Zamestnávanie zamestnanca s preukazom ZŤP: Komplexný sprievodca právami a povinnosťami

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku je dôležitou témou, ktorá ovplyvňuje mnoho ľudí. Napriek legislatívnym opatreniam a snahám o inkluzívne pracovné prostredie, stále existujú rôzne problémy na strane zamestnancov aj zamestnávateľov. Slovensko má pred sebou ešte cestu k tomu, aby bolo úplne inkluzívnou spoločnosťou, ale snahy o zamestnávanie ZŤP sú krokom správnym smerom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku.

Čo znamená preukaz ZŤP a integrovaná posudková činnosť

Preukaz ZŤP nie je synonymom invalidného dôchodku. Ide o potvrdenie, že osoba má funkčnú poruchu, ktorá obmedzuje jej schopnosti. Podľa zákona sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Miera funkčnej poruchy vyjadruje v percentách, do akej miery dané ochorenie obmedzuje funkčnosť organizmu. Zoznam zdravotných postihnutí s mierou funkčnej poruchy sa nachádza v prílohe č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Integrovaná posudková činnosť: Nový zákon a jeho implementácia

Od 1. septembra 2025 vstúpil do platnosti nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti č. 376/2024 Z. z., ktorý prináša zmeny v procese posudzovania zdravotného stavu a sociálnej situácie osôb so zdravotným postihnutím. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z.

V konaní o integrovanom posudku úrad úzko spolupracuje s klientom. Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí. V rámci lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Výsledkom integrovanej posudkovej činnosti je integrovaný posudok, ktorý je určený na uplatnenie nárokov posudzovanej osoby v oblasti sociálnych služieb, v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a tiež v oblasti sociálnej ekonomiky. Integrovaný posudok slúži tiež na uplatnenie nároku na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.

O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím môže fyzická osoba požiadať aj samostatne za predpokladu, že nemá platný integrovaný posudok, v tzv. skrátenom konaní o preukaze v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. Pokiaľ máte záujem o vyhotovenie integrovaného posudku, od 1. septembra 2025 môžete o jeho vyhotovenie požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste Vášho trvalého bydliska, kde Vám poskytnú potrebné tlačivá a poradenstvo.

Práva a výhody spojené s preukazom ZŤP

Po uznaní preukazu ZŤP vzniká nárok na rôzne kompenzácie a výhody, ktoré majú za cieľ zlepšiť kvalitu života osoby so zdravotným postihnutím. Medzi najdôležitejšie patria:

• Peňažné príspevky: Možnosť získať peňažné príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím (napr. na kúpu pomôcok, úpravu bývania, osobnú asistenciu a pod.). Aby vám bola priznaná akákoľvek kompenzácia, je potrebné, aby ste boli najskôr uznaný za osobu ťažko zdravotne postihnutú (+sprievodca).
• Zľavy a výhody: Nárok na zľavy v doprave, kultúre, športe a iných oblastiach.
• Parkovací preukaz: Možnosť získať parkovací preukaz pre osoby so ZŤP, ktorý umožňuje parkovanie na vyhradených miestach.
• Daňové úľavy: Možnosť uplatniť si daňové úľavy na zdravotné výdavky a iné náklady súvisiace so zdravotným postihnutím.
• Kúpeľná liečba: Osoby so ZŤP majú možnosť absolvovať kúpeľnú liečbu na zlepšenie svojho zdravotného stavu.
• Dispenzárna starostlivosť: Osoby so ZŤP majú nárok na dispenzárnu starostlivosť, ktorá zahŕňa pravidelné lekárske prehliadky a sledovanie zdravotného stavu.

Zamestnávanie osôb so ZŤP

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) má určité osobitné pravidlá, ktorých cieľom je podporiť ich pracovné uplatnenie a zabezpečiť rovnaké príležitosti. Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 40 ods. 3 ustanovuje, že zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky.

Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru.

Je dôležité si uvedomiť, že pojmy invalidný a zdravotne ťažko postihnutý nie sú totožné, t. j. nejde o synonymá. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je to človek, ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.

Povinnosti zamestnávateľov voči zamestnancom so ZŤP

Zamestnávatelia majú voči zamestnancom so ZŤP určité povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona o službách zamestnanosti a ďalších predpisov:

• Vytváranie vhodných pracovných podmienok: Zamestnávateľ je povinný prispôsobiť pracovisko a pracovné podmienky potrebám zamestnanca so ZŤP, aby mu umožnil vykonávať prácu efektívne a bezpečne. Je povinný prispôsobiť pracovisko aj technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere.
• Zabezpečenie odbornej prípravy: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancovi so ZŤP potrebnú kvalifikáciu a starať sa o jej zvyšovanie.
• Ochrana pred diskrimináciou: Zamestnávateľ je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a zamedziť akejkoľvek diskriminácii zamestnancov so ZŤP.
• Evidencia zamestnancov so ZŤP: Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
• Poskytovanie údajov z evidencie: Zamestnávateľ je povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie. Uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1. 2024.
• Povinný podiel zamestnancov so ZŤP: Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím.

Príspevky na zamestnávanie osôb so ZŤP

Štát poskytuje zamestnávateľom rôzne príspevky na podporu zamestnávania osôb so ZŤP. Tieto príspevky majú za cieľ kompenzovať zvýšené náklady spojené so zamestnávaním osôb so zdravotným postihnutím a motivovať zamestnávateľov k ich zamestnávaniu. Spomínané príspevky s tým súvisiace upravuje § 55 a nasl. zákona o službách zamestnanosti. O príspevok môže zamestnávateľ požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Podmienkou je, aby bol zdravotne postihnutý aspoň tri mesiace vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a aby ho zamestnávateľ zamestnal aspoň na polovičný úväzok.

Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím.

Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Výška príspevku sa v rámci Slovenskej republiky líši:

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných. Chránené pracovisko je pracovné miesto jedného človeka so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, energie, mzdy administratívnych pracovníkov.

Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Odvod za neplnenie povinného podielu

V prípade, že zamestnávateľ nesplní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v stanovenom podiele, je povinný odviesť odvod podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti. Túto skutočnosť preukazuje prostredníctvom elektronického formulára v lehote do 31. 3. nasledujúceho kalendárneho roka. Lehota na zaplatenie odvodu je do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Výška odvodu sa rovná trojnásobku minimálnej mzdy za každého chýbajúceho zamestnanca.

Upozornenie: Do povinného podielu sa nemôžu započítavať zamestnanci so zdravotným postihnutím pracujúci na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ale len tí, ktorí pracujú na trvalý pracovný pomer, teda na základe pracovnej zmluvy.

Zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, a skutočný počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.

Príklad: Firma JETO s.r.o. ako zamestnávateľ zamestnáva celkovo 58 zamestnancov. Podľa vyššie uvedeného má povinnosť zamestnávať 3,2 % občanov so zdravotným postihnutím z celkového počtu svojich zamestnancov, t. j. 58 x 0,032 = 1,856 osoby - po zákonom stanovenom zaokrúhlení dvoch občanov so zdravotným postihnutím. Ak táto firma zamestnáva jedného zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, má splnenú povinnosť podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, pretože takáto osoba sa započítava za troch občanov so zdravotným postihnutím.

Ochrana zamestnancov so ZŤP pred výpoveďou

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. Ak by bola výpoveď daná bez predchádzajúceho súhlasu tohto úradu, bola by výpoveď neplatná.

Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. To neplatí, ak je výpoveď daná z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce alebo z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.

Zákaz diskriminácie

Zákaz diskriminácie môže byť porušený aj vtedy, ak sa určité práva odopierajú osobe a zaobchádza sa s ňou rozdielne (lepšie alebo horšie) ako s inou osobou nielen na základe skutočných dôvodov, ale aj na základe mylnej domnienky. K diskriminácii môže navyše dôjsť rôznymi spôsobmi a nemusí to byť vždy len priamou a zjavnou cestou. K diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia môže dochádzať v spojení s takmer všetkými občianskymi a politickými právami, napríklad pri výkone volebného práva, práva prijímať a rozširovať informácie, slobody pohybu, práva na vzdelávanie atď.

Diskriminácia výlučne z dôvodu zdravotného postihnutia je zakázaná tiež v oblasti prístupu k tovarom a službám, bez ohľadu na to, či sú poskytované verejným alebo súkromným poskytovateľom. Navyše, v záujme uľahčenia prístupu k službám musia byť pre zdravotne postihnutých uplatnené primerané opatrenia (reasonable accommodation). Niektoré požiadavky platia aj pre súkromný sektor. K diskriminácii dochádza, ak sa zrakovo postihnutej osobe odmietne vstup do baru pod predstavou, že môže byť na ťarchu ostatným zákazníkom.

Problémy a riešenia pri zamestnávaní ZŤP

Problémy zo strany zamestnanca

• Diskriminácia: Jedným z najväčších problémov, s ktorým sa môžu stretávať ZŤP, je diskriminácia zo strany zamestnávateľov. Niektorí zamestnávatelia môžu mať predsudky voči osobám so zdravotným postihnutím a odmietnuť ich zamestnať alebo im poskytnúť rovnaké pracovné príležitosti.
• Nedostatočná príprava a podpora: Niektorí zamestnanci so zdravotným postihnutím môžu mať obavy ohľadom svojej schopnosti vykonávať určité práce. Nedostatočná príprava alebo podpora zo strany zamestnávateľa môže viesť k neefektívnemu výkonu práce.

Riešenia problémov zo strany zamestnanca

• Zvýšenie povedomia: Dôležité je zvýšiť povedomie o právach ZŤP a trestoch za diskrimináciu. Zamestnávatelia by mali byť oboznámení s povinnosťami vyplývajúcimi z antidiskriminačnej legislatívy a povzbudzovať inkluzívne prostredie.
• Investície do školenia a podpory: Zamestnávatelia by mali investovať do školenia a podpory pre zamestnancov so zdravotným postihnutím. Týmto spôsobom sa zvýši ich sebavedomie a schopnosť vykonávať svoju prácu efektívne.

Problémy zo strany zamestnávateľa

• Finančné obmedzenia: Niektoré zamestnávateľské firmy sa môžu obávať dodatočných nákladov spojených s prispôsobením pracovného prostredia pre ZŤP alebo poskytovaním špeciálnej asistencie.
• Nedostatok informácií a poradenstva: Niektorí zamestnávatelia nemajú dostatok informácií o tom, ako správne zamestnať ZŤP a ako zabezpečiť inkluzívne pracovné prostredie.

Riešenia problémov zo strany zamestnávateľa

• Využitie daňových stimulov a dotácií: Zamestnávatelia môžu využiť rôzne daňové stimuly a dotácie dostupné pre podniky, ktoré zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím. Takisto by mali prehodnotiť dlhodobé výhody inkluzívnej pracovnej sily, ako je zvýšená diverzifikácia a príležitosť získať oddaných a schopných zamestnancov.
• Dostupné zdroje informácií a poradenstva: Je dôležité, aby existovali dostupné zdroje a organizácie, ktoré môžu poskytnúť zamestnávateľom informácie a poradenstvo týkajúce sa zamestnávania ZŤP. Vytváranie partnerských vzťahov so zdravotnými organizáciami a neziskovými organizáciami môže byť veľmi prospešné.

Ďalšie dôležité informácie

Poistenci štátu: Štát platí za svojich poistencov, takzvaných poistencov štátu. Medzi nich patria nezaopatrené deti, študenti do 26 rokov (resp. do 30 rokov pri dennom štúdiu II. stupňa), osoby poberajúce dôchodok a osoby so ZŤP.

Daňové zvýhodnenie pre zamestnávateľov: U zamestnávateľa, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách, sa znižuje minimálna daň právnickej osoby na polovicu (§ 46b ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne: Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca.

tags: #zamestnanec #s #preukazom #ztp