Gymnázium Pierra de Coubertina v Piešťanoch: Osemdesiat rokov bohatej histórie a úspechov

Gymnázium Pierra de Coubertina v Piešťanoch si v týchto dňoch pripomína významné jubileum - osemdesiat rokov od svojho založenia. Táto udalosť je nielen príležitosťou na oslavu bohatej histórie školy, jej prínosu pre vzdelávanie v regióne, ale aj na stretnutie absolventov, učiteľov a priateľov školy. Počas svojej existencie prešlo mnohými zmenami a vývojom, no vždy zostalo verné svojmu poslaniu - poskytovať kvalitné vzdelanie a pripravovať študentov na úspešný život. Škola si prešla rôznymi obdobiami, prekonávala výzvy a prispôsobovala sa meniacim sa potrebám spoločnosti, čím si vybudovala povesť jednej z najlepších inštitúcií svojho druhu na Slovensku.

Zrod strednej školy v Piešťanoch

Prvým vážnym krokom v snahe založiť v Piešťanoch strednú školu bola žiadosť Obecnej rady Piešťan podaná 3. júna 1929 Referátu Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave. V tejto žiadosti, z podnetu miestnych občanov, bola požadovaná „taká stredná škola, ktorá poskytne všeobecné vzdelanie teoretické a praktické, aby navštevovateľom umožnené boli prípadné ďalšie štúdiá, pritom aby však boli aj prakticky vyškolení“. Žiadosť bola spočiatku zamietnutá a ani osobná intervencia nemala úspech.

Starosta Piešťan Alexander Šindelár zvolal 9. mája 1935 schôdzu miestnych kultúrnych spolkov, na ktorej bol ustanovený prípravný výbor na založenie Matice školskej v Piešťanoch. Dňa 24. apríla 1936 sa na porade v hoteli Royal rozhodlo o jej vytvorení. Do čela matičného výboru boli zvolení starosta obce A. Šindelár, miestostarosta J. Loubal a generálny riaditeľ kúpeľov Ľ. Winter. Matica školská sa stala zakladateľkou a udržiavateľkou novej školy - po mnohých intervenciách dalo Ministerstvo školstva a národnej osvety v Prahe súhlasnú odpoveď na žiadosť obecnej rady z 12. marca 1936 a výnosom z 29. apríla 1936 bolo zriadené Spolkové československé reálne gymnázium v Piešťanoch.

Vyučovanie sa slávnostne otvorilo dňa 3. septembra 1936 zhromaždením v Obecnom dome. Do prvej a druhej triedy po prijímacích skúškach nastúpilo 102 žiakov. Učili ich traja štátni profesori a ďalší traja vedľajší členovia zboru v dvoch prenajatých miestnostiach v budove vtedajšej Krajinskej nemocnice na Poštovej ulici. Koncom 30. rokov mali študenti výučbu aj v budove „Nový svet“ na Štefánikovej ulici.

Finančné výzvy a zabezpečenie prevádzky

Finančné prostriedky na chod školy sa v počiatkoch získavali predovšetkým z poplatkov žiakov. Zvyšok zabezpečili príspevky členov Matice školskej, obecného úradu, ktorý ročne prispieval sumou 70-tisíc korún, okresu, podpory peňažných ústavov a dobrovoľné príspevky rodičov. Od školského roka 1939/40 odoprelo ministerstvo financií hradiť platy profesorov, čo vyvolalo hrozbu zrušenia školy. Len veľkým úsilím Matice školskej, okresu, obce i rodičovského združenia sa podarilo piešťanské gymnázium zachrániť.

Žiaci ročne platili 100 korún zápisné, 400 korún školné a mesačné udržiavacie poplatky boli odstupňované podľa majetkových pomerov rodičov - od 25 do 250 korún. Je dôležité poznamenať, že študenti pochádzali zväčša zo sociálne slabších rodín, nemohli si dovoliť študovať v inom meste a platiť tam školné i ubytovanie. Najchudobnejším žiakom sa preto poskytovala finančná i materiálna pomoc.

Vývoj sídla a priestorov školy

Otázka vyhovujúcich a dostačujúcich priestorov na výučbu sa musela riešiť viackrát počas histórie gymnázia. Po provizóriu na začiatku vyučovania, keď škola sídlila v prenajatých miestnostiach Krajinskej nemocnice, Matica školská kúpila a sprevádzkovala v máji 1937 budovu Nový svet na Štefánikovej ulici, kde dnes sídli základná umelecká škola.

Dňa 14. septembra 1941 sa uskutočnilo slávnostné odovzdanie budovy bývalého hotela Metropol na Rázusovej ulici. Túto budovu Matica školská kúpila s finančnou pomocou obce Piešťany a Trenčianskej župy za 590-tisíc korún a adaptovala ju na školské ciele. Od 1. septembra 1953 škola sídli v súčasnej budove, v objekte bývalej ľudovej a meštianskej školy na Stalinovom námestí č. 3, ktoré je dnes známe ako Námestie SNP č. 9.

Objekt s renesančnými prvkami je postavený podľa projektu pražského architekta Ladislava Skřivánka a vybudovala ho piešťanská firma Berta & Kováč. Táto budova, ktorá bola pôvodne otvorená 1. septembra 1926 ako Škola T. G. Masaryka, je pod ochranou pamiatkového ústavu, čo neumožňuje zmeny jej vonkajšieho vzhľadu. Uskutočnili sa však mnohé úpravy interiéru s cieľom získať odborné učebne, výdajňu stravy a kabinety.

Problémy so statikou pôvodnej telocvične sa vyriešili výstavbou modernej viacúčelovej telocvične. Jej výstavba sa začala 19. apríla 1999 a dokončená a slávnostne otvorená bola v septembri 2001. V tejto telocvični mal domovský stánok aj basketbalový klub Piešťanské Čajky predtým, ako bola otvorená Diplomat aréna. V školskom roku 2001/2002 sa položili základy šesťtriednej budovy pôvodne pre osemročné štúdium so štyrmi apartmánmi a spoločenskou miestnosťou, ktorá bola odovzdaná do užívania na začiatku školského roka 2002/2003.

V súčasnosti majú študenti k dispozícii vynovený vonkajší areál s bežeckými dráhami, dvoma basketbalovými ihriskami a plochou na najrôznejšie hry. Počas hodín telesnej výchovy za priaznivého počasia využívajú aj priestory futbalového štadióna v Piešťanoch.

Pedagogický rozvoj a inovácie

V oblasti obsahu vzdelávania škola prešla dôrazom na svetonázorovú a ideovú výchovu, pracovnú výchovu, polytechnizáciu, posilnenie výučby prírodovedných predmetov a cudzích jazykov. Priekopnícku úlohu zohralo piešťanské gymnázium v rámci Západoslovenského kraja v zavádzaní predmetu programovanie pre samočinné počítače. Prvá trieda s týmto zameraním sa vytvorila v školskom roku 1975/76. Vyučujúci programovania zakladali tradíciu vyučovania tohto odboru v kraji, sami si obstarávali a tvorili študijný materiál a programy a úzko spolupracovali so Školským výpočtovým strediskom.

Dňa 1. septembra 1998 sa začalo vyučovanie v triede príma osemročného štúdia so zameraním na cudzie jazyky, pričom žiaci tejto triedy maturovali v školskom roku 2005/2006. Okrem toho sa dve triedy štvorročného štúdia učia podľa alternatívneho učebného plánu, ktorý ponúka širokú voliteľnosť predmetov v štvrtom ročníku. Súčasná výučba sa riadi Štátnym školským vzdelávacím programom pretransformovaným na potreby Gymnázia Pierra de Coubertina.

Škola, jej názvy, vedenie a úspešní absolventi

Škola, to je však predovšetkým živý organizmus, tvoria ju žiaci, učitelia a prevádzkoví zamestnanci, na jej účinkovaní sa podieľajú aj rodičia žiakov, priatelia a podporovatelia, zriaďovateľ a štát. Za 80 rokov existencie škola sedemkrát zmenila svoj názov a v riaditeľni sa vystriedalo 11 riaditeľov. Najdlhšie ju viedli Ján Chlapík celých 25 rokov (1962-1987) a Ivan Luknár 22 rokov.

Do života vyslala viac ako 10-tisíc absolventov s maturitnou skúškou. Ich úspešné účinkovanie v ďalšom živote vytvorilo škole dobré meno a dnes patrí určite k najlepším svojho druhu na Slovensku. Súčasný názov Gymnázium Pierra de Coubertina prijala škola v roku 2002.

Súčasnosť a vynikajúce výsledky

Dnes je realita na Gymnáziu Pierra de Coubertina odlišná od jeho počiatkov. V školskom roku 2016/2017 v 23 triedach študuje 618 žiakov. Z nich je sedem tried osemročného štúdia, dve triedy päťročného bilingválneho štúdia a 14 tried štvorročného štúdia. Výučbu zabezpečuje plne kvalifikovaný 52-členný pedagogický zbor, dvaja externí učitelia a 16 nepedagogických zamestnancov.

Vynikajúcu úroveň školy dokazujú študijné výsledky žiakov, umiestnenia jednotlivcov i celej školy v merateľných porovnávaniach úrovne kvality školy v rámci okresu, kraja i celého Slovenska, ako aj záujem o ňu medzi absolventmi základných škôl. V externej forme maturity, ktorá má zmapovať kvalitu vzdelávania na všetkých slovenských stredných školách, sa Gymnázium Pierra de Coubertina umiestňuje pravidelne na prvom mieste v Trnavskom kraji a výborne v rámci Slovenska. Okrem toho dosiahli mnohí žiaci školy vynikajúce výsledky vo vedomostných súťažiach a olympiádach aj na medzinárodnej úrovni. Školu v týchto súťažiach reprezentovali napríklad Tomáš Bzdušek, Boris Fačkovec, Lukáš Konečný, Jakub Konečný, Andrea Pločeková, Mikuláš Krupa a Jozef Bucko.

Bohatá mimoškolská činnosť a športové úspechy

Piešťanské gymnázium počas celej svojej existencie vyvíjalo bohatú záujmovú činnosť, najmä v oblasti kultúry a športu. Z kultúrnych aktivít si zaslúži spomenúť Samovzdelávací krúžok Štefana Moyzesa, ktorý vznikol v školskom roku 1940/1941. Ten dával žiakom možnosť zdokonaliť sa v spoločenskom a verejnom vystupovaní, uplatniť nadanie v rôznych odvetviach umeleckých a odborných, pripravoval programy na školské slávnosti, pričom členovia nacvičili a predviedli viacero divadelných predstavení a usporadúvali umelecké súťaže.

Školský rok 1940/1941 znamenal aj začiatok intenzívnej a systematickej hudobnej výchovy, zahŕňajúcej hru na dychových a sláčikových nástrojoch a vznik školských súborov, ktoré koncertovali v kúpeľnom parku a účinkovali na mestských slávnostiach. V školskom roku 1963/1964 založila a dlhé roky viedla profesorka Margita Vavrová Literárny krúžok Ivana Kraska, v ktorom žiaci rozvíjali svoje interpretačné a tvorivé umelecké schopnosti. Najlepšie práce členov krúžku boli každoročne zverejnené v literárnom zborníku Jar.

V máji 1970 vznikol úspešný dievčenský spevácky súbor Máj s dirigentkou profesorkou Evou Kleinovou. V októbri 1996 založili nadšení milovníci ľudového spevu a tanca, manželia Viktória a Ján Horňákovci, folklórny súbor Máj, ktorý má tanečnú, spevácku a hudobnú zložku a veľmi úspešne reprezentuje slovenské ľudové umenie nielen na Slovensku, ale aj v rôznych kútoch sveta. Od roku 1971 vychádza školský študentský časopis Gymnazista, ktorý s tromi až štyrmi číslami ročne odzrkadľuje život a záujmy stredoškolákov. Časopis najväčší rozmach zažil v rozmedzí rokov 1983 až 1986, kedy sa striedavo umiestňoval na prvých priečkach v súťažiach školských časopisov.

Veľkú popularitu medzi študentmi malo plávanie, kde najlepší plavec Ľudovít Komadel vyrovnal v roku 1945 svetový rekord na 400 m prsia. Okrem toho sa študenti venovali ľahkej atletike, loptovým hrám a lyžovaniu. Veľké úspechy v rôznych športových súťažiach v rámci okresu, kraja i republiky sa datujú od 70. rokov 20. storočia a pokračujú i v súčasnosti - športovci školy sa umiestňujú pravidelne na prvých priečkach súťaže Škola roka. Medzi absolventmi školy sú aj úspešní športovci a olympionici ako Martina Moravcová, Jaroslav Žitňanský, Marcela Erbanová a Ján Šlahor, ktorí sa zúčastnili letných olympijských hier v Sydney. Na gymnáziu študoval aj herec Stanislav Štepka.

Pierre de Coubertin a olympijská myšlienka

Výborná úroveň školy, jej úspechy v športe a viacero športovcov - olympionikov, ktorí ju absolvovali, boli dôvodmi, prečo jej bol v roku 2003 udelený názov Gymnázium Pierra de Coubertina. Stala sa tak členom medzinárodného spoločenstva škôl s menom zakladateľa novodobých olympiád. Jej reprezentanti sa zúčastňujú každé dva roky celosvetových stretnutí týchto škôl a v roku 2015 zorganizovala s veľkým úspechom v Piešťanoch X. celosvetové stretnutie.

Život a ideály Pierra de Coubertina

Pierre de Coubertin sa narodil v Paríži 1. januára 1863 ako tretí syn v rodine strednej šľachty. Jeho matka bola pobožná a vzdelaná žena, ktorá ho zasvätila do umenia, cestovania a športu. Pierrov otec, Charles barón Fredy de Coubertin, bol statočný, bezúhonný a takisto pobožný človek so širokým kultúrnym rozhľadom. Rojalisticky zameraná rodina chcela, aby sa Pierre stal vojakom, diplomatom alebo právnikom.

Študoval na jezuitskom kolégiu na Madridskej ulici v Paríži, kde bol snaživý, naoko poslušný, inteligentný a dobre študujúci, no na každú hodinu si urobil vlastný názor. Mal rád učiteľov, ich kultivovanosť, oddanosť, pedagogický prístup a spoľahlivosť. Zo všetkých jeho učiteľov naňho najvýraznejšie zapôsobil učiteľ spoločenských vied a rétoriky, otec Caron. On mu dal zmysel pre lásku ku krajine, kde filozofi boli básnikmi, spisovatelia a umelci boli zbytoční a žili na účet štátu, významní ľudia inklinovali k exilovej diktatúre, bohovia boli humánni a patetickí, vlády nestabilné, ľud zdatný, vojaci neprezieraví a hrdinskí. Lásku ku krajine, ktorá na to, aby dobyla svet, musela najskôr zaniknúť - Grécko. Inšpirovali ho Atény a neskôr, logicky aj Sparta.

V Paríži navštevoval pravidelne telocvičňu, kde sa boxovalo. Potom, čo si vybíjal energiu na boxe, prichádzal domov a hral na klavíri. Časom sa zoznámil s anglickým športom a s jeho výchovnou stránkou a vždy sa snažil, aby sa telesné cvičenia využívali ako systematický prostriedok výchovy mládeže. Zakladal si na fyzicky vyspelom, morálne zdravom, podľa možností vzdelanom indivíduu, ktoré si je vedomé vlastnej intelektuálnej hodnoty, ale aj miery svojich vedomostí. Športová činnosť, ako hlásal Coubertin, sa vyvíja v prirodzených alebo v umelých podmienkach, charakter ktorých treba dôkladne študovať. Každý šport vyžaduje sebe vlastné kvality fyzické, intelektuálne a morálne. Na zaistenie plynulosti športovej činnosti a na rozvíjanie harmónie tela a duše, inteligencie, vôle a charakteru, treba uvedené kvality rozlišovať. Coubertinov grécky ideál sa spája s kľudom, teda so sebaovládaním vo víre života.

Na propagáciu svojich ideí založil Coubertin v roku 1887 Ligu a svojou výchovnou metódou získaval postupne ďalšie a ďalšie školy. Pokiaľ ide o obnovenie olympijských hier, s iniciálnou myšlienkou prišiel Pascal Grousset v diele "Telesná renesancia". Coubertin, ktorý pracoval na reforme pedagogiky, si uvedomil, že obnovenie olympijských hier na pedagogickom základe bude prínosom pre výchovu na celom svete, zatiaľ čo jeho reforma pedagogiky by mala význam len v rámci Francúzska. K obnoveniu olympijských hier ho viedla naviac stále silnejúca úloha športu vo svete a jeho postupná internacionalizácia, ďalej kultúrna internacionalizácia a už spomínaný pedagogický základ, o ktorom sa vyjadril Eilert Herms takto: "Pre Pierre de Coubertin musel byť koncept olympizmu pedagogický alebo žiadny." Prvé novodobé olympijské hry sa konali v roku 1896. Spočiatku bol Coubertin generálnym tajomníkom Medzinárodného olympijského výboru, ale v roku 1900 prevzal po Grékovi Demetriovi Vikélasovi funkciu predsedu, ktorú vykonával až do roku 1925, kedy ho vystriedal belgický gróf Henri de Baillet-Latour. Pierre de Coubertin umrel 2. septembra 1937 a pochovaný je v Lausanne.

Oslavy 80. výročia založenia

Gymnázium Pierra de Coubertina v Piešťanoch sa pripravovalo na významný míľnik - oslavu 80. výročia svojho založenia. Oslavy tohto významného jubilea prebehli v utorok 25. októbra, kedy sa konal bohatý program. Vystúpili v ňom študenti školy a nechýbali viaceré tanečné, hudobné a spevácke vystúpenia, ale aj humorné scénky. Osemdesiatročnú históriu školy, počas ktorej v nej absolvovali štúdium tisícky žiakov, si prítomní pripomenuli aj prostredníctvom čítania z kroniky. Súčasní aj bývalí študenti predviedli svoj tanečný, či hudobný talent, ale aj zmysel pre humor. Súčasťou programu bolo aj oceňovanie zaslúžilých osobností.

Základné údaje o Gymnáziu Pierra de Coubertina

Následujúca tabuľka sumarizuje základné informácie o Gymnáziu Pierra de Coubertina:

tags: #80 #vyrocie #zalozenia #gym #pierra #de