Sociálne poistenie je povinným verejnoprávnym poistením, ktoré predstavuje najrozsiahlejšiu časť systému sociálneho zabezpečenia občanov. Na Slovensku je sociálne poistenie upravené Zákonom o sociálnom poistení, ktorý sa vzťahuje na všetkých občanov SR okrem policajtov, profesionálnych vojakov a vojakov prípravnej služby.
Povinnosť platiť sociálne poistenie vzniká prvým dňom pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého občan získava príjem. Minimálnu výšku hrubého príjmu, z ktorého je občan povinný platiť sociálne poistenie, určuje Zákon o sociálnom poistení. Ten presne definuje aj podmienky, pri ktorých táto povinnosť občanovi zaniká. Odvody do Sociálnej poisťovne si možno platiť aj dobrovoľne. Osoby, ktoré musia a ktoré môžu platiť odvody do Sociálnej poisťovne, sú presne stanovené zákonom.

Vymeriavací základ
Pre výpočet konečnej výšky sociálnych odvodov je okrem sadzieb potrebné poznať aj vymeriavací základ, z ktorého sa pomocou sadzieb vypočítava konečné poistné. Všeobecný vymeriavací základ predstavuje priemernú mesačnú mzdu, ktorú za príslušný rok určuje štatistický úrad, vynásobenú číslom 12, teda celkovým počtom mesiacov v roku. Takto vypočítané poistné sa odvádza na účet Sociálnej poisťovne vždy spätne za predchádzajúci mesiac, a to do 8. dňa nasledujúceho mesiaca.
Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok, ktorý Sociálna poisťovňa využíva pri výpočte minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného na sociálne poistenie. Stanovený všeobecný vymeriavací základ Sociálna poisťovňa využije aj pri výpočte dôchodkových a ďalších dávok - nemocenských, úrazových, garančných a dávok v nezamestnanosti.
Sumy všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok z obdobia pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Sumy všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárne roky od roku 2002 do roku 2013 ustanovilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a po kalendárnom roku 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou, ktorá ich vždy do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku zverejní na svojom webovom sídle.

Určenie vymeriavacieho základu pre rôzne typy poistencov
- Zamestnanec: Vymeriavací základ zamestnanca tvorí plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi, t.j. príjem zo závislej činnosti podliehajúci dani (bližšie tieto príjmy určuje § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov). Do tohto vymeriavacieho základu zamestnanca pre výpočet poistného sa započítavajú príjmy zdaňované podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2 až 4 ZDP.
- Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO): Na účely sociálneho poistenia je vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO podľa § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Na účely zdravotného poistenia je podľa § 13 ods. 2 ZZP vymeriavací základ SZČO vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) ZDP. Minimálny vymeriavací základ SZČO v roku 2012 predstavoval sumu 339,89 €/mesiac. Je určený ako 44,2 % z priemernej mzdy za rok 2010, a to zo sumy 769 €/mesiac. Od 1. 1. 2013 je podľa § 138 ods. 5 ZSP a § 13 ods. 10 ZZP minimálny vymeriavací základ SZČO a samoplatiteľa 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
- Dobrovoľne nezamestnaná osoba: Vymeriavací základ dobrovoľne nezamestnanej osoby tvorí príjem podliehajúci dani z príjmu, ktorý dosiahla v rozhodujúcom období (príjem z kapitálového majetku, príjem z ostatných príjmov).
- Poistenec štátu: Vymeriavacím základom poistenca štátu je 12-násobok priemernej hrubej mzdy v období spred dvoch rokov. Je vždy určená nariadením vlády SR. Do vymeriavacieho základu patria aj príjmy, ktoré poistenec štátu dosiahol ako príjmy z dividend (§ 10b ods. 1 písm. a) ZDP).
Sprievodca svojpomocným výpočtom dávok sociálneho zabezpečenia
Zmeny vo vymeriavacích základoch a odvodoch
Dňa 10. 8. 2012 schválila NR SR zákon č. 252/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela ZSP“). Okrem ustanovení ZSP v článku I sa menia a dopĺňajú článkami II až VI ďalšie zákony a v článku VII sa ustanovuje účinnosť jednotlivých zmien.
- Od 1. 1. 2013 sa maximálne vymeriavacie základy pre všetky druhy sociálneho poistenia a rovnako aj na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie zjednocujú a zvyšujú na 5-násobok priemernej mzdy platnej v roku 2011. V § 138 ods. 6 písm. b) a ods. 7 ZSP sa slovo „4-násobok“ nahrádza slovom „5-násobok“ a v § 138 ods. 8 ZSP sa vypúšťa druhá veta.
- Na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie platí ustanovenie § 13 ods. 10 ZZP už od 1. 1. 2013. Poistenci budú povinní vypočítať si preddavok na poistné od 1. 1. 2013 sami, minimálne zo sumy 393 €/mesiac (ak pôjde o poistenca, na ktorého sa vzťahuje ustanovenie o minimálnom preddavku).
- Od 1. 7. 2013 sa vymeriavací základ určí podľa novely ZSP aj na účely platenia poistného na sociálne poistenie, aj na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie, teda nebude znížený o zaplatené poistné a príspevky.
Výpočet dôchodku a vymeriavací základ
Pri výpočte sumy dôchodku sa ako všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia (t. j. v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok) použije všeobecný vymeriavací základ za predposledný kalendárny rok tohto obdobia. To znamená, že všeobecné vymeriavacie základy posledných dvoch kalendárnych rokov rozhodujúceho obdobia budú totožné.

Osobný vymeriavací základ a mzdový bod
V zákone o sociálnom poistení sa používa "technika" tzv. osobného vymeriavacieho základu poistenca, v prípade zamestnanca zjednodušene povedané jeho hrubú mzdu, ktorú dosiahol v danom roku (resp. v úhrne za príslušné obdobie). Poznámka: Ak zamestnávateľ neodviedol poistné za zamestnanca, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.
Priemerný osobný mzdový bod (ďalej len „POMB“), ktorý je dôležitou hodnotou pri výpočte dôchodku, sa v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v celej výške. Princíp solidarity sa pri výpočte dôchodku prejavuje aj tým, že v prípade nadštandardných príjmov je osobný mzdový bod za každý rok ohraničený hodnotou najviac 3 (§ 62 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).
Ak bol poistenec po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok dôchodkovo poistený vo viacerých kalendárnych rokoch, osobný mzdový bod za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok sa vypočíta tak, že sa vydelí osobný vymeriavací základ za predposledný rok dôchodkového poistenia a všeobecný vymeriavací základ zistený za dva kalendárne roky dozadu.
Príklady výpočtu osobného mzdového bodu
Príklad 1: Pán Alex
Pán Alex dosiahol v roku 2019 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 12500 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2019 bol 13104 €.
Výpočet: 12500 € / 13104 € = 0,953907...
Príklad 2: Pani Agnesa
Pani Agnesa dosiahla v roku 2021 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 45000 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2021 bol 14532 €.
Výpočet: 45000 € / 14532 € = 3,0967 ...
V tomto prípade je osobný mzdový bod ohraničený hodnotou 3.
Vplyv zmien na dôchodkové dávky
Ustanovenia § 82 ZSP menia systém zvyšovania dôchodkových dávok, ktoré sa budú od 1. 1. 2013 do roku 2017 zvyšovať o pevnú sumu. Zvyšovať sa bude váha medziročného rastu spotrebiteľských cien a znižovať váha medziročného rastu priemernej mzdy. Od roku 2018 sa budú znova dôchodky zvyšovať percentuálne, a to o percento medziročného rastu tzv. dôchodcovskej inflácie.

Dôchodkový vek
Dôchodkový vek sa od 1. 1. 2017 podľa § 65a ZSP naviaže na strednú dĺžku života osôb v aktuálnom dôchodkovom veku. Podľa § 65a ods. 4 ZSP sa dôchodkový vek poistenca, ktorý po 31. 12. 2016 dovŕši dôchodkový vek určený podľa § 65 ods. 4 až 8 a § 274 ZSP, zachováva (napríklad ide o ženy, ktoré vychovali určený počet detí a nároky vyplývajúce z I. a II. piliera).
Dôchodkové poistenie po vzniku nároku na dôchodok
Ak bol poistenec po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok dôchodkovo poistený vo viacerých kalendárnych rokoch, od 1. 1. 2013 sa tento príjem zohľadňuje pri výpočte dôchodku. Podľa § 66 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, ak bol poistenec po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok dôchodkovo poistený vo viacerých kalendárnych rokoch, k jeho dôchodku sa pripočíta suma vypočítaná ako súčet všetkých jeho osobných mzdových bodov získaných po vzniku nároku na dôchodok, vynásobená aktuálnou dôchodkovou hodnotou platnou v deň priznania dôchodku.
Sprievodca svojpomocným výpočtom dávok sociálneho zabezpečenia
Príklad: Pán Alojz
Pán Alojz má nárok na starobný dôchodok od 14.11.2023. Pán Alojz dosiahol v roku 2022 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 15000 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2022 bol 14920 €. Pán Alojz dosiahol v roku 2023 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 14500 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2023 bude známy až v roku 2024, preto sa použije všeobecný vymeriavací základ za rok 2022.
- Osobný mzdový bod za rok 2022: 15000 € / 14920 € = 1,00536
- Osobný mzdový bod za rok 2023: 14500 € / 14920 € = 0,97184
Dávky sociálneho poistenia
Sociálne dávky tvoria spolu so sociálnym poistením a sociálnou pomocou komplexný systém sociálneho zabezpečenia občanov. V rámci sociálneho poistenia sa poškodeným občanom v závislosti od konkrétnej situácie vyplácajú dávky z nemocenského, dôchodkového, úrazového a garančného poistenia, a z poistenia v nezamestnanosti. K jednotlivým typom sociálneho poistenia prislúchajú konkrétne a špecifické druhy dávok, na ktorých vyplatenie musí občan spĺňať zákonom stanovené podmienky.
tags: #vymeriavaci #zaklad #pre #dochodok