Odstupné predstavuje finančnú sumu, na ktorú máš nárok pri skončení pracovného pomeru, ak sú splnené podmienky podľa Zákonníka práce. Ide o dôležitú súčasť pracovného práva, ktorá chráni zamestnancov pred ekonomickými dôsledkami straty zamestnania. Zmiernenie finančného dopadu na zamestnanca, ktorému končí pracovný pomer, môže pomôcť odstupné. Odstupné je peňažná kompenzácia, na ktorú má zamestnanec nárok v prípade nezavineného ukončenia pracovného pomeru. Nárok na odstupné vzniká pri splnení špecifických podmienok podľa Zákonníka práce.
Kedy vzniká nárok na odstupné?
Podmienky na získanie odstupného závisia od dôvodu ukončenia pracovného pomeru. Najčastejšie vzniká nárok pri výpovedi zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov, zrušení pracoviska alebo nadbytočnosti zamestnanca. Právny rámec odstupného vychádza zo Zákonníka práce, ktorý určuje podmienky pre vznik nároku na odstupné, jeho výšku a povinnosti zamestnávateľa. Zamestnávateľ má povinnosť vyplatiť odstupné, ak sa pracovný pomer skončil z dôvodov uvedených v Zákonníku práce.
Základnou podmienkou je, aby pracovný pomer bol skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) Zákonníka práce. Tieto dôvody sa týkajú situácií, kedy:
- sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje,
- zamestnanec sa stane nadbytočným vzhľadom na organizačné zmeny,
- zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu.
V prípade odstupného sem patrí aj dôvod, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu; pre pracovný úraz to platí, len ak nebol spôsobený zavinením zamestnanca. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti (pracovný úraz, choroba spôsobená povolaním a pod.), odstupné bude po novom vyplácať priamo poisťovňa, u ktorej je zamestnávateľ zo zákona poistený. Výška odstupného bude predstavovať 12-násobok mesačného zárobku.
Pri ukončení pracovného pomeru dohodou môžeš získať odstupné, ak je dôvod ukončenia spojený s organizačnými zmenami, zrušením pracovného miesta alebo nadbytočnosťou. Dohoda musí jasne obsahovať dôvod ukončenia pracovného pomeru, ktorý zakladá nárok na odstupné.
Nárok na odstupné môže vzniknúť aj v iných špecifických prípadoch, ak to upravuje osobitný predpis, kolektívna zmluva alebo pracovná zmluva. Niektorí zamestnávatelia poskytujú odstupné aj nad rámec zákona ako prejav dobrej vôle, alebo ako súčasť interných smerníc. V takomto prípade môže byť výška odstupného dohodnutá v pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve.
Príklady z praxe
Príkladom môže byť situácia, kedy sa zamestnávateľ rozhodne dohodnúť sa so zamestnancom o ukončení pracovného pomeru z dôvodu zmeny dodávateľských vzťahov a spôsobu obchodovania, pričom v dohode je uvedený dôvod ukončenia pracovného pomeru ako zmena organizácie práce. Ak by nastala totožná situácia, avšak zamestnávateľ by ukončil pracovný pomer výpoveďou, zamestnancovi tiež vzniká nárok na odstupné, pretože výpoveď dostal z dôvodu organizačnej zmeny.
Pán Peter pracoval v spoločnosti viac ako tri roky. Potom dostal výpoveď s označením organizačnej zmeny v rámci firmy, čo malo za následok zrušenie jeho pracovného miesta. Nakoľko Peter pracoval v spoločnosti viac ako tri roky, mal nárok na odstupné v súlade so zákonom a internými pravidlami spoločnosti.
Toto by ste mali vedieť o odstupnom.
Výška odstupného a jeho výpočet
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa a od dôvodu skončenia pracovného pomeru. Zákonník práce upravuje len minimálnu hranicu odstupného. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu odstupného. Výška odstupného sa vypočíta na základe tvojej priemernej mesačnej mzdy a dĺžky pracovného pomeru u daného zamestnávateľa.
Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Ak zamestnanec predtým pracoval u zamestnávateľa na dobu určitú, započítava sa do dĺžky trvania pracovného pomeru aj čas, ktorý zamestnanec odpracoval počas doby určitej.
Priemerná mesačná mzda sa vypočíta ako priemer z hrubých zárobkov zamestnanca za rozhodujúce obdobie, ktorým je spravidla kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom došlo k skončeniu pracovného pomeru. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely sa zisťuje v zmysle ustanovenia § 134 Zákonníka práce zo mzdy zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Ak zamestnanec nemá dosiahnutý potrebný počet dní v rozhodujúcom období, použije sa pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa teda určí z hrubej mzdy, ktorú by zamestnanec zrejme dosiahol, ak by pracoval celé rozhodujúce obdobie.
Tabuľka výšky odstupného podľa Zákonníka práce
| Dôvod skončenia pracovného pomeru | Trvanie pracovného pomeru | Výška odstupného (násobok priemernej mesačnej mzdy) |
|---|---|---|
| Výpoveď z dôvodu zrušenia/premiestnenia zamestnávateľa (§ 63 ods. 1 písm. a), b)) | menej ako 1 rok | najmenej 2-násobok |
| najmenej 1 rok | najmenej 4-násobok | |
| najmenej 2 roky | najmenej 6-násobok | |
| Výpoveď z dôvodu nadbytočnosti (§ 63 ods. 1 písm. c)) | menej ako 1 rok | najmenej 3-násobok |
| najmenej 1 rok | najmenej 5-násobok | |
| najmenej 2 roky | najmenej 8-násobok | |
| Pracovný úraz alebo choroba z povolania | bez ohľadu na dĺžku | najmenej 10-násobok (od 2025: 12-násobok) |
Príklad výpočtu odstupného
Zamestnanec pracoval u svojho zamestnávateľa 8 rokov. Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačnej zmeny. Zamestnávateľ zrušil pracovné miesto a zamestnanec s premiestnením nesúhlasil. Keďže zamestnanec pracoval pre zamestnávateľa viac ako 2 roky, má podľa § 76 ods. 1 písm. c) nárok na odstupné vo výške najmenej osemnásobku jeho priemernej mesačnej mzdy.
Pán Novák pracoval v spoločnosti 9 rokov. Jeho pracovný týždeň mal 40 hodín. Z dôvodu reštrukturalizácie bol prepustený a dostal výpoveď v zmysle §63 ods. 1 b). Na základe toho má nárok na trojmesačné odstupné, ktoré mu bude vyplatené k decembrovej výplate. Priemerný hodinový zárobok: 6,1542 €. Pracovný čas: 40 hodín za týždeň. Priemerný počet hodín pripadajúci na 1 mesiac: 170 hodín. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca: 6,1542 € x 170 hod. = 1046,21 €. Trojmesačné odstupné: 3 x 1046,21 € = 3138,63 €.
Odstupné a výpovedná lehota
Odstupné a výpovedná lehota sú dve samostatné kategórie, ktoré sa môžu prekrývať. Ak zamestnávateľ ukončuje pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov alebo iných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, zamestnanec má nárok na výpovednú lehotu aj odstupné.
Výpovedná lehota zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce, je najmenej dva mesiace. Ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, je výpovedná lehota najmenej tri mesiace. Ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov, je výpovedná lehota najmenej štyri mesiace. Výpovedná lehota zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov, je výpovedná lehota najmenej tri mesiace.
Odstupné sa v zmysle Zákonníka práce zvyčajne vypláca v rovnakom termíne ako mzda, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú inak. Ak nie je dohodnutý odklad, odstupné dostaneš najneskôr posledný deň pracovného pomeru.
Odstupné a podpora v nezamestnanosti
Áno, aj keď zamestnanec dostane odstupné, môže mať nárok na podporu v nezamestnanosti. Podpora v nezamestnanosti je dávka poskytovaná štátom, ktorá má pomôcť ľuďom, ktorí stratili zamestnanie a aktívne hľadajú novú prácu. Odstupné nemá vplyv na výšku dávok sociálneho poistenia, ale môže ovplyvniť nárok na podporu v nezamestnanosti. Ak dostaneš odstupné, Sociálna poisťovňa môže odložiť vyplácanie podpory o obdobie, za ktoré bolo odstupné poskytnuté. Napríklad, ak odstupné pokrýva dva mesiace, podpora v nezamestnanosti začne prúdiť až po uplynutí tohto obdobia.
Po skončení pracovného pomeru a vyplatení odstupného je potrebné sa zaregistrovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Dĺžka evidencie na úrade práce a výška odstupného môžu ovplyvniť okamžité vyplácanie podpory. Podmienky nároku na podporu v nezamestnanosti upravuje zákon o sociálnom poistení. Zamestnanec musí spĺňať podmienku poistenia v nezamestnanosti počas určitého obdobia.
Čo ak zamestnanec nastúpi opäť k zamestnávateľovi?
Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Čiastková suma odstupného, ktorú zamestnanec vráti, sa vypočíta na základe počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru a do uplynutia časového obdobia vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.
Odstupné predstavuje dôležitú finančnú istotu, ktorá ti môže pomôcť preklenúť obdobie bez zamestnania. Nezabúdaj na dôkladné preštudovanie Zákonníka práce alebo konzultáciu s odborníkom, aby si mal istotu, že dostaneš všetko, na čo máš nárok.
tags: #vypocet #odstupneho #pri #dlhodobej #pn