Na Slovensku sa ročne stane približne desaťtisíc pracovných úrazov, čo rozhodne nie je zanedbateľný počet. Hoci je úrazov stále veľa, klesá počet závažných pracovných úrazov. Pre zamestnanca je kľúčové vedieť, ako správne postupovať v prípade, že sa mu stane úraz na pracovisku, aby si zabezpečil náležité odškodnenie a dávky.
Čo je pracovný úraz?
Zákon definuje pracovný úraz jednoznačne. Je to poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovný úraz je vtedy, ak k nemu došlo na pracovisku a pri práci alebo pri činnostiach, ktoré súvisia s prácou.
Príkladom môže byť, ak sa pri príprave pracovného náradia alebo materiálu porežete. Aj pri prezliekaní v šatni, keď sa pošmyknete a udriete sa, ide o pracovný úraz. Taktiež sem spadá úraz pri chodení v rámci plnenia si pracovných povinností. Musíte ale toto porezanie alebo pošmyknutie sa oznámiť svojmu šéfovi (majstrovi, predákovi a pod.).
Definícia pracovného úrazu je uvedená v § 8 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Čo nie je pracovný úraz?
Pracovný úraz nie je úraz, ktorý ste utrpeli pri ceste do zamestnania, napr. keď ste sa pošmykli na zľadovatenom chodníku. Takisto sa za pracovný úraz nepovažuje úraz, ktorý ste utrpeli pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky.
Choroba z povolania
Definícia choroby z povolania je uvedená v § 8 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Je to choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1 k zákonu.
Postup pri pracovnom úraze
Bežná situácia na pracovisku: Zamestnanec Ján zakopne a spadne, alebo na neho spadne tovar uložený na polici, alebo sa udrie do kolena. Bolesť po chvíli prejde. O niekoľko týždňov začne koleno opúchať a bolieť. Ján ide k lekárovi. Nasleduje PN a za tým operácia kolena.
Správny postup v tejto situácii je kľúčový:
- Keď Ján spadol, mal ísť okamžite za svojim nadriadeným (majstrom, vedúcim a pod.) a oznámiť mu, čo sa mu stalo.
- Mal trvať na tom, aby si jeho šéf zapísal tento jeho pád do knihy drobných úrazov, aj keď navonok nebolo v danej chvíli nič na kolene vidieť.
- Mal by tiež vyhľadať lekársku pomoc a nechať sa vyšetriť a ošetriť lekárom. Okrem samotného ošetrenia je potvrdenie úrazu od lekára kľúčové pre ďalšie postupy a nároky na odškodnenie. Dbajte na to, aby ste uchovali všetky dokumenty.
- Nezabudnite si skontrolovať životné poistenie a nahlásiť poisťovni poistnú udalosť.
Následne Ján príde od lekára a povie svojmu zamestnávateľovi, že poškodenie kolena je v dôsledku pádu, ktorý utrpel na pracovisku vtedy a vtedy. Zamestnávateľ si tvrdenie Jána preverí (u Jánovho majstra, vedúceho a pod.) a zistí, že skutočne v knihe drobných úrazov má Jánov šéf napísané, že vtedy a vtedy Ján spadol.
Zodpovednosť zamestnávateľa
Za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zodpovedá zamestnávateľ. Podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z. z. je zamestnávateľ úrazovo poistený odo dňa, kedy začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu, to znamená, že zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie. Za pracovný úraz zamestnanca, ako aj za vznik choroby z povolania, nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Zamestnávateľ je následne povinný nahradiť zamestnancovi škodu alebo nemajetkovú ujmu vzniknutú pracovným úrazom.
Zbavenie sa zodpovednosti
Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti len v prípade preukázania jedného z troch predpokladov (liberačných dôvodov) Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ preukáže, že zamestnanec svojím konaním spoluzavinil úraz, úrazový príplatok sa zníži o príslušnú mieru zavinenia. O tom, či vôbec a v akej výške dávku dostanete, rozhoduje posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Ten posúdi, či je váš zdravotný stav po úraze stabilizovaný a aký je presný percentuálny pokles schopnosti pracovať.
Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze
- Oznamovacia povinnosť: Zamestnávateľ je povinný po oznámení pracovného úrazu bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. V prípade závažného pracovného úrazu musí informovať aj príslušný inšpektorát práce, ktorý bude vyšetrovať príčinu. Oznamovaciu povinnosť podľa uvedeného má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku predmetnej udalosti.
- Zachovanie stavu pracoviska: V súlade s § 17 ods. 3 zákona o BOZP je zamestnávateľ tiež povinný zachovať stav pracoviska do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody.
- Oznamovanie úrazu inému zamestnávateľovi: V prípade, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, má tento zamestnávateľ povinnosť bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca.
- Evidencia a vyšetrovanie: Zamestnávateľ je povinný zaslať príslušnému inšpektorátu práce záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy sa o tomto pracovnom úraze dozvedel. V súlade s § 17 ods. 7 písm. b) zákona o BOZP má zamestnávateľ povinnosť zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru aj správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu.
Úrazové dávky a nemocenské dávky
Ak ste zamestnaný a utrpíte pracovný úraz alebo ochoriete chorobou z povolania, môže vám vzniknúť nárok na úrazový príplatok a ďalšie dávky.
Úrazové poistenie
Úrazové poistenie je jednou z oblastí sociálneho poistenia. Základným zákonom, ktorý rieši otázku úrazového poistenia, vrátane nárokov na odškodnenie z titulu pracovného úrazu a choroby z povolania je zákon č. 461/2003 Z. z. Na rozdiel od ostatných druhov sociálneho poistenia (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, ktorým podlieha zamestnanec) je úrazové poistenie výlučne poistenie zamestnávateľa a na jeho vznik je nevyhnutná existencia pracovného vzťahu (resp. iného obdobného vzťahu).
Zákon o sociálnom poistení 461/2003 Z. z. sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, mimoriadnej služby, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené zákonom č. 328/2002 Z. z.
Úrazový príplatok
Úrazový príplatok je dávka poskytovaná zo systému úrazového poistenia. Je určený pre tých, ktorí sú dočasne práceneschopní v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Jeho hlavnou funkciou je dorovnať príjem, pretože náhrada príjmu alebo nemocenské dávky zvyčajne nepokrývajú celý váš pôvodný zárobok. Tento príspevok je súčasťou systému úrazového poistenia a slúži ako finančná kompenzácia za stratu príjmu počas vašej dočasnej práceneschopnosti (PN). Cieľom je pomôcť vám preklenúť finančné obdobie, kým sa zotavíte a budete môcť opäť pracovať.
Kto má nárok na úrazový príplatok?
Nárok na úrazový príplatok vám vzniká, ak ste dočasne práceneschopný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Podmienkou je, že súčasne máte nárok na náhradu príjmu alebo na nemocenské dávky. Zákon o sociálnom poistení limituje nárok na úrazové dávky len pre zamestnancov z úrazového poistenia ich zamestnávateľa a pre fyzické osoby v špecifickom postavení. Fyzické osoby v špecifickom postavení sú osoby, ktoré nie sú „klasickými“ zamestnancami, ale utrpeli pri zákonom o sociálnom poistení určených činnostiach alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania. Ide napríklad o žiaka strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní, či dobrovoľného hasiča, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi.
Výška úrazového príplatku
Výška úrazového príplatku sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z jeho pravdepodobnej hodnoty. Rozhodujúce je tzv. rozhodujúce obdobie, čo je časť vášho predchádzajúceho zárobku, z ktorej sa dávka vyratúva.
| Obdobie PN | Výška úrazového príplatku |
|---|---|
| Prvé 3 dni PN | 55 % denného vymeriavacieho základu |
| Od 4. dňa PN | 25 % denného vymeriavacieho základu |
Ak má zamestnanec DVZ vo výške 40 €, počas prvých troch dní PN dostane 22 € denne (55 % z DVZ). Od štvrtého dňa PN mu Sociálna poisťovňa vyplatí 10 € denne (25 % z DVZ). Ak Ján spadol a oznámil to, za prvé 3 dni má nárok na 80 % príjmu (25% nemocenské + 55% úrazový príplatok). Od 4. dňa má nárok na 80 % príjmu (55% nemocenské + 25% úrazový príplatok).
Úrazový príplatok sa poskytuje len počas trvania PN, a to prvých 10 dní, ak trvá nárok na náhradu príjmu, a od 11. dňa PN, ak trvá nárok na nemocenské. Nárok na úrazový príplatok zaniká, ak zanikne nárok na nemocenské alebo náhradu mzdy pri PN.
Ako požiadať o úrazový príplatok?
- Elektronická PN (ePN): Ak vám lekár vystaví dočasnú práceneschopnosť elektronicky (ePN) v súvislosti s pracovným úrazom, už nemusíte v Sociálnej poisťovni podávať osobitnú žiadosť. Sociálna poisťovňa automaticky považuje vystavenie ePN za žiadosť o dávku a sama ju vyhodnotí. V takom prípade po návšteve lekára nemáte žiadne ďalšie administratívne povinnosti.
- Papierová PN: V prípade, že vám lekár vystaví PN na papierovom tlačive, je potrebné navštíviť príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa a odovzdať II. diel tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Jednorazové vyrovnanie
Jednorazové vyrovnanie je dávka zo systému úrazového poistenia, ktoré platí váš zamestnávateľ. Patrí medzi dávky, ktoré môžu zamestnanci získať z úrazového poistenia svojho zamestnávateľa, ak sa u nich v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania preukáže určitý pokles pracovnej schopnosti, konkrétne od 10 % do 40 %. Teda nejde ešte o situáciu, kedy by bol priznaný nárok na úrazovú rentu. Ak jeho poranenie kolena bude vážne a pokles pracovnej schopnosti Jána bude najmenej 10 % ale maximálne 40 %, zamestnanec má nárok na jednorazové vyrovnanie.
O dávku môžete požiadať, ak spĺňate podmienku poklesu pracovnej schopnosti medzi 10 a 40 %. Žiadosť sa dá podať elektronicky cez portál slovensko.sk - budete potrebovať občiansky preukaz s čipom a elektronický podpis. Vyplnenú žiadosť potom doručíte osobne alebo poštou. Čím vyšší je váš príjem a väčší pokles schopnosti pracovať, tým vyššiu sumu dostanete.
Pokiaľ by bol pokles vyšší ako 40 %, už by ste nespadali do tejto kategórie a riešila by sa úrazová renta - teda pravidelná dávka namiesto jednorazovej.
Úrazová renta
Poškodený má nárok na úrazovú rentu, na ktorú vzniká nárok po skončení liečenia, pokiaľ pokles pracovnej schopnosti predstavuje viac ako 40 %.
Jednorazové odškodnenie
Manžel či manželka alebo nezaopatrené deti majú v prípade úmrtia poškodeného v dôsledku pracovného úrazu či choroby z povolania nárok na jednorazové odškodnenie (§ 95). Výška jednorazového odškodnenia je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eura. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485,40 eura. Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného.
Ostatné náhrady
Okrem toho si poškodený môže uplatniť náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením či pobytom v nemocnici. Poškodený má taktiež nárok na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Výška náhrady je uvedená v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. Ďalšie náhrady sa týkajú pozostalých v prípade úmrtia poškodeného. Hradia sa náklady spojené s pohrebom, spopolnením či úpravou hrobu až do výšky 2 324,40 eura. Zákon prikazuje platiť tretinu výdavkov na smútočné ošatenie osôb, ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti, najviac však vo výške 99,60 eura na osobu.
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) nie je poistená pre prípad pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Napriek tomu, že SZČO nie je zo zákona poistená pre prípad pracovného úrazu alebo choroby z povolania, neznamená to, že by nemohla za určitých okolností mať nárok na niektoré úrazové dávky.
Vyplácanie dávok
Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz, môže požiadať o dávky z úrazového poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta sídla zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd (resp. podľa jeho mzdovej učtárne). Iné to je pri žiadosti o úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu. Nárok na tieto typy úrazovej dávky si poškodený uplatní v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého bydliska. V prípade smrti poškodeného zamestnanca môžu o dávky z úrazového poistenia na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou požiadať aj jeho pozostalí.
Výnimkou je tlačivo na uplatnenie nároku na úrazový príplatok, ktorý si poškodený zamestnanec uplatňuje na II. diele tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“.
Výplata dávky alebo jej časti sa zastaví, ak poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby preukázal skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu, tejto výzve nevyhovie v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, stratou alebo poklesom pracovnej schopnosti, sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu.
Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti (prednostne poštovou poukážkou), ak zákon neustanovuje inak. Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí.
Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, alebo osobitný príjemca. Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať. Zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, a osobitný príjemca sú povinní dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a fyzických osôb, ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať.