Materské školy zohrávajú kľúčovú úlohu vo výchove a vzdelávaní detí predškolského veku. Na Slovensku majú materské školy bohatú históriu, ktorá siaha až do 19. storočia. Tento článok sa zameriava na pripomenutie si významného míľnika - 190. výročia založenia prvej materskej školy na Slovensku, s pohľadom na jej historický kontext, vývoj a súčasné postavenie materských škôl v slovenskom školskom systéme.
Prvá detská opatrovňa na Slovensku: Kľúčový historický míľnik
Prvá materská škola (škôlka) na území dnešného Slovenska, vo svojej dobe nazývaná detskou opatrovňou, bola zriadená v Banskej Bystrici 4. novembra 1829 na Hornej Striebornej ulici č. 15. Bola zároveň treťou v poradí vo vtedajšom Uhorsku, po dvoch škôlkach v Budapešti. V roku 1828 bola zriadená škôlka v hlavnom meste vtedajšieho Uhorska Budíne (súčasná Budapešť) a o rok neskôr v Pešti (súčasná Budapešť). V Bratislave bola prvá opatrovňa zriadená v roku 1830. V Čechách v Prahe bola prvá škôlka zriadená až v roku 1862.

Iniciátorkou bola grófka Mária Terézia Brunschwicková, priekopníčka predškolskej výchovy v Rakúsko-Uhorsku. Táto udalosť je považovaná za začiatok inštitucionalizovanej predškolskej výchovy na Slovensku. Na fasáde budovy detskej opatrovne je v súčasnosti umiestnená pamätná tabuľa prvej detskej opatrovni s nasledovným textom: „V TEJTO BUDOVE BOLA ZRIADENÁ 4.11.1829 PRVÁ DETSKÁ OPATROVŇA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA.“
Spoločenský kontext založenia opatrovne a kľúčové osobnosti
Vznik prvých detských opatrovní na území Uhorska súvisel s činnosťou dobročinného Ženského spolku v Budíne a Spolku priateľov ľudí v dvadsiatych rokoch 19. storočia. Prvé zariadenia vznikali najmä v hospodársky rozvinutých regiónoch, kde si požiadavka lacnej pracovnej sily vynútila zvyšovanie zamestnanosti už nielen mužov, ale aj žien. Pôvodne z Anglicka importované počiatky teórie predškolskej pedagogiky sa cez Viedeň a Budín dostali do Banskej Bystrice.
Spoločenská situácia v meste Banská Bystrica v období založenia detskej opatrovne bola pozitívna. Richtárom v meste bol od roku 1823 Jozef Glabits, starostom slovenský národovec evanjelik Michal Rárus. Mesto sa počas starostovania Jozefa Glabitsa rozvíjalo po všetkých stránkach. Významným predstaviteľom Zvolenskej stolice so sídlom v Banskej Bystrici bol Anton I. Radvanský zo slovenského šľachtického rodu Radvanskovcov z blízkeho slovenského mestečka Radvaň.
Detská opatrovňa v Banskej Bystrici vďačí za svoj vznik aj grófke Terézii Brunswickovej, pravdepodobne životnej láske hudobného skladateľa Ludwiga van Beethovena. Magistrát mesta Banská Bystrica 1. októbra 1829 prerokoval jej žiadosť, aby sa rovnako ako v Pešti a Budíne zaviedol podobný filantropický ústav v Banskej Bystrici pod ochranou magistrátu. Mesto jej žiadosť odsúhlasilo a dňa 4. novembra 1829 bola v Banskej Bystrici otvorená detská opatrovňa v dome č. 15 na Hornej Striebornej ulici.

Priamo pri zriadení detskej opatrovne v meste Banská Bystrica v roku 1829 najdôležitejšiu úlohu zohral šľachtic, významný hudobník a mecén Mikuláš Zmeškal (19. november 1759 - 23. jún 1833). Jeho priateľstvo s hudobným skladateľom Ludwigom van Beethovenom a grófkou Máriou Teréziou Brunswickovou stáli za zriadením detskej opatrovne práve v Banskej Bystrici. Mikuláš Zmeškal stál za založením detskej opatrovne v Banskej Bystrici ako hlavná osobnosť.
Otec Mikuláša Zmeškala Gabriel v roku 1764 umiera. Mikuláš Zmeškal má len 6 rokov a vtedy nastáva jeho blízke spojenie s mestom Banská Bystrica. V meste pod Urpínom zostal Mikuláš Zmeškal približne do svojich pätnástich rokov. V roku 1783 prichádza Mikuláš Zmeškal do Viedne. Zmeškal získal miesto v štátnom úrade Uhorskej kráľovskej dvornej kancelárii so sídlom vo Viedni. Tu postupne dosiahol vysokú pozíciu dvorného sekretára. Zoznámil sa tu s velikánmi európskej hudby akými boli Wolfgang Amadeus Mozart či Joseph Haydn. Ten Zmeškalovi dokonca venoval niekoľko svojich hudobných kvartet. V roku 1792 sa vo Viedni zoznámil s Ludwigom van Beethovenom. Z ich vzájomnej korešpondencie sa zachovalo 150 listov a Beethoven Zmeškalovi venoval tiež niekoľko svojich skladieb. Z celého Zmeškalovho skladateľského diela sa zachovalo 15 sláčikových kvartet.
Prvý finančný obnos poskytol dvorný sekretár na odpočinku Mikuláš Zmeškal so želaním, aby sa ústav otvoril v deň menín cisárovnej Karolíny. Jeho želanie sa splnilo 4. novembra 1829. Dozorným orgánom bol poverený novozaložený Ženský spolok, ktorý združoval vzdelané ženy. Verejná charitatívna činnosť bola dôležitým článkom verejného a spoločenského života v Banskej Bystrici. Spočiatku bola existencia ústavu závislá z veľkej časti na daroch a podporách majetných filantropicky a humanisticky zmýšľajúcich mecenášov.
Opatrovňa v tejto dobe fungovala vďaka podpore a darom banskobystrických mešťanov a významných osobností mesta. Najviac oferoval Detskej opatrovni banskobystrický občan Jakub Heinrich, ktorý jej v poslednej vôli odkázal 2000 zlatých v roku 1838 a 1000 zlatých o rok neskôr, z úrokov týchto financií mal učiteľ každoročne prijať zadarmo do opatrovne 10 chudobných detí evanjelických rodičov. Do roku 1853 bola hlavnou činnosťou Ženského spolku správa Detskej opatrovne. Neskôr sa jej program v nových stanovách rozšíril na sociálnu činnosť - starostlivosť o chudobných a biednych v širšom rozsahu. Okrem darov a nadácií bola prevádzka opatrovne zabezpečená mesačnými príspevkami rodičov detí podľa majetkových pomerov.
Výchovno-vzdelávací systém prvej opatrovne
Prekvapujúca je vysoká úroveň humanistického charakteru výchovno-vzdelávacieho systému tejto detskej opatrovne už od jej otvorenia. Podľa dokumentov Riadiace pravidlá (Regulae directivae) z roku 1834 sa zamestnanie detí delilo na vzdelávanie (institutio) a praktické i telesné cvičenia (exercitatio). Robili sa rozdiely vo vzdelávaní detí chudobných a majetných občanov. Podľa pravidiel sa „chudobné deti majú odťahovať od vyšších poznatkov“.

Autentický obraz o priebehu výchovného procesu v roku 1836 vidno z nasledujúcej ukážky:
- „Deti sa vzdelávajú v elementoch poznatkov jazykom nemeckým, slovenským a maďarským: v poznaní Boha - Stvoriteľa všetkých, odriekajúc a spievajúc modlitbičky.
- Ukazujú sa im živočíchy, tak štvornohé ako i vtáci, a to jednak namaľované a jednak vypchaté.
- Ďalej sa im ukazujú rozličné remeselnícke výrobky a poučujú sa o ich používaní.
- Vzdelávajú sa tiež v elementoch pracovných úkonov.
- Učia sa poslušne sedieť, vstávať, chodiť a ctihodných ľudí pozdraviť.
- Spievajú tiež a tancujú.“
Boli vypracované aj Smernice pre ženský spolok a detskú opatrovňu z roku 1853. Podľa nich sa dá utvoriť obraz o výchovno-vzdelávacích formách a vybavení tejto inštitúcie. Vyučovalo sa v jednej z dvoch miestností, na stenách boli písmená, tabule, kresby, obrazy. Zariadená bola pevnými školskými lavicami. Chlapci a dievčatá sa vyučovali oddelene. Druhá miestnosť mala slúžiť viac pre výchovné činnosti, stravovanie a hygienu. Miestnosti sa mali dvakrát denne vetrať. Deti mali tráviť veľa času na dvore a v záhrade. Tu sa mali venovať gymnastickým cvičeniam. Ako príručky pre učiteľa a pomocnicu sa v tridsiatych rokoch odporúčali dve knihy: Das praktische Handbuch fur die Erziehung des erste Kindesalters in allgemein fasslicher Darstellung, Wien, 1832 (Praktická príručka pre výchovu v ranom detskom veku vo všeobecne pochopiteľnom opise) a Die Bewahrschule fur kleine Kinder von zwei dis sieben Jahren, Wien, 1832 (Opatrovňa pre malé deti od dvoch do siedmych rokov). Výučba a výchova v tom čase prebiehala najmä v slovenskom a nemeckom jazyku.
Opatrovňa spĺňala nielen sociálnu funkciu, ale aj výchovnú. Deti zamestnaných rodičov sa v nej pripravovali na elementárnu školu, učili sa základy kreslenia, písania, čítania, základné pracovné úkony a dva jazyky. Súčasťou boli aj detské hry, spev a tanec.
Presťahovanie do novej budovy
Prvých sedemdesiat rokov bola Detská opatrovňa v budove na Striebornej ulici. V tejto budove sídlila opatrovňa do 1. júla 1899, kedy sa presťahovala do dnešnej budovy na Lazovnej ulici. Zabezpečenie novej budovy bolo považované za posledný pozitívny počin Ženského spolku predtým, ako sa dal do služieb maďarizácie od deväťdesiatych rokov 19. storočia. V roku 1898 bola pre detskú opatrovňu otvorená nová moderná budova na Lazovnej ulici. Túto modernú budovu dal postaviť Ženský spolok za 20 000 zlatých. Predtým v roku 1883 bola asanovaná Lazovná brána, ktorá tu pôvodne stála. Na fasáde novej budovy prvej detskej opatrovne v Lazovnej ulici je umiestnená pamätná tabuľa s nasledovným textom: „V TEJTO BUDOVE BOLA OD ŠK. R. 1898/99 UMIESTNENÁ 1. DETSKÁ OPATROVŇA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA. ZRIADENÁ 4. 11. 1829 V BANSKEJ BYSTRICI.“
Rozšírenie predškolského vzdelávania v Uhorsku
Ďalšie opatrovne vznikli v Bratislave a v Trnave. V minulosti sa na označenie predškolských vzdelávacích ustanovizní používalo najčastejšie označenie detská opatrovňa, v maďarskom jazyku staršie pomenovanie kisdedóvó, neskôr óvoda.
Opatrovne v Košiciach
Najstaršia archívne zaznamenaná opatrovňa, ktorá bola vybudovaná v Košiciach, sa spája so vznikom Dobrovoľného ženského spolku, na čele ktorého stála grófka Mária Forgách. Spolok vznikol ešte roku 1838 a onedlho sa jeho členkám podarilo z milodarov vystavať budovu opatrovne na dnešnej Floriánskej ulici. Pomenovali ju Ferdinandeum - podľa vtedajšieho cisára Rakúska, uhorského kráľa a tiež posledného korunovaného kráľa Česka. V 40. rokoch Ferdinandeum navštevovalo priemerne sto detí, chlapcov aj dievčat. Keďže opatrovňa stála na predmestí, v lokalite, v ktorej bývali Slováci, navštevovali ju aj deti slovenského etnika. Vyučovacím jazykom bola oficiálne maďarčina a slovenčina. Uvedený stav trval do Rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1868, potom sa vyučovalo už len po maďarsky. Tento krok bol v súlade s dobovým hlavným cieľom opatrovní - príprava nemaďarských detí na ďalšie vzdelávanie v maďarských ľudových školách.

Detská opatrovňa v centre mesta vznikla v roku 1846 na dnešnej Kováčskej ulici. Keďže vtedajšiu Hlavnú a okolie obývali prevažne ľudia nemeckého etnika, vyučovacím jazykom bola najskôr nemčina. Podobne, ako tomu bolo v prípade opatrovne na Floriánskej ulici, po roku 1868 sa aj tu deti učili už len po maďarsky. V prvých rokoch sa počet zapísaných detí pohyboval v rozmedzí 100 - 150, od 60. rokov 19. storočia okolo 200.
Fröbelova opatrovňa
V druhej polovici 19. storočia sa už aj do predškolského vzdelávania v Uhorsku dostávajú pokrokové idey nemeckého pedagóga Fridricha Fröbela. Ako prvý určil hru ako hlavný vzdelávací prostriedok detí, pričom v jeho škôlkach, takzvaných Fröbelových záhradách (odtiaľ pochádza nemecký a anglický termín pre materské školy kindergarten) sa deti venovali spevu, tancu, záhradkárskym prácam a podobne. Podnet na založenie Fröbelovho spolku dal Gustáv Möszl a vznikol z iniciatívy slobodomurárskej lóže Haladás (Pokrok). Stanovy spolku boli schválené v roku 1873 a už o rok neskôr, v apríli 1874 bola na dnešnej Grešákovej ulici oficiálne otvorená prvá detská opatrovňa na základe Fröbelových princípov. Budova škôlky, ktorej tri krídla smerovali na Modlitebnú ulicu (dnes Grešákova ulica), stála na tomto mieste vyše 60 rokov. Na jej mieste bola v 30. rokoch 20. storočia postavená nová budova.
Dominikánska opatrovňa
Z podnetu košických dominikánov vznikla opatrovňa na Moyzesovej ulici. Jej udržiavateľom bol Náboženský dobročinný spolok. Toto združenie, ktoré vzniklo v 70. rokoch 19. storočia, považuje za jednu zo svojich hlavných úloh popri rozvíjaní náboženskej horlivosti aj realizáciu spoločenských a kultúrnych cieľov. Spolok najprv vytvoril verejnú knižnicu a potom začiatkom 80. rokov zriadil vo vlastnom dome materskú školu pre deti z chudobných rodín, kde mali celodennú starostlivosť. Na začiatku sa deťom venovali len v jednej miestnosti. Ich počet sa pohyboval od 60 do 70. Od roku 1888 sa o najmenších starali v dvoch izbách. V začiatkoch inštitút viedli svetské učiteľky materských škôl pod dohľadom otcov dominikánov. Vo februári 1903 prevzali opatrovňu rehoľné sestry dominikánskej rehole, ktoré prišli do Košíc vďaka horlivosti Gergelya P. Musatitsa, predstaveného dominikánskej rehole. Do konca 19. storočia vznikli ešte dve opatrovne hodné zmienky, v roku 1888 to bola súkromná opatrovňa diplomovanej učiteľky K. Zacherovej na Masarykovej ulici a v roku 1891 rímskokatolícka materská škola pre dievčatá pri kláštore uršulínok na Mäsiarskej ulici.
Vývoj materských škôl na Slovensku po roku 1999
V roku 1999 bol predstavený nový Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách, ktorý priniesol prosociálnu výchovu. V roku 2008 sa materská škola stala prvým článkom školskej sústavy a bol schválený Štátny vzdelávací program ISCED 0 - predprimárne vzdelávanie (ŠVP). Súčasťou ŠVP sa stali prierezové témy a zaviedol sa kompetenčný profil absolventa predprimárneho vzdelávania. V roku 2016 ministerstvo školstva schválilo nový ŠVP pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. Významným medzníkom bolo zaradenie materských škôl do sústavy škôl ako jeden z druhov škôl poskytujúcich predprimárne vzdelanie. Výchova a vzdelávanie sa začalo uskutočňovať podľa štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách a školského vzdelávacieho programu. September 2021 sa zapísal do histórie materských škôl na Slovensku ako dátum, od ktorého sa začalo uplatňovať povinné predprimárne vzdelávanie pre deti, ktoré dovŕšia päť rokov veku. Materské školy prešli výraznými zmenami z hľadiska materiálneho a organizačného zabezpečenia, obsahu vzdelávania a metód dosahovania cieľov.
Konferencie a pripomienky výročia
V Banskej Bystrici sa 6. novembra konala pod záštitou Ministerstva školstva SR celoslovenská odborná konferencia „Odkaz prvej detskej opatrovne pre súčasné materské školy“. Konferencia sa uskutočnila pri príležitosti 190. výročia založenia 1. detskej opatrovne. Cieľom konferencie bolo poukázať na význam 1. detskej opatrovne v ďalšom vývoji materských škôl na Slovensku, ako aj na jej vplyv a súvislosti s ďalším smerovaním predprimárneho vzdelávania u nás. Jej zámerom bolo tiež poukázať na význam, poslanie a opodstatnenosť materskej školy v živote každého dieťaťa, analyzovať počiatky moderného myslenia vo výchove detí, nevynímajúc technickú gramotnosť a s ňou súvisiace zručnosti.
Súčasnosť materských škôl na Slovensku
V súčasnosti je na Slovensku v sieti škôl a školských zariadení takmer 3000 MŠ.
Príklady z praxe: Výročia materských škôl
30. výročie materskej školy v Zemianskych Kostoľanoch
Materská škola v Zemianskych Kostoľanoch oslávila v roku 2024 30. výročie svojho pôsobenia v priestoroch pôvodne patriacich závodu Elektrárne Nováky. História materskej školy v obci siaha do roku 1952. V roku 1994 sa do priestorov bývalej závodnej materskej školy presťahovala materská škola z ulice Pod horou. Tridsaťročná výchovno-vzdelávacia inštitúcia prechádzala rôznymi zmenami. Obec Zemianske Kostoľany pomáhala Školskej správe Prievidza hradením nákladov za prevádzku aj materiálnym zabezpečením. Škola prešla postupnými úpravami, rekonštrukciami vonkajších a vnútorných priestorov. V školskom roku 2013/2014 zriaďovateľ pristúpil k rekonštrukcii budovy bývalých jaslí, čím sa vytvorili nové priestory a školská jedáleň. Materská škola sa snaží získavať financie aj vlastnou aktívnou činnosťou a zapája sa do rôznych výziev. Rodičovské združenie je zapísané v registri oprávnených právnických osôb na prijímanie 2% podielu zaplatenej dane. Bránou materskej školy prešlo za 30 rokov 1 283 detí.
Cirkevná materská škola sv. Terezky v Michalovciach
Príkladom je aj Cirkevná materská škola sv. Terezky v Michalovciach, ktorá oslávila 30. výročie svojho založenia. Ide o prvú cirkevnú materskú školu na Slovensku. V 50. rokoch minulého storočia boli sestry násilne vyvezené do sústreďovacích kláštorov a museli opustiť aj materskú školu. Po návrate sa sestre M. Hlavnou prioritou vo výchove detí v CMŠ sv. Terezky je láska. Škola sa snaží, aby každé dieťa cítilo, že je milované a žilo v prostredí plnom lásky.
Päťdesiat rokov lásky: Jubileum materskej školy v Dúbravke
Pri príležitosti 50. výročia založenia materskej školy v Dúbravke sa konali oslavy, ktoré boli spojené so spomienkami na uplynulé roky.