Striedavá starostlivosť o deti po rozvode je na Slovensku pomerne nový inštitút, ktorý sa stal súčasťou nášho právneho poriadku 1. júla 2010 zákonom č. 217/2010 Z.z. Všeobecne platí, že rodinné právo upravuje vzťahy medzi manželmi, rodinnými príbuznými, rodičmi a deťmi a náhradnú rodinnú starostlivosť. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Pri rozvodovom konaní súd vždy prihliada na záujem maloletých detí.
Striedavá starostlivosť deťom zachováva oboch rodičov a obom rodičom umožňuje svoje deti skutočne vychovávať, nielen sa s nimi navštevovať, či stretávať sa s nimi. Zároveň vyrovnáva spoločensky nežiaducu absenciu otcov v porozvodovej výchove a podporuje rovnosť mužov a žien. Zo záverov mnohých sociologických výskumov vyplýva, že striedavá starostlivosť zmierňuje škodlivý účinok rozvodu manželstva rodičov, resp. rozchodu rodičov na psychiku dieťaťa a redukuje porozvodové komplikácie.
Čo je striedavá starostlivosť?
Striedavá osobná starostlivosť je vyjadrená v § 24 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Najdôležitejším faktom je opäť záujem maloletého dieťaťa. Rodičia sa môžu na striedavej starostlivosti dohodnúť, čo vlastne nahradí súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, no je nevyhnutné, aby táto dohoda bola schválená súdom. Súd dohodu schváli, ak bude v najlepšom záujme dieťaťa. Ak by totiž dohodu uzatvorili bez schválenia súdu, tak potom v prípade jej porušenia nie je možné ísť s dohodou na nútený výkon rozhodnutia, ale je potrebné iniciovať najprv klasické konanie o úprave práv a povinností k dieťaťu.
V prípade, ak súd rozhoduje o výkone práv a povinností k maloletému dieťaťu alebo, ak schvaľuje dohodu rodičov, tak potom vždy rozhoduje v súlade so záujmom maloletého dieťaťa a prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a súčasne určí, v akých intervaloch rodičia zabezpečujú starostlivosť o dieťa.
Kedy súd nariaďuje striedavú starostlivosť?
Súd môže zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, v rámci rozvodového konania, či iného konania v rodinných veciach, ak na to budú splnené podmienky. Základným kritériom, ktoré súd bude posudzovať je teda záujem dieťaťa a čo najlepšie zabezpečenie jeho osobných potrieb. Súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa, ak s ňou súhlasí aspoň jeden z rodičov. Pokiaľ má jeden z rodičov vhodnejšie podmienky, bráva dieťa na dovolenky a podobne a matka sa nechce vzdať osobnej starostlivosti o dieťa, potom by bola striedavá starostlivosť zrejme vhodným riešením.
Nesúhlas druhého rodiča, ktorý nie je podložený žiadnym relevantným a racionálnym dôvodom, pre ktorý by nemohlo dieťa byť zverené do striedavej starostlivosti rodičov, pretože nie je v jeho záujme, nemôže byť podkladom pre zamietnutie návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov. Rodič musí svoj nesúhlas odôvodniť a preukázať, že zverenie by nebolo v záujme maloletého dieťaťa.
Na to, aby súd nariadil striedavú starostlivosť, je nutné mať vytvorené podmienky pre jej realizáciu. Samostatná izba nie je nevyhnutnosťou, minimálne je však potrebné, aby dieťa malo vlastnú posteľ, priestor na hranie a učenie sa. Prílišná vzdialenosť medzi rodičmi môže byť prekážkou najmä, ak je dieťa školopovinné. Nie je pritom ani vylúčené, aby dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov predbežným opatrením. Čím je dieťa dlhšie obdobie s jedným rodičom, tým sa znižuje šanca na úspech v nariadení striedavej starostlivosti. Súdy často prihliadnu na stav (t.j. u koho je dieťa) pred samotným rozhodovaním.
Čo môžete očakávať na súdnom pojednávaní o zverení dieťaťa do starostlivosti
Prekážky striedavej starostlivosti
K takejto situácii (nezverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti) dochádza napríklad, ak druhý z rodičov z pracovných dôvodov nevie zabezpečiť starostlivosť o dieťa v rozsahu spoločnej alebo striedavej osobnej starostlivosti. Ak rodič pracuje v štvorzmennej prevádzke a nemá dosah na to, kedy má akú zmenu, môže to byť prekážkou. Ak dieťa plače pri odchode od matky a nechce bývať s otcom, je vhodné znalecké dokazovanie. Nahrávky a ďalšie dôkazy o zlom vplyve otca na dieťa môžu byť použité na súde.
V prípade malých detí, najmä dojčiat, súd vzhľadom na nízky vek dieťaťa nerozhodol o tom, že sa môže styk realizovať aj bez prítomnosti matky, ak dieťa kojíte a otec sa o dieťa bežne nestará, resp. ani v minulosti nestaral a nevie zabezpečiť jeho základné osobné potreby (prebaliť, uspať, nakŕmiť...).
Spoločná a osobná starostlivosť
Ešte donedávna zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine poznal len dva druhy starostlivosti o maloleté dieťa, a to osobnú starostlivosť alebo striedavú osobnú starostlivosť. Spoločná osobná starostlivosť o deti bola zavedená do nášho právneho poriadku v roku 2023. Ide o pomerne nový model starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody, súd neurčuje u koho a kedy budú deti, nie sú presne stanovené časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú, kedy a u koho bude dieťa.
Ak nie sú splnené podmienky pre spoločnú ani pre striedavú osobnú starostlivosť, rozhodne súd o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. Vo vzťahu k druhému rodičovi súd spravidla upraví styk. Avšak v prípade, ak o to rodičia požiadajú, súd nemusí styk druhého rodiča upravovať.
Výživné pri striedavej starostlivosti
V prípadoch zverenia do striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa výživné na dieťa spravidla neurčuje. Dohoda rodičov o nulovom výživnom je možná, ak ju schváli súd a je v záujme dieťaťa. Súd skúma dohodu rodičov o úprave práv a povinností k dieťaťu, táto dohoda musí byť súdom schválená, inak je nevykonateľná. Súd by dohodu neschválil, ak by bola v rozpore so zákonom, prípadne, ak by nebola v záujme dieťaťa. Výživné sa samozrejme odvíja od odôvodnených potrieb dieťaťa a pokiaľ sa zmenili pomery, za ktorých bolo výživné určené pôvodne, možno žiadať zvýšenie výživného aj na súde. So stúpajúcim vekom priamoúmerne stúpajú aj náklady na dieťa.
S konaním o rozvod manželstva je spojené i rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ak manželia maloleté deti majú. Súd v prvom rade určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, resp. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a až následne určí povinnému rodičovi rozsah vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vychádzajúc z pomeru schopností a možností povinného rodiča a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Miera potrieb maloletého dieťaťa je rôzna. Predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, podľa jeho schopností, zdravotného stavu, formy prípravy na budúce jeho povolanie.
Tabuľka: Rozdiel v určení výživného
| Typ starostlivosti | Určenie výživného | Poznámky |
|---|---|---|
| Striedavá osobná starostlivosť | Spravidla sa neurčuje | Možná dohoda rodičov o nulovom výživnom, musí byť schválená súdom |
| Osobná starostlivosť jedného rodiča | Povinný rodič platí výživné | Zohľadňujú sa schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov a odôvodnené potreby dieťaťa. Minimálny rozsah je 30% zo sumy životného minima. |
Rodičovské práva a povinnosti
Podľa § 28 ods. 2 ZR majú rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Keďže podľa ZR sú obaja rodičia povinní dbať o sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, súd pritom určí akým spôsobom má rodič, ktorý nemá v osobnej starostlivosti dieťa prispievať na jeho výživu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.