Nárok na stravný lístok a stravovanie pri práci vo sviatok na Slovensku

Problematika stravných lístkov a stravovania v kontexte práce počas sviatkov na Slovensku je dôležitá pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Cieľom tohto článku je poskytnúť jasné informácie o právach a povinnostiach v tejto oblasti s odkazom na platnú legislatívu.

Povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečovaní stravovania

Podľa § 152 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. je zamestnávateľ povinný zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje na každú právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Podmienky nároku na stravu

Podmienkou pre uplatnenie nároku zamestnanca na stravu je, aby v rámci jednej pracovnej zmeny odpracoval viac ako 4 hodiny. Splnenie tejto podmienky sa zisťuje z evidencie dochádzky zamestnanca. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla, avšak nemá na to povinnosť.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávatelia môžu na plnenie tejto povinnosti využívať:

• vlastné stravovacie zariadenie, kde poskytujú teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja;
• stravovacie zariadenie iného zamestnávateľa;
• sprostredkovateľské služby prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. V tomto prípade sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky;
• finančný príspevok na stravovanie, ak nemôže zabezpečiť stravovanie iným spôsobom.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % z ceny jedla. Táto suma však nemôže byť vyššia, ako je 55 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. Hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 - 12 hodín.

Stravovanie počas sviatkov

Ak zamestnanec pracuje vo sviatok, má nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku (§ 122 ods. 1 Zákona 311/2001 Z. z. Zákonník práce). Čo sa týka stravovania, platí rovnaký princíp ako v bežný pracovný deň: ak zamestnanec odpracuje počas sviatku viac ako 4 hodiny, má nárok na stravný lístok. To platí bez ohľadu na to, či ide o bežný pracovný deň, víkend alebo sviatok.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje zmena, v ktorej zamestnanec vykonával prácu viac ako 4 hodiny.

Príklad z praxe

Zamestnanci pracujú v nepretržitej prevádzke a ich pracovná zmena pripadne aj na sviatok. Ak odpracovali viac ako štyri hodiny, majú nárok na poskytnutie stravovania.

Špecifické situácie a výnimky

Pracovná cesta

Zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu má nárok na stravné podľa § 5 zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje.

Bezplatné stravovanie

Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu (raňajky, obed a večera). Ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené čiastočné bezplatné stravovanie, zamestnávateľ nárokové stravné kráti.

Dovolenka a PN

Zamestnanec nemá nárok na stravné lístky za dni, počas ktorých si čerpá dovolenku alebo je práceneschopný, z dôvodu, že v týchto dňoch nevykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Ustanovenie § 152 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce však dáva možnosť zamestnávateľovi, aby po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancovi poskytovať stravovanie aj počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci.

Nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas

Ak majú zamestnanci nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať im stravovanie vo všetkých zmenách, v ktorých vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Príklady špecifických situácií

1. Zamestnanec u lekára a zvyšok zmeny: Zamestnanec bol v konkrétny pracovný deň 4 hodiny u lekára a zvyšok zmeny odpracoval. Nemá nárok na stravný lístok, pretože v rámci jednej pracovnej zmeny neodpracoval viac ako 4 hodiny.
2. Školenie v inom meste: Zamestnankyňa sa zúčastnila na školení v inom meste, ktoré trvalo spolu s cestou 7,5 hodiny. Má nárok na stravné vo výške platnej pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, nie na stravný lístok.

Výška stravného a príspevkov

Mechanizmus zvyšovania súm stravného

Mechanizmus zvyšovania súm stravného upravuje § 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Sumy sa zvyšujú na základe údajov o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Ak kumulatívny index oproti poslednej úprave vzrastie o najmenej 5 %, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR môže pristúpiť k úprave súm stravného. Sumy stravného sa naposledy zvyšovali od 1. apríla 2025, na základe opatrenia MPSVR SR č. 211/2024 Z. z. Od 1. decembra 2025 sa výška stravného opätovne upravuje na základe opatrenia č. 333/2025 Z. z.

Príspevok zamestnávateľa na stravné

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie v sume minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Novela Zákonníka práce od 1. 3. 2021

Novela Zákonníka práce od 1. 3. 2021 umožnila zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení, zvoliť si namiesto už zavedenej formy stravných lístkov formu finančného príspevku. V oboch prípadoch je výška príspevku rovnaká. Ak si zamestnanec nevyberie finančný príspevok, od 1. 1. 2023 zamestnávateľ povinne poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky len v elektronickej forme (stravovacia karta). Výnimkou sú prípady, keď zamestnanec objektívne nemôže využiť gastrokartu v okolí pracoviska.

Príspevok zo sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže prispievať na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ uhradiť len časť alebo zvyšok hodnoty stravného lístka. Príspevok zo sociálneho fondu nie je pre zamestnanca príjmom podliehajúcim dani z príjmov, teda je oslobodený od dane a poistných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Z pohľadu zamestnávateľa príspevok zo sociálneho fondu nevstupuje do jeho nákladov, daňovým výdavkom je tvorba sociálneho fondu.

Výška stravného zamestnanca od 1. 12. 2025

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok minimálne 55 % z jeho hodnoty. V prípade, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok, podľa Zákonníka práce musí hodnota stravného lístka predstavovať najmenej 75 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Tabuľka: Príspevok na stravovanie (pre zamestnancov)

Od 1. 12. 2025 teda minimálna hodnota stravného lístka predstavuje 6,98 € (75 % z 9,30 €). Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravný lístok v hodnote napríklad 6,98 €, zamestnávateľ na neho prispieva sumou minimálne 3,84 € (55 % z 6,98 €) a zamestnanec sumou 3,14 €. Suma 3,14 € sa strháva z mesačnej mzdy zamestnanca. V súčasnosti je maximálny príspevok vo výške 5,12 € (55 % zo 9,30 €) podľa nových podmienok.

Ak zamestnávateľ celú časť príspevku zamestnanca na stravný lístok vo výške 3,14 € uhradí z prostriedkov sociálneho fondu, potom zamestnanec nebude prispievať na stravovanie vôbec.

Oslobodenie od dane z príjmov a odvodov

Hodnota stravovacej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov. Novela Zákonníka práce a Zákona o dani z príjmov zjednotila od 1. 1. 2023 pravidlá pre oslobodenie príspevku na stravovanie zamestnancov.

Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. 12. 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

• Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov.
• Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.

Výška stravného pri pracovnej ceste

Tuzemská pracovná cesta od 1. 12. 2025

V prípade, že zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu v rámci Slovenskej republiky, zamestnancovi prislúcha výška stravného v závislosti od trvania pracovnej cesty:

• pri trvaní cesty 5 až 12 hodín: 9,30 €
• pri trvaní cesty 12 až 18 hodín: 13,80 €
• pri trvaní cesty nad 18 hodín: 20,60 €

Tabuľka: Cestovné náhrady pri tuzemskej pracovnej ceste

Zahraničná pracovná cesta od 1. 12. 2025

Nárok na stravné vzniká zamestnancovi aj v prípade pracovnej cesty do zahraničia. Zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu, patrí za každý kalendárny deň stravné v eurách alebo v cudzej mene. Pri zahraničných pracovných cestách sa výška stravného taktiež odvíja od dĺžky pracovnej cesty mimo územia SR v danom kalendárnom dni, ale aj od základnej sadzby stravného v danej krajine. Člení sa na tri pásma:

• do 6 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 6 hodín až 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 100 % zo základnej sadzby stravného.

Prehľad základných sadzieb stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách uvádza Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.

Živnostníci a výdavky na stravné od 1. 12. 2025

Zmeny v oslobodení od dane z príjmov sa týkajú aj živnostníkov. Od 1. 1. 2022 už živnostníci nemusia dokladovať reálne výdavky na stravovanie. Do daňových výdavkov si môžu započítať stravné maximálne vo výške 55 % zo sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Od 1. 12. 2025 sa táto suma zvyšuje na 5,12 € za každý odpracovaný deň (55 % z 9,30 €). Živnostník si ju môže uplatniť, aj keď nemá účtenku zo stravovacieho zariadenia alebo nákup stravných lístkov. Stačí preukázať, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť.

Pre živnostníkov to znamená menej administratívy a jednoduchší spôsob uplatnenia výdavkov. Na rozdiel od zamestnancov sa na nich nevzťahuje povinný odpočinok podľa Zákonníka práce, preto si môžu uplatniť stravné aj za dni, keď pracujú cez víkend alebo sviatok, ak vedia preukázať, že v daný deň skutočne podnikali.

Ďalšie dôležité aspekty

Zamestnanci v pracovnom pomere

Pokiaľ vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny. Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.

Viac pracovných pomerov súčasne

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Napríklad, ak máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne, nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Dohodári a nárok na stravné

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise.

Konatelia a spoločníci

Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky - nemáte zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však rovnako môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, a to či už prerokovaním so zástupcami zamestnancov, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Práca z domu a stravné

Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.

Kedy povinnosť zabezpečenia stravovania nevzniká

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie:

• zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie);
• zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej;
• zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.

Vyplácanie stravného

Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.

Situácie s preplatkami a nedoplatkami

V situácii, keď vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Ak vám zamestnávateľ poskytol stravné lístky či stravné na gastrokartu na mesiac vopred, ale v priebehu mesiaca ste boli 5 dní PN, tieto stravné lístky poskytnuté navyše nebudete na konci mesiaca vracať zamestnávateľovi, ale dostanete na ďalší mesiac stravné lístky znížené o 5 kusov, ktoré vám „ostali“ z dôvodu PN v predchádzajúcom mesiaci, prípadne vám zamestnávateľ dobije kredit na gastrokarte znížený o sumu stravného za čas, keď ste boli PN.

Iná situácia nastane v prípade, ak ukončíte pracovný pomer (bez ohľadu na spôsob ukončenia). Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi. Od 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.

tags: #ak #pracujem #vo #sviatok #mam #narok