Ľudia so zdravotným postihnutím sa stretávajú s mnohými prekážkami v bežnom živote, preto si zaslúžia zvýšenú pozornosť, najmä na trhu práce. Pre mnohých ľudí s postihnutím sú pracovné príležitosti obmedzené a často neudržateľné. Táto zraniteľná skupina čelí zdravotným a stigmatizujúcim prekážkam, ktoré im sťažujú vstup a udržanie sa na trhu práce. Pretrvávajúca nezamestnanosť môže viesť k izolácii, sociálnemu vylúčeniu a ekonomickej deprivácii. Avšak, existujú príklady dobrej praxe, ktoré ukazujú, že integrácia osôb so zmyslovým postihnutím do pracovného života je nielen možná, ale aj prínosná pre spoločnosť ako celok.
Definícia zdravotného postihnutia a diskriminácie
Zdravotné postihnutie je definované ako akákoľvek duševná, telesná, dočasná, dlhodobá alebo trvalá porucha alebo hendikep, ktorý bráni osobám so zdravotným postihnutím prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované. Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť.
Diskriminácia na základe postihnutia znamená robenie rozdielov, vylúčenie alebo obmedzenie ľudí s postihnutím, ktoré im bránia robiť veci rovnako, ako ich robia ľudia bez postihnutia. Môže sa vyskytovať vo všetkých oblastiach života. Zákaz diskriminácie môže byť porušený aj vtedy, ak sa určité práva odopierajú osobe a zaobchádza sa s ňou rozdielne (lepšie alebo horšie) ako s inou osobou nielen na základe skutočných dôvodov, ale aj na základe mylnej domnienky. K diskriminácii môže navyše dôjsť rôznymi spôsobmi a nemusí to byť vždy len priamou a zjavnou cestou. K diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia môže dochádzať v spojení s takmer všetkými občianskymi a politickými právami, napríklad pri výkone volebného práva, práva prijímať a rozširovať informácie, slobody pohybu, práva na vzdelávanie atď. Primeraná úprava znamená zmeny, ktoré treba vykonať pre človeka s postihnutím, napr. v byte alebo na pracovisku, aby mohol využívať svoje práva.
Prekážky a výzvy v zamestnávaní osôb so zmyslovým postihnutím
Množstvo ľudí s postihnutím čelí v každodennom živote vysokému počtu praktických problémov, ktoré spôsobujú ich odkázanosť a redukujú príležitosti na zamestnanie. Medzi tieto prekážky patria:
- Nedostatočná prístupnosť pracovného prostredia: Fyzické bariéry, ako sú chýbajúce rampy, výťahy alebo upravené toalety, môžu výrazne obmedziť možnosti zamestnania pre osoby s pohybovým postihnutím. Rovnako dôležitá je aj prístupnosť informácií a komunikácie pre osoby so zrakovým alebo sluchovým postihnutím.
- Stigmatizácia a predsudky: Negatívne stereotypy a mylné predstavy o schopnostiach osôb s postihnutím môžu viesť k diskriminácii pri prijímaní do zamestnania a v pracovnom prostredí. Zamestnávatelia sa často obávajú zvýšených nákladov na úpravy pracovného prostredia alebo zníženej produktivity.
- Nedostatočná kvalifikácia a vzdelanie: Osoby s postihnutím majú často obmedzený prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, čo znižuje ich konkurencieschopnosť na trhu práce.
- Nedostatočná podpora a poradenstvo: Chýbajúce alebo nedostatočné služby poradenstva a podpory pri hľadaní zamestnania a v pracovnom prostredí môžu sťažiť osobám s postihnutím úspešné začlenenie do pracovného života.
Legislatívny rámec zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku
Slovenská legislatíva upravuje zamestnanosť a nezamestnanosť, vrátane špecifických aspektov týkajúcich sa občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP). Podľa zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je invalidným občanom občan, u ktorého rozhodnutím posudkovej komisie Sociálnej poisťovne je percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania vyššia ako 40 %. Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 40 ods. 1 garantuje občanom právo na prácu.
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím štát podporuje uplatňovaním zákona NR SR o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z.z.). Tento zákon ukladá zamestnávateľom s viac ako 20 zamestnancami povinnosť zamestnávať 3,2 % zamestnancov so zdravotným postihnutím, ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, ktorí sa považujú za občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona o službách zamestnanosti. Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru.
Štát napomáha zamestnávaniu zdravotne postihnutých občanov rôznymi príspevkami, napr. príspevkom na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska alebo na ich zachovanie, a príspevkom občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. V legislatíve SR zatiaľ neexistuje špeciálny zákon o integrácii občanov so zdravotným postihnutím, ktorý by komplexne riešil celú problematiku. Tá je čiastočne obsiahnutá v početných právnych predpisoch, ako napr. v Zákonníku práce, v Školskom zákone, v Zákone o službách zamestnanosti, Zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, Zákone o sociálnom poistení, Zákone o sociálnej pomoci a iných.
Základné ustanovenia platnej legislatívy
- Zákon NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
- Zákon NR SR č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Zákon NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov
- Zákon NR SR č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Zákon NR SR č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami
- Nariadenie vlády SR č. 286/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľov pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov v znení neskorších predpisov (č. 105/2010 Z.z.)
- Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom so ZŤP
Základné úlohy zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím sú zakotvené v ustanovení § 158 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ je tiež povinný prispôsobiť pracovné podmienky potrebám zamestnancov so zdravotným postihnutím. To zahŕňa úpravu pracoviska, pracovného času a pracovných úloh.
Chránené dielne a chránené pracoviská
Podľa ustanovenia § 158 ods. 2 Zákonníka práce pre zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitných predpisov. Inštitút chránenej dielne a chráneného pracoviska upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská, na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce. Za chránenú dielňu sa považuje pracovisko, na ktorom je zriadené viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím. Štát motivuje zamestnávateľov k vytváraniu takýchto pracovísk prostredníctvom príspevkov na ich zriadenie a prevádzku.
Evidencia a povinný podiel zamestnávania ZŤP
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti. Je tiež povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c).
Náhradné plnenie povinného podielu
Zamestnávateľ si môže splniť povinný podiel zamestnávania ZŤP aj prostredníctvom tzv. náhradného plnenia. Podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 2, zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z.
Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 64 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti, zamestnávateľ zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce, alebo zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce, vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť plní.
Odvod za nesplnenie povinného podielu a sankcie
Podľa zákona o službách zamestnanosti § 65 ods. 1, zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce. Ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2024 sa predkladajú najneskôr do 31. marca.
Ak si zamestnávateľ nesplní uvedenú povinnosť, musí raz ročne (najneskôr do 31. marca) zaplatiť odvod príslušnému úradu práce (t. j. až do výšky 33 193,91 eura).
Preukazovanie náhradného plnenia
Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. K preukázaniu je potrebné doložiť:
- doklady preukazujúce zadanie zákazky - rozpis dodaných tovarov podľa § 64 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti,
- doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti - výpis z obchodného, živnostenského registra, resp. fotokópia živnostenského listu, rozhodnutie, alebo oznámenie Sociálnej poisťovne, alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z. z nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia.
Započítavanie zamestnancov s ťažkým zdravotným postihnutím
Ak zamestnávateľ zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 % (tzv. plne invalidný zamestnanec), tak si na účel plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím započíta, ako keby zamestnával troch takých občanov. Dôležité je upozorniť, že do povinného podielu sa nemôžu započítavať zamestnanci so zdravotným postihnutím pracujúci na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ale len tí, ktorí pracujú na trvalý pracovný pomer, teda na základe pracovnej zmluvy. Zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, a skutočný počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.
Príklad výpočtu povinného podielu
Firma JETO s.r.o. ako zamestnávateľ zamestnáva celkovo 58 zamestnancov. Podľa vyššie uvedeného má povinnosť zamestnávať 3,2 % občanov so zdravotným postihnutím z celkového počtu svojich zamestnancov, t. j. 58 x 0,032 = 1,856 osoby - po zákonom stanovenom zaokrúhlení dvoch občanov so zdravotným postihnutím. Ak táto firma zamestnáva jedného zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, má splnenú povinnosť podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, pretože takáto osoba sa započítava za troch občanov so zdravotným postihnutím.
Pracovné podmienky a úpravy pre ZŤP
Zamestnávateľ je povinný prispôsobiť pracovné podmienky potrebám zamestnancov so zdravotným postihnutím. To zahŕňa úpravu pracoviska, pracovného času a pracovných úloh. Napríklad ide o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Existujú však určité situácie, keď je zamestnávateľ povinný prijať určité opatrenia, ktoré uľahčia osobám so zdravotným postihnutím prístup k zamestnaniu alebo výkon určitej činnosti v zamestnaní (primerané prispôsobenie pracovných podmienok).
Špecifiká skončenia pracovného pomeru
Pri skončení pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím je zamestnávateľ ešte viac limitovaný. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. Ak by výpoveď bola daná bez predchádzajúceho súhlasu tohto úradu, bola by výpoveď neplatná. To neplatí, ak je výpoveď daná z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce, alebo ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru. V prípade prepúšťania zamestnanca so zdravotným postihnutím je výpovedná doba v polovičnej výške.
Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná.
Príspevky na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím
Ak zamestnávateľ zamestnáva hendikepovaných občanov, môže od štátu dostať viaceré druhy príspevkov, napríklad:
- Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska: Tento môže byť poskytnutý zamestnávateľovi, ktorý o príspevok písomne požiada a súčasne splní podmienku, že na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru občana so zdravotným postihnutím, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac.
- Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní: Poskytuje ho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
- Ďalšie príspevky upravuje § 55 a nasl. zákona o službách zamestnanosti.
Úloha úradov práce, sociálnych vecí a rodiny
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore zamestnanosti a riešení nezamestnanosti. Medzi ich hlavné úlohy patrí:
- Vyhodnocovanie uplatňovania aktívnych opatrení na trhu práce a predkladanie správ ministerstvu.
- Poskytovanie údajov obciam o uchádzačoch o zamestnanie.
- Sledovanie využívania pracovných miest, na ktoré bol poskytnutý príspevok.
- Informovanie okresných súdov o ponuke voľných pracovných miest u realizátorov aktivačnej činnosti.
- Kontrola dodržiavania povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.
Výbory pre trh práce
Na úrovni úradov práce pôsobia výbory, ktoré schvaľujú priority podpory zamestnanosti, analýzy a prognózy o vývoji trhu práce. Výbor pri výkone svojej pôsobnosti uplatňuje a dodržiava zásady použitia finančných prostriedkov na aktívne opatrenia na trhu práce. Členovia výboru majú nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie a môžu im byť poskytnuté odmeny.
Lekárska posudková činnosť
Dôležitou súčasťou procesu je lekárska posudková činnosť, ktorá posudzuje schopnosť alebo neschopnosť uchádzača o zamestnanie plniť povinnosti. Lekársky posudok je podkladom na rozhodovanie o vyradení uchádzača z evidencie.
Príklady dobrej praxe a podpora inklúzie
Aj keď sú možnosti zamestnanosti u ľudí s fyzickým postihnutím v Slovenskej republike podľa výskumov minimálne, existujú pozitívne príklady a iniciatívy, ktoré ukazujú cestu k lepšej inklúzii.
Sociálny podnik Regseda (Lotyšsko)
V Lotyšsku je klasifikovaných približne 8 % ľudí ako postihnutých a mnohí z nich sa nachádzajú mimo pracovného trhu. Regseda je sociálny podnik, ktorý sa zameral na dlhodobý problém sociálnej inklúzie a zamestnanosti ľudí s postihnutím v krajine a začal zamestnávať takto znevýhodnených ľudí, najmä so zrakovými vadami. Regseda začal už v roku 1959 ako podnik v Klapede, Lotyšsku, zamestnávaním najmä nevidiacich. Od svojho začiatku sa stal jedným z najväčších sociálnych podnikov v krajine poskytujúcim školenia a platenú prácu vo výrobe pre ľudí so zrakovými alebo sluchovými vadami alebo s postihnutím nervového systému, správania či pohybu. Podpora je zameraná aj na deti a mladých ľudí s cieľom zmeniť ich vnímanie samých seba, z ľudí s postihnutím na ľudí sebestačných, sociálne aktívnych a plnohodnotných obyvateľov.
Regseda tiež podporuje širšiu komunitu postihnutých ľudí poskytovaním priestoru pre organizovanie kultúrnych a spoločenských akcií, pričom niektoré financuje samotný podnik. V roku 2016 táto firma vyprodukovala obrat vo výške 3,2 milióna EUR. Vytvorené zisky sú preinvestované spätne do hlavného cieľa spoločnosti: sociálnej integrácie postihnutých ľudí. Medzi rokmi 2009 a 2018 sa tejto spoločnosti podarilo strojnásobiť počet svojich zamestnancov. Tento model môže byť ľahko aplikovateľný aj v iných mestách alebo krajinách s podobnými potrebami v súvislosti so sociálnou integráciou a zamestnanosťou ľudí s postihnutím. V prípade Regsedy, faktory úspechu zahŕňajú daňovú úľavu z 2,7 hektárového pozemku, na ktorom stojí továreň, rovnako ako zmluva s Litovským úradom práce, ktorá oprávňuje spoločnosť na získanie štátnych príspevkov.
Projekt "Internet - nové príležitosti sluchovo postihnutých na trhu práce"
Začlenenie nezamestnaných sluchovo postihnutých do pracovného života posilňovaním ich zamestnateľnosti prostredníctvom vzdelávania je cieľom ročného projektu Internet - nové príležitosti sluchovo postihnutých na trhu práce. Rekvalifikačné kurzy budú mať podobu e-learningu kombinovaného so školeniami. V prvej fáze bude vyškolených 11 evidovaných sluchovo postihnutých, v druhej fáze projekt ráta s ich praktickým pôsobením v pracovných pozíciách lektorov pre informačné technológie a poskytovateľov poradenských služieb v oblasti kariérneho pracovného poradenstva. Celkovo by malo byť v pilotnom projekte, do ktorého sú zapojené Bratislavský, Prešovský a Banskobystrický kraj, vyškolených 47 sluchovo postihnutých a osem ľudí bez sluchového postihnutia. Postupne by mali byť vytvorené tri verejne prístupné body k internetu pre sluchovo postihnutých v spomínaných regiónoch. Súčasťou projektu je aj spracovanie unikátnej vzdelávacej metodiky s využitím novovytvorených znakov v posunkovej reči pre oblasť informačných technológií a pracovného poradenstva. Tento balík znakov výrazne uľahčí komunikáciu pri e-learningu aj na školeniach. Projekt spustili Slovenský zväz sluchovo postihnutých, občianske združenie Európska kultúrna spoločnosť a Nadácia Jozefa Murgaša. Sumou zhruba dva milióny korún ho podporili Európska únia a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci grantovej schémy Rozvoj ľudských zdrojov - flexibilita na trhu práce.
Skúsenosti nepočujúcich zamestnancov v Amazone Sereď
Sluchovo postihnutí tvoria podľa dostupných informácií 4 až 5 percent slovenskej populácie, z toho jedno percento sú klasickí nepočujúci používajúci posunkovú reč. Nezamestnanosť v tejto skupine ľudí je o niečo menšia ako u bežnej populácie vďaka chráneným dielňam podporovaným štátom. Prvého nepočujúceho zamestnali v Seredi v januári 2022, dnes je ich počet už dvojciferný.
Zamestnanci Patrik a Dominika sú v práci spokojní, aj keď priznávajú ťažké začiatky. Veľkou výhodou bola otvorenosť Amazonu voči nepočujúcim zamestnancom a to, že ich prijal viacero. Podmienky nástupu do práce boli dobré, aj keď na začiatku si človek musel zvyknúť. Amazon pre manažment a počujúcich kolegov a kolegyne zo začiatku pripravil sériu školení, na ktorých im bolo ozrejmené, ako komunikovať s nepočujúcimi v základných veciach, a tiež aby ich oni sami nechali nahliadnuť do svojho sveta. Nepočujúci zamestnanci pracujú spoločne na procese Reprint alebo na oddelení Customer Returns, čiže zákazníckych vratiek. Dôraz je kladený hlavne na bezpečnosť, čo zahŕňa možnosť prítomnosti inštruktora počas celej pracovnej zmeny, vizuálnu signalizáciu v prípade evakuácie a vizuálne odlíšenie od počujúcich ľudí formou bielych viest. Amazon v Seredi je príkladom pre inkluzívne postupy zamestnávania s rastúcim počtom nepočujúcich zamestnancov.
Práca z domu a sluchovo postihnutí
V poslednej dobe čoraz viac a viac zamestnávateľov otvára svoje brány, aby ľuďom so zdravotným postihnutím ponúkli spôsob práce na diaľku. Podľa štatistík Charta diverzity Slovensko z roku 2019 je 6 z 10 ľudí so zdravotným postihnutím mimo trhu práce. Podľa nedávnych správ #DeafAtWork nepočujúci panelisti zistili, že ich produktivita bola vyššia ako v dňoch pred pandémiou. Všetci našli jedinečné spôsoby, ako sa prispôsobiť a vyrovnať sa s náhlymi zmenami v pracovných podmienkach, ktoré priniesol Covid-19. V prostredí práce z domu je väčšina stretnutí naplánovaná vopred. Nemusíte dávať extra pozor na vonkajšie zvuky, alebo či sa k vám niekto pri práci blíži alebo vás volá. Nastavenie práce z domu vám pomôže disciplinovane sa sústrediť na určitú úlohu. Pri práci na diaľku sa s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú vyžadovať drahé alebo komplikované pomocné načúvacie pomôcky. Ak dôjde k zvukovému alarmu, možno použiť blikajúcu obrazovku na upozornenie sluchovo postihnutých. Nastavenie práce na diaľku zvyšuje príležitosť pracovných ponúk pre ľudí so sluchovým postihnutím. Prístup k zdravej rovnováhe medzi pracovným a osobným životom je ďalšou výhodou práce z domu. Väčšina prác na diaľku je zhovievavá a založená na výkone. Môžete si vytvoriť svoj pracovný plán a nastaviť si čas na relax a odpočinok.
Pred podaním žiadosti o prácu z domu sa uistite, že spoločnosť dokáže svojim zamestnancom so sluchovým postihnutím poskytnúť vhodné doplnkové pomôcky a podporu. Nedávna pandémia nám umožnila rozpoznať kariérne prekážky, s ktorými sa nepočujúci zamestnanci stretávajú. Pre sluchovo postihnutých zamestnancov sú dostupné rôzne technológie a prispôsobenia:
- Platformy s titulkami na internete: V prípade skupinových telefónnych hovorov je možné konverzáciu prepísať a zobraziť na obrazovke počítača, kým komunikácia prebieha.
- Zosilňovacie zariadenia: Zosilňovače pomáhajú zvyšovať hlasitosť a zvýrazňovať reč pri komunikácii s ostatnými.
- Video chatovanie: Táto platforma je ideálna pre tých, ktorí sú zvyknutí na komunikáciu čítaním reči.
- Video Relay Service (VRS): Virtuálnych tlmočníkov môžete použiť pre tých jednotlivcov, ktorých primárnym jazykom je SPJ (slovenský posunkový jazyk). Mnohí presní tlmočníci sú dostupní online a možno si ich stiahnuť do mobilných zariadení.
- CART (Communication Access Realtime Translation): Systém titulkov, ktorý mnohé spoločnosti implementujú.
Spoločnosť musí zvážiť komunikačné potreby pred zavedením štruktúry práce z domu pre svojich nepočujúcich zamestnancov. Zamestnávateľ by mal tiež zvážiť úpravu pracovného času pre svojich zamestnancov so sluchovým postihnutím. Na každé stretnutie musí byť zodpovedná osoba dobre pripravená. Skvelým spôsobom, ako vyhovieť ľuďom so stratou sluchu, je poskytnúť im čas na kladenie otázok alebo vysvetlení počas stretnutia alebo pred jeho ukončením. Zatiaľ čo je asistenčná technológia užitočná, zamestnanec so sluchovým postihnutím stále potrebuje podporu svojho tímu a nadriadených. Okrem toho je prospešné nastaviť vibrácie, stroboskopy alebo vysokofrekvenčné alarmy na notebookoch alebo zariadeniach zamestnancov so sluchovým postihnutím. Pokojný a nákladovo úsporný životný štýl, ktorý prináša práca z domu, je tiež užitočný pre udržanie zdravia nepočujúcich ľudí. Napríklad, Chatwriters, nehlasová spoločnosť s domácim pracovným prostredím, hľadá do svojho tímu operátora chatu na plný alebo čiastočný úväzok, pričom nevyžaduje skúsenosti a poskytuje rovnaké príležitosti každému bez ohľadu na vzdelanie, postihnutie alebo preferencie.
Záver
tags: #zamestnanie #zmyslovo #postihnuti