Predškolský vek, trvajúci približne od 3 do 6 rokov, je kľúčovým obdobím vo vývoji dieťaťa. Horná hranica tohto obdobia je daná nástupom dieťaťa do školy. Ide o obdobie intenzívneho rastu a zrenia, počas ktorého dochádza k rozvoju kognitívnych, emocionálnych a sociálnych kompetencií. Na konci tohto obdobia je dieťa pripravené ísť do školy a dosahuje školskú zrelosť. Dieťa sa prudko rozvíja v telesnej, poznávacej, motivačnej oblasti a v oblasti sebauvedomovania. Postupne sa uvoľňuje zo zväzku rodiny a viac sa zúčastňuje hier s vrstovníkmi.
Telesný a pohybový vývin
V oblasti telesného vývinu dieťa ročne priberie na hmotnosti 3-5 kg a narastie do výšky 5-10 cm. Koncom predškolského obdobia sa zlepšuje osifikácia zápästných kostičiek, čo umožňuje vývin jemnej motoriky prstov a rúk, ktorý je nevyhnutný predpoklad na osvojenie si písania a grafomotoriky. Výrazne sa zlepšuje činnosť centrálnej nervovej sústavy (CNS) a vnútorných telesných orgánov, vďaka čomu sa zlepšuje pohyblivosť a pohyby sú dokonalejšie a koordinovanejšie. Dieťa má väčšiu silu. Pre správny pohyb je veľmi dôležitá chrbtica, jej tvar (esovité zakrivenie) a neporušená funkcia.
Jemná motorika
- Štvorročné dieťa si vie zapnúť gombík.
- Päťročné vie zaviazať šnúrky na topánkach.
- Deti sa zdokonaľujú v používaní príboru, vedia sa samy umyť a poskladať si oblečenie.
- Spresňuje sa koordinácia rúk a začína sa vyhraňovať dominancia jednej ruky.
- Deti v tomto veku rady manipulujú s rozličnými nástrojmi, stavajú lego, stavebnice, skladajú skladačky a hlavolamy.
- Dieťa sa zdokonaľuje aj v kreslení - vie nakresliť kríž, kruh, štvorec, obdĺžnik a trojuholník.
Hrubá motorika
- Trojročné dieťa ešte nemá koordinovanú chôdzu, našľapuje na celú nohu, nie najprv na pätu a potom na prsty, trup pri chôdzi nie je celkom vzpriamený.
- Chôdza štvorročného dieťaťa sa už viac približuje chôdzi dospelých.
- U päťročného je chôdza elegantnejšia a úspornejšia, chôdza je zautomatizovaná a vzniká individuálny štýl chôdze.
- Šesťročné deti ešte pri chôdzi poskakujú, kývajú sa, menia smer a vybočujú - ide ale o prejavy hravosti.
- Vedia sa voziť na trojkolke, sánkovať, prestávajú sa báť vody, lezú na stromy a preliezky.
EYFS – Telesný rozvoj – Jemná motorika
Kognitívny vývin
Vnímanie
Zdokonaľuje sa citlivosť jednotlivých zmyslových orgánov. Hmatom už dieťa rozlišuje aj zložité tvary, zrakom rozoznáva aj doplnkové farby, sluchom dokáže identifikovať rôzne zdroje zvuku a takisto chuť aj čuch mu umožňujú dostatočnú diferenciáciu predmetov. Vnímanie dieťaťa veľmi závisí od jeho záujmov. Charakteristickou črtou vnímania je synkretizmus - globálnosť - nevšímanie si detailov objektu, alebo zameranie sa len na jeden detail a vynechávanie ďalších vlastností predmetu.
Vnímanie času predškoláka je nedokonalé. Dieťa subjektívne „meria čas“ prostredníctvom určitých udalostí a opakujúcich sa javov, ktoré sa ho týkajú. Je dominantne orientované na prítomnosť, časové pojmy ako minulosť a budúcnosť nemajú ešte pevný obsah. Aj vo vnímaní priestoru dochádza k podceňovaniu vzdialenosti. Nedostatočná je aj orientácia v smere vľavo a vpravo.
Pozornosť
Pozornosť dieťaťa v predškolskom veku je nestála a ovplyvnená silnými podnetmi, ktoré prichádzajú z prostredia. Medzi tretím a štvrtým rokom je pozornosť dieťaťa neúmyselná, neriadená vôľou. V piatom roku sa dieťa začína sústreďovať a úmyselná pozornosť sa ešte zdokonaľuje v šiestom roku. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup dieťaťa do školy.
Pamäť
Na začiatku predškolského obdobia je pamäť tiež neúmyselná. Dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Pamäť je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti, ale presnosť pamäti je menej rozvinutá, lebo dieťa si do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Pamäť je veľmi ovplyvnená citmi dieťaťa - pamätá si dobre to, čo si praje, to, kto mu urobil dobre, ale aj to, z čoho má strach a čo nechce.
Fantázia
Fantázia dieťaťa je bohatá a založená na nekontrolovateľných predstavách. Konfabulácia - nedostatky logického vnímania sveta a dejov nahrádza fantázia. Aj fantázia závisí od citov detí a od citových stavov. Je ovplyvnená rozprávkami, televíziou a udalosťami zo života. Personifikácia je oživenie predmetov, pripisovanie ľudských vlastností veciam, zvieratám a predmetom.
Myslenie
Myslenie dieťaťa v predškolskom veku je konkrétne. Dieťa premýšľa o tom, čo bezprostredne robí, koho stretáva a čo vníma. Typické znaky myslenia sú:
- Fenomenizmus: Dieťa reaguje na bezprostredné predmety, svet je preňho taký, ako sa javí (napríklad, že veľryba nie je ryba).
- Prezentizmus: Ide o väzbu myslenia na prítomnosť, na aktuálnu podobu.
- Egocentrizmus: Myslenie je zamerané na seba (napríklad dieťa si zakryje oči, aby ho nevideli). Dieťa nedokáže ešte pochopiť, že iní ľudia môžu veci a javy vnímať inak ako ono.
- Absolutizmus: Myslenie je statické, ťažko sa mení, dieťa verí v svoju pravdu (napríklad starká vidí najlepšie, lebo má najsilnejšie okuliare).
- Magickosť: Dopĺňanie svojich predstáv a myslenia fantáziou. Fakty si mení podľa vlastného priania.
V myslení dieťaťa predškolského veku rozlišujeme dve obdobia:
- Obdobie kladenia otázok „Čo je to?“
- Obdobie kladenia otázok „Prečo? Načo? Ako?“
Slovná zásoba a reč
Slovná zásoba dieťaťa sa v predškolskom veku výrazne rozširuje. Trojročné dieťa používa približne 300 slov, zatiaľ čo na konci šiesteho roka má slovnú zásobu okolo 3500 slov. Dieťa sa v tomto období ľahko učí cudzie jazyky. Dievčatá sú spravidla komunikatívnejšie. Reč slúži aj ako nástroj regulácie správania. Dieťa komentuje svoje činnosti. V prípade potreby pomoci s rečou je vhodné navštíviť logopéda.
U dieťaťa je možné badať tzv. egocentrickú reč - reč pre seba, ktorú rozpráva súbežne s rečou pre iných. Dieťa už dokáže správne používať pojmy „prosím“ a „ďakujem“, malo by vedieť aj správne pozdraviť. Vie recitovať básničky a spievať pesničky a rado sa ich učí.
Citový vývin
Citový život dieťaťa v predškolskom veku je veľmi bohatý a intenzívny. Citové podnety vyvolávajú u dieťaťa prudké a veľmi rozmanité reakcie. Zvyšuje sa citlivosť detí. Rozlišujú sa astenické a stenické city, čo závisí od výchovy (napr. pod vplyvom autoritatívnej matky sa posilňujú astenické city - dieťa je plačlivé, bojazlivé, ustráchané; opakom sú stenické city, ktoré podporujú sebavedomie a vyvolávajú dobrú náladu).
V tomto článku sa budem zaoberať emocionálnym vývojom predškolských detí, vo veku od 3 do 6/7 rokov, z pohľadu vývojovej psychológie. U predškolských detí sa emocionálny vývoj viac stabilizuje a vyrovnáva ako vo veku batoliat. Deti v tomto veku vedia rýchlo meniť svoje pocity, napríklad zo smiechu na plač a ich emócie sú zamerané na aktuálnu situáciu, či uspokojenie. Emocionálna pamäť sa postupne začína rozvíjať. Rozvoj emočného prežívania sa prejaví rozvojom CNS, ale aj úrovňou uvažovania. Deti v tomto veku už vedia vyjadriť svoje emócie, pocity iným spôsobom a tiež sa s nimi vedia aj lepšie vyrovnať. V tomto období si už dieťa spája emócie so súvislosťami, ktoré k nim vedú, preto dieťa už na rozumovej úrovni sa vie rozhodnúť, čo je pre neho dobré a čo nie. Treba však brať do úvahy, že sa stále emočné prežívanie rozvíja.
Hnev a zlosť už nebývajú tak častý prejav, pretože deti v tomto veku chápu príčiny vzniku nepríjemných situácií. Tiež dieťa vie odložiť svoje uspokojenie a dokáže sa na niečo tešiť. Typickou emóciou predškolákov je radosť spojená so zmyslom pre humor. Rozvíjajú sa tiež sebahodnotiace emócie ako hrdosť a pocity viny. Dieťa cíti vinu, keď si uvedomuje, že urobilo niečo, čo nie je dobré a je mu to nepríjemné. Pocity viny teda signalizujú vznik vnútorného korektívneho (nápravného) mechanizmu, ktorý reguluje detské správanie aj vtedy, ak nie je prítomný nikto, kto by dieťa usmernil. Pokiaľ dieťa nie je pri nevhodnom správaní usmerňované, tak nevzniká u dieťaťa tento nápravný mechanizmus. Z toho vyplýva, že nepríjemný pocit za nevhodné správanie je na mieste, ak chceme, aby si dieťa vytvorilo vnútorný nápravný mechanizmus. Deti v predškolskom veku postupne pochopia, ako môžu vlastnú emočnú bilanciu zlepšiť, napr. tak, že sa dá nepríjemných pocitov zbaviť nápravou situácie.
V predškolskom veku sa rozvíjajú aj vzťahové emócie. Prevažne emočné ladenie dieťaťa a jeho tendencie reagovať na rôznych ľudí nezávisí iba na type temperamentu, ale aj na skúsenosti, na miere istoty a bezpečia v rámci rodiny. Deti, ktoré majú bezpečné rodinné zázemie, lepšie rozumejú pocitom druhých ľudí, prevažujú u nich pozitívne emócie. Deti, ktoré potrebnej istoty nedosiahli, ostatným ľuďom tak dobre nerozumejú, a preto reagujú častejšie menej primerane. Citová rovnováha predškolského dieťaťa v značnej miere závisí na správaní druhých ľudí, predovšetkým blízkych ľudí ako k dieťaťu, tak k sebe navzájom.
Emocionálna inteligencia a empatia
V tomto veku deti začínajú chápať lepšie emocionálnu inteligenciu. Lepšie chápu svoje pocity, pocity iných ľudí, vedia čiastočne ovládať svoje emočné prejavy a oddialiť uspokojenie. Deti, ktoré sa dobre orientujú vo vlastných a cudzích pocitoch, dokážu aj lepšie odhadnúť situáciu a prijateľnejšie na ňu reagovať. Učíme deti sa vžívať do situácie druhých ľudí, pretože v predškolskom veku sa rozvíja i schopnosť empatie. Empatia je tiež považovaná za súčasť emocionálnej inteligencie, ktorá potrebuje byť rozvíjaná. Vety typu „ako by si sa cítil ty, keby sa ti to stalo?“ priblížia deťom situáciu a prežívanie druhej osoby. Uplatňuje sa tu mechanizmus projekcie. Deti v predškolskom veku vychádzajú predovšetkým z toho, ako by sa v takejto situácii cítili ony samy. Zatiaľ sú presvedčené, že na určité situácie musia všetci ľudia reagovať rovnako. Porozumenie komplikovanejším emóciám závisí na úrovni kognitívneho (poznávacieho) spracovania a na interpretácii situácie.
Rozvoj emočnej regulácie
Keďže deti už lepšie rozumejú svojim emóciám, môžu ich aj lepšie ovládať. Sú tiež k sebe kritickejšie a vedia, čo by mali alebo nemali robiť. Schopnosť regulovať svoje vlastné emócie závisí aj od typu temperamentu. Pre niektoré deti je ovládanie svojich emócií, prejavov ťažšie ako pre iné. Základným prostriedkom regulácie detského správania sú pravidlá a nápodoba dospelých. K rozvoju emočnej regulácie pomáha lepšia orientácia vo svojich pocitoch, v pocitoch druhých ľudí a v schopnosti o nich hovoriť. V 6. roku reguluje svoje správanie už aj na základe vnútornej reči - nástup svedomia, ktoré už zohráva významnú úlohu a nadmerne citlivé dieťa sa dokáže veľmi trápiť aj pre nepatrné škody, ktoré spôsobilo. Rieši konflikt „iniciatíva verzus pocit viny“.
Sociálny vývin
Sociálny vývin dieťaťa v predškolskom veku je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavnou potrebou dieťaťa je aktivita. Pri jej usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v MŠ. Závisí od procesov sociálneho učenia - dieťa sa učí z vlastnej skúsenosti a napodobňovaním dospelých. Dieťa opakuje také správanie, za ktoré dostane odmenu, alebo pochvalu. Vyhýba sa správaniu, za ktoré je pokarhané. Pre socializáciu dieťaťa je potrebné, aby navštevovalo kolektív - MŠ. Socializácia dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do ZŠ. Rodina je ešte stále najvýznamnejším socializačným činiteľom.
Morálny vývin dieťaťa - dieťa si postupne uvedomuje a osvojuje určité normy a pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Na konci obdobia už vie odlíšiť dobré a zlé, ale ešte sa zameriava len na skutok, nie na jeho motív, či širšie dôsledky. Prevláda ešte heteronómna morálka - zameranie na príkaz a následnú odmenu či trest.
Dôležitosť pravidiel a dôslednosti
Pre dieťa sú dôležité pravidlá a dôslednosť pri nich. Pravidlá sú pre deti v tomto veku z pohľadu uvažovania dieťaťa väčším prínosom ako nepretržité vysvetľovanie. Pravidlá deti v tomto veku chápu, vysvetľovanie súvislosti prečo to je teraz tak a nie takto z hľadiska rozvoja CNS veľmi nie. A to môže deti v batoliacom veku, začínajúcom predškolskom veku často viesť k neistote. Porušovanie pravidiel, morálnych noriem tak, ako to nám vyhovuje, vedie deti k strate istoty a bezpečia. Ak dieťa nevie čo je dobré a čo zlé, čo je vhodné - nevhodné, tak sa stráca. Vtedy dochádza k strate istoty. Ak mu raz niečo zakážeme, potom dovolíme, ak dieťa opakovane niečo urobí a nemá dôsledok, stráca istotu a bezpečie. Je na nás dospelých, aby sme deťom sprostredkovali, čo je vhodné a čo nie. Dôležitá je samozrejme interpretácia pravidiel a morálnych zásad. Pokiaľ deťom vysvetlíme, prečo takéto pravidlo máme, je za tým rozumný dôvod, deti sú schopné ich prijať za svoje a neporušovať ich. Je však na nás rodičoch, učiteľoch, či sme schopný ich dôsledne dodržovať, pretože iba vtedy má v tom dieťa poriadok, cíti sa isto a v bezpečí. To, či sa dieťa takto cíti, vplýva na jeho budúci emocionálny vývoj, sebaistotu a adaptovanie sa do sociálneho systému.
Aktivity a hry
Najviac času zaberá hra: dieťa sa hrá samo, s hračkami, s rozličnými predmetmi a materiálmi, v prírode, alebo so súrodencami, kamarátmi. Trojročné dieťa začína hru plánovať, je viac samostatné. V MŠ má presnejšie organizované činnosti, doma má dieťa voľnejší režim.
Prevládajú hry, kedy dieťa napodobňuje zvieratá a ľudí. Pribúdajú hry s pravidlami. Troj- až štvorročné deti ešte nechcú rešpektovať pravidlá a normy hier úplne, ale treba ich zaraďovať do repertoáru činnosti. V piatom až šiestom roku je potrebných viac takýchto hier.
- Samotárska hra: od 2 rokov, dieťa sa hrá samo, s hračkami, alebo predmetmi, bokom od všetkého diania.
- Súbežná hra: od 3 rokov, dieťa sa síce hrá samo, ale zároveň sa teší, keď sú nablízku aj iné deti.
- Asociatívna hra: od 4 rokov, dieťa sa hrá s ostatnými, požičiavajú si hračky, ale nemajú spoločný cieľ.
- Kooperatívna hra: od 6-7 rokov, deti sa hrajú skupinové hry, aby splnili nejakú úlohu, rozdeľujú si úlohy a volia si vodcu.
Hlavné formy aktivity detí v tomto období sú hravé činnosti, ktoré majú charakter práce (upratovanie hračiek, uloženie oblečenia, pomoc v kuchyni). Tieto činnosti by mali byť v dennom programe, aby si dieťa osvojilo prvé pracovné návyky a vytvorilo vzťah k povinnostiam. Podobný charakter má učenie - dieťa tým, že pozoruje, manipuluje s vecami, robí praktické činnosti, získava skúsenosti. Takto lepšie chápe súvislosti a nadväznosti. Učenie je spontánne, hravé a nie zámerné. Organizované učenie začína v MŠ - dieťa sa učí vnímať, analyzovať, premýšľať, sústreďovať pozornosť, rozvíjať fantáziu.