Suma priemerného starobného dôchodku na Slovensku atakuje hranicu 500 eur. Na konci marca 2021 predstavoval priemerný starobný dôchodok 499,40 eura. Za posledných desať rokov sa táto suma zvýšila o 140 eur, čo predstavuje nárast o 39 percent. Kým v marci 2011 bolo na Slovensku 953,5 tisíca starobných dôchodcov, v marci 2021 ich počet narástol na 1 milión 83-tisíc.
Priemerný predčasný starobný dôchodok počas posledných desiatich rokov vzrástol o 127 eur na 490,90 eura. Ku koncu marca 2021 ho poberalo 11,9 tisíca penzistov, čo je o 26,7 tisíca osôb menej ako pred desiatimi rokmi. V porovnaní s marcom 2011 je tento typ dôchodku vyšší takmer o 40 eur.
Invalidnú penziu pre ľudí s mierou postihnutia nad 70 % Sociálna poisťovňa vypláca v priemernej výške 405,50 eura. Za posledných desať rokov ide o nárast o 84 eur.
Vdovské dôchodky dosahovali ku koncu marca 2021 v priemere 280,40 eura. Od marca 2011 sa zvýšili o 59 eur. Tieto dôchodky aktuálne poberá 285,5 tisíca ovdovených žien. Počet poberateliek vdovského dôchodku pritom počas desiatich rokov klesol o 14,2 tisíca. V marci 2011 dosahovala priemerná výška vdovského dôchodku 167,90 eura a poberalo ho 36,8 tisíca mužov.
Sirotské dôchodky poberalo na konci marca 2021 celkovo 21-tisíc osôb, a to v priemernej výške 148,30 eura. V porovnaní s marcom 2011 počet sirôt poberajúcich sirotský dôchodok klesol o 8-tisíc osôb, zatiaľ čo priemerná suma dávky stúpla o 21 eur.
Slováci štátu posielajú čoraz viac peňazí. V roku 2017 v priemere jeden človek zaplatil na odvodoch a daniach štátu za rok 6157 eur. Oproti predchádzajúcemu roku to bolo viac o 500 eur. Tieto údaje vyplývajú zo špeciálneho bločka, takzvaného účtu za služby štátu, ktorý každému občanovi vystavil inštitút Iness v spolupráci s denníkom SME.
Spomínaných 500 eur, o ktoré medziročne vzrástla suma odvedená štátu, je najvyššia od roku 2011, odkedy Iness tieto bločky vydáva. Pre porovnanie, medzi rokmi 2015 a 2016 vzrástla suma o 405 eur.
"Je to spôsobené tým, že štát vyberá na daniach čoraz viac. Nielen pre posledné legislatívne zmeny, ale aj pre zmeny v minulých rokoch, ako je rast dane z príjmu pre firmy či nové dane pre regulované subjekty," vysvetľuje analytik Iness Radovan Ďurana.
Okrem toho sa pod vyššie príjmy podpísalo aj rastúce zamestnanosť na Slovensku, čo znamená, že čoraz viac ľudí dostáva mzdu a z nej odvádza povinné poplatky do štátnej kasy. V neposlednom rade, štátne príjmy sú vyššie aj vďaka čerpaniu eurofondov, ktoré bolo v predchádzajúcom roku v útlme.
Najväčšia časť peňazí, ktoré má štát k dispozícii, putuje už tradične na starobné dôchodky. Každý občan na ne v prepočte za rok prispeje sumou 1042 eur, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom viac o 45 eur. Rok predtým narástli tieto výdavky dokonca až o 60 eur.
To, že výdavky na penzie sú najvyššie a neustále rastú, nie je nič neobvyklé či neočakávané, dôvodom je demografický vývoj. Počet penzistov každý rok rastie a s nimi rastú aj výdavky na dôchodky. Na druhej strane, počet ľudí, ktorí by na ne dokázali zarobiť, klesá. V súčasnosti má Sociálna poisťovňa v evidencii 1,044 milióna starodôchodcov, vlani ich bolo o 6-tisíc menej.
Aj preto odborníci neustále upozorňujú na to, že časom štát nebude mať dostatok peňazí na to, aby dokázal ľuďom vyplácať penzie v súčasnej výške. Časom bude musieť vláda pristúpiť k reformám, k znižovaniu dôchodkov či, naopak, k zvyšovaniu daní.
Minister práce Ján Richter v tejto súvislosti už v minulosti povedal, že by si ľudia mali na dôchodok sporiť aj sami, vlastnou cestou, a nespoliehať sa len na štát. "Som presvedčený, že o 20 rokov bude nevyhnutné, aby si každý človek hľadal popri štátnej penzii aj dobrovoľné pripoistenie, napríklad životnú poistku," povedal.
Štátny dlh a výdavky
Inštitút Iness vo svojom bločku tiež poukazuje na to, že štát v roku 2017 minie o tri percentá viac peňazí, ako vyberie. Preto podľa nich vzrastie aj dlh každého človeka, a to o 411 eur na sumu 8151 eur. Zjednodušene povedané, v prepočte na hlavu, každý Slovák dlhuje viac, ako dlhoval vlani.
Vláda síce deklaruje, že dlh postupne znižuje a v roku 2017 by mal dosiahnuť 52,7 percenta HDP. Avšak vo väčšine prípadov hovorí o percentuálnom vyjadrení dlhu k hrubému domácemu produktu krajiny, ktorý skutočne klesá. V nominálnom vyjadrení dlh stále rastie.
Vysoký dlh je pritom podľa odborníkov veľkým problémom. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko upozornil, že s vysokým dlhom môže v čase krízy Slovensku hroziť dokonca bankrot. V poslednej kríze v roku 2008 sa totiž dlh Slovenska v podstate zdvojnásobil. Vtedy sme to podľa Šramka zvládli, pretože sme do krízy vstupovali s pomerne malým dlhom (30 percent).
V súčasnosti však vláda, čo sa dlhu týka, ide trochu iným smerom. Vraví, že nemá dosť peňazí na cesty a diaľnice a požaduje výnimku z takzvanej dlhovej brzdy. Chce, aby sa napríklad výstavba diaľnic do výšky dlhu nezaratúvala a vládu by tak obišli sankčné pásma, ktoré pre vládu platia v prípade, že dlh vzrastie nad isté percento.
Kam smerujú peniaze daňových poplatníkov?
Samotné výdavky na cesty pritom naozaj stúpajú. Každý Slovák v roku 2017 podľa bločka prispeje na cesty sumou 340 eur, vlani to bolo o 54 eur menej. Peniaze by mali smerovať do viacerých projektov, napríklad tento rok má Slovenská správa ciest dokončiť takzvaný malý obchvat Prešova za vyše 31 miliónov eur.
Viac peňazí by malo ísť aj na železnice. Cena pre jedného občana je 204 eur, čo je medziročne nárast o 31 eur. Zmodernizovať by sa za peniaze mohla napríklad trať cez Trenčín, na ktorej Železnice Slovenskej republiky pracujú od roku 2012.
Pri pohľade na bloček je zrejmé, že vo väčšine oblastí štát zvyšuje svoje výdavky. To znamená, že ide viac na rodiny, nezamestnaných, školy, ale aj armádu či divadlá a múzeá.
| Oblasť | 2016 | 2017 | Rozdiel |
|---|---|---|---|
| Starobné dôchodky | 997 | 1042 | +45 |
| Cesty | 286 | 340 | +54 |
| Železnice | 173 | 204 | +31 |
| Podpora bývania | 39 | 38 | -1 |
Menej však každý občan o jedno euro prispeje na podporu bývania, v roku 2017 to je 38 eur. "Sú tam zaradené hypotéky pre mladých aj prémia k stavebnému sporeniu, aj dotácia do rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývania na poskytovanie úverov," vysvetľuje metodiku Ďurana.
Dodáva, že napriek tomu, že výdavky na dotácie mladým stúpajú, väčší pokles nastal v podpore náhradných nájomných bytov. Čo ďalej klesá, sú výdavky na podporu ľudí v hmotnej núdzi, a to preto, že počet ľudí v hmotnej núdzi neustále klesá.
V apríli 2017 bolo na dávku odkázaných 95-tisíc ľudí, medziročne sa ich počet znížil o 16-tisíc. Od januára 2013 sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi dokonca znížil o 87 533 ľudí. Hovorca ministerstva práce Michal Stuška vysvetľuje, že za poklesom je rad opatrení. Ako príklad spomína súbeh mzdy, osobitného príspevku a dávky v hmotnej núdzi. "Toto opatrenie zvyšuje záujem u dlhodobo neaktívnych ľudí hľadať si zamestnanie aj za nižšiu mzdu."