Pri ukončení pracovného pomeru vzniká zamestnancom za určitých podmienok nárok na peňažné plnenie. Okrem odstupného, ktoré slúži ako náhrada za ukončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa, existuje aj odchodné. Odchodné je špecifické peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok.
Tento článok sa zameriava na problematiku nároku na odchodné pre zamestnancov, ktorí dosiahli dôchodkový vek a vznikol im nárok na starobný dôchodok, prípadne poberajú predčasný starobný dôchodok.
Čo je odchodné a aký je jeho účel?
Odchodné je upravené v § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. a nepovažuje sa za mzdu podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce. Jeho hlavným účelom je poskytnúť zamestnancovi určitú formu podpory pri odchode zo zamestnania v súvislosti s odchodom do dôchodku.
Pri jeho vyplatení zamestnávateľ nesleduje, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa, či zamestnanec počas svojho života pracoval len v jednom pracovnom pomere alebo vo viacerých, a koľko rokov odpracoval celkom.
Podmienky nároku na odchodné
Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi odchodné najmenej vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Nárok vzniká pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na:
- starobný dôchodok,
- invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %,
- predčasný starobný dôchodok.
Kľúčovou podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru. Aj keď vo chvíli skončenia pracovného pomeru ešte nemal zamestnanec rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku, podstatné je, že do 10 dní od skončenia pracovného pomeru podal o dôchodok žiadosť. V takom prípade má zamestnanec na odchodné nárok v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce.
Zamestnávateľ však nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnávateľom.
Príklady vzniku a nevzniku nároku na odchodné
Príklad č. 1: Splnenie podmienok
Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok 25. 5. 2017. K tomuto dňu požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplácanie dôchodku. Z uvedeného dôvodu požiadal zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru a pracovný pomer skončil 31. 5. 2017. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce.
Príklad č. 2: Žiadosť do 10 dní
Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov dňa 25. 4. 2017, ukončil u zamestnávateľa pracovný pomer 30. 4. 2017. V stredu 3. 5. 2017 si podal žiadosť v Sociálnej poisťovni na priznanie starobného dôchodku. Zamestnanec má nárok na vyplatenie odchodného, lebo dodržal podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce, a to podanie žiadosti o dôchodok do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.
Príklad č. 3: Nesplnenie podmienok
Zamestnanec ukončil so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou ku dňu 31. 3. 2017. Dňa 16. 5. 2017 dovŕšil vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok. Uvedený deň si podal v Sociálnej poisťovni žiadosť o starobný dôchodok. Zamestnanec nemá nárok na vyplatenie odchodného u posledného zamestnávateľa, lebo nedodržal podmienky nároku na odchodné uvedené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnanec nesplnil podmienku, že odchodné mu patrí pri prvom ukončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, keďže pracovný pomer skončil skôr, ako mu vznikol nárok na dôchodok.
Výška odchodného a výpočet priemerného zárobku
Odchodné je zákonný nárok najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Pri výpočte odchodného sa používa priemerný mesačný zárobok počítaný podľa pravidiel priemerného zárobku v Zákonníku práce. Technicky sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, a ak treba mesačný, prepočíta sa cez priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca (§ 134 ods. 4 ZP).
Je dôležité poznamenať, že jednomesačné odchodné je len minimálny zákonný nárok, ale zamestnávateľ môže zamestnancovi vyplatiť aj viac, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve.
Fráza, ktorá zvyšuje úspešnosť vyjednania platu na pohovore - Viktor Kostický
Odchodné a viacero zamestnávateľov
Nárok na odchodné vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku. Ak má zamestnanec viacero zamestnávateľov, rozhodujúci je ten pracovný pomer, ktorý skončí ako prvý po priznaní dôchodku.
Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatníte neskôr, ak už predtým skončíte iný pracovný pomer. Ak teda najskôr skončíte pracovný pomer u prvého zamestnávateľa (napríklad s nižším príjmom), nárok na odchodné vám vznikne práve tam a druhý zamestnávateľ vám už ani nemôže vyplatiť odchodné.
Ak by ste chceli získať odchodné od druhého zamestnávateľa (napríklad s vyšším príjmom), museli by ste najskôr ukončiť pracovný pomer u neho a až potom u prvého zamestnávateľa. Poradie skončenia pracovných pomerov je teda rozhodujúce.
Odchodné pri predčasnom starobnom dôchodku
Vzniká zamestnancovi nárok na odchodné aj pri predčasnom starobnom dôchodku? Áno, podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce patrí odchodné aj pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok. Podmienky, ako je žiadosť o dôchodok pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení, platia aj v tomto prípade.
Ak splníte tieto podmienky, máte nárok na odchodné, ktorého minimálna výška je jednomesačný priemerný zárobok.