Zrušenie hmotnej dávky počas práceneschopnosti (PN) na Slovensku je témou, ktorá sa dotýka širokého spektra občanov a prináša zásadné zmeny v systéme nemocenského poistenia a pomoci v hmotnej núdzi. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na túto komplexnú oblasť, s dôrazom na relevantné právne predpisy, praktické aspekty a aktuálne legislatívne úpravy.
Dočasná pracovná neschopnosť a nároky na nemocenské
Dočasná pracovná neschopnosť označuje obdobie, kedy zamestnanec nemôže z nejakého zdravotného dôvodu vykonávať svoju prácu. O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Iní lekári, napríklad špecialisti, ku ktorým pacient chodí na odborné vyšetrenia, nemôžu vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Dĺžku PN a náhradu príjmu, respektíve nemocenské, určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.
Nároky pri práceneschopnosti
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa jeho sociálneho postavenia - teda v závislosti od toho, či je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej dobe.
- Zamestnanci: Náhradu príjmu počas dočasnej PN vypláca prvé dni zamestnávateľ. Od 1. januára 2026 sa toto obdobie predĺži zo súčasných 10 na 14 kalendárnych dní PN. Od 15. dňa preberá vyplácanie nemocenského Sociálna poisťovňa.
- Samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené osoby: Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Osoby v ochrannej lehote: Je to človek, ktorému nemocenské poistenie zaniklo (napríklad skončil sa jeho pracovný pomer) a ktorý po zániku tohto poistenia v určitej lehote (ochrannej lehote) ochorel alebo utrpel úraz a stal sa dočasne práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, v prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov. V takomto prípade však osoba nemá nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.
Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Okrem toho netreba zabúdať ani na to, že denná výška náhrady príjmu môže byť vďaka dohode v kolektívnej zmluve vyššia.
Výpočet nemocenského
Pre výpočet výšky nemocenského je vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ.
- Vymeriavací základ zamestnanca je jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku.
- Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného.
Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite minimálne od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka, denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť.
Výplata nemocenského a trvanie PN
Nemocenské sa vypláca spätne za predošlý mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského.
Invalidný dôchodok a PN
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok.
Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bol človek predtým PN. Aj invalidný dôchodca môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je človek invalidný v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidný. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak človek môže byť práceneschopný a poberať nemocenské.
Povinnosti počas PN a kontroly
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské (t. j. na adrese uvedenej na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“).
Miesto určenia a vychádzky
Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.
Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. do 16. hodiny. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). Zmena času vychádzok a ich zrušenie je tiež vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Ak by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”.
V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu. Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.
Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.
Ochrana zamestnanca počas PN a ukončenie pracovného pomeru
Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, a to iba v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Možnosti ukončenia pracovného pomeru počas PN
- Ukončenie pracovného pomeru dohodou: Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru môže navrhnúť zamestnanec aj zamestnávateľ.
- Výpoveď zo strany zamestnanca: Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpoveď musí byť písomná a doručená zamestnávateľovi. Zamestnanec môže podať výpoveď aj počas práceneschopnosti (PN). Dôležité je, aby si zamestnanec ukončil PN pred nástupom do ďalšieho zamestnania, pretože poberanie PN a súčasná práca pre iného zamestnávateľa môžu byť v rozpore so zákonom.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1. júna 2022 bola zavedená elektronická práceneschopnosť (ePN). Ošetrujúci lekár už nevyznačuje existujúce poistné vzťahy, z ktorých uznáva DPN, ale naopak, vyznačí poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému pacient môže vykonávať naďalej zárobkovú činnosť aj počas PN. To znamená, že pokiaľ pacient nemôže vykonávať žiadnu činnosť, lekár nič nevyznačuje. Údaje o uznaní dočasnej pracovnej neschopnosti sú z Národného zdravotníckeho informačného systému zaslané do informačného systému Sociálnej poisťovne automaticky a po ich automatizovanom spracovaní následne zasielané do eSlužieb SP - systému poskytujúcemu služby zamestnávateľom (Odvádzateľ poistného) bez zásahu zamestnanca Sociálnej poisťovne.
Postup pri ePN
- Vystavenie ePN: Ak na vyšetrení vykonanom najneskôr v deň určený ako deň predpokladaného skončenia ePN (spravidla deň kontroly) ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že ePN trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia ePN. V prípade potreby môže taktiež zaznamenať zmenu dôvodu ePN.
- Ukončenie ePN: O ukončení DPN je možné rozhodnúť len ku dňu, v ktorom bolo vykonané vyšetrenie, tzn. v deň, kedy bolo vykonané vyšetrenie, je posledný deň práceneschopnosti (Dátum predpokladaného skončenia). Ak na vyšetrení vykonanom najneskôr v deň určený ako deň predpokladaného skončenia ePN (spravidla deň kontroly) ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta rozhodne o jej ukončení. ePN môže ukončiť aj posudkový lekár.
- Opravy a storná ePN: V prípade, ak bola ePN vystavená nesprávnemu pacientovi, je potrebné túto ePN stornovať a vystaviť náhradnú ePN s uvedením správneho pacienta. Ak bola ePN vystavená s nesprávnym dátumom „PN od“ je potrebné túto ePN stornovať a vystaviť náhradnú ePN so správnymi dátumami. Ak bola ePN ukončená omylom skorším dátumom ako je reálny koniec PN - v tomto prípade je možné vytvoriť ďalšiu ePN, tzv. pokračujúcu, ktorej dátum „PN od“ musí byť zhodný s dátumom „PS od“ prvej skôr ukončenej.
- Doklady: Ak pacient, ktorý má elektronicky uznanú PN si vyžiada doklad, ošetrujúci lekár mu vydá odpis potvrdenia, čo je osobitné tlačivo preukazujúce vystavenie elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Reforma systému nemocenského poistenia od roku 2026
Od 1. januára 2026 vstupuje do účinnosti zásadná reforma systému nemocenského poistenia, ktorá sa dotkne každého zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnej osoby aj poistenca. Táto reforma nie je izolovanou legislatívnou úpravou, ale súčasťou širšieho konsolidačného rámca verejných financií prijatého zákonom č. 261/2025 Z. z. o opatreniach na zníženie deficitu verejných financií.
Kľúčové zmeny
- Predĺženie obdobia vyplácania náhrady mzdy zamestnávateľom: Prvou zmenou je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy, zo súčasných 10 dní na 14 kalendárnych dní PN. Od 15. dňa preberá vyplácanie nemocenského Sociálna poisťovňa.
- Rozšírenie právomocí posudkových lekárov Sociálnej poisťovne: Druhou zmenou je rozšírenie právomocí posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktorí budú po novom disponovať priamym elektronickým prístupom k systému ePN, oprávnením vyžadovať doplňujúce lekárske správy a - v odôvodnených prípadoch - navrhovať ukončenie PN pri nečinnosti ošetrujúceho lekára. Rezort práce predstavil aj ďalšie opatrenia, keď posudkoví lekári Sociálnej poisťovne budú môcť zrušiť neoprávnene udelené PN-ky.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne „Štatistika nemocenského poistenia 2024“ bolo v roku 2024 evidovaných viac než 1 300 000 prípadov dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom takmer 60 % z nich trvalo menej ako 10 dní. Tieto štatistiky naznačujú potenciálny dopad predĺženia obdobia vyplácania náhrady mzdy zamestnávateľom.
Zmeny v pomoci v hmotnej núdzi a iniciatíva "Práca namiesto dávok"
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR chce zaviesť krátenie či úplné odobranie dávky v hmotnej núdzi ľuďom, ktorí odmietnu ponuku práce, už budúci rok. Cieľom legislatívneho návrhu je zamestnať čo najviac obyvateľov Slovenska, keďže aktuálne je na trhu práce voľných približne 90 000 pracovných miest.
Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.
Príjem na účely zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).
Podmienky krátenia alebo odobratia dávky
Od 1. januára 2025 bude dávka v hmotnej núdzi pre jednotlivca vo výške 86,50 eura. V prípade, že pôjde o rodinu v hmotnej núdzi, tak sa tá dávka bude krátiť presne o túto výšku, ktorá je určená pre jednotlivca.
Dôvody na krátenie alebo odobratie dávky:
- Odmietnutie vhodnej pracovnej ponuky: Ak človek, ktorý môže pracovať, odmietne vhodnú pracovnú ponuku, príde o dávku v hmotnej núdzi. V prípade jednotlivca je dávka v hmotnej núdzi, respektíve bude od 1. januára 2025, vo výške 86,50 eura. V prípade, že pôjde o rodinu v hmotnej núdzi, tak sa tá dávka bude krátiť presne o túto výšku, ktorá je určená pre jednotlivca.
- Porušenie pracovnej disciplíny: Dôvodom na odobranie dávky v hmotnej núdzi môže byť aj porušenie pracovnej disciplíny. MPSVR sa chce vyhnúť tomu, aby sa ľudia zamestnali napríklad na mesiac a potom pre porušenie pracovnej disciplíny boli zamestnávatelia nútení s nimi ukončiť pracovný pomer.
- Neoznámenie zmeny adresy alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly: K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu.
- Opakované skončenie zamestnania: Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku.
Tieto opatrenia sa nebudú týkať ľudí, ktorí nemôžu zo zdravotných či sociálnych dôvodov pracovať. Zároveň zdôraznil, že opatrenia sa nebudú týkať ľudí, ktorí nemôžu zo zdravotných či sociálnych dôvodov pracovať. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká.
Aktivačný príspevok a malé obecné služby
MPSVR chce tiež umožniť vykonávanie malých obecných služieb nielen v obci, kde občania žijú, ale aj vo väčšom regióne, pričom na kompenzáciu cestovných nákladov bude naďalej slúžiť príspevok na cestovanie. Aktivačný príspevok by mal byť rozdelený do troch skupín. Ľudia, ktorí budú vykonávať základné malé obecné služby, budú od 1. januára dostávať sumu 88,40 eura. Ak sa budú popri tejto práci aj vzdelávať a zlepšovať si kvalifikáciu cez projekty úradov práce, prípadne na stredných alebo vysokých školách, tak dostanú príspevok vo výške 132,60 eura.
Od 1. júla 2014 vstúpili do platnosti zmeny v podmienkach poskytovania dávky v hmotnej núdzi. Základnú dávku od štátu vo výške 61,60 eura dostane iba ten občan v hmotnej núdzi, ktorý odpracuje 32 hodín mesačne v rámci menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych činností, ak mu takúto prácu ponúkne obec alebo mesto. Po novom je možné získať aktivačný príspevok vo výške 63,07 eur len v prípade, ak občan odpracuje v rámci obecných služieb minimálne 64 a maximálne 80 hodín mesačne. Nárok na aktivačný príspevok zaniká, ak je občan vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Znižovanie dávky pri nástupe do zamestnania
Ak si človek nájde prácu, ostane mu dávka v hmotnej núdzi v plnej výške prvé dva mesiace. V ďalších mesiacoch sa bude znižovať. Prvé dva mesiace im bude ponechaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 100 %. Ďalšie dva mesiace to bude na úrovni 75 %, nasledujúce dva mesiace 50 %, a potom vo výške 25 %.