Komplexný sprievodca tvorbou a použitím sociálneho fondu na Slovensku

Sociálny fond predstavuje kľúčový nástroj podnikovej sociálnej politiky, ktorého cieľom je starostlivosť o zamestnancov. Jeho tvorba a použitie sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, pričom tento zákon prešiel viacerými novelizáciami, vrátane zákona č. 347/2018 Z. z. účinným od 1. januára 2019.

Zákon o sociálnom fonde detailne upravuje podmienky, za ktorých sa fond tvorí, ako sa financuje a na aké účely sa môžu prostriedky použiť. Tento sprievodca vám poskytne ucelený prehľad o všetkých dôležitých aspektoch týkajúcich sa sociálneho fondu.

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, či už ide o právnickú osobu so sídlom na území SR, alebo fyzickú osobu s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Zamestnávateľom sa fyzická alebo právnická osoba stáva, ak začne zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu v pracovno-právnom vzťahu, tzn. vypláca jej príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. Sociálny fond teda tvorí každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere v súlade s § 42 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

Medzi obdobné pracovné vzťahy patria napríklad:

• štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. (Policajný zbor, SIS, ZVJS SR a Železničná polícia),
• štátna služba colníkov podľa zákona č. 200/1998 Z. z.,
• štátna služba sudcov a prísediacich podľa zákona č. 385/2000 Z. z.,
• štátna služba podľa zákona č. 312/2001 Z. z.,
• štátna služba príslušníkov Hasičského a záchranného zboru podľa zákona č. 315/2001 Z. z.,
• vojaci v štátnej službe podľa zákona č. 346/2005 Z. z.

V praxi sú najčastejšie aplikovanými pracovnoprávnymi predpismi Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe.

Zdroje a tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky z viacerých zdrojov, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky.

Povinný prídel do fondu

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu.

• 0,6 % zo základu: Tvorí zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok na tvorbu 1 % prídelu, alebo ak jeho predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku a rozpočet mu neumožňuje vyššiu tvorbu.
• Až 1 % zo základu:
  • Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku a za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Splnenie týchto podmienok sa preveruje najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.
  • Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, ak to umožňuje rozpočet.
  • Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.

Príklad: Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR z roku 2021 bola v sume 1 211 eur. V roku 2023 teda priemerný mesačný zárobok zamestnanca nesmie byť vyšší ako 605,50 eur (1 211 eur/2).

Ďalší prídel do fondu

Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde možno sociálny fond tvoriť aj ďalším prídelom:

1. Vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise (ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán), najviac však vo výške 0,5 % zo základu.
2. V rozsahu určenom potrebou na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, najviac však vo výške 0,5 % zo základu. Táto možnosť platí, ak kolektívna zmluva nie je uzatvorená alebo v nej nie je dohodnutá výška ďalšieho prídelu. Platí pre zamestnancov, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za príslušný kalendárny rok.

Dôležité je, že možnosti tvorby ďalšieho prídelu podľa bodov 1 a 2 nie je možné kombinovať.

Iné zdroje fondu

Podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde sa sociálny fond môže tvoriť aj z ďalších zdrojov, ktorými môžu byť:

• Prídely z použiteľného zisku (pre zamestnávateľov, ktorí vytvárajú zisk).
• Dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu.

Základ na určenie prídelu do sociálneho fondu

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonov upravujúcich odmeňovanie zamestnancov, napríklad na § 118 ods. 2 Zákonníka práce alebo § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Správa a zúčtovanie sociálneho fondu

Tvorba a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.

Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (podľa § 27 až § 31 Zákonníka práce) je zamestnávateľ povinný previesť nevyčerpanú časť fondu zodpovedajúcu podielu prevádzaných zamestnancov na nového zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ zrušuje bez právneho nástupcu, uspokojenie nárokov z fondu sa považuje za nároky z pracovného pomeru.

Použitie sociálneho fondu

Sociálny fond sa využíva na realizáciu sociálnej politiky, ktorá zahŕňa širokú škálu aktivít pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Zamestnávateľ je povinný poskytovať príspevky z fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou Antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z. z.

Oblasti použitia sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu možno použiť na:

• Stravovanie: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok na stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce. Sociálny fond môže doplniť príspevok z prevádzkových prostriedkov. Oslobodenie od dane je možné len za určitých podmienok, najmä ak je jedlo poskytované na pracovisku a nie rodinným príslušníkom.
• Doprava do zamestnania a späť: Príspevky na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť pre zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky (§ 7 ods. 5 zákona), napr. dochádzajú verejnou dopravou a ich príjem nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy.
• Rekreácia, služby, šport: Príspevky na rekreáciu, zdravotnú starostlivosť, kultúrne a športové podujatia. Zamestnávateľ môže prispievať na rekreáciu v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov, maximálne však 275 eur za kalendárny rok. Príspevok nad tento limit podlieha zdaneniu a odvodom.
• Zdravotná starostlivosť: Úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
• Sociálna výpomoc: Poskytnutie sociálnej výpomoci zamestnancovi v núdzi, napríklad z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia. Sociálna výpomoc do 2 000 eur za zdaňovacie obdobie je oslobodená od dane.
• Vianočné a iné jubilejné odmeny: Poskytovanie odmien pri životných jubileách alebo pracovných výročiach. Zahrnutie týchto plnení do základu pre určenie prídelu do sociálneho fondu závisí od zdroja ich vyplatenia.
• Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie: Zamestnávateľ má povinnosť prispievať zamestnancovi do doplnkového dôchodkového sporenia, ak je zaradený do tretej alebo štvrtej rizikovej kategórie. Tieto príspevky sú daňovým výdavkom zamestnávateľa, ale pre zamestnanca sú nepeňažným príjmom, ktorý podlieha zdaňovaniu (s výnimkou sociálneho poistenia).
• Náklady odborovej organizácie: V kolektívnej zmluve možno dohodnúť použitie sociálneho fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania. Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.

Zdaňovanie a odvody z príjmov zo sociálneho fondu

Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti, pokiaľ nie sú predmetom dane alebo oslobodené od dane v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Predmet dane a oslobodenie od dane

• Predmetom dane nie sú úvery a pôžičky.
• Oslobodené od dane sú napríklad úhrady preventívnej zdravotnej starostlivosti zo sociálneho fondu v súlade so zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ak je takýto príjem poskytnutý nad rámec osobitného predpisu, stáva sa predmetom dane.
• Príspevky na stravovanie a rekreáciu v rozsahu stanovenom zákonom (napr. 55 % oprávnených výdavkov na rekreáciu, maximálne 275 eur ročne) sú oslobodené od dane.
• Sociálna výpomoc poskytnutá z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti do výšky 2 000 eur za zdaňovacie obdobie je oslobodená od dane.

Nepeňažné plnenia

Nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancom sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Ak zamestnávateľ hradí faktúru za tovary alebo služby pre zamestnancov, môže byť hodnota tohto plnenia pre zamestnanca zdaniteľným príjmom. Napríklad, vecný dar poskytnutý bývalému zamestnancovi sa považuje za nepeňažný zdaniteľný príjem.

Odvody

Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení).

Výnimkou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie, hoci sú zdaniteľným príjmom.

Odpočítanie DPH

Pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH nie je podstatné, z akého zdroja sa bude vykonávať úhrada za prijaté tovary a služby. Pre odpočítanie dane je podstatné, aby boli splnené zákonom ustanovené podmienky podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Tabuľka: Prehľad tvorby sociálneho fondu

tags: #vytvoreny #socialny #fond