Invalidný dôchodok a posudková komisia: Komplexný pohľad na sociálne poistenie

V tomto texte si stručne zhrnieme invaliditu fyzickej osoby, proces jej udeľovania a posudzovania. Taktiež sa zameriame na predloženie, resp. nepredloženie rozhodnutia o invalidite zamestnancom a rozoberieme si problematiku posúdenia zdravotného stavu zamestnanca len na základe predložených lekárskych správ, vykonaných lekárskych prehliadok, či navonok viditeľného zdravotného stavu zamestnávateľom. Taktiež si zodpovieme otázku, či je zamestnávateľ oprávnený posudzovať zdravotný stav zamestnanca, resp. jeho invaliditu bez predloženia rozhodnutia o invalidite.

Čo je invalidita a kedy vzniká nárok na invalidný dôchodok?

Samotné zhoršenie zdravotného stavu fyzickej osoby ešte samo osebe neznamená vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Musí ísť o také zhoršenie zdravotného stavu, ktoré má za následok pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktoré má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Príloha 4 k zákonu o sociálnom poistení obsahuje zoznam miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zdravotných postihnutí. „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.“

To znamená, že na určenie príslušného percenta je rozhodujúce najzávažnejšie zdravotné postihnutie poistenca. Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Ak v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení nie je uvedené zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určí podľa takého zdravotného postihnutia, ktoré je z hľadiska rozsahu, závažnosti a funkčných porúch najviac porovnateľné so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 4. Medzi najčastejšie príčiny pri uznaní invalidity sa zaraďujú choroby svalov, kostrového a spojivového tkaniva, duševné poruchy a poruchy správania, choroby obehovej sústavy či nádorové ochorenia.

Lekárska posudková činnosť a posudková komisia

Zdravotný stav poistenca žiadajúceho o udelenie invalidného dôchodku môže posúdiť výlučne posudkový lekár príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, ktorá sa určuje podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa o invalidný dôchodok.

„Vzhľadom k tomu, že lekárska posudková činnosť sa vykonáva len na účely sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu sa vykonáva len v rámci konania o dôchodkovú dávku na základe žiadosti poistenca, pre ktorého uplatnenie nároku na dávku je výlučným právom.“

Úlohou posudkového lekára je posúdenie miery schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, pri ktorej uvedený stav posudzuje „porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.“

Lekársku posudkovú činnosť za účelom posúdenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vykonáva najmä posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.

Proces podania žiadosti a vyšetrenie posudkovým lekárom

Ešte pred samotným posúdením zdravotného stavu je poistenec povinný podať písomnú žiadosť o invalidný dôchodok. K uvedenej žiadosti žiadateľ predkladá aj tlačivo „Prehliadka zisťovacia - kontrolná“, ktorú vystavuje všeobecný lekár žiadateľa a ostatné aktuálne odborné lekárske nálezy, ktoré zaznamenávajú a dokumentujú nepriaznivý zdravotný stav žiadateľa. Tieto by nemali byť staršie ako šesť mesiacov.

Posudkový lekár pri prehliadke „môže napr. overiť funkčný stav pohybového ústrojenstva poistenca, vykonať orientačné neurologické vyšetrenie alebo mu zmerať tlak krvi a pod., nie je jeho povinnosťou špeciálne „vyšetrovať“ pacientov zdravotný stav.“ Pri vyšetrení a posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa posudkový lekár volí metódy a spôsoby vyšetrenia s prihliadnutím na typ zdravotného postihnutia.

Úloha lekárskeho posudku a súdne preskúmanie

V zmysle konštantnej judikatúry vyplýva, že lekársky posudok je len jedným z podkladov pre rozhodnutie, ale nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť samostatne predmetom súdneho preskúmania. Súd ho môže hodnotiť ako jeden z dôkazov v konaní o preskúmanie rozhodnutia podľa V. časti O.s.p.

V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého podkladom je posudok (lekárska správa) o poklese schopnosti vykonávať pracovnú činnosť súd skúma aj to, či pri posudzovaní boli vzaté do úvahy všetky relevantné lekárske správy a nálezy, či posudok bol vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi a či závery posudku sú logické a presvedčivé.

Posudková komisia sociálneho zabezpečenia sa musí vysporiadať so všetkými odbornými závermi o zdravotnom stave účastníka, aj keď ich prípadne zaujali ošetrujúci lekári, ktorí invaliditu neposudzujú.

Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár (alebo znalec) v konaní o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti. Skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia, nie je dostatočným odôvodnením.

V konaní o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, nesmie posudkový lekár v priebehu posudzovania zdravotného stavu ovplyvňovať konanie účastníka pri uplatňovaní jeho procesných práv a môže postupovať len v súlade s § 153 zákona č. 461/2003 Z. z. Vyhlásenie dôchodcu o tom, že netrvá na opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o odňatí invalidného dôchodku, spísané posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne do zápisnice o posúdení zdravotného stavu, preto nemožno bez ďalšieho považovať za jednoznačný a nespochybniteľný prejav vôle o späťvzatie opravného prostriedku.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok a výpočet jeho sumy

Pre vznik nároku na invalidný dôchodok je okrem invalidity nevyhnutné splniť aj podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP.

Pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. pri doplácaní za rok 2023 je to suma 605,50 € mesačne), najviac v sume maximálneho možného základu (v roku 2023 je to suma 8477 € mesačne), ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca. V praxi možno odporučiť vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je zistená Štatistickým úradom za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3.

Výpočet sumy invalidného dôchodku

Suma invalidného dôchodku (ID) občana sa určuje podľa percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a počtu rokov dôchodkového poistenia. Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. pripočítané obdobie.

Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe č. 3a. Pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.

Príklady výpočtu invalidného dôchodku:

• Pokles schopnosti o viac ako 70 %: Suma invalidného dôchodku sa určí v súlade s § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Napríklad, ak pani Ivana (31 rokov) získala 6 rokov dôchodkového poistenia a od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku je 33 rokov, Sociálna poisťovňa spočíta tieto obdobia.
• Pokles schopnosti o viac ako 40 %, ale najviac 70 %: Suma invalidného dôchodku sa určí v súlade s § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Ak pani Ilona (31 rokov) získala 8 rokov dôchodkového poistenia a od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku je 33 rokov, taktiež sa tieto obdobia spočítajú.
• Invalid z mladosti alebo doktorand: Ak má invalid z mladosti alebo doktorand nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, suma invalidného dôchodku sa určí podľa § 73 ods. 3 alebo § 73 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v závislosti od percenta poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Napríklad, pán Igor, ktorý je invalid z mladosti a má 18 rokov, s poklesom schopnosti o 75 %, má k pripočítanému obdobiu 46 rokov.

Pri určení sumy invalidného dôchodku nie je žiadny rozdiel v tom, či ide o sporiteľa - občana, ktorý si sporil alebo sporí na dôchodok v tzv. II. pilieri alebo o „nesporiteľa“. Sporiteľ i „nesporiteľ“ odvádzajú odvody na invalidné poistenie rovnakou sadzbou a pri dodržaní rovnakých pravidiel.

Valorizácia invalidných dôchodkov

Invalidné dôchodky sa valorizujú k 1. januáru príslušného roka. Zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodcovská inflácia). V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizujú dvakrát.

Integrovaná posudková činnosť

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Výnimkou sú špecifické posúdenia na účely peňažného príspevku na opatrovanie, ktoré sa vykonávajú v konaní o peňažnom príspevku na opatrovanie - posúdenie psychickej a fyzickej schopnosti opatrovateľa vykonávať opatrovanie a posúdenie psychickej a fyzickej schopnosti osoby s ŤZP udeliť písomný súhlas s opatrovaním.

Integrovaná posudková činnosť zahŕňa aj posúdenie:

• potreby opätovného posúdenia funkčných dôsledkov zdravotného stavu posudzovanej osoby.
• na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
• možného druhu sociálnej služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia veku potrebného na nárok na starobný dôchodok pre účastníka konania.

V konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov posudkový lekár posudzuje, či je osoba fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či je odkázaná na sprievodcu.

V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

tags: #zakon #invalidnom #dochodku #v #posudkovej #komisii