Definícia pojmov: Handicap, Porucha, Obmedzenie a Postihnutie v špeciálnej pedagogike

V oblasti špeciálnej pedagogiky sa často stretávame s pojmami ako handicap, porucha, obmedzenie a postihnutie. Tieto termíny súvisia so zdravotným stavom jednotlivca a jeho interakciou so spoločnosťou. Pre správne pochopenie problematiky je dôležité definovať tieto pojmy a rozlišovať medzi nimi.

"Človek môže cítiť radosť iba vtedy, keď vidí, že jeho práca prináša plody, keď sám dosiahne zlepšenie vlastnej situácie a súčasne pomôže druhým, keď cíti, že život je vzrušujúci a plný možností." Tieto slová, plné optimizmu a túžby po súzvuku, pochádzajú od členov Štokholmského združenia pre nezávislý život STIL, ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Ich filozofia, založená na svojpomoci a podpore komunity, aktívne obhajuje právo na plnohodnotný život.

Osoby so zdravotným postihnutím sú prítomné vo všetkých vrstvách spoločnosti a ich počet celosvetovo rastie. Príčiny a následky postihnutia sú rôznorodé a ovplyvnené sociálno-ekonomickými podmienkami a opatreniami jednotlivých štátov. Súčasný prístup k riešeniu problematiky zdravotného postihnutia je výsledkom dlhodobého vývoja, ktorý odráža všeobecné životné podmienky a sociálno-hospodársku politiku.

Špeciálna pedagogika ako vedný odbor

Špeciálna pedagogika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jednotlivcov so špeciálnymi potrebami. Ide o osoby s mentálnym, senzorickým, somatickým postihnutím, narušenými komunikačnými schopnosťami, psychosociálnym narušením, poruchami učenia, správania, ale aj s výnimočným nadaním a talentom. Cieľom špeciálnej pedagogiky je vychovávať a vzdelávať týchto jednotlivcov tak, aby sa čo najlepšie vyrovnali so svojím defektom a pozitívne sa prispôsobili a zaradili do spoločnosti.

Základné pojmy v špeciálnej pedagogike

V špeciálnej pedagogike sa používa niekoľko základných pojmov, ktoré definujú odchýlky od normy a ich dôsledky pre jednotlivca. Medzi najdôležitejšie patria:

• Defekt: Defekt (z lat. defectus - nedostatok, chyba) označuje nedostatok, chybu, chýbanie alebo úbytok určitého orgánu alebo jeho funkcie. Môže mať formu orgánovú (napr. ráštep, úraz, choroba) alebo funkčnú (porucha orgánovej funkcie). Vyskytuje sa v oblasti psychickej, senzorickej alebo somatickej a vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Synonymom defektu je termín postihnutie, ktorý sa viac používa v školskej terminológii. Defekt z hľadiska veľkosti odchýlky od normy znamená najväčší odklon.
• Defektivita: Defektivita je porucha integrity človeka, t. j. jednoty organizmu a prostredia, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím. K tejto kvalitatívnej zmene dochádza vtedy, keď defekt narastie o tzv.
• Porucha/Narušenie: Porucha alebo narušenie vyjadruje tiež odchýlku od normy, ktorá sa získava počas života a má reparabilný charakter. Vyskytuje sa v pestrejšej škále ako defekt.
• Chyba: Chyba vyjadruje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.
• Postihnutý: Postihnutý je jedinec trpiaci nejakým druhom trvalého telesného, duševného, mentálneho, zmyslového alebo rečového poškodenia, ktoré mu bez špeciálnej pomoci znemožňuje splniť požiadavky bežného vzdelávacieho procesu.
• Handicap: Handicap je záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie. Ide o sociálny dôsledok postihnutia, ktorý obmedzuje možnosť jednotlivca plnohodnotne sa zapojiť do spoločnosti.
• Anomália: Anomália (z gréck. anomalos - nerovný, nepravidelný) označuje odchýlku od normy.
• Osoby so špeciálnymi potrebami: Osoby so špeciálnymi potrebami sú relatívne heterogénna skupina osôb, ktoré sa z nejakého dôvodu výrazne odlišujú od bežnej populácie. Patria sem deti s poruchami správania alebo učenia, ale aj deti talentované a nadané.
• Zdravotne postihnuté dieťa: Zdravotne postihnuté dieťa je dieťa choré, ale nie postihnuté mentálne, telesne alebo zmyslovo.
• Deviácia: Deviácia (z lat. via = cesta, deviatio = odbočenie z cesty) sa týka správania, čím sa jedinec stáva nápadným, odkloňujúcim od normy.
• Psychický deficit: Psychický deficit (z lat. deficit = nedostatok, schodok) je stav v oblasti psychickej, pri ktorom dochádza k nedostatku určitých psychických funkcií.

Terminológia WHO (Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia)

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) schválila v roku 1980 Medzinárodnú klasifikáciu porúch, zdravotných postihnutí a handicapov (ICIDH), ktorá priniesla presnejší prístup. Klasifikácia rozlišuje medzi:

• Porucha: Poškodenie štruktúry alebo fungovania ľudského organizmu, mentálne alebo fyzické.
• Obmedzenie: Zníženie alebo strata funkčnej schopnosti alebo aktivity v dôsledku poruchy.
• Handicap: Strata alebo obmedzenie príležitostí mať rovnaký podiel na živote spoločnosti ako ostatní.

Súčasná terminológia uznáva potrebu určiť potreby jednotlivca (rehabilitácia, odborná pomoc) a nedostatky spoločnosti (bariéry brániace integrácii).

Rozdiely medzi pojmami podľa WHO 2003:

• Porucha: zmeny anatomickej zostavy, alebo fyziologickej funkcie človeka v dôsledku dlhotrvajúceho ochorenia.
• Dizabilita: v dôsledku poruchy už dochádza k zmenám funkčnosti pri vykonávaní určitých činností.
• Hendikep: stav je už trvalý, kedy človek vykonáva činnosti s výrazným obmedzením, alebo vôbec nedokáže vykonávať určité činnosti, čo sa prejavuje už aj v sociálnej interakcii. Hendikep (z angl. handicap) alebo prekladané aj ako sociálne znevýhodnenie alebo podľa WHO novšie obmedzenie participácie je minimalizovanie určitých príležitostí zdravotne postihnutých osôb v súkromnej, kultúrnej alebo pracovnej oblasti. Podľa M. Šramatej (2004) sa hendikep všeobecne rozdeľuje na handicap v orientácií, fyzickej nezávislosti, sociálnej integrácií, ekonomickej sebestačnosti a v zamestnaní, kde predstavuje pre osobu obmedzené príležitosti vo výbere, prípadne výkone zamestnania ako aj úpravy pracovného miesta, režimu alebo času. Handicap je označenie znevýhodneného, brzdeného, zbaveného schopnosti.

Historický vývoj vzťahu spoločnosti k osobám so zdravotným postihnutím

Každá spoločnosť si vytvára vlastný systém prístupu k zabezpečovaniu životných potrieb svojich členov, založený na historickom dedičstve, tradíciách, hospodárskom a politickom usporiadaní, skúsenostiach a morálnej vyspelosti. Úroveň spoločenského poznania determinuje nielen prosperitu, ale aj vzťahy a postoje k sociálnym skupinám. V histórii starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím možno identifikovať tri obdobia:

• Represívne štádium: Likvidácia alebo vylúčenie osôb so zdravotným postihnutím. Právo na život mali len fyzicky zdatní jedinci.
• Charitatívne štádium: V období kresťanstva sa začína legálne identifikovanie tejto skupiny ľudí. Starostlivosť sa realizovala na skupinovom princípe v útulkoch a domovoch-ústavoch.
• Obdobie humanitnej starostlivosti: V 40. a 50. rokoch 20. storočia vrcholilo zriaďovanie ústavných veľkokapacitných zariadení. Neskôr sa hľadali alternatívy k štátnej ústavnej starostlivosti a ukázalo sa, že reálnou alternatívou je zabezpečovanie podpory a pomoci občanovi prostredníctvom mimovládnych subjektov.

Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím

Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím je závislá od mnohých faktorov, ako sú dostupnosť sociálnych služieb, druh zdravotného postihnutia, sociálne prostredie, osobnosť, prístup, postoje, predsudky a vnímanie nezávislého života osôb so zdravotným postihnutím. V súčasnosti sa uplatňuje otázka integrovanej výchovy a vzdelávania, ktorá sa snaží o úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí.

Stupne socializácie:

• Integrácia: (lt. Integer = neporušený) - najvyšší stupeň socializácie - úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí. Jednotlivec sa stáva úplne nezávislý a samostatný.
• Adaptácia: (lat. adaptatio = prispôsobenie) - prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu, ktoré je možné len za určitých podmienok.
• Utilita: (lat. utilis = potrebný, užitočný) - zaradenie postihnutého do spoločnosti sa môže realizovať len za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci (je nesamostatný), najčastejšie v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne alebo mentálne postihnutých.
• Inferiorita: (lat. inferior = nižší) - neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia. Jednotlivci sú úplne nesamostatní, odkázaní na starostlivosť iných, najmä pri ťažkom telesnom a mentálnom postihnutí, keď je potrebná celoživotná ochranná a ošetrovacia starostlivosť.

Typy zdravotného postihnutia

Zdravotné postihnutia poznáme: mentálne, telesné a psycho-sociálne. Možno ich klasifikovať podľa stupňa postihnutia, časového faktora, úrovne intelektu, mobility, komunikácie a sebaobslužnosti, a možnosti socializácie. Osoba, ktorá vykazuje príznaky súčasného výskytu viacerých postihnutí, má kombinované zdravotné postihnutie.

Mentálne postihnutie

Mentálne postihnutie je jedným z dôležitých odborov ŠP, lebo sa týka najpočetnejšej časti postihnutej populácie. Spoločným menovateľom psychologického chápania mentálnej retardácie je znížená intelektová úroveň. Z medicínskeho aspektu sa mentálne postihnutie chápe z aspektu jeho etiológie a symptomatológie. Vníma sa ako difúzne poškodenie mozgovej hmoty, nedostatky v maturácii (obdobia ukončeného telesného vývinu, dospelosti), ktorej dôsledky sa manifestujú zníženými mentálnymi výkonmi.

Etiologické faktory mentálneho postihnutia:

• Endogénne: (genetické, hereditárne a pod.)
• Exogénne: (biologické, chemické, fyzikálne a pod.) - môžu pôsobiť prenatálne, perinatálne a postnatálne.

Typy mentálneho postihnutia z hľadiska symptomatológie:

• Eretický (vzrušivý, podráždený)
• Apatický
• Nevyhranený

Stupne mentálnej retardácie:

Zrakové postihnutie

Vedný odbor v systéme špeciálno-pedagogikých vied, zaoberajúci sa teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. V odbornej terminológii sa používajú aj termíny „tyflopédia“, „oftalmopédia“, „optopédia“ a iné. Z hľadiska výchovy a vzdelávania sa v súčasnom školstve rozlišuje 5 hlavných skupín:

Typy zrakového postihnutia:

• Nevidiaci (slepota - porucha obidvoch očí, pri ktorom nevznikajú zrakové požitky. Do skupiny slepých sa zaraďujú i osoby, ktoré sú schopné rozlišovať len svetlo a tiene (svetlocitlivosť), prípadne i prakticky slepí (čiastočne vidiaci) jedinci.)
• Čiastočne vidiaci (zvyšky zraku)
• Slabozrakosť
• Binokulárne postihnutí
• Zrakové postihnutie s kombinovaným postihnutím

Sluchové postihnutie

Sluchovo postihnutá osoba je taká, u ktorej je v dôsledku zníženej priepustnosti (príp. nepriepustnosti) sluchového kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem sluchových informácií. Je postihnutý nedostatkami počutia reči. Úplná hluchota znamená, že jedinec vôbec nepočuje. Stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti sluchového postihnutia. Okrem nej rozhoduje funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu. Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, menšie sluchové postihnutie takéto narušenie nespôsobuje. Sluchovo postihnutí jedinci vyžadujú komplexnú, t.j. lekársku, špeciálno-pedagogickú, sociálnu a technickú starostlivosť. Sluchovo postihnuté deti sa v súčasnosti vzdelávajú v materských základných školách a učilištiach bežného typu alebo v školách pre nedoslýchavých a pre nepočujúcich. Cieľom pedagogiky sluchovo postihnutých je sociálna integrácia. Pedagogika sluchovo postihnutých je samostatným vedným odborom. Člení sa na pedagogiku nepočujúcich a na pedagogiku nedoslýchavých. Prax pedagogiky sluchovo postihnutých sa zameriava predovšetkým na rozvoj komunikačných spôsobilostí, na rozvíjanie reči vo všetkých jej formách, t. j. orálnej, písanej, na rozvoj sluchovej pozornosti od útleho veku, ale aj psychických schopností a celej osobnosti sluchovo postihnutých osôb. Pedagogika sluchovo postihnutých má veľmi úzky vzťah k mnohým vedným disciplínam.

Typy sluchových porúch:

• Prevodový typ: porucha je v strednej časti sluchového analyzátora /ucha/.
• Percepčný typ: porucha je vnútornej časti sluchového analyzátora.

Telesné (somatické) postihnutie

Vedný odbor ŠP skúmajúci osobitosti edukácie jednotlivcov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva a jednotlivcov s výraznými zmenami v zdravotnom stave. Výchovou telesne a zdravotne postihnutých sa zaoberá jeden z odborov špeciálnej pedagogiky, označovaný ako pedagogika telesne a zdravotne postihnutých. Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť primeranú svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo jestvuje veľa typov telesného postihnutia. Pohybové poruchy, odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné činitele môžu nepriaznivo ovplyvniť aj osobnostný vývin jedinca. Potreby takto postihnutého jedinca sa vo väčšej miere či menšej miere týkajú patričnej zdravotníckej starostlivosti, úprave fyzického prostredia (bezbariérovosť, úprava nábytku, prispôsobenie nástrojov a pomôcok na vykonávanie istých činností a pod), formovania spoločenských vzťahov (akceptovanie jedinca zo strany rovesníkov a okolia) a úpravy obsahu metód a foriem školskej i mimoškolskej výchovy. Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov ak s telesným postihnutím nie je spojené aj postihnutie mentálne. To si potom vyžaduje vzdelanie na úrovni osobitnej školy. Chorý jedinec sa vyznačuje osobitosťami vyplývajúcimi predovšetkým z toho, akým druhom z rozsiahleho počtu chorôb jednotlivých telesných systémov je postihnuté. Choroba a zmeny v životnej situácii jedinca, ktoré s ňou súvisia, mávajú individuálny odraz v psychickej sfére chorého jedinca. Chorý jedinec potrebuje predovšetkým zdravotnícku starostlivosť. Táto sa často nedá poskytnúť ambulantne, ale vyžaduje si hospitalizáciu. Tu sa spolu s liečbou poskytuje aj špeciálna výchova. Ak je jedinec v domácej starostlivosti, potrebuje prispôsobenú rodinnú starostlivosť a výchovu. Pedagogika telesne postihnutých využíva poznatky viacerých medicínskych odborov, najmä pediatrie, ortopédie a ortopedickej protetiky, neurológie, interných odborov a fyziatrie. V širokej miere sa opiera aj o poznatky psychologických odborov, najmä patopsychológie a klinickej psychológie.

Zdravotné postihnutie v rôznych kontextoch

Pri uvažovaní o zdravotnom postihnutí sa často spájame s narušením zdravia v medicínskom zmysle. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje zdravie ako stav úplnej fyzickej, psychickej a sociálnej pohody. V Zákone o Liečebnom poriadku sa definuje „zdravotne postihnutý ako poistenec s trvalým poškodením fyzického alebo psychického zdravia“.

V edukačnom kontexte sa používa pojem dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Tento pojem sa zaviedol do systému školstva v súvislosti s jeho transformáciou a využíva sa pri vytváraní vhodných podmienok pre výchovu a vzdelávanie všetkých detí, ktoré sa svojim individuálnym potenciálom významne líšia od bežnej detskej populácie. Vytváranie vhodných podmienok môže mať podobu architektonických úprav, aplikácie špeciálnopedagogických prístupov a metód, a využívanie alternatívnych modelov práce a komunikácie.

Najdiferencovanejší je význam spojenia „zdravotné postihnutie“ v sociálnej sfére. Slovensko aktívne spolupracuje s WHO a má zastúpenie vo Výkonnej rade WHO. Kancelária WHO v Slovenskej republike sa zameriava na:

• Podporu zdravia a prevencie chorôb.
• Zlepšovanie zdravotnej starostlivosti.
• Reagovanie na zdravotné krízy.
• Podporu výskumu a inovácií v oblasti zdravia.
• Spoluprácu s členskými štátmi na dosahovaní cieľov v oblasti zdravia.
• Realizáciu Európskeho programu práce 2020 - 2025: Jednotný postup pre lepšie zdravie.

Zmysel a pôvod pojmov "postihnutý", "disabled", "handicap" a "invalid"

Zistila som, že si s touto spolužiačkou mám čo povedať a nie je toho málo, preto sme túto tému rozobrali a dohodli sa, že našu konverzáciu môžem spracovať do blogu. Vtedy som zistila, že si s touto spolužiačkou mám čo povedať a nie je toho málo, preto sme túto tému rozobrali a dohodli sa, že našu konverzáciu môžem spracovať do blogu. Týmto slovom celá táto konverzácia začala.

„Postihnutá Petra“ je aliterácia, takže som kvalifikovaná na to byť postavou z Disneyovky, Looney Tunes alebo iného animáku. Zdravotné postihnutie je skrátka názov pre skupinu určitých diagnóz, jeho pôvod má však veľmi negatívny zmysel. Slovník.sk definuje postih ako spôsob, druh uplatnenia trestu a postihnúť ako nepriaznivo zasiahnuť. Z bežnej reči vieme, že ľudí postihuje nešťastie, katastrofy. Slovo postihnutý teda znamená prakticky všetko, proti čomu ležím. Ale týmto nečakajte, že by som ho prestala používať - jednak kvôli osobným dôvodom vyššie a aj kvôli zrozumiteľnosti tohto blogu pre nových čitateľov. Podľa mňa je to však ešte horšie v preklade do angličtiny - disabled, čo je neschopný alebo nemožný. S týmto výrazom sa okrem postihnutých ľudí môžete stretnúť už len v nadstaveniach programov a hier. U mňa by to vypadalo asi takto: všetok pohyb - disabled; prehĺtanie - disabled; dýchanie - disabled.

Hendikep som okrem názvu rubriky Hobby s hendikepom tuším nikdy nepoužila, a aj to je výnimka iba preto, že som až príliš dlho nevedela nájsť dobrý názov pre rubriku, do ktorej pôjdu dokopy asi tri články. Môj prvý problém s ním je ten, že nikto, vrátane mňa, z hlavy nevie, ako sa správne píše. Handicap? Hendikap? Handikep? Hendicap? Horší je však pôvod tohto slova, pretože je odvodené z fráze „hand in the cap“, čiže „ruka v čiapke“, čím sa kedysi označovali žobráci. Nie, že by sa slovenské zákony nesnažili o to, aby postihnutí ľudia skončili na mizine, ale aj tak to nie je lichotivé. Napriek tomu väčšina ľudí o tomto pôvode netuší, preto ním stále pravdepodobne neurazíte.

Invalid skrátka v preklade znamená neplatný alebo neoprávnený. Podobne ako hendikep, aj slovo invalid sme tým pádom prebrali z angličtiny, pričom Angličania a Američania mali už dávno dosť rozumu na to, aby tieto dve slová prestali bežne používať. No, sú urážky ako urážky.

Takou nejednoznačnou je slovo kripel, ktoré popravde používam často len tak zo srandy už od strednej a počujem ho hovoriť postihnutých ľudí po celom svete. Sama som si neuvedomila, akú má váhu, kým ma ním raz neoznačil bratranec. Neviem, ako som sa vtedy neúmyselne zatvárila, ale bratranec sa ma okamžite spýtal, čo sa stalo, či niečo povedal zle. Začala som mu to ťažkopádne vysvetľovať, pretože mi bolo jasné, že ma má rád ako vlastný brat a nechcel ma uraziť, podľa mojich slov proste predpokladal, že je to v poriadku. A ďalšou veľmi častou urážkou je retard. Celkom ma zaráža, koľko ľudí si stále myslí, že to je správny pojem pre označenie akéhokoľvek postihnutého človeka. Mňa tak, našťastie, ešte nikto nenazval, ale poznám a čítavam o mnohých, ktorých áno.

Mnohí vraj uprednostňujú zdravotné znevýhodnenie, ale to sa nezdá zasa mne. Fakt, že máme postihnutie, nemusí nutne značiť nevýhodu. Stačí sa pozrieť na ľudí s autizmom, ktorí sú často géniovia v nejakej oblasti, alebo na ľudí s Downovým syndrómom, ktorí sú plní lásky. Každá diagnóza má svoje veľké plus ku svojmu mínus. Je to to isté, ako keď sa narodí fyzicky zdatný zdravý človek s menším IQ a stane sa z neho výborný atlét alebo naopak fyzicky slabší človek s vysokým IQ, z ktorého sa stane vedec. Ale predovšetkým je to opäť negatívne. Pozrime sa na ostatné menšiny, kde gay znamená veselý a Róm znamená človek. Veď postihnutí ľudia sú najväčšou menšinou na svete, rozhodne si zaslúžime nejaký pozitívny či aspoň neutrálny názov. Jediné, čo mi napadlo, je zdravotne atypický, ale buďme k sebe úprimní, to nemá šancu sa uchytiť. Hlavne je to príliš dlhé a ľudia sú leniví, preto majú ostatné skupiny ľudí názvy do päť písmen. Napadá niečo vám? Skúste sa o to podeliť v komentároch, ale hlavne s vašim okolím a začnite to používať. Kto vie? Žijem s diagnózou spinálna svalová atrofia (SMA), lenže diskriminácia ľudí s postihnutím ma unavuje oveľa viac ako moje nefungujúce svaly.

Súvisiace pojmy

• Miera funkčnej poruchy: Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne.
• Prevencia: Prevencia je činnosť zameraná na zabránenie vzniku telesnej, intelektovej, psychickej alebo zmyslovej poruchy (primárna prevencia) alebo na zabránenie toho, aby poruchy spôsobili trvalé funkčné obmedzenie alebo zdravotné postihnutie (sekundárna prevencia). Prevencia zahŕňa rôzne činnosti, ako napríklad primárnu zdravotnú starostlivosť, prenatálnu a postnatálnu starostlivosť, výchovu k správnej výžive, imunizačné kampane, bezpečnostné predpisy, programy na prevenciu úrazov a úpravu pracoviska.
• Rehabilitácia: Rehabilitácia je proces, ktorého cieľom je umožniť zdravotne postihnutým osobám dosiahnuť a udržať si optimálnu telesnú, zmyslovú, rozumovú, duševnú a/alebo sociálnu úroveň funkcií. Zahŕňa opatrenia na zabezpečenie a/alebo obnovenie funkcií alebo na kompenzáciu straty alebo absencie funkcie alebo funkčného obmedzenia. Rehabilitačný proces zahŕňa lekársku starostlivosť a širokú škálu opatrení a činností.
• Vytváranie rovnakých príležitostí: Vytváranie rovnakých príležitostí je proces, ktorý sprístupňuje ľuďom, zvlášť osobám so zdravotným postihnutím, rôzne systémy spoločnosti a prostredie (služby, informácie a pod.). Princíp rovnakých práv znamená, že potreby každého jednotlivca sú rovnako dôležité a že sa musia pre spoločnosť stať štandardom na plánovanie. Osoby so zdravotným postihnutím majú právo zostať v miestnej komunite a mali by dostať potrebnú pomoc v rámci bežných štruktúr vzdelávania, zdravotníckej starostlivosti, zamestnania a sociálnych služieb.
• Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP): Preukaz je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom).
• Invalidný dôchodok: Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.

Legislatíva na Slovensku

Spoločnosť má možnosť získavať informácie o potrebách zdravotne postihnutých ľudí z dvoch zdrojov: vyjadrenia samotných postihnutých ľudí a vyjadrenia ľudí, ktorí pracujú v bezprostrednej blízkosti zdravotne handicapovaných ľudí. Súčet týchto potrieb je filtrovaný a selektovaný sociálno-ekonomickými, kultúrnymi a politickými podmienkami spoločnosti. Medzi základné medzinárodné štandardy sa zaraďujú Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (schválené na pôde OSN), či Medzinárodná klasifikácia pojmov tzv. CIDIH (z dielne WHO). Je dôležité si uvedomiť, že človek so zdravotným postihnutím je jediným odborníkom na svoje potreby, ale nie vždy ich dokáže interpretovať a vyjadriť. Posunutie potrieb k ich naplneniu vyžaduje zákonné podmienky pre túto možnosť, čo znamená, že spoločnosť musí deklarovať právo na ich naplnenie a vytvoriť podmienky pre ich uspokojovanie.

Ústava SR

Všeobecné práva zdravotne postihnutých sú zakotvené v Ústave SR v Čl. 38 v ods. 2.

Zákon o sociálnej pomoci

Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, účinný od 1. júla 1999, je základným právnym predpisom, ktorý upravuje poskytovanie sociálnej pomoci a peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom je kompenzovať sociálne dôsledky zdravotného postihnutia a podporiť nezávislosť a plnohodnotnú participáciu osôb so zdravotným postihnutím na živote spoločnosti.

Kompenzácie sa poskytujú v oblastiach:

• Mobility (pohybu a orientácie).
• Komunikácie.
• Nevyhnutných životných úkonov.
• Rôznorodých zvýšených výdavkov súvisiacich s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP).

Formy pomoci:

• Prepravná služba.
• Opatrovateľská služba.
• Starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.
• Peňažné príspevky na diétne stravovanie, hygienické potreby, opotrebovanie šatstva, prevádzku pomôcok a osobných vozidiel, a na starostlivosť o psa so špeciálnym výcvikom.

Legislatíva na zabezpečenie bezbariérovosti

Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 192/1994 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a novela stavebného zákona č. 237/2000 Z. z. určujú povinnosť bezbariérovej výstavby a odstraňovania bariér obmedzujúcich mobilitu, orientáciu a dostupnosť informácií.

Legislatíva na zabezpečenie vzdelávania

Zabezpečovanie vzdelávania vychádza z Dohovoru o právach dieťaťa a zákona č. 229/2000 Z.

Legislatíva na zabezpečenie zamestnanosti

Zákon o zamestnanosti č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje podporu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Princípy prístupu k osobám so zdravotným postihnutím

• Každé indivíduum má veľkú hodnotu a svoju dôstojnosť.
• Každá osoba by mala mať rovnaké príležitosti na maximalizáciu svojho potenciálu a je hodná poskytnutia sociálnej pomoci v jeho dosahovaní.
• Ľudia veľkým snažením rastú a menia sa pozitívnym smerom.
• Indivíduá by mali byť slobodní pri prijímaní rozhodnutí, ktorými sa má riadiť ich život.

Problémy, s ktorými sa stretávajú osoby so zdravotným postihnutím

• Prostredie s fyzickými bariérami.
• Zdravotnícka starostlivosť.
• Prístup ku vzdelaniu.
• Pracovné uplatnenie.
• Poskytovanie sociálnych služieb.
• Kompenzácia sociálnych dôsledkov postihnutia.

tags: #2 #pojmy #handicap #porucha #obmedzenie #postihnutie