Starostlivosť o mláďatá vtákov: Komplexný sprievodca pre prežitie a úspech

Starostlivosť o mláďatá je komplexný súbor správania, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v prežití a reprodukčnom úspechu mnohých druhov stavovcov. Táto starostlivosť zahŕňa širokú škálu aktivít, od zabezpečenia potravy a ochrany pred predátormi až po výchovu a učenie zručností potrebných pre samostatný život. V biologickom kontexte sa starostlivosť o potomstvo definuje ako všetky prejavy organizmu, ktoré slúžia na zabezpečenie potomstva ako podielu genetického základu dvoch jedincov.

Správanie stavovcov je nevyhnutné pre prežitie a udržanie života. Prejavuje sa ako vrodené a získané správanie. Vrodené správanie je inštinktívne a majú ho všetky jedince rovnakého druhu. Získané správanie sa vytvára na základe skúsenosti. Mláďatá vtákov a cicavcov sa učia napodobňovaním správania rodičov a príslušníkov svojho druhu. Dospelé jedince sa učia z vlastnej skúsenosti a zo správania jedincov svojho druhu a iných druhov.

Epimeletické správanie: Rodičovská starostlivosť

Rodičovské správanie, ktoré zahŕňa starostlivosť o potomstvo, sa zaraďuje do epigamického správania. Môžeme ho označiť aj ako epimeletické správanie, kedy sa jedno zviera stará o druhého jedinca. Protikladom je etepimeletické správanie, kedy si mláďatá vyžadujú starostlivosť a signalizujú prejav nedostatku nejakej potreby.

Faktory ovplyvňujúce inštinktívne správanie

Inštinktívne správanie spôsobujú určité biologické rytmy, ktoré závisia najmä od teploty, striedania svetla a tmy a ročných období. Živočíchy sa odlišujú dennou a nočnou aktivitou.

Vtáky (Aves)

Vtáky sú teplokrvné stavovce prispôsobené na lietanie. Charakteristickým znakom vtákov je perie, ktoré chráni telo pred stratou tepla.

Základné znaky vtákov

• Koža je hladká, bez žliaz, nachádza sa v nej jediná párová podchvostová (trtáčová) žľaza.
• Kosti sú ľahké a pritom pevné, pneumatizované (vyplnené vzduchom).
• V tvárovej časti vytvárajú čeľuste zobák.
• Pažerák sa rozširuje a vytvára hrvoľ, ktorý slúži na zmäkčovanie požitej potravy.
• Vtáky majú vyvinutých 5 párov vzdušných vakov, ktoré majú úlohu nadľahčovať a prebieha tu aj výmena dýchacích plynov.
• Srdce vtákov je úplne rozdelené na 2 predsiene a 2 komory.

Rozmnožovanie a vývin vtákov

U vtákov sa spravidla vyvinie jeden z vnútorných pohlavných orgánov. Oplodnenie je vnútorné. Vývin prebieha vo vajci, ktoré sa skladá z tvorivého žĺtka, výživného žĺtka, zárodočného disku a bielka. Počas párenia sa vtáky dávajú do dvojíc. Žijú monogamne ale aj polygamne.

Druhy vtákov a ich správanie

Vtáky sa delia na niekoľko skupín podľa ich schopnosti letu a ďalších charakteristík:

• Bežce (Ratitae): Nemajú pneumatizované kosti a stratili schopnosť letu. Patria sem pštros dvojprstý, nandu pampový, emu hnedý a kiwi veľký.
• Plavce (Impennes): Stratili schopnosť lietať. Patria sem tučniaky, napríklad tučniak patagónsky.
• Letce (Carinatae): Vtáky s pneumatizovanými kosťami, dobre prispôsobené životu vo vzduchu. Patria sem veslonožce (pelikán ružový, kormorán veľký), brodivce (volavka popolavá, bocian biely, bocian čierny), zúbkozobce (labuť veľká, hus divá, kačica divá), dravce (haja červená, jastrab veľký, myšiak hôrny, orol skalný, orliak morský, kaňa sivá, sup bielohlavý, sokol sťahovavý, sokol myšiar, kondor veľký) a hrabavce (hlucháň obyčajný, tetrov obyčajný, bažant obyčajný).

Starostlivosť o mláďatá vtákov v prírode

Starostlivosť o mláďatá je evolučne výhodná stratégia, ktorá zvyšuje šance na prežitie a reprodukčný úspech potomstva. Jar je obdobím, kedy sa príroda prebúdza: postupne sa k nám vracajú sťahovavé vtáky, prebieha nápadité a húfne tiahnutie žiab, na oblohe vídať jedinečné svadobné rituály dravých vtákov, objavujú sa prví zástupcovia motýľov. Koncom marca a v priebehu apríla sa zo zimnej letargie prebúdza väčšina živočíchov (plazy, ježe, jazvece, plchy, netopiere) - všade vôkol cítiť, že príroda ožíva. Osobitý pokoj potrebujú vtáky v čase hniezdenia (sú to predovšetkým mesiace marec až jún).

Na jar sa k nám vracajú sťahovavé druhy vtákov. Prichádzajú z veľkých diaľok, prekonávajú mnohé ťažké prekážky (nedostatok potravy, počasie, vyčerpanosť, ohrozenia človekom - lov v niektorých krajinách), aby práve tu zahniezdili a vychovali svoje potomstvo. Najzraniteľnejším obdobím je čas, keď samica sedí na znáške (zohrieva ju) a tiež obdobie, keď sú mláďatá ešte veľmi malé.

Ak sa človek k hniezdu priblíži príliš blízko (napríklad, aby ho pozoroval, či vyfotil), samička zo znášky odletí a hniezdo pozoruje z diaľky. Niektoré druhy sú však tak citlivé na vyrušenie, že aj keď sa človek od hniezda vzdiali, samička hniezdo opustí a o mláďatá sa viac nestará. Tiež sú situácie, keď sa pri vyrušení samica na hniezdo nevráti dostatočne rýchlo, vtedy môže znáška - vajíčka zachladnúť, prípadne môžu mláďatá bez matkinho zahrievania uhynúť, zvlášť v nepriaznivom, chladnom počasí.

Treba mať na pamäti, že vyliahnuté mláďatá sú takmer bezmocné. Liahnu sa neoperené, nevidia, odkázané sú na starostlivosť rodičov. Preto v prípade, ak človek pri potulkách prírodou natrafí na obývané vtáčie hniezdo, je dôležité nepribližovať sa, nechať hniezdo nepovšimnuté.

„Medvediu službu“ vtáčím spoluobyvateľom človek robí aj vtedy, keď chce pomôcť nájdeným mláďatám, slabo lietajúcim, práve vyleteným z hniezda, o ktorých sa mylne domnieva, že ich opustili rodičia. Skutočnosť je však taká, že nikto sa o mláďatká nepostará tak dobre, nikto ich správne nevychová tak ako samotní rodičia. Nálezy mláďat sú najintenzívnejšie v mesiacoch máj a jún, kedy opúšťajú hniezda. Najväčšiu skupinu „zachránených“ vtákov tvoria myšiarky ušaté.

Špecifiká hniezdenia a starostlivosti o mláďatá

Zoologička Andrea Lešová sa vyjadrila k hniezdeniu vtáctva. Už koncom zimy začína intenzívny tok a v tomto období aj hniezdenie sov alebo niektorých u nás zimujúcich dravcov (orol skalný). Medzi prvými druhmi hniezdia aj krkavcovité vtáky (napr. krkavec, vrana, straka a i.). Je to dôležité, lebo tým, že vyhniezdia veľmi skoro, ich opustené hniezda potom môžu na hniezdenie využiť iné druhy vtákov, ktoré si samé hniezdo postaviť nevedia (typické pre sokoly a zo sov myšiarka ušatá). Koncom marca však už začínajú stavať hniezda aj viaceré druhy, ktoré patria medzi stále, t. z. počas zimy zostávajú u nás. Ide z bežných druhov napr. o sýkorky, brhlíka, kôrovníky, mlynárku dlhochvostú a i. Toto obdobie je charakteristické aj vysokou aktivitou ďatľov, ktoré si svoje teritóriá vyznačujú tzv. bubnovaním, čo je ďobanie zobákom do časti kmeňa alebo vetiev (najmä suchého, ktorý dobre rezonuje) s veľkou frekvenciou za vzniku charakteristického zvuku, podľa ktorého je možné aj jednotlivé druhy identifikovať.

Kde zvyčajne vtáky hniezdia?

Vtáky sa zvyčajne z hľadiska umiestnenia hniezda rozdeľujú na štyri skupiny:

• hniezdiče v dutinách stromov (napr. ďatle, sýkorky, mucháriky),
• na zemi (väčšina poľných druhov, kurovité vtáky, červienka, kolibiariky a.i.),
• v krovinách (typické napr. pre penice, strakoše)
• v korunách stromov (pinka, glezg, dravce, krkavcovité vtáky a.i.).

Niektoré druhy majú špeciálne nároky, hniezdia napr. v norách vyhrabaných do hlinitých stien alebo brehov (včelárik, rybárik, brehuľa), na skalách (murárik červenokrídly), priamo na vodnej hladine (potápky). Viaceré sa prispôsobili životu v ľudských stavbách (dážďovník, belorítka, lastovička, žltochvost).

Jar a migrácia vtákov

Už koncom februára začali prilietať prvé cíbiky chochlaté, škovránky, holuby hrivnáky a škorce. Prileteli už aj pinky, červienky, vrchárky modré, pŕhľaviare, viaceré druhy drozdov. Postupne sa objavujú bociany biele. V CHVÚ Senianske rybníky sa zhromažďujú žeriavy. Hlásené sú dokonca prvé ojedinelé prílety lastovičiek. Postupne v priebehu apríla budú prilietať aj ďalšie druhy a ťah sa skončí až koncom apríla a začiatkom mája, kedy priletia najneskorší migranti ako dážďovníky či muchárik malý.

Čo najviac potrebujú vtáky keď hniezdia?

Prítomnosť hniezdneho substrátu, teda kľúčové je vhodné miesto na zahniezdenie. Najviac limitované sú v lesoch stromové dutiny. Tie sa vytvárajú jednak prirodzeným spôsobom, napr. vyhnívaním určitých častí kmeňa alebo činnosťou ďatľov, ktoré si každú jar vytesávajú vždy nové hniezdne dutiny a tie opustené tak predstavujú hniezdne príležitosti pre iné druhy dutinových hniezdičov.

V mladých lesoch do veku okolo 40 rokov stromy nedosahujú dimenzie dostatočné na to, aby v nich bolo možné hniezdnu dutinu vytvoriť. Preto je dôležité v týchto porastoch ponechávať ako zdroj stromových dutín staršie stromy a tzv. pionierske dreviny, čo sú hospodársky menejcenné druhy stromov, ktoré rastú rýchlejšie ako hospodársky cenné a ich drevo je mäkšie (napr. lipa, osika).

V mestskom prostredí sa stávajú vďaka zatepľovaniu budov limitovaným zdrojom aj otvory v budovách nevyhnutné pre dážďovníky, či okenné výklenky využívané belorítkami kvôli ich úmyselnému plašeniu a inštalácii rôznych zábran. Okrem hniezdneho substrátu na úspešnosť hniezdenia vplýva priaznivé počasie a prítomnosť, resp. dostupnosť vhodnej potravy.

Napr. dravce a sovy sú závislé od populácií drobných hlodavcov, ktoré vykazujú cyklické zmeny početnosti. V rokoch, kedy je početnosť hlodavcov vysoká (napr. v r. 2019) sú schopné vyviesť viac mláďat ako v rokoch s nízkou početnosťou, kedy nemusia vyviesť žiadne mláďa alebo vôbec nezahniezdiť. Väčšina drobných vtákov kŕmi svoje mláďatá bezstavovcami, zjednodušene hmyzom. Preto je dôležité pre úspešnosť vyvedenia mláďat dostupnosť hmyzu, čo závisí aj od počasia.

Vplyv počasia na hniezdenie

Nezvyčajne teplé počasie môže spôsobiť skorší začiatok hniezdenia. Vlna studeného arktického vzduchu mohla spôsobiť zvýšenú mortalitu skoro hniezdiacich druhov a to na jednej strane priamo podchladením vajec alebo mláďat a na druhej strane zhoršenou dostupnosťou potravy.

Ako pomôcť vtákom počas hniezdenia?

Pre úspešné hniezdenie a starostlivosť o mláďatá môžeme vtákom pomôcť rôznymi spôsobmi:

• V oblasti hniezdnych substrátov: chrániť stromy s dutinami, nevyťažiť celý porast ale po ťažbe ponechanie určitého počtu stromov hospodársky menej cenných napr. pionierskych drevín (vŕba, lipa) na hektár po ťažbe (zvyčajne sa odporúča aspoň 5 stromov na hektár).
• V lesoch bez starých stromov t.j. v mladých porastoch inštalovať búdky.
• V urbánnych biotopoch chrániť v hniezdnom období rozptýlenú zeleň a nevyhnutný výrub drevín realizovať v mimohniezdnom období. Rovnako aj v lesoch ťažbu realizovať v mimohniezdnom období.
• Pri zatepľovaní budov ponechávať vetracie otvory resp. poskytnúť náhradu (špeciálne búdky) pre dáždovníky, umožniť hniezdenie belorítok na určitých častiach budov.
• Zabezpečiť ochranu významných hniezdisk vtákov, hlavne pred vyrušovaním napr. kolónie vtákov alebo hniezda vzácnych dravcov.
• V poľnohospodárskej krajine zvyšovať topické a trofické možnosti ponechávaním trávnatých pásov, remízok, úpravou doby a spôsobu kosenia lúk.
• U niektorých vzácnych druhov dohľadávanie hniezd a ich individuálna ochrana v čase hniezdenia zo strany odborníkov.
• Laická verejnosť môže pomôcť pri dodržiavaní zákona o ochrane prírody a krajiny napr. nevypaľovať trávu resp. nahlasovaní nelegálnej činnosti (úmyselné zraňovanie resp. poškodzovanie jedincov chránených druhov vtákov).

Čo robiť, ak nájdete vtáčatko?

V prvom rade si treba uvedomiť, že ak aj vtáčie mláďatká vyskakujú z hniezd predčasne neznamená to, že sú opustené. Ak je maličké a nie je operené, treba sa poobzerať a ak vidíte odkiaľ vypadlo z hniezda, skúste ho vrátiť nazad. Nebojte sa, rodičia ho neodmietnu. Kým pátrate po hniezde, zoberte vtáčika a držte ho voľne v privretej dlani. To pomôže vtáčatku sa zahriať a vy budete cítiť kedy sa mu teplota vráti do normálu. Určite sa nepokúšajte dať mu jedlo alebo vodu! To je vlastne to najhoršie, čo môžete urobiť. Je totiž pravdepodobné, že vtáčatko vdýchne jedlo alebo vodu, a to ho zabije. Rodičia vtáčat im neprinášajú vodu, vtáčatká dostanú všetky svoje tekutiny z jedla, ktoré konzumujú.

Keď už má vtáčatko normálnu telesnú teplotu a hniezdočko ste nenašli, alebo ho tam neviete vrátiť, môžete začať hľadať kvalifikovanú záchrannú stanicu, alebo zoológov zo štátnej ochrany prírody, ktorí vtáčatku poskytnú vhodné prostredie a dávajú mu správne jedlo, ktoré mu umožní rásť a vyvíjať správne.

Ak nájdete niekde pod kríčkami mláďatko, ktoré už je operené, ale nelieta, nechajte ho. Je to normálne štádium vývoja a jeho "záchranou" by ste ho s najväčšou pravdepodobnosťou zabili. Skontrolujte len, že je v bezpečí pred mačkami, alebo psami, prípadne ho preložte do kríčkov. Rodičia sú isto nablízku a starajú sa oň.

V šiestich bodoch vám zhrnieme čo robiť, ak nájdete vtáčatko:

1. Ak nájdete mláďatko vtáčika, ktoré hopká po zemi, ale ináč vyzerá v poriadku, nechajte ho tak.
2. Ak je mláďatko v bezprostrednom nebezpečenstve, že ho uloví mačka, pes, alebo prejde auto, presuňte ho na bezpečnejšie miesto. Napríklad do neďalekého kríčku, alebo na strom, mimo nebezpečenstva.
3. Ak nájdete mláďatko, ktoré ešte nie je operené, alebo má len veľmi maličké perie a ak viete kde sa nachádza jeho hniezdo, vráťte ho do hniezda. Ak sa vám to nedá, radi vám pomôžu pracovníci z ochrany prírody, alebo hasiči.
4. Ak bolo hniezdo zničené, môžete sa pokúsiť nahradiť ho malou plastovou miskou, alebo košíčkom a vyložte ho materiálom z pôvodného hniezda. Ak materiál nie je k dispozícii, použite suché lístie, trávu, alebo mach. Nezabudnite urobiť na dne misky otvory na odtekanie dažďovej vody.
5. Ak je vtáčatko na dotyk studené, znamená to, že je podchladené a je nutné ho zohriať. Zoberte ho do tepla a uložte ho na predhriaty uterák. Preverte či nie je príliš horúci a vložte doňho mláďatko. Alternatívne sa dá zohriať aj tak, že teplú vodu dáte do latexovej rukavice a dobre ju zviažete, alebo do plastovej fľaše.
6. Nepokúšajte sa vtáčatko kŕmiť, ani napájať, pokiaľ nevie jesť samé. Mohli by ste ho zabiť. Nikdy nedávajte potravu vtáčatku, ktoré je podchladené. Vždy ho najskôr musíte zohriať.

Prvá pomoc pre vtáčatá

V prvom rade, netešte sa, že ho zoberiete domov a že sa oňho postaráte, nie je to ani trochu dobrý nápad. Najmä menšie druhy vtákov sú veľmi krehké a náchylné na rôzne zranenia, výkyvy teploty a nesprávne nastavenie kŕmenia či nevhodnú potravu. Ak by ste z toho čokoľvek zanedbali, pravdepodobne vám mláďatko uhynie. Starostlivosť o mladé vtáča je navyše časovo náročná. Dôležitá informácia pre vás je aj to, že všetky voľne žijúce vtáky sú u nás zákonom chránené, takže z tohto pohľadu by to mohol byť vážny problém. Darmo budete úradom vysvetľovať, že ste mu chceli pomôcť. Dokonca aj poľovné druhy sú v istom zmysle chránené, vaša pomoc tak môže byť chápaná, podľa našej legislatívy, aj ako pytliactvo.

Najskôr si teda vtáča dobre poobzerajte, čo to asi tak môže byť, aké je to veľké, či nie je zranené, aké je staré, či má otvorené oči, či už je operené, či vie lietať alebo len tak poskakuje po zemi. Mnohé vtáčie mláďatá totižto vyskakujú „predčasne“ ešte pred úplným dorastením krídlových letiek. Nevedia lietať, poskakujú alebo, v prípade sov, lezú po stromoch a volajú na svojich rodičov. Tí ich bez problémov nájdu a kŕmia ich, takže takéto mláďatká, drozdy, žltochvosty, sovy a pod., nechávame tam, kde sme ich našli.

Ak ide o miesto, kde sa veľmi často „premávajú“ mačky, kuny alebo psy, môžeme im pomôcť premiestnením na vyvýšené, bezpečnejšie miesto. Vtáča môžete opatrne chytiť, rodičia ho kvôli vášmu pachu neopustia, len málo vtáčích skupín má lepšie vyvinutý čuch, v prírode sa orientujú skôr pomocou zraku a sluchu. Aj keď ho premiestnite mimo dosah predátorov, stále to nie je záruka úspešného vyhniezdenia. Miera úmrtnosti je u vtákov v tomto veku veľmi vysoká a čím menší druh, tým väčšie straty. Myslite však na to, že manipulácia so zraneným vtáčaťom musí byť nanajvýš opatrná.

tags: #vtaky #starostlivost #o #mladata