Zhodnocovaný osobný dôchodkový účet: Zmeny a výhody II. piliera

Dôchodkové sporenie na Slovensku prechádza významnými zmenami, ktoré majú za cieľ zlepšiť finančnú situáciu sporiteľov v starobe. Systém starobného dôchodkového sporenia, známy ako II. pilier, je kľúčovou súčasťou základného systému povinného dôchodkového zabezpečenia. Aj keď v súčasnosti predstavuje menšiu časť celkového príjmu jednotlivca v starobe, jeho podiel bude postupne rásť. Nedávne legislatívne úpravy prinášajú nové možnosti pre zhodnocovanie osobných dôchodkových účtov, flexibilnejšie investovanie dobrovoľných príspevkov a efektívnejšie vyplácanie dôchodkov.

Výhody a problémy II. piliera

Dostať sa k nasporeným peniazom v II. pilieri je od februára tohto roka o dosť jednoduchšie. Dôchodca si môže vybrať peniaze formou programového výberu alebo dočasného dôchodku. Jedinou podmienkou je doživotné poberanie dôchodkov (I., II. pilier, výsluhové dôchodky, obdobné dôchodky z cudziny) v sume, ktorá v súčte prevyšuje „referenčnú sumu“. Na tento rok je to 432,40 eura.

Ďalšia zmena sa týka dobrovoľných príspevkov. Po novom už môže sporiteľ tieto peniaze investovať neobmedzene aj do rizikovejších dôchodkových fondov. Po dosiahnutí 52 rokov sa postupne presúva do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu len tá časť nasporených peňazí, ktorá je tvorená z povinných príspevkov.

„Zmena zákona umožní lepšiu disponibilitu s dôchodkovými úsporami pre viac klientov. S každým pribúdajúcim rokom sa bude zvyšovať i počet sporiteľov, ktorí budú môcť využiť programový výber na zvýšenie finančného komfortu počas svojho dôchodku,“ hovorí Ján Ďurech, hovorca dôchodkovej správcovskej spoločnosti Aegon.

Súčasné zmeny v druhom pilieri systém nezachránia, pomôcť však môžu. Myslí si to Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko. Slovensko čaká boj s demografickou krízou a prognózy sú skutočne nepriaznivé. „Demografické dôsledky očakávaného populačného vývoja na Slovensku budú mať katastrofálny dopad na celý sociálny systém, preto z neho môžeme očakávať len mizivý dôchodok. Bez dostatočných vlastných úspor bude pre ľudí dôchodok len obdobím odriekania,“ varuje M. Búlik.

Dobrovoľné príspevky a ich zhodnocovanie

Všetci, ktorí sú zapojení v druhom pilieri, si môžu na svoj osobný dôchodkový účet zasielať dobrovoľné príspevky. Ich výhodou je, že z nich sa neplatí daň z dosiahnutých výnosov. M. Búlik pripomína, že pri takomto investovaní sa vyberajú výrazne nižšie poplatky ako pri iných formách investovania, akými sú napríklad klasické podielové fondy. Peniaze je však možné vybrať až v dôchodku.

„To je na jednej strane výrazným obmedzením (úspory nemôžete považovať za svoje dostupné rezervy), na strane druhej to však ľuďom znemožní úspory nerozvážne či emotívne minúť na iné veci ako na dôchodok,“ vysvetľuje M. Búlik.

Sporiteľ môže dobrovoľné prostriedky investovať do akciových alebo indexových fondov podľa svojho uváženia - hoci aj pár rokov pred odchodom do penzie. Môže tak v tomto období zarobiť podstatne viac, keďže tesne pred dôchodkom môže mať z dobrovoľných príspevkov nasporenú už zaujímavú sumu. Tento majetok tak nebude musieť byť posledné roky sporenia zhodnocovaný odhadovanými 1 - 2 percentami ročne v garantovanom fonde. Naopak, bude môcť byť investovaný v negarantovaných fondoch s predpokladaným zhodnotením 5 - 7 percent, čo sporiteľom môže priniesť vyššie zisky.

„Pre dobrovoľné príspevky pritom platí, že čas výberu si môže sporiteľ určiť sám. Preto ak by hodnotou nasporenej sumy tesne pred plánovaným výberom zahýbali trhové výkyvy, jednoducho počká a výber zrealizuje, až keď trh prepad vyrovná. Počas tejto doby by sporiteľovi peniaze nechýbali - tak či tak by zatiaľ čerpal dôchodok z I. piliera a z povinných príspevkov do II. piliera,“ odporúča M. Búlik.

Príklad rozdielneho zhodnotenia v garantovaných a negarantovaných fondoch

Za 20 rokov sporenia v garantovanom fonde pri ročnom výnose 2 % a mesačnom vklade 30 eur bude na konci nasporená suma 8 842 eur. Pri rovnakom mesačnom vklade za 20 rokov sporenia v negarantovaných fondoch s predpokladaným zhodnotením 6 % p. a. bude výsledná suma až 13 669 eur.

Zmeny v alokácii majetku a predvolená investičná stratégia

Pre dobrovoľné aj povinné príspevky platí, že najdôležitejšie je správne rozdelenie do dôchodkových fondov. Ku koncu roka 2021 mali sporitelia v II. pilieri (1 680 220) alokovaných viac ako 11,9 mld. eur, pričom až 55 % z nich malo majetok umiestnený výlučne v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. Ďalších približne 15 % malo aspoň časť svojich úspor v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde v kombinácii s jedným z negarantovaných dôchodkových fondov. Majetok týchto sporiteľov dosiahol v roku 2021 v priemere zhodnotenie na úrovni -1,3 %, zvyšok sporiteľov v negarantovaných dôchodkových fondoch si za predchádzajúci kalendárny rok pripísal v priemere zhodnotenie 16,8 %. Najvýnosnejšie indexové dôchodkové fondy pritom dosiahli zhodnotenie až na úrovni 27,8 %.

Negatívne zhodnotenie dlhopisových garantovaných dôchodkových fondov v roku 2021 bolo spôsobené predovšetkým dlhodobo nízkymi úrokovými sadzbami. Vzhľadom na dlhodobý charakter schémy je preto vhodné hodnotiť skôr priemerné ročné zhodnotenie od vytvorenia dôchodkových fondov. Tieto údaje, ako aj viaceré zverejnené odborné analytické materiály a štúdie, jednoznačne dokazujú, že signifikantná časť sporiteľov nemá vzhľadom na horizont sporenia optimálne zvolenú alokáciu majetku v dôchodkových fondoch a v dôsledku toho s vysokou pravdepodobnosťou ich dôchodok z II. piliera bude nižší.

„Pre čo najvyššiu hodnotu dôchodku je mimoriadne dôležité, aby pomer medzi garantovaným a negarantovaným fondom bol počas celého obdobia sporenia správne nastavený. A to predovšetkým podľa veku, investičného profilu, teda podľa toho, ako sporiteľ vníma investovanie a s ním spojené riziká, aj podľa jeho celkovej finančnej situácie,“ upozorňuje M. Búlik.

Nakoľko aktuálna právna úprava dostatočne nereflektuje uvedené fakty - účinné ustanovenie § 92 obsahuje iba opatrenia na presúvanie majetku sporiteľa do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu - absentuje však rámec, ktorý by vytvoril skutočný predpoklad na tvorbu úspor a generovanie výnosov na dlhodobom horizonte prostredníctvom akciových investícií. Navrhuje sa preto zavedenie predvolenej investičnej stratégie, v ktorej budú automaticky zúčastnení všetci noví sporitelia. V ďalšej fáze získa sporiteľ ochranu postupným alokovaním majetku a príspevkov do nízkorizikových aktív. Najväčšou výhodou pre sporiteľa je skutočnosť, že predvolená investičná stratégia bude prispôsobovaná jeho veku, a to bez nutnosti aktívnej zmeny pomeru sporenia v dôchodkových fondoch zo strany sporiteľa.

Návrh zákona ponecháva priestor aj sporiteľom, ktorí sú rizikovo averzní alebo konzervatívni. Ak prejavia vôľu nebyť zúčastnení na predvolenej investičnej stratégii, dôchodková správcovská spoločnosť bude rešpektovať nimi zvolený pomer platenia príspevkov do dôchodkových fondov, resp. pomer sporenia v dôchodkových fondoch. Pre sporiteľov, ktorí nebudú v predvolenej investičnej stratégii a ich vlastná investičná stratégia bude nastavená agresívne, však zostáva zachovaná ochrana ich investícií pred volatilitou na finančných trhoch v období pred poberaním dôchodku. Majetok takýchto sporiteľov bude postupne presúvaný do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu v rovnakom pomere ako u sporiteľov v predvolenej investičnej stratégii. Zároveň im však zostáva možnosť požiadať o čiastočné vyviazanie sa z tohto presunu.

J. Ďurech pripomína, že každý sporiteľ do veku 52 rokov môže svoj dôchodkový fond kedykoľvek a bezplatne zmeniť. Stačí, ak bude kontaktovať dôchodkovú správcovskú spoločnosť. U viacerých DSS je možné nastaviť rozdelenie úspor medzi fondmi aj cez internet.

Zefektívnenie starobného dôchodkového sporenia

V nadväznosti na uvedené a vekový profil sporiteľov je zároveň možné konštatovať, že časť majetku existujúcich sporiteľov v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch môže byť s pomerne nízkym rizikom straty pre sporiteľa presunutá do dôchodkových fondov s vhodnejším rizikovo-výnosovým profilom, pri ktorých je potenciál pre dosiahnutie vyššieho zhodnotenia v strednodobom a dlhodobom horizonte výrazne vyšší. Navrhuje sa preto, aby majetok existujúcich sporiteľov, ktorí v roku 2023 dovŕšia vek maximálne 54 rokov (vrátane) dôchodková správcovská spoločnosť v horizonte dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti predmetných ustanovení návrhu zákona zosúladila s predvolenou investičnou stratégiou, t. zn. majetok sporiteľa alebo jeho časť presunula do dôchodkového fondu, ktorého investičná stratégia kopíruje zloženie akciového indexu.

Okrem príliš konzervatívneho uloženia úspor je problémom druhého piliera aj to, že do neho vstupuje len približne 30 percent ľudí prichádzajúcich na trh práce. Zvyšných 70 percent sa o vstupe nerozhodlo najmä kvôli nedostatku informácií. Tí, ktorí do druhého piliera nevstúpia do 35-teho roku života, už budú musieť podľa súčasnej legislatívy ostať len v prvom pilieri a spoľahnúť sa na štátny systém. Najlepšie výsledky má pritom investovanie, ak je naozaj dlhodobé.

Keďže úspory sa nedajú z druhého piliera počas aktívneho života vyberať, úročia sa aj už dosiahnuté výnosy. Pri vstupe od 18 rokov tak môže mať klient z hľadiska zhodnotenia pred iným, čo vstúpil až v 35 rokoch, veľmi výrazný náskok len vďaka zloženému úročeniu.

Výplatná fáza dôchodkov z II. piliera

Napriek tomu, že podiel dôchodku z II. piliera dnes predstavuje iba menšiu časť celkového príjmu jednotlivca v starobe (z dôvodu kratšieho obdobia účasti v kapitalizačnej schéme), postupne bude rásť. Dôchodkové úspory sú však aktuálne v prevažnej miere použité na jednorazovú spotrebu a len malou časťou z nich sa kryje riziko dlhovekosti zakúpením doživotnej anuity. Približne 64 % sporiteľov poberá celý dôchodok alebo aspoň jeho časť programovým výberom v jednej splátke. Objem úspor, ktoré sporitelia použili v roku 2021 na jednorazový programový výber dosiahol približne 44,3 mil. eur a na doživotný dôchodok išlo len približne 5,6 mil. eur.

Zachovanie súčasných podmienok vyplácania dávok, ktoré umožňuje spotrebovať finančné prostriedky v krátkom čase po dosiahnutí dôchodkového veku, zvyšuje riziko finančnej deprivácie vo vyššom seniorskom veku a je preto nevyhnutné prijať v tejto oblasti opatrenia na zlepšenie postavenia sporiteľov prehodnotením a predefinovaním nielen podmienok vyplácania dôchodkov z II. piliera, ale aj foriem týchto dôchodkov. Účelom návrhu zákona je preto aj realizácia pomerne zásadnej zmeny v rámci výplatnej fázy, ktorou sa predĺži investičný horizont (popri poberaní programového výberu bude majetok sporiteľa ďalej zhodnocovaný, pričom časť tohto majetku bude umiestnená aj v akciách) a súčasne sa zavedie povinnosť zakúpenia doživotnej anuity (z akumulovaného, resp. postupne sa presúvajúceho majetku v rámci programového výberu).

Formy dôchodkov z II. piliera

• Programový výber: Sporiteľ si vyberá peniaze postupne, pričom majetok je naďalej zhodnocovaný.
• Dočasný dôchodok: Poberal sa v kombinácii s doživotným dôchodkom, avšak prax ukázala, že nebol pre sporiteľov atraktívny. Za obdobie od roku 2018 do roku 2020 bolo zo všetkých 6143 poberateľov dôchodkov až 4127 poberateľov programového výberu a len 141 poberateľov dočasného dôchodku.
• Doživotná anuita: Zakúpenie doživotného dôchodku, ktoré kryje riziko dlhovekosti. Nová legislatíva zavádza povinnosť zakúpenia doživotnej anuity.

Navrhuje sa tiež zrušenie variantov doživotného starobného dôchodku, ktoré zahŕňali pozostalostné dôchodky, a to vzhľadom na krátke obdobie ich vyplácania a komplikovanosť výpočtu. Posilní sa inštitút dedenia v starobnom dôchodkovom sporení. Počas prvej časti výplatnej fázy (starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný programovým výberom) ostávajú nasporené finančné prostriedky na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa a v prípade jeho úmrtia sa celý zostatok tohto účtu vyplatí oprávneným osobám alebo dedičom.

Administratívne zmeny a prestupy

Zákon č. 677/2006 Z. z. zaviedol opatrenie, ktoré malo zabrániť neodôvodneným a nesprávne motivovaným prestupom sporiteľov z jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej - tzv. akceptačný list, ktorý vydáva Sociálna poisťovňa a v určitých prípadoch je jeho vydanie aj spoplatnené. Táto bariéra mala slúžiť na stabilizáciu systému starobného dôchodkového sporenia najmä v čase, kedy bola situácia v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva pomerne turbulentná.

V roku 2006 dosiahol počet zrealizovaných prestupov v II. pilieri takmer 150 tis., po zavedení opatrenia klesol hneď nasledujúci rok na menej ako 2 tis. prestupov za rok. Následne sa počet prestupov kontinuálne zvyšoval, v posledných rokoch sa prestupy ustálili na počte okolo 40 tis. prestupov za rok. Dosiahnutý efekt tohto opatrenia je síce nespochybniteľný, keďže ale ide z podstaty o problematiku a potrebu regulácie v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva (v prostredí mimo Sociálnej poisťovne), navrhuje sa zrušiť úlohy a povinnosti Sociálnej poisťovne v súvislosti s vydávaním akceptačných listov. Súčasne sa však navrhuje vytvorenie inej bariéry, a to úpravou existujúceho opatrenia limitujúceho výdavky dôchodkovej správcovskej spoločnosti na uzatvorenie jednej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení.

tags: #zhodnocovany #osobny #dochodkovy #ucet