Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 38 ods. 1 garantuje občanom právo na prácu. Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti.
Pojem občan so zdravotným postihnutím
Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. To znamená, že jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dôležité je rozlišovať medzi pojmom občan so zdravotným postihnutím a osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Nie sú to totožné pojmy, aj keď osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú.
Právne povinnosti zamestnávateľa a výhody
Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektora. Zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím je zákonnou povinnosťou pri splnení dvoch podmienok. Týka sa zamestnávateľov, ktorí majú najmenej 20 zamestnancov a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím. V takom prípade je zamestnávateľ povinný zamestnávať zdravotne postihnutých v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %), sa počíta za troch.
Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne, najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Výhody zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím:
- Nižšie odvody do zdravotnej poisťovne: Sadzba preddavkov je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, t. j. 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Tieto nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP.
- Výnimka z poistenia v nezamestnanosti: Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
- Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje tento príspevok zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Poskytuje sa štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
- Príspevky na zriadenie chránenej dielne/pracoviska: Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Chránené dielne a pracoviská
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky: sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Na poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Ochrana zamestnanca so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede.
V prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.
Kedy súhlas nie je potrebný:
Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď:
- dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok,
- z dôvodov, pre ktoré možno okamžite skončiť pracovný pomer (§ 63 ods. 1 písm. a) - porušenie pracovnej disciplíny alebo z iných závažných dôvodov).
- v prípade, ak je výpoveď daná z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce (napr. zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti, premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca).
Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. To znamená, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe so zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou nie je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy, tento súhlas sa výlučne vyžaduje len na výpoveď, a nie aj na ostatné spôsoby skončenia pracovného pomeru.
Postup zamestnávateľa pri výpovedi:
S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná.
V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce.
Dôsledky novely Zákonníka práce z 1. 4. 2022:
Novou právnou úpravou nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. Rovnaká právna úprava sa vzťahuje aj na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. V legislatívnom procese prijatia tejto novely došlo k vetovaniu prezidentkou Slovenskej republiky, pretože podľa jej názoru novela predstavuje oslabenie práva zamestnanca - osoby so zdravotným postihnutím na ochranu pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa.
Prezidentka kritizovala skrátenie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa správneho poriadku na sedem pracovných dní ako neprimerane krátke. Úlohou správneho orgánu v konaní podľa § 66 Zákonníka práce je posúdiť zamestnávateľom tvrdené skutočnosti (napríklad preskúmať doklady, žiadať doplnenie žiadosti, vyžiadať si vyjadrenie zamestnanca ako účastníka správneho konania) a vydať o tom odôvodnené rozhodnutie v správnom konaní. Zavedenie fikcie udelenia súhlasu je neopodstatnené, výrazne narúša právnu istotu v pracovnoprávnych vzťahoch a v konečnom dôsledku môže viesť k predĺženiu konania o vydanie súhlasu. Konečným dôsledkom navrhovanej zmeny § 66 Zákonníka práce je iba urýchlenie procesu skončenia pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím na základe výpovede zo strany aktuálneho zamestnávateľa.
Podpora a podmienky pre zamestnancov so zdravotným postihnutím
Rekvalifikácia a odborná príprava
Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ je povinný vytvárať zamestnancom so zdravotným postihnutím vhodné podmienky a zamedziť akejkoľvek diskriminácii týchto zamestnancov. Je tiež povinný zabezpečiť zamestnancom so zdravotným postihnutím, pokiaľ je to možné, prácu, na ktorú majú potrebnú kvalifikáciu, ako aj starať sa o jej zvyšovanie.
Práca nadčas a víkendová práca
Ako čiastočný invalidný dôchodca má zamestnanec rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov. Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.
Ak je zamestnanec uznaný za osobu so zdravotným postihnutím (napr. je držiteľom preukazu ZŤP alebo má zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na jeho zdravotné obmedzenia. V takom prípade sa odporúča predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť zdravie zamestnanca, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže prácu nadčas nariadiť len so súhlasom zamestnanca.
Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.
Pracovný asistent
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.