Výhody a nevýhody školy: Od histórie po súčasné alternatívy

Vzdelávanie je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej spoločnosti a jeho formy sa neustále vyvíjajú. Od historických domácich škôl až po moderné štátne vzdelávacie systémy a alternatívne prístupy, každý model prináša svoje špecifické výhody a nevýhody. V súčasnosti je téma domáceho vzdelávania, alebo tzv. domácej školy, čoraz aktuálnejšia, obzvlášť pre rodičov, ktorí hľadajú individuálnejší prístup k vzdelávaniu svojich detí alebo sa snažia uchovať nedotknutú kresťanskú výchovu detí.

Historický kontext vzdelávania

Domáca škola alebo domáce vzdelávanie bolo v minulých storočiach bežnou formou výchovy detí. Pred zavedením povinnej školskej dochádzky to bola často jediná forma vzdelávania, ktorú mnohé deti absolvovali. U najpočetnejšieho roľníckeho stavu to bolo väčšinou len odovzdávanie základných zručností a vedomostí potrebných pre roľnícky stav, ktoré dopĺňala náboženská výchova na fare. Odovzdávanie vedomostí z generácie na generáciu sa dialo spontánne a vedomosti boli prijímané ako „dedičstvo otcov“. Vzdelávanie v rôznych cirkevných, cechových, či šľachtických inštitúciách zahŕňala menšiu časť obyvateľstva.

Uzákonenie povinnej školskej dochádzky v 18. storočí, v našich končinách počas panovania Márie Terézie, znamenalo radikálny obrat v dejinách vzdelávania. O vzdelanie detí sa začal starať štát a nárokoval si povinnosť rodičov posielať deti do škôl. Jeho motívy neboli celkom idealistické. Tento utilitaristický prístup k vzdelaniu sa s postupujúcou industrializáciou ešte stupňoval. Nakoniec sa ustálil na hesle: dobré vzdelanie občanov = dobre fungujúci a prosperujúci štát. Kritériom vzdelania sa stala jeho „použiteľnosť“. Avšak štátne školstvo sa čoskoro stalo nástrojom ideologickej infiltrácie, ktorá mala občanov vychovávať v duchu tej či onej sekulárnej ideológie, aby ich kompatibilita so sekulárnym štátom bola dokonalá.

Domáce vzdelávanie v súčasnosti

Mnohí kresťania v západnej Európe a USA riešia tento problém alternatívnym vzdelávaním svojich detí doma, v tzv. domácej škole. Súčasná legislatíva umožňuje túto formu vzdelávania vo väčšine európskych štátov. Na Slovensku je možné vzdelávať svoje deti v domácej škole od roku 2008, podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Na vzdelávanie je však potrebná osoba, ktorá má pedagogickú kvalifikáciu pre 1. stupeň základnej školy. V dnešnej dobe je už aj v našich končinách celkom bežnou vecou, že niektorí rodičia vyučujú svoje deti svojpomocne. Hoci sú zákonom stanovené zákony a nariadenia ohľadne domáceho vzdelávania pomerne prísne, vybraným rodičom to stále stojí za to, aby svoje deti vyučovali u seba doma a podľa vlastných pravidiel. Na strane druhej, v neustálom vzdelávacom procese sa nachádzajú aj samotní rodičia - učitelia, ktorí musia po svoje vedomosti chodiť na rôzne kurzy, ako aj prečítať viacero fundovaných knižiek.

Výhody domáceho vzdelávania

• Flexibilita: Možnosť prispôsobovať tempo a charakter výuky aktuálnej situácii. Rodičia môžu výuku odložiť na tú časť dňa, v ktorej to rodine vyhovuje, môžu zohľadniť náladu a zdravotný stav detí a pružne kombinovať spoločnú výuku s individuálnym prístupom.
• Individuálny prístup: Učenie nie je len pozeranie do učebníc. Učenie je všetko, čo obohacuje deti, čo ich posúva ďalej, čo v nich zanecháva stopu. Umožňuje zohľadniť špecifické potreby a učebné štýly každého dieťaťa. Jedna je silný vizuálny typ, učí sa najmä čítaním, či písaním. Druhá je čistý kinestetický typ. Doma sa preto rodičia snažia na každú preberanú tému pozrieť z rôznych uhlov.
• Intenzívnejšie rodinné vzťahy: Intenzívnejšia koexistencia detí s rodičmi, aj medzi sebou navzájom. Vďaka domácej škole zažíva rodina utuženie rodinných vzťahov a hlbšie vzájomné poznanie.
• Ochrana pred sekularizmom a spoločenským tlakom: Udržanie nedotknutej kresťanskej výchovy detí a odolávanie tlakom spoločnosti a spolužiakov.
• Prispôsobenie režimu dňa: Ranné vstávanie môže byť hororom, ale v domácej škole si deti môžu pospať dlhšie. Sami si určujú, kedy sa budú učiť a ako dlho.
• Väčší priestor pre mimoškolské aktivity: Vďaka rýchlejšiemu zvládnutiu učiva majú deti viac času na krúžky, kamarátov, pokusy, tvorivé aktivity, varenie, šitie, vyšívanie, spoločenské hry alebo pobyt v prírode.
• Kompenzácia emocionálnych potrieb: Deti, ktorých prežívanie emócií sa značne líši od priemeru, potrebujú pri sebe niekoho, kto im pomôže prejsť cez búrku pocitov bez posudzovania, odsudzovania, či nebodaj trestov.

Nevýhody domáceho vzdelávania

• Nedostatok disciplíny: Niekedy sa rodičia mylne domnievajú, že domáca škola nevyžaduje disciplínu, čo môže viesť k problémom s prispôsobením sa realite.
• Sociálna izolácia (tzv. skleníkový efekt): Kritika domáceho vzdelávania sa často týka nedostatku socializácie. Avšak pre kresťanov je prioritou zachovanie viery pred sociálnym kontaktom s ľuďmi nekresťanských názorov za každú cenu.
• Časová náročnosť a únava rodičov: Byť s deťmi 24/7 môže byť veľmi náročné.
• Pochybnosti rodičov: Rodičia môžu pochybovať, či všetko robia správne, či niečo nezanedbajú. Strach, že deti nestihnú prebrať všetko učivo alebo že im chýbajú určité zručnosti.
• Neustály neporiadok: Tým, že sú deti stále doma, je takmer nemožné udržať dom v poriadku, všade sú papiere, fixy, lepidlá, hračky a iné veci.
• Riziko izolacionizmu: Postoj, ktorý rezignuje na boj a útok proti sekularizmu v domnienke, že najlepším riešením je utiahnutie sa do ústrania.
• Menej "bojového kontaktu" so sekulárnym svetom: Domáca škola môže zabrániť tomuto „bojovému kontaktu“ so sekulárnym svetom a kresťan nebude schopný nie uchovať si vieru, ale pohotovo reagovať na útoky zo strany sekulárneho sveta.

Školský systém v socializme: Výhody a nevýhody

Školský systém na Slovensku po druhej svetovej vojne sa zmenil najmä v demokratizačný prospech. Rozhodujúca zmena nastala ale až po tzv. „Víťaznom februári“, keď sa k moci dostala Komunistická strana Československa; v roku 1948 aj na Slovensku. A nie len politický, ale aj školský systém sa zmenil na základe princípu „jednotného školstva“.

Výhody socialistického školstva

1. Bezplatné školstvo: Jedným z významných prínosov bolo bezplatné školstvo pre všetkých občanov Československa na všetkých úrovniach vzdelávania. Význam to prinieslo hlavne v spravodlivom prístupe k vzdelaniu bez rozdielu. Majetkové pomery prestali hrať rolu diskriminácie uchádzačov, najmä na vysokých školách.
2. Funkčná koordinácia s plánovaným hospodárstvom: Zahrňovala potrebné počty absolventov z učňovského, odborného a vysokoškolského prostredia pre reálne potreby národného hospodárstva. Systematickosť a kompatibilita kapacít študentov VŠ s plánovaným hospodárstvom prišla do praxe „zákonom č. 58 / 1950 Zb. o vysokých školách, ktorý na území Československa predstavoval centrálne riadenie so zdôraznením, že študenti sú prijímaní na VŠ podľa schopností uchádzačov a so zreteľom k plánovaným hospodárskym, sociálnym a kultúrnym potrebám štátu“.
3. Podpora mimoškolských aktivít a spoločenského ducha: Kolektívne spoločensko-politické zriadenie malo pozitívny vplyv aj na prepájaní spoločenského ducha pri organizovaní rôznych záujmových krúžkov (modelársky, numizmatický, fotografický, literárny, spevácky, športový, hudobný atď.), hromadných podujatí, zapájaní sa do mimoškolskej činnosti súvisiacej s ďalším zdokonaľovaním sa aj v socializačnom vývoji (lyžiarske zájazdy, poznávacie výlety, stanovanie, návštevy galérií, výstav atď.), ochrane prírody, ekológie a osobnostnom raste, ako aj pri rozvoji telesnej zdatnosti.
4. Spartakiády a školy v prírode: Významným výsledkom kolektívneho prejavu bola najmä spartakiáda, ktorá nadväzovala po vojne na tzv. „Všesokolské slety“. Rozšírila sa o všetky vekové a spoločenské kategórie. Okrem hromadného cvičenia sa organizovali vo veľkom počte školy v prírode. Konali sa aj branné cvičenia.
5. Financovanie športových talentov: Pozitívne výsledky sa odrážali najmä vo financovaní športových talentov štátom.
6. Unifikácia školského systému: Funkčnosť jednotného školstva v podobe unifikácie všetkých stupňov škôl do štátom kontrolovaných a riadených škôl. Zabezpečovalo to vysoký stupeň zodpovednosti, organizovania, odbúravanie korupcie pri nadobudnutí vzdelania na vysokých školách, rovnocennosť študentov a žiakov, adekvátnu kvalifikovanosť pedagógov.
7. Vybudovanie školskej infraštruktúry: Najvýznamnejším počinom v rámci socializmu po materiálno-technickej stránke bolo vybudovanie takmer všetkých dodnes existujúcich základných škôl, stredných škôl, ale najmä budov vysokých škôl a univerzít.
8. Bezplatná zdravotná starostlivosť a prevencia: Pravidelné fluorizácie; t. j. starostlivosť o chrup a preventívne prehliadky, očkovanie overenými vakcínami.
9. Úcta k učiteľskému povolaniu: Úcta k učiteľskému povolaniu s adekvátnym funkčným prejavom autority, ako zo strany žiakov a študentov, tak i zo strany rodičov a spoločnosti, čo vnášalo do školy ako k inštitúcii vzdelávania a výchovy rešpekt a poriadok.
10. Vysoké nároky na telesnú zdatnosť a zdravie: Svoju pozitívnu úlohu tu zohrávali aj hodiny telesnej výchovy na ktorých sa ozaj cvičilo a športovalo.
11. Direktívna forma výučby a retencia vedomostí: Mladí ľudia pristupovali k plneniu si svojich povinností aj v domácom prostredí formou domácich úloh. Žiaci sa učili reálne fakty, dôležité udalosti, najmä v kľúčovom predmete o dejinách.

Nevýhody socialistického školstva

• Diskriminácia pri výbere uchádzačov na VŠ: Na vysoké školy neboli prijímaní uchádzači, ktorí boli z rodín tzv. „nepriateľov režimu“.
• Menšie telesné tresty: Direktívnosť so sebou prinášala aj menšie telesné tresty za porušenie morálky, ktoré mali svoje opodstatnenie len v miernej forme.
• Obmedzené možnosti pre inteligentných žiakov: Vysoké nároky na učňovské školstvo so sebou často „bralo“ aj žiakov, ktorí mali v sebe prirodzenú inteligenciu alebo aj reálnu, ale v rámci vysokých nárokov a presných počtov prijatých študentov na daný študijný program im nebolo možné vyhovieť.

Súčasné školstvo: Skúsenosti žiakov

Súčasné školstvo sa stretáva s rôznymi názormi a skúsenosťami študentov. Často sú spomínané nedostatky v podobe prístupu niektorých učiteľov, podmienok v učebniach a preplnenosti škôl.

Výhody súčasného školstva podľa študentov

• Dobrá úroveň školy: Niektorí študenti hodnotia úroveň Technickej akadémie ako výbornú a v ich okolí nemá konkurenciu.
• Chutné obedy a milé kuchárky: Kvalita stravy v školskej jedálni je často vyzdvihovaná.
• Množstvo priateľov a zážitkov: Škola je miestom, kde si študenti nájdu nových kamarátov a prehlbujú vzťahy so staršími. Zažívajú plavecké výcviky a plesy.
• Vybavenie a zariadenia: Kávomaty, tablety, nové toalety a iné zariadenia prospešné pre študentov.
• Organizačné akcie: Každý rok sa na škole organizuje ples pre študentov a tanečná škola.

Nevýhody súčasného školstva podľa študentov

• Neprimeraný prístup niektorých učiteľov: Arogantní učitelia, ktorí nevedia ani žiaka vypočuť a vysvetliť mu veci.
• Malé priestory a preplnenosť: Malá jedáleň, pomalé vydávanie obedov, málo lavičiek na škole a všeobecne dosť veľa žiakov na priestory školy.
• Nevhodné podmienky v učebniach: Starý nábytok, pleseň v niektorých triedach, chladnejšie priestory v zimnom období.
• Problémy s usporiadaním šatní: Malé skrinky na malom priestore v megalomanskom množstve.

Výber vysokej školy a jeho dopady

Výber vysokej školy je dôležitým krokom v živote človeka. Pri výbere tej správnej školy je dôležité, aby ste si ujasnili svoje priority. Pokiaľ plánujete počas štúdia aj pracovať a tak uplatniť svoje teoretické vedomosti v praxi, najlepšie a najvýhodnejšie prostredie pre vás predstavuje západné Slovensko na čele s hlavným mestom, ktoré okrem kvalitného vzdelávania na najstaršej univerzite v krajine ponúka aj široké spektrum pracovných príležitostí.

Faktory ovplyvňujúce výber VŠ

• Lokalita a pracovné príležitosti: Najväčšími centrami vzdelávania na území Slovenska sú Bratislava a Košice. Bratislava ponúka široké spektrum pracovných príležitostí.
• Status školy a zamestnanosť absolventov: Dôležitým aspektom je status vysokej školy doma aj v zahraničných krajinách, rovnako ako aj percento zamestnanosti jednotlivých študijných programov či fakúlt.
• Životné náklady: Nevýhodou štúdia v tých najväčších mestách a metropolách je spravidla životná úroveň a hlavne ceny. Študentov ovplyvňuje najmä bývanie, ktoré je rovnako ako na internáte, tak aj na súkromnom priváte drahšie v Bratislave, než na príklad vo Zvolene či Prešove.
• Súkromie a dostupnosť: Pokiaľ sa rozhodnete osamostatniť a nájsť si v meste súkromný privát, rátajte s tým, že jeho prenájom bude niekoľkokrát drahší, než platba za lôžko na internáte. Súkromie vám však bude chýbať a to najmä vtedy, keď si uvedomíte, že väčšina vašich spolužiakov býva ešte stále na internáte a požičanie kníh na skúšku, ktorá je už zajtra ráno, vám zrazu robí veľký problém.

tags: #vyhody #a #nevyhody #skoly #diskusny #prispevok