Moderná škola už dávno nie je len miesto, kde sa odovzdávajú vedomosti. Je to živý organizmus, v ktorom sa prelína učenie, vzťahy, emócie, zodpovednosť a bezpečie. Ak chceme, aby sa v škole darilo učiť aj žiť, potrebujeme v nej odborníkov, ktorí rozumejú učivu, ale aj človeku. Sociálny pedagóg má v školskom prostredí „významné poslanie vytvárať bezpečné a podporné prostredie, participovať na rozvoji inkluzívnej kultúry školy a pomáhať pri prevencii rizikového správania žiakov“.
Sociálny pedagóg patrí medzi pomáhajúce profesie, podobne ako psychológ či sociálny pracovník. Jeho poslaním je pomáhať deťom, žiakom, rodinám, ale aj učiteľom - vždy v kontexte školského života. Hroncová a kol. (2020) dopĺňajú, že sociálny pedagóg je mostom medzi školou, rodinou a komunitou. Sociálny pedagóg nie je „náplasťou“ na problémy, ale aktívnym tvorcom riešení - spolupracuje, sprostredkúva, analyzuje, motivuje, usmerňuje.
Čo je sociálna pedagogika?
Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je v prvom rade vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím. Definície sociálnej pedagogiky sa počas svojho vývoja rozlične menili a vyvíjali v súlade s problémami danej doby. Otázkami sociálnej pedagogiky sa zaoberali viacerí odborníci, napr. O. Baláž, Z. Bakošová, J. Průcha, J. Hroncová, A. Hudecová, B. Kraus, S. Klapilová, P. Klíma a ďalší.
Prikláňame sa k nasledujúcim tvrdeniam:
- „Sociálna pedagogika ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti.“ (Bakošová, 2008, s. 58)
- Ďalej ide o vedný odbor transdisciplinárnej povahy, ktorý sa zameriava na prostredie vo výchove, na zvládanie životných situácií bez ohľadu na vek v zmysle napomáhania v súlade potrieb jedinca a spoločnosti, na utváranie optimálneho životného spôsobu. (Průcha, 2009)
- „Sociálna pedagogika sa historicky, ale aj v súčasnosti ťažiskovo zameriava na deti a mládež pochádzajúcu zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou bolo napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov u detí a mládeže.“ (Hroncová, Emmerová, 2015, s. 73)
Sociálna pedagogika na Slovensku sa začala rozvíjať omnoho neskôr, než v Európe, pod zorným uhlom zahraničných skúseností a poznatkov. Položenie základov sociálnej pedagogiky bolo v 70. rokoch 20. storočia. (Hroncová, Emmerová, 2015) V súčasnosti študijné vysokoškolské programy ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti sociálnej pedagogiky, kde absolventi sa môžu uplatniť ako vysokokvalifikovaní voľno-časoví pedagógovia a sociálni pedagógovia. Uplatniť sa môžu v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb.
Náplň práce sociálneho pedagóga
Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených detí a žiakov, ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva a prevencie, sociálno-patologických javov a reedukácie správania.
Jednou z úloh sociálneho pedagóga je monitorovanie stavu všetkých detí, ich sociálneho prostredia a situácie. Prostredníctvom rozličných techník a metód vykonáva najmä primárnu prevenciu, ktorá sa orientuje na všetky deti v škole. Predmetom jeho záujmu sú intaktné deti, ale tiež deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia, z dysfunkčných rodín, deti na okraji spoločnosti - šikanované deti, deti experimentujúce či zneužívajúce legálne a nelegálne látky (alkohol, tabak, marihuana a i.), deti trpiace nelátkovými závislosťami (anorexia, bulímia), rieši záškoláctvo na škole, delikvenciu, kriminalitu a iné výchovné problémy žiakov.
Sociálny pedagóg využíva vo svojej práci individuálnu, ale najmä skupinovú prácu. Keďže sa najčastejšie riešia problémy v určitej skupine a komunite žiaka, je potrebné pracovať s celou skupinou, a to formou poradenských komunít či školskej mediácie. Individuálne pracuje s deťmi zo sociálne a emocionálne znevýhodneného prostredia, deťmi vyžadujúcimi si špeciálno-pedagogickú, psychologickú, psychiatrickú pomoc alebo mimoriadnu zdravotnú starostlivosť. Prioritne spolupracuje so školskou špeciálnou pedagogičkou a školskou psychologičkou.
Kľúčové činnosti sociálneho pedagóga:
- Preventívna činnosť: Vytvára a realizuje programy primárnej prevencie (napr. prevencia šikanovania, závislostí, záškoláctva, rizikového správania).
- Diagnostická činnosť: Systematicky zisťuje potreby žiakov, tried a školského prostredia.
- Poradenstvo: Poskytuje poradenstvo žiakom, rodičom a učiteľom v rôznych sociálno-výchovných otázkach.
- Intervenčná činnosť: Rieši aktuálne problémy a krízové situácie v školskom prostredí.
- Reedukácia správania: Pomáha pri zmene nežiaduceho správania žiakov.
V školskom prostredí sociálny pedagóg zameriava svoju činnosť predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity (besedy, prednášky), krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov (v súčasnosti najviac aktuálnych - kyberšikanovanie, prevencia prejavov násilia v školskom prostredí, látkových a nelátkových závislostí). Príkladom sú programy ako Zippyho kamaráti, Kamaráti jabĺčka, Kozmo a jeho dobrodružstvá.
Sociálne znevýhodnené prostredie
Podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní §2, ods. p definuje sociálne znevýhodnené prostredie ako prostredie, o ktorom hovoríme vtedy, ak sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecujú rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností človeka. Ide o prostredie, ktoré neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. Podľa Rosinského a Kleina je veľmi ťažké definovať a špecifikovať pojem, čo je to sociálne znevýhodnené prostredie. Je to prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti.
Medzi faktory sociálne znevýhodneného prostredia patria napríklad:
- sociálna exklúzia,
- nízka socioekonomická úroveň rodiny,
- nedostatočné vzdelanie rodičov,
- dysfunkčné rodinné vzťahy.
Legislatívny rámec a postavenie sociálneho pedagóga
V Slovenskej republike je postavenie sociálneho pedagóga legislatívne upravené viacerými zákonmi. V zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov.
Podľa § 130 ods. 3 e) zákona č. 245/2008 Z. z. je sociálny pedagóg jednou zo zložiek systému výchovného poradenstva a prevencie. Spolupracuje najmä s rodinou, školou, školským zariadením, zamestnávateľmi, orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami, pričom zložky systému výchovného poradenstva a prevencie sú organizačne a obsahovo prepojené (§ 130 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z.).
Novela zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinná od 1. januára 2025, priniesla zmeny v postavení sociálneho pedagóga a sociálneho pracovníka v škole. Od 1. januára 2025 sa odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 zaradí do kategórie sociálny pedagóg.
Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na výkon sociálnej práce a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Potreba sociálnych pedagógov v školách
V súčasnosti narastá potreba činnosti sociálneho pedagóga na školách pri zisťovaní čoraz viac sa vyskytujúcich sociálno-patologických javov v prostredí žiaka, v ktorom sa pohybuje. Samotné prostredie môže mať negatívny vplyv na vzdelávanie a správanie sa žiaka v škole. V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou.
Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno-výchovných problémov. V súčasnosti so zvyšujúcimi problémami žiakov by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.
V praxi sa nám osvedčilo, že školský sociálny pracovník je aj možnosť, ako robiť kvalitnú sociálnu prevenciu zameranú na rozvoj správneho vzťahu k vlastnému vzdelávaniu, ku škole, ale aj k sebe samému a svojmu okoliu. Musíme si uvedomiť, že škola má len dotvárať celý výchovný proces, ktorým dieťa prechádza. Ak na niektorom stupni výchovy niečo zlyhá, nie je v silách samotnej školy a školského prostredia, aby tento článok doplnili, prípadne adekvátne nahradili.
Spolupráca s ďalšími odborníkmi
V škole sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom a školským psychológom. Vzhľadom na to, že špecializované činnosti - výchovné poradenstvo, kariérové poradenstvo, koordináciu prevencie - môže podľa § 33 zákona č. 317/2009 Z. z. vykonávať aj odborný zamestnanec, považujeme za vhodné, aby preventívnu činnosť v škole koordinoval a zabezpečoval sociálny pedagóg, pretože vykonáva odborné činnosti v prevencii, intervencii a poradenstve. (podľa § 24, zákon č. 317/2009 Z. z.).
Hoci náplň práce sociálneho pedagóga a školského psychológa sa môžu v praxi prelínať, v zákone č. 317/2009 Z. z. sú odlišnosti v ich činnosti explicitne naznačené. Je nevyhnutné, aby prevenciu vykonával niekto, kto je odborne pripravený v otázkach prevencie a využíval v dôsledku metodického usmerňovania účinné stratégie na dosiahnutie preventívnej práce. Tu sa nám otvára ideálny priestor pre funkciu koordinátora takejto prevencie realizovanej školským sociálnym pracovníkom v školách, ktorá je potom vysoko efektívna v tom zmysle, že ide o pracovníka, ktorý je odborne erudovaný v oblasti vedomostí o sociálno-patologických javoch.