukončení pracovnej neschopnosti zaevidovať na úrade práce a požiadať o dávky v nezamestnanosti. Ak chcete požiadať o podporu v nezamestnanosti, musíte ukončiť PN, pretože súbeh nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti nie je možný. Podpora v nezamestnanosti sa vypláca najviac 6 mesiacov. Priznaním invalidného dôchodku s najväčšou pravdepodobnosťou nárok na pomoc v hmotnej núdzi zanikne.

tags: #ako #dlho #potrva #pn #pri #vyskocenej