Pedagogika zrakovo postihnutých detí: Komplexný pohľad na vzdelávanie a rozvoj

Zrak je nepochybne jedným z najdôležitejších ľudských zmyslov, ktorý nám umožňuje vnímať svet okolo nás v plnej kráse a detailoch. Jeho strata alebo oslabenie predstavuje závažný zásah do života človeka, ktorý ovplyvňuje nielen jeho orientáciu a pohyb, ale aj učenie, komunikáciu a sociálnu interakciu.

Pedagogika zrakovo postihnutých, známa aj ako tyflopédia, je špeciálnopedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a rehabilitáciou osôb so zrakovým postihnutím. Cieľom tyflopédie je umožniť zrakovo postihnutým osobám plnohodnotný a nezávislý život, rozvíjať ich potenciál a integráciu do spoločnosti.

Úvod do tyflopédie

Tyflopédia sa ako vedná disciplína opiera o poznatky z medicíny (oftalmológie), psychológie, pedagogiky a ďalších odborov. Skúma špecifické potreby zrakovo postihnutých osôb v rôznych vekových obdobiach a navrhuje efektívne metódy a postupy na ich uspokojovanie. Zohľadňuje individuálne rozdiely medzi zrakovo postihnutými osobami, ktoré vyplývajú z typu a stupňa zrakového postihnutia, veku vzniku postihnutia, prítomnosti ďalších postihnutí a sociálneho prostredia.

Odborníci odhadujú, že počet detí so zrakovým postihnutím alebo ohrozených zrakovým postihnutím sa pohybuje medzi 5 až 20 na 1000 detí. Toto číslo poukazuje na dôležitosť adekvátnej starostlivosti a vzdelávania pre túto skupinu detí.

Oblasti záujmu tyflopédie

Tyflopédia sa zameriava na širokú škálu oblastí, ktoré súvisia so životom zrakovo postihnutých osôb. Medzi najdôležitejšie patria:

• Diagnostika zrakového postihnutia: Identifikácia a posúdenie zrakového postihnutia, určenie jeho typu a stupňa, ako aj posúdenie vplyvu postihnutia na rôzne aspekty života.
• Včasná intervencia: Poskytovanie odbornej pomoci a podpory deťom so zrakovým postihnutím a ich rodinám v čo najranejšom veku, s cieľom minimalizovať negatívne dopady postihnutia na vývin dieťaťa.
• Vzdelávanie: Zabezpečenie prístupu k vzdelávaniu pre zrakovo postihnuté deti a mládež, prispôsobenie vzdelávacích metód a materiálov ich špecifickým potrebám, využívanie špeciálnych pomôcok a technológií.
• Rehabilitácia: Rozvoj zrakových, motorických, kognitívnych a sociálnych zručností zrakovo postihnutých osôb, s cieľom dosiahnuť maximálnu možnú mieru samostatnosti a nezávislosti.
• Orientácia a pohyb: Nácvik orientácie v priestore a samostatného pohybu pomocou rôznych techník a pomôcok, ako sú biela palica, vodiace psy a navigačné systémy.
• Sociálna integrácia: Podpora zrakovo postihnutých osôb v ich úsilí o zapojenie sa do spoločenského života, odstraňovanie bariér a predsudkov, zvyšovanie povedomia verejnosti o problematike zrakového postihnutia.
• Pracovné uplatnenie: Pomoc zrakovo postihnutým osobám pri hľadaní a udržaní si zamestnania, prispôsobenie pracovného prostredia ich potrebám, poskytovanie odborného poradenstva a školení.

Výchova a vzdelávanie zrakovo postihnutých detí

Výchova a vzdelávanie zrakovo postihnutých detí si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje ich individuálne potreby a možnosti.

• Stimulácia zmyslov: Rozvíjanie hmatu, sluchu, čuchu a chuti, ktoré kompenzujú nedostatok zrakových vnemov. V knihe od L. A. Corn a I. Martiner "Máte v triede zrakovo postihnuté dieťa" sú jednoduché návody, ako čo ohmatávať, s akými materiálmi možno pracovať, aby si dieťa rozvíjalo hmat.
• Používanie špeciálnych pomôcok: Využívanie optických pomôcok (lupy, ďalekohľady) a neoptických pomôcok (Braillovo písmo, zvukové knihy, počítače s hlasovým výstupom). Knižka sa venuje Braillovmu písmu (ktoré sa využije neskôr), jeho kódom aj v cudzích jazykoch, tyflopomôckam (vyobrazené aj na fotkách), arteterapii pre zrakovo postihnutých. Habšudová, M.: Špeciálne pomôcky, ASSA 2001, je taktiež cenným zdrojom informácií.
• Individuálny prístup: Prispôsobenie vzdelávacích metód a obsahu učiva individuálnym potrebám a možnostiam každého dieťaťa.
• Podpora samostatnosti: Vytváranie podmienok pre rozvoj samostatnosti a nezávislosti, učenie praktickým zručnostiam potrebným pre bežný život.
• Spolupráca s rodinou: Aktívna spolupráca s rodinou dieťaťa, poskytovanie poradenstva a podpory, zapájanie rodiny do vzdelávacieho procesu.
• Rozvoj sociálnych zručností: Podpora rozvoja sociálnych zručností a sebaúcty, učenie komunikácii a interakcii s ostatnými ľuďmi.

Metódy a prístupy v tyflopédii

Tyflopédia využíva rôzne metódy a prístupy, ktoré sú zamerané na rozvoj zrakových, motorických, kognitívnych a sociálnych zručností zrakovo postihnutých osôb. Medzi najčastejšie patria:

• Zraková stimulácia: Cielené cvičenia a aktivity, ktoré majú za cieľ stimulovať zrakové vnímanie a zlepšiť zrakové funkcie u osôb so zostatkami zraku.
• Hmatová stimulácia: Rozvíjanie hmatového vnímania prostredníctvom rôznych materiálov, predmetov a textúr.
• Sluchová stimulácia: Rozvíjanie sluchového vnímania a rozlišovania zvukov.
• Braillovo písmo: Učenie sa čítať a písať Braillovým písmom, ktoré umožňuje zrakovo postihnutým osobám prístup k informáciám a vzdelávaniu.
• Orientácia a pohyb: Nácvik orientácie v priestore a samostatného pohybu pomocou bielej palice, vodiacich psov a iných pomôcok.
• Špeciálne didaktické metódy: Prispôsobenie vyučovacích metód a obsahu učiva špecifickým potrebám zrakovo postihnutých žiakov.
• Arteterapia: Využívanie umeleckých aktivít na rozvoj kreativity, sebavyjadrenia a emocionálneho prežívania.
• Psychomotorické hry: Hermová, S.: Psychomotorické hry. Praha, Portál 1994. Pausewangová, E.: 150 hier k utváraniu osobnosti, Praha portál 1993, obsahuje hry na rozvoj reči, hrubej a jemnej motoriky a hry z umeleckej a poznávacej oblasti.

Pomôcky pre zrakovo postihnutých

Pre zrakovo postihnutých existuje široká škála pomôcok, ktoré im uľahčujú život a umožňujú im lepšie sa zapojiť do spoločnosti. Tieto pomôcky sa delia na optické a neoptické.

Optické pomôcky

Optické pomôcky zväčšujú obraz a zlepšujú zrakové vnímanie. Medzi ne patria:

• Lupy: Ručné, stolové alebo elektronické lupy, ktoré zväčšujú text a obrázky.
• Ďalekohľady: Používajú sa na sledovanie vzdialených objektov.
• Teleskopické okuliare: Okuliare so zabudovanými ďalekohľadmi.

Neoptické pomôcky

Neoptické pomôcky kompenzujú nedostatok zraku inými zmyslami alebo uľahčujú vykonávanie bežných činností. Medzi ne patria:

• Braillovo písmo: Písmo pre nevidiacich, ktoré sa číta hmatom.
• Hovoriace knihy a prehrávače: Nahrávky kníh, ktoré sa dajú počúvať.
• Počítače s hlasovým výstupom a zväčšovacím softvérom: Umožňujú zrakovo postihnutým pracovať s počítačom.
• Biela palica: Slúži na orientáciu v priestore a detekciu prekážok.
• Vodiaci pes: Pomáha nevidiacim pri orientácii a pohybe.
• Špeciálne upravené predmety: Napríklad hovoriace hodinky, váhy alebo kuchynské spotrebiče.

Vývoj tyflopédie v kontexte spoločenských zmien

Vývoj tyflopédie úzko súvisí so spoločenským vnímaním zrakovo postihnutých osôb a s rozvojom technológií. V minulosti boli zrakovo postihnutí často izolovaní od spoločnosti a ich vzdelávanie bolo obmedzené. S postupným rozvojom spoločnosti a s presadzovaním práv osôb so zdravotným postihnutím sa situácia mení k lepšiemu. Zrakovo postihnuté osoby majú dnes prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu a kultúrnemu životu.

Autorka komplexnej publikácie o pedagogike zrakovo postihnutých (pravdepodobne Čajka, K.: Tyflopédia I. alebo Flenerová, H.: Kapitoly z tyflopédie, I. díl.) upozorňuje na osobnostné špecifiká zrakovo postihnutého a rozdiely medzi handicapovanými od narodenia a neskôr počas života. Nevyhýba sa ani rýdzo lekárskemu popisu zrakového ústrojenstva a zrakových vád. Približuje jednotlivé metódy zrakovej terapie a optické aj neoptické pomôcky. Veľmi cenné a názorné je aj uvedenie prípadových štúdií a ich analýz. Autorka nezabudol ani posledný sociologický výskum informujúci o súčasných potrebách zrakovo postihnutých.

Dôležitosť včasnej intervencie

Včasná intervencia zohráva kľúčovú úlohu v živote detí so zrakovým postihnutím. Poskytovanie odbornej pomoci a podpory v čo najranejšom veku môže minimalizovať negatívne dopady postihnutia na vývin dieťaťa a umožniť mu dosiahnuť maximálny potenciál. Včasná intervencia zahŕňa:

• Diagnostiku zrakového postihnutia: Skoré odhalenie zrakového postihnutia je nevyhnutné pre začatie včasnej intervencie.
• Podporu rodiny: Poskytovanie poradenstva a podpory rodine dieťaťa, učenie rodičov, ako sa starať o dieťa a ako ho stimulovať. Raná starostlivosť, n.o. poskytuje službu včasnej intervencie bezplatne rodinám, ktoré majú dieťa do 7 rokov a jeho vývin je ohrozený z dôvodu zdravotného postihnutia (podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách). S klientskymi rodinami sa stretávajú doma v rodine alebo ambulantne v centre. Rodina spolu s tímom si stanoví ciele spolupráce podľa svojich potrieb, ktoré zapracujú do individuálneho plánu. V centre pracuje tím odborníkov z rôznych oblastí a rodina dostane kľúčového poradcu, s ktorým sa pravidelne stretáva.
• Rozvoj zmyslov: Stimulácia hmatu, sluchu, čuchu a chuti, ktoré kompenzujú nedostatok zrakových vnemov.
• Rozvoj motoriky: Cvičenia na rozvoj hrubej a jemnej motoriky.
• Rozvoj kognitívnych zručností: Hry a aktivity na rozvoj myslenia, pamäti a pozornosti.
• Rozvoj sociálnych zručností: Učenie komunikácii a interakcii s ostatnými deťmi. Dítě se zrakovým postižením se může ocitnout v sociální izolaci. Proto je hodně důležité pracovat s ním odmalička. Ve výchově nevidomých dětí a dětí se zbytky zraku se osvědčuje důslednost a systematičnosť. A mnohdy se podaří dítě se zrakovým handicapem i integrovat mezi zdravé vrstevníky.

Trendy v tyflopédii

Tyflopédia sa neustále vyvíja a prispôsobuje novým poznatkom a technológiám. Medzi najvýznamnejšie trendy patria:

• Inklúzia: Snaha o integráciu zrakovo postihnutých detí do bežných škôl a spoločnosti. Integrácia je síce pekná myšlienka, ale v oblasti sociálno-psychologickej často pokrivkáva. Žiaľ, nie je ničím výnimočným, že nevidiace deti do kolektívu nezapadnú. Na jednej strane je tu dospelý človek, ktorý mu pomáha, vodí ho, dbá na to, aby sa do bláznenia a naháňania cez prestávku nezapojil - „nemôže, ublížil by si“ -, na strane druhej je nevidiaci chtiac-nechtiac vyčleňovaný. V špeciálnej škole napätie z toho, že je „iné“ dieťa nezažíva. Nevidiaci mávajú asistenta v bežnej škole väčšinou celých 9 rokov, slabozrakí len v tých nižších ročníkoch (na slovenčinu a na matematiku), prelomový je 5. ročník, teda II. stupeň a puberta, vtedy sa už vzoprú a pokračujú bez neho.
• Využívanie moderných technológií: Využívanie počítačov, internetu, mobilných zariadení a špeciálneho softvéru na podporu vzdelávania a zamestnania zrakovo postihnutých osôb.
• Podpora samostatnosti: Dôraz na rozvoj samostatnosti a nezávislosti zrakovo postihnutých osôb. Slabozraké deti majú zväčša základné úkony ako obliekanie, obúvanie či hygienu zvládnuté. Nevidiace skôr nie. Prameniť to môže z toho, že rodičia buď nenavštívili žiadnu poradňu, alebo v nej naďabili na ľudí, ktorí odborné znalosti z pedagogiky ľudí so ZP nemali a rodičov len utvrdili v presvedčení, že ich dieťa to či ono nemusí vedieť - „veď predsa nevidí a niekto mu s tým vždy pomôže“. Po vedomostnej stránke bývajú pripravené, ale kvôli tomu, že nie sú také samostatné, ako by mohli byť, ak by boli k tomu správne vedené, teda že nemajú veku primerané návyky, takmer vždy sa im dáva ešte ten rok k dobru a dostávajú odklad. V priebehu I. stupňa sa nevidiaci naučia obliekať i vyzliekať, odomykať i zamykať si skrinku, jesť príborom, postupne prechádzame od topánok na suchý zips na šnurovacie, z teplákových súprav na oblečenie s gombíkmi a zipsmi. Korona veľmi pomohla v rozvoji sebaobsluhy, pretože rodičia nemohli vstupovať do priestorov školy a deti museli všetko zvládnuť samy.
• Celoživotné vzdelávanie: Zabezpečenie prístupu k vzdelávaniu pre zrakovo postihnuté osoby v každom veku.

Slabozraké deti majú pri nástupe do ZŠ mentálnu, telesnú a emocionálnu úroveň v podstate porovnateľnú s deťmi bez ZP. Nevidiace zväčša nie sú v tých dvoch - troch rokoch odborne podchytené a rodičia nevedia nielen to, ako ich majú k samostatnosti viesť, ale často ani to, že je to vôbec možné. Neuvedomujú si, že sebaobsluha, priestorová orientácia, samostatný pohyb či vytváranie predstáv o svete si vyžadujú rovnako veľa času, energie, tvorivosti a opakovania, ako ktorékoľvek školské učivo. Do 1. ročníka preto nevidiace deti väčšinou nastupujú privyknuté na úplný servis od dospelých. Samozrejme, nič nie je stratené, všetko sa postupom času dá naučiť. Chce to len ochotu, trpezlivosť a odvahu.

Inštitúcie a služby pre zrakovo postihnutých

Na Slovensku existuje pomerne hustá sieť centier pedagogicko-psychologického poradenstva. Hoci vyslovene deťom so zrakovým postihnutím (ZP) sa venujú len dve - bratislavské a levočské. K dispozícii je aj rozsiahla literatúra a internetové zdroje.

Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči

Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči je kľúčovou inštitúciou. Deťom ponúkajú množstvo krásnych príbehov vo zvuku i Braillovom písme, žiakom a študentom prístup k učebniciam a vzdelaniu, dospelým zase literatúru všetkých žánrov a formátov na rozširovanie vzdelania i na voľný čas.

Raná starostlivosť, n.o.

Raná starostlivosť, n.o. poskytuje službu včasnej intervencie (sociálna služba) bezplatne rodinám, ktoré majú dieťa do 7 rokov a jeho vývin je ohrozený z dôvodu zdravotného postihnutia (podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách). S klientskymi rodinami sa stretávajú doma v rodine alebo ambulantne v centre. Rodina spolu s ich tímom si stanoví ciele spolupráce podľa svojich potrieb, ktoré zapracujú do individuálneho plánu. V centre pracuje tím odborníkov z rôznych oblastí a rodina dostane kľúčového poradcu, s ktorým sa pravidelne stretáva.

Bezbariérové centrum Technickej univerzity v Košiciach

Bezbariérové centrum Technickej univerzity v Košiciach je špeciálnym pedagogickým pracoviskom s celoškolskou pôsobnosťou, ktoré bolo zriadené rektorom Technickej univerzity v Košiciach s účinnosťou od 1.7.2000. Poskytuje podporné opatrenia pre žiakov a žiačky so zdravotným postihnutím.

Ďalšie inštitúcie a zdroje

• Spojená škola internátna, Námestie Š.
• Tyflocomp, s. r. o. - zlepšuje kvalitu života ľudí so zrakovým postihnutím.
• Sprievodca v PDF formáte (1,33 MB) - prezentuje služby a informácie o riešeniach problémov vyplývajúcich zo zhoršeného videnia.

Literatúra pre zrakovo postihnuté deti

Na nedostatok informácií o vzdelávaní detí so zrakovým postihnutím sa dnes rodičia sťažovať naozaj nemôžu. K dispozícii je bohatá literatúra, ktorá pomáha rodičom, pedagógom a špeciálnym pedagógom v práci so zrakovo postihnutými deťmi.

Časopisy pre zrakovo postihnutých

• Nový život: kmeňový časopis pre nevidiacich s tradíciou od roku 1949, mutácia vydania v Braillovom písme.
• Vierka: časopis pre ženy.
• Mladosť: časopis vyhradený mládeži so zrakovým postihnutím.
• Prameň: zvukový magazín pre nevidiacich. Obsahuje rozhovory, reportáže so zaujímavými ľuďmi so zrakovým postihnutím a výber článkov s rôznorodou tematikou.
• Pohyb: časopis pre nevidiacich a slabozrakých priaznivcov športu. Poskytuje aktuálne informácie zo športového diania s orientáciou na telovýchovné a rekreačné pohybové aktivity nevidiacich a slabozrakých vo všetkých odvetviach a disciplínach.
• Novet: novinky vedy a techniky pre nevidiacich a slabozrakých.
• Nádej: mutácia časopisu v Braillovom písme.
• Akord: zvukový magazín pre milovníkov hudby. Svojím obsahovým zameraním reflektuje rozmanité hudobné žánre a osobnosti z oblasti klasickej, inštrumentálnej i populárnej hudby. Ponúka servis podujatí, recenzie, metodické články a články zamerané na históriu či hudobnú vedu.
• Dotyky: zvukový profesijný magazín pre nevidiacich a slabozrakých masérov.

Zoznam niektorých výberov zo spoločenských časopisov pre vidiacu verejnosť, dostupné aj vo zvukovej podobe, ktoré pomáhajú premostiť informačné bariéry:

• Život
• Zdravie
• Slovenka
• Diabetik

Zvukové časopisy sú prístupné na webovej stránke www.skn.sk v chránenom systéme vo formáte WMA DRM 10.

Knižné publikácie

Dostupná je široká škála knižných publikácií, ktoré sa venujú téme zrakovo postihnutých detí a tyflopédii. Tu je výber z nich:

1. Antušeková, A.: Preventívna logopedická starostlivosť v predškolských zariadeniach.
2. Dvončová, J. - Nádvorníková, V.: Diagnostika a odstraňovanie dyslálie (foneticko-logopedický aspekt). SPN Bratislava, 1983.
3. Jakubíková, J. - Klačanský, I.: Detská otorino/laryngológia. Osveta Martin, 1992.
4. Mašura, S.: OTO-RINO-LARYNGOLÓGIA. FF UK Bratislava, 1970.
5. Mašura, S.: Pedagogická audiológia.
6. Mašura, S.: Úvod do audiológie a audiometrie. FF UK Bratislava, 1972.
7. Mikla, A. a kol.: Orálna reč a vzdelávanie nepočujúcich. SPN Bratislava, 1989.
8. Uherík, A.: Hluchota reč poznanie. Osveta Martin, 1990.
9. Corn, L. A., Martiner, I.: Máte v triede zrakovo postihnuté dieťa. UNSČR, Praha 1993.
10. Čajka, K.: Tyflopédia I., UK Bratislava, 1986.
11. Flenerová, H.: Kapitoly z tyflopédie, I. díl., UK Praha 1982.
12. Németh, O.: Slabozrakosť ako pedagogický problém.
13. Veselý, Ľ.: Choroby oka, Osveta Bratislava 1980.
14. Bartko, D.: Neurológia. 2. vyd. Martin, Osveta 1985.
15. Janda, V. Kábele, F.: Rozvíjení hybnosti a řeči detí s DMO, Praha SPN 1988.
16. Kraus, J. Jankovský, J.: Ucelená rehabilitace detí, Triton 2001.
17. Strassmeier, W.: 260 cvičení pro deti raného veku, Portál 1996.
18. Trash, A.: Hydroterapia, Advent Orion 1995.
19. Trojan, S.- Druga, R.- Pfeiffer, J.- Votava, J.: Fyziológie a léčebná rehabilitace motoriky človeka, Avicenum 2001.
20. Vojta, V. Bajo, I. - Vašek, Š.: Pedagogika mentálne postihnutých. Bratislava : 1994.
21. Jakabčic, I.: Patopsychológia mentálne postihnutých, druhé vydanie Iris Majzlanová, K.: Rozumová výchova mentálne postihnutých detí predškolského veku, Bratislava 1996.
22. Švarcová, I. - Mentálna retardace, Praha portál 2000.
23. Marková, Z. - Středová, L.: Mentálne postižené dítě v rodine, SPN Praha 1987.
24. Antušeková, A.: Preventívna logopedická starostlivosť. Bratislava, SPN, 1995.
25. Lechta,V. a kol.: Diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti. Osveta, Martin 1995.
26. Lechta, V.: Symptomatické poruchy reči u detí. Praha, Portál 2002. (Autor vo svojej publikácii prehľadne ukazuje, aké druhy porúch reči sa u jednotlivých skupín postihnutia vyskytujú a ako ich napravovať. Kniha nie je určená iba logopédom, ale aj špeciálnym pedagógom a psychológom, ktorí pracujú s mentálne, sluchovo, zrakovo či telesne postihnutými.)
27. Matějček, Z.: Dyslexie. Specifické poruchy čtení. Jinočany 1995.
28. Mikulajová, M. - Rafajdusová, I.: Vývinová dysfázia. Špecifický narušený vývin reči. Bratislava 1993.
29. Pokorná, V.: Teorie, diagnostika a náprava specifických poruch učení. Portál, Praha.
30. Selikowitz, M.: Dyslexie a jiné poruchy učení. Grada Publishing, Praha, 2000.
31. Šindelarová, B.: Předcházíme poruchám učení. Soubor cvičení pro děti v předškolním roce a v první třídě. Portál, Praha 1996.
32. Serfontein, G.: Potíže dětí s učením a chováním, Portal Praha 1999.
33. Tarkowski, Z.: Ranná detská zajakavosť, Bratislava 1994.
34. Zelinková, O.: Poruchy učení. Dyslexie, dysgrafie, dysortografie, dyskalkulie, dyspraxie, ADHD. Portál, Praha 2003.
35. O Dell, N.E. - Cook, P. A.: Neposedné dítě - Jak pomoci hyperaktívním dětem, Grada Publishing 2000.
36. Caiatiová, M.- Delačová, S.- Mullerová, A: Volná hra, Praha Portál 1995.
37. Claycombová, P.: Školka plná zábavy Praha, Portál 1996.
38. Düsseldorferová, E.: Veľká kniha pre malých majstrov, Ikar 2000.
39. Donáth V., Kuchar M., Sýkora P.: Epilepsia. SPN Bratislava 2000.
40. Glenn Doman.: Jak pečovat o vaše postižené dítě, Votobia 1994.
41. Habšudová, M.: Špeciálne pomôcky, ASSA 2001.
42. Hermová, S.: Psychomotorické hry. Praha, Portál 1994.
43. Kerrová, S.: Dítě se špeciálními potrebami, Portal, Praha 1997.
44. Klein, F. - Meinertz, F.- Kausen, R.: Liečebná pedagogika, Sapientia Bratislava 2001.
45. Kohlová, M.: 200 výtvarných činností, Portál 1996.
46. Looseová, A.C. - Piekertová, N. Dienerová, G.: Grafomotorika pre deti predškolského veku. Portál, Praha 2001.
47. Novosad, L.: Základy speciálního poradenství, Portál 2000.
48. Pausewangová, E.: 150 her k utváření osobnosti, Praha portál 1993.
49. Pogády,J. - Nociar,A. - Mečíř, J. Svetlíková,I. Zelina, M.: Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa, Bratislava 1996.

Portál bol založený v roku 1990 s cieľom pomáhať pri výchove detí a mládeže. Od začiatku sa preto zameral predovšetkým na publikácie z oborov pedagogika, psychológia a sociálna práca, a to na odborné i populárnej úrovni.

tags: #zrakovo #postihnutych #deti #literatura