Zakázané rozprávky: Prečo sú niektoré obľúbené príbehy pre deti kontroverzné?

Bez ohľadu na to, či už ide o dospelých alebo len o deti, každý z nás má svoj zoznam tých najobľúbenejších (animovaných) rozprávok. Tie, o ktorých dnes píšeme, sú však z určitých dôvodov v niektorých štátoch zakázané. Dôvody takýchto opatrení sú rôznorodé, od násilia a erotiky, cez politickú propagandu, až po stereotypné zobrazenia rás a národností.

Rozprávky zohrávajú dôležitú úlohu v živote detí. Knihy, ktoré čítajú, a postavy, ktoré spoznávajú, sa môžu stať ich priateľmi. Rozprávky tiež pomáhajú deťom vyrovnávať sa s rôznymi pocitmi a názormi. Rozprávka nie je len literárne dielo, ponúka aj návod na to, ako žiť. Každá rozprávka nesie v sebe skrytý význam, ktorý človek môže odhaliť. Odráža nielen rôzne životné situácie, ale ponúka aj riešenie. Je to nástroj na rozvoj fantázie a kreativity a môže liečiť dušu. Tak ako dospelí majú svoje obľúbené filmy, deti majú svoje obľúbené rozprávky.

Ak vás vaše dieťa prosí, aby ste mu neustále znovu čítali rovnakú rozprávku, je to veľmi dobre. Znamená to totiž, že táto kniha našla odozvu niekde v duši dieťaťa, a teda plne zodpovedá jeho momentálnemu emocionálnemu stavu. Táto skutočnosť svedčí aj o tom, že dieťa knihu v plnej miere prijalo a porozumelo jej, že v nej nie je nič, čo by ho odrádzalo alebo v ňom dokonca vyvolávalo hrôzu. Keď dieťa vie, aký bude koniec knihy, posilňuje to v ňom vieru v šťastnú budúcnosť. Skutočnosť, že dieťa vopred vie, ako dej knihy nakoniec skončí, posilňuje v jeho podvedomí presvedčenie o šťastnej budúcnosti a vieru v to, že jeho snaženie môže byť korunované úspechom.

Keď sa dieťaťu rozprávka páči, môže opakovane prežívať tie isté emócie. Keď dieťaťu čítate rozprávku, ktorá sa mu veľmi páči, dieťa sa v myšlienkach dostáva do sveta svojej fantázie, hlavnému hrdinovi drží palce a všetky jeho príhody znovu a znovu emocionálne prežíva. To znamená, že si uvedomuje určitý typ emócií. Vďaka emóciám, ktoré prežíva jeho obľúbený hrdina, si dieťa uvedomuje aj svoje vlastné emócie. Nemali by ste zabúdať, že vývoj nervovej sústavy malého dieťaťa nie je ešte dokončený a z toho dôvodu potrebuje dieťa oproti dospelým ľuďom podstatne viac času na to, aby si svoje pocity a emócie dokázalo uvedomiť.

Zakázané animované rozprávky a filmy

Kreslené rozprávky a filmy pre deti už akosi automaticky patria k detstvu. Očakávame, že deti sa prostredníctvom nich dozvedia o svete naokolo a zároveň sa nenápadne priučia slušnému správaniu či zodpovednosti. Avšak, existuje množstvo rozprávok, ktoré boli v priebehu histórie cenzurované, zakázané, alebo upravené kvôli ich obsahu, ktorý je považovaný za nevhodný pre deti.

Prečo sa rozprávky zakazujú?

Dôvody zákazu rozprávok sú rôznorodé. Môže ísť o:

• Násilie: Mnohé rozprávky obsahujú scény násilia, ktoré môžu byť pre deti traumatizujúce.
• Vulgárnosť a nevhodný jazyk: Používanie nadávok a vulgárnych výrazov v rozprávkach je častým dôvodom ich zákazu.
• Propagácia škodlivých návykov: Fajčenie, alkohol a iné škodlivé látky v rozprávkach môžu negatívne ovplyvniť deti.
• Sexuálne narážky a erotika: Niektoré rozprávky obsahujú prvky, ktoré sú pre deti nevhodné a môžu narušiť ich morálny vývoj.
• Politická propaganda a stereotypy: Rozprávky môžu byť zakázané aj z dôvodu šírenia politických ideológií alebo stereotypného zobrazovania rás a národností.
• Zdravotné riziká: Rýchle strihy a blikajúce záblesky v animovaných rozprávkach môžu vyvolať fotosenzitívnu epilepsiu u detí.

Príklady zakázaných animovaných rozprávok a dôvody

Tu je zoznam niektorých populárnych rozprávok, ktoré boli z určitých dôvodov zakázané alebo cenzurované:

Tisíc a jedna noc: Erotika a morálka

Príbehy Tisíc a jednej noci, ako napríklad Aladinova lampa či Alibaba a 40 zbojníkov, sú známe po celom svete. Napriek tomu sú tieto príbehy natoľko provokatívne, že ich chceli zakázať samotní arabskí učenci a vzdelanci z Egypta, ktorí tvrdili, že podkopávajú verejnú morálku. Príbehy Šeherezády, ktoré rozprávala kráľovi Šariharovi, aby unikla smrti, obsahujú aj erotické prvky. Profesor Ján Paulíni, prekladateľ diela do slovenčiny, bol prekvapený množstvom erotiky v týchto príbehoch. Niektoré príbehy, ako napríklad Kalif Harun Al-Rašíd a tri otrokyne, otvorene opisujú boj troch žien o kontrolu kalifovho penisu. Existujú vydania Tisíc a jednej noci upravené ako rozprávky pre deti, ale mnohé krajiny majú aj pôvodné preklady, určené pre dospelých. Tieto príbehy sú o láske, ľudskom šťastí a nešťastí, bohatstve a biede.

Zakázané slovenské filmy pre deti

Mnohé slovenské filmy z obdobia od 1960 do 1980 sú de facto zakázané alebo zriedkavo vysielané. Oficiálne dôvody pre zákaz týchto filmov sú ideologicko-politické. Údajne v nich ide o nudnú komunistickú propagandu alebo o šírenie protimaďarskej a protižidovskej nenávisti.

• Kapitán Nálepka: Film o kapitánovi Jánovi Nálepkovi v bielorusko-slovenskej koprodukcii z roku 1972.
• Žena z lesa: Film z roku 1970 podľa scenára M.Rázusa. Príčinou zákazu tohto filmu je vraj jeho antisemitizmus.
• Tetuška z Petržalky: Film režiséra Pogaňa z 1973. Dôvodom zákazu filmu je, že bol nakrútený podľa poviedky slovenského komunistického spisovateľa Fraňa Kráľa a že sa v ňom nachádza nemilosrdná kritika kapitalistických pomerov za masarykovskej republiky.
• Lukášek: Film režiséra Krivánka z roku 1975, nakrútený podľa diela národného umelca Fraňa Kráľa. Zakázaný je asi preto, že sa v ňom nachádzajú aj také drastické charakteristiky kapitalizmu, ako je kupčenie s ľuďmi /malými deťmi/, vyhadzovanie matky s deťmi na ulicu bez akejkoľvek pomoci, rozhadzovačný život kapitalistických „podnikateľov“ a ich nulový súcit s utrpením chudobných ľudí vrátane detí.
• Ivkova biela mať: Film I.Petrovického z roku 1971 na motívy diela J.Bodeneka „Ivkova biela mať“. Príčinou zákazu je opäť smutný príbeh dieťaťa, ktorého dusia sociálne problémy kapitalistickej spoločnosti.
• Janošík: Film režiséra J.Medveďa z roku 1960. Odpor, najmä zo strany židovských náboženských a sionistických organizácií je ale ukrutne tvrdý. Režisérovi J.Medveďovi pripisujú príčinu zákazu filmu silný pro-slovenský a pronárodný duch predlohy a realistické znázornenie zločinnosti hungarizácie, pomaďarčovania a de facto etnogenocídy slovenského národa zo strany Maďarov.
• Prípad kapitána Kaminského: Film režiséra Igora Cieľa z 1971. Ide o filmové spracovanie jedného z najväčších príkladov odporu pracujúcich ľudí za masarykovskej ČSR proti zlovôli kapitalizmu.

Vplyv rozprávok na detskú psychiku a výchovu

Detské nadávky môžu vyvolať pohoršenie, úsmev, ale aj rozpaky. V dnešnej dobe sa deti bez problémov dostanú k akýmkoľvek informáciám, vrátane vulgarizmov. S nadávkami sa nemusia stretnúť nevyhnutne doma, ale nájdu si ich vonku, v pesničkách či v rôznych videách od influencerov. A keďže naši najmenší nasávajú z okolia všetky informácie ako špongia, tak sa na nich môžu ľahko nalepiť aj neslušné slová. Je ale úlohou rodičov, aby v takej situácii zasiahli.

Prečo deti používajú nadávky?

Mnohé deti nadávky považujú za vtipné. Pre dospelých je používanie nadávok určitou formou uvoľnenia napätia, ale deti to majú inak. Vulgarizmy vnímajú v rôznych vývojových štádiách po svojom. Ak sa objaví niekto, kto použije nevhodné slovo, dieťa chce tiež použiť to, čo počulo. Často sa chcú v kolektíve predviesť, pritiahnuť na seba pozornosť alebo zaujať tým, že poznajú „super nové“ slovo, hoci situácii úplne nerozumejú a často ho použijú nesprávne. Alebo nadávku povedia zo srandy či naschvál, lebo vedia, že je to zakázané ovocie.

Ako reagovať na detské nadávky?

Dieťa dokáže pochopiť, čo je neslušné slovo pomerne skoro. Začnú si to uvedomovať vtedy, akým spôsobom na nevhodné slovo zareagujú rodičia alebo učitelia. Rodič by mal povedať svojmu dieťaťu napr. vetu - „Srdiečko, toto slovo, ktoré si teraz použil, nie je pekné, možno si ho niekde počul a niekto ho povedal, ale to sa nepoužíva a nie je vhodné.“ Dieťaťu by sme zároveň mali poskytnúť alternatívu namiesto nadávky, aby to nebolo len o tom, že je to zlé. Alternatívu by mal rodič presne definovať. Môže to byť napríklad slovo do kelu, do pekla, do papuče, do auta, ty kokso. Mali by to byť slová, ktoré nenesú pejoratívny význam, sú spoločensky prijateľné a nevzbudzujú mieru pohoršenia. Alebo môžeme povedať dieťaťu, že ak je nahnevané, nech si ide radšej zaskákať na trampolínu, ako by malo použiť toto nepekné slovo. Ďalšou možnosťou je to, že môže použiť aj spojenia ako - som nahnevaný, som smutný a pomenovať svoje emócie. Je to pre dieťa síce náročné, ale ak ho rodič naučí pomenovať emócie, tak mu to môže byť veľmi nápomocné.

Neignorujte nadávky vo výchove

Mnoho rodičov zámerne ignoruje situáciu, keď dieťa zanadáva a jednoducho sa tvária, že nič nepočuli. „V niektorých prípadoch ignorovanie vie byť nápomocné, a to hlavne vtedy, keď vieme, že to dieťa používa ako určitý nástroj, aby rodiča nahnevalo. Vo všeobecnosti ale platí, že by rodič na to mal zareagovať,“ vysvetlil odborník. Ak dieťa použije hanlivú nadávku a my na to nezareagujeme, alebo sa tvárime, že sme to nepočuli, tak dieťa neučíme, či je to v súlade s našimi hodnotami, presvedčeniami a morálkou.

Čo so zvieracími nadávkami?

Deti v predškolskom veku s obľubou používajú zvieracie nadávky, ako ty krava, ty somár a potom to rozšíria aj na zastaralé klinické pomenovania - ty debil, ty idiot. Najmenším členom domácnosti by ste mali vysvetliť reálny význam týchto slov, pretože oni to miestami berú iba ako srandu a neuvedomujú si dôsledky. „Niekedy ľudia používajú slová, ktoré môžeme označiť ako nepekné a neúctivé. Ak ľudí označujeme cez zvieratká - somár, krava, tak to v poriadku nie je a ľudia sa môžu cítiť nepríjemne. Preto by sme sa takýmto slovám mali vyhýbať,“ povedal Krause.

Tresty a zákazy

Ak dieťa napriek opakovanému upozorneniu znovu použije vulgarizmus, tak mnoho rodičov už zvolí trest, alebo mu niečo zakáže. „Trest nie je pre dieťa natoľko motivačný prvok, ako si to rodičia často predstavujú - teda najmä mám na mysli fyzický trest. S dieťaťom sa radšej o situácii porozprávajte a nech aj ono vyjadrí svoj názor. Povedzte mu, že na túto tému ste sa už rozprávali a ono opäť použilo to slovo, tak vás zaujíma prečo. Rodič by mal pred tým, ako vypení, preskúmať motívy dieťaťa, lebo dieťa si niekedy uvedomí, že povedalo niečo, čo nemalo, ale už sa to nedá vrátiť späť. To ale neznamená, že nebolo schopné sebareflexie, preto by sa na to najskôr mal rodič opýtať. Skôr ako príde k vyvodzovaniu dôsledkov, mal by tomu predchádzať rozhovor,“ vysvetlil neuropsychológ.

Naučte deti ospravedlniť sa

Keď vaše dieťa už s určitosťou chápe význam použitých neslušných slov aj tomu, že je to nevhodné správanie, mal by sa vedieť za svoje činy aj ospravedlniť. „Dieťa v prvom rade potrebuje vidieť, že to, čo rodič od neho žiada, tak aj robí. Ak rodič žiada ospravedlnenie, tak aj on sa musí vedieť ospravedlniť. Ak sa aj rodič na dieťa nahnevá a po čase príde za ním a ospravedlní sa mu, tak dieťa učí, čo má robiť v prípade, ak ho niečo mrzí. Ak to rodič nerobí, tak ten proces vytvorenia návyku je oveľa zdĺhavejší. Ale ospravedlnenie je na mieste, lebo je to forma vyjadrenia rešpektu.“

Tradičné rozprávky a ich krutosť

V dnešnej dobe sú televízie terčom kritiky preto, že vysielajú príliš brutálne relácie často nevhodné pre malé deti. Ale málokto si uvedomuje, že naše deti sa už od malého veku stretávajú s neuveriteľnou krutosťou v rozprávkach, ktoré im čítame na dobrú noc.

Násilie v klasických rozprávkach

Nevinné čítanie rozprávky sa už po niekoľkých vetách často mení na horor. Napríklad notoricky známa rozprávka o čarodejnici, ktorá Snehulienke závidela jej krásu tak veľmi, že si zavolala sluhu, ktorý ju mal v lese zavraždiť a doniesť jej srdce ako dôkaz. „Toho násilia je tam na dnešnú dobu až príliš," hovorí detská psychologička Monika Longauerová. A čo taká Červená čiapočka? Tú v dome jej starej mamy napadol vlk a zožral ju i jej starú mamu. Našťastie však prišiel horár, ktorý vlkovi rozpáral brucho nožom a čiapočku s babkou zachránil. Nám dospelým tieto veci už drastické neprídu. Deťom ich však čítame na dobrú noc.

Trestné činy v rozprávkach

„Dieťa to v podstate berie ako fakt, skutočnosť. Veľmi nad tým neuvažuje, takže sa môže stať, že bude túto situáciu pokladať za štandardnú," dodáva psychologička. Poprípade taký Janko s Marienkou, ktorých ježibaba zamkla v klietke a chcela upiecť. Nakoniec však sama zhorela v plameňoch. Pomaly v každej rozprávke sa odohrá hneď niekoľko závažných trestných činov. „Ježibaba uzamkne Janka do chlievika - sa dá chápať ako trestný čin pozbavenia osobnej slobody," povedal právnik JUDr. Peter Kováč. Podľa psychológov mali tieto rozprávky opodstatnenie v minulosti, kedy sa s vojnou a brutalitou stretávali v bežnom živote. „Bola to súčasť výchovy a prípravy detí na ťažké časy," tvrdí Longauerová. Sami odborníci priznávajú, že dnes môže byť táto krutosť rozprávok skôr na škodu. Podľa nich treba násilie z príbehov v čo najväčšej miere odstrániť.

Pôvodné znenie rozprávok

Všetci sme vyrastali na rozprávkach. Ale ich „pôvodné“ znenie sa v mnohom líši od dnešných. V príbehu o Šípkovej Ruženke nepíše autor Charles Perrault (1628 - 1703) iba o bozku pri stretnutí hlavného hrdinu so spiacou krásavicou, ale o dokonanom znásilnení sexuchtivým kráľom. Dievčina upadla do spánku po poranení jedovatým tŕňom ruže. Pôvodný príbeh francúzskeho autora pokračuje tým, ako práve narodený a hladný synček (jedno z dvojčiat), inštinktívne hľadal prsník s mliekom. Natrafil na maminin prst a keď z neho vysal jed, mladá žena sa odkliata - prebudila. Netradične však namiesto bleskového vyriešenia problému (sťatia gilotínou) kráľovnú zaživa zasypal zemou a už ako vdovec sa oženil s odkliatou krásavicou. Po kráľovom odchode na vojnu začala jeho svokra (matka odstránenej manželky) konať. Organizovala to tak, aby mladá nevesta aj s deťmi skončila na pekáči a ona si na ich mäse pochutila. Sluhovia však mladú kráľovnú s deťmi zachránili a starene na večeru naporcovali zvieracie mäso. Potom si vymyslela, že odkliatu maminu aj s potomkami zhodí do jamy plnej vreteníc.

V roku 1695 sa na pultoch parížskeho kníhkupectva objavila kniha Rozprávky mojej matky husi. Za autora označil syna Pierra (s podpisom PP). Bolo to prvé dielo napísané pre detského čitateľa. Dnes ho už niekoľko storočí svet vníma najmä ako autora najznámejších detských rozprávok súčasnosti. Francúz s ohľadom na detského čitateľa čiastočne zjemňoval a upravoval pôvodné príbehy inšpirované ľudovou slovesnosťou. Pokúšal sa ich najmä zbaviť do neba volajúcej vulgárnosti a lascívnosti. Napriek anonymite túžil, ako všetci autori, aby rozprávky boli čo najviac čítané. Napríklad v Perraultovom stvárnení Červenej čiapočky vlk zožerie babičku aj vnučku. Rozprávka končí otvoreným koncom, na ktorý si mal detský čitateľ sám odpovedať. V autorskej verzii Oslej kože princezná uteká, lebo ju chce znásilniť vlastný otec…lenže ako to urobiť, aby sa bez tejto zvrátenosti mohol k rozprávke dostať detský čitateľ? Prím v drsnosti Perraultových rozprávok drží Modrofúz. V akomkoľvek variante. Vo všetkých verziách bolo nemožné vyhnúť sa podstate, keď aristokrat zavraždí šesť žien a ich mŕtvoly zhromažďuje v jednej z komnát zámku. Siedma žena jeho počínanie objavila.

Odporúčania pre rodičov

Zmeny správania môžu rodičia postrehnúť napríklad počas hry dieťaťa. Ak začne byť dieťa agresívnejšie, mali by zanalyzovať, aké rozprávky sledovalo. Pretože každá rozprávka dáva dieťaťu sociálne i emočné podnety. Jednoduchá rada je, sledujte so svojimi deťmi rozprávky, aby ste vedeli, aký charakter a vlastnosti majú ich obľúbení hrdinovia. Vysvetľujte deťom, čo nie je dobré, ak správanie rozprávkových postavičiek nie je etické a slušné. Ak sa rodičia na niečom zhodnú, potom je to určite to, že rozprávkové seriály a filmy pre deti by nemali obsahovať nevhodný jazyk a násilie.

Korene ľudových rozprávok siahajú do dávnej histórie, boli ústne odovzdávané z generácie na generáciu a ide v nich predovšetkým o vzťah medzi dobrom a zlom. Varujú nás, že naše činy majú dôsledky a zároveň prinášajú nádej, že dobro zvíťazí a nepriatelia budú porazení. Moderné animované rozprávky, napríklad ako Máša a medveď až toľko ponaučenia neprinášajú. „Deti si často idealizujú svoju obľúbenú kreslenú postavičku a napodobňujú ju alebo sa usilujú byť ako ona. Objektom ich obdivu by často mohol byť zavádzajúci vzor, ktorý podporuje zlé návyky alebo prejavuje necitlivé správanie voči ostatným bytostiam. Tento vplyv rozprávok na detskú psychológiu môže často viesť k ničivým dôsledkom - dieťa sa uzavrie, nekomunikuje, je antisociálne alebo neslušné. Sledovanie rozprávok, ktoré zobrazujú násilie, môže deti povzbudiť, aby sa v skutočnom živote stali násilnými."

Výber vhodného obsahu

Obrázky, ktoré vaše dieťa prijíma prostredníctvom obrazovky, sú tie, ktoré modelujú ich svet a ktoré používajú na jeho dešifrovanie. Myslite na to nabudúce, keď pred nimi zapnete vašu online televíziu. Uprednostnite pred kreslenými postavičkami, ktoré dávajú deťom nesprávne posolstvá (aj keď sú tieto rozprávky populárne), radšej edukatívne vysielanie Duck TV pre najmenších. Rozprávky ako Bebé Didy, Mimo a Bobo alebo Požiarnici majú vďaka svojej výchovno-zábavnej forme pozitívny emocionálny dosah na detského diváka. Pre väčšie deti vyberajte z ponuky Minimaxu napríklad Zvedavého Georga alebo Požiarnika Sama.

tags: #zakazane #rozpravky #o #dietati