Sociálna práca má širokú škálu sociálnych služieb, ktoré ponúka rôznym vrstvám obyvateľstva, vekovým kategóriám, profesiám a núdznym. Tieto služby sú poskytované ľuďom bez domova, Rómom, seniorom, deťom, sociálnym zariadeniam v podobe supervízie atď. V súčasnosti sa však výrazne prejavuje nedostatok sociálnych pracovníkov, respektíve sociálnych pedagógov na školách. Čoraz viac narastá potreba odborníkov na školách, ktorých cieľom je identifikovať patologické javy v rodinách, z ktorých pochádzajú samotní žiaci. Úlohou sociálnej práce je pomoc jednotlivcovi skvalitňovať život, ako aj nabádať ho k správnym spôsobom správania pri riešení jeho problémov.
Vojna však môže meniť pozíciu samotných poskytovateľov sociálnej služby. Stávajú sa tými, ktorí ju sami potrebujú ako utečenci. Skúsenosti z praxe, ako aj z príkladu Leny, poukazujú, že samotný sociálny pracovník, poskytujúci sociálnu službu, sa môže ocitnúť v pozícii jej prijímateľa. Nemusí ísť v zásade len vtedy, keď nadobudne látkovú, resp. nelátkovú závislosť. Môže sa to stať aj v prípade straty bývania, útekom z domoviny, ktoré spôsobuje vojna. Utečenectvo spôsobuje odliv ľudí a v prípade vojny je tento útek považovaný za legálnu migráciu. Je jasným znakom výskytu nežiaducej patológie.
Prípadová štúdia: Skúsenosť Leny, sociálnej pracovníčky z Melitopoľa
Lena sa narodila v roku 1980 v Melitopoli, v meste, ktoré bolo vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu a dnes je geograficky začlenené do záporožskej oblasti na Ukrajine. Prežila tam takmer celý svoj život. Melitopoľ má približne 120 000 obyvateľov a od Záporožia je vzdialené približne 150 kilometrov.
Po strednej škole, kde absolvovala ekonomické štúdium, prešla Lena viacerými zamestnaniami, pracovala v obchodoch a skladoch. V roku 2012 sa zamestnala na území ukrajinského polostrova Krym, kde jej práca bola zaujímavá a tešila sa lepšiemu a stálemu platu.
Anexia Krymu a jej dopad
V roku 2014, po dvoch rokoch práce, prišla výzva odísť z Krymu. Anexia územia polostrova do susedného štátu neumožňovala Lene tam pracovať ako Ukrajinke. S ľuďmi, s ktorými bola v úzkom kontakte, si neželala referendum o pripojení Krymu do Ruska. Bola to obtiažna situácia aj pre ňu samu, keďže nemala príslušné doklady a nemala právo vyjsť z Krymu. Išlo o taktický nátlak, aby v Kryme zostala a vybrala si ruské občianstvo. Odmietla to a podarilo sa jej Krym opustiť.
Návrat domov a práca v Charite
Doma sa jej v krátkom čase podarilo stretnúť s gréckokatolíckym duchovným, otcom Petrom Krenickým, Slovákom pôsobiacim na Ukrajine. Pozval ju na bohoslužbu, ktorá sa jej zapáčila, a farnosť a chrám začala navštevovať každý deň. V areáli fary sa nachádza aj charita, kde začiatkom roka 2015 začala pracovať. Pomáhala s čím bolo treba - varili pre ľudí bez domova, presídlencov a tých, ktorí sa tam zastavili. Za deň sa zastavilo priemerne 120 ľudí. Zažila tam silu dobrého spoločenstva, stretávanie sa s farníkmi, vzájomné rozhovory, povzbudenia, pomoc a absencia samoty riešili mnoho problémov.
Lena konvertovala z pravoslávnej viery na katolícku a stala sa členkou Gréckokatolíckej cirkvi. Ako pravoslávna do chrámu chodievala raz ročne a bohoslužbám nerozumela, no ako gréckokatolíčka začala na bohoslužby chodievať každý deň. Tie boli v ukrajinskom jazyku, ktorému rozumela.
Rodinný život a rozvod
Lena túžila po deťoch a rodine. V Melitopoli stretla svojho budúceho manžela, zosobášili sa a narodila sa im dcéra Veronika. Tvrdí, že na Ukrajine je veľká rozvodovosť a mnoho detí ostáva bez otcov. Stalo sa to tak aj v jej prípade, keďže manžel mal problém s alkoholom a drogami. Manželstvo sprevádzané závislosťami bolo sprevádzané zlým spolunažívaním a nakoniec od seba odišli.
Aktívna sociálna práca a inovácie
Posledných 8 rokov jej životom bol gréckokatolícky chrám, práca vo farnosti, ktorej súčasťou je charita, vlastný domov, dcéra a pomoc chudobným. Aktívne pracovala v oblasti sociálnej práce a našla si prácu, ktorá ju bavila a napĺňala. Podieľala sa pri písaní projektu „Kuchyňa“, aby zo získaných peňazí ju na charite mohli zveľadiť. Vymyslela skupinu na Viberi pod názvom „Vid mamy do mamy“, ktorej členmi boli matky. Každá z nich napísala, čo má navyše a môže darovať, a Lena tieto darované veci sprostredkovala tým matkám, ktorým to chýbalo pre ich dieťa. S pracovnou pozíciou sociálnej pracovníčky bola spokojná. Život pokračoval normálne.
Vojna a okupácia Melitopoľa
Nikto netušil, že sa schyľuje k vojne. Tamojšia lokálna vojna v Doneckej a Luhanskej oblasti sa 24. februára 2022 rozšírila ďalej. Život ľudí sa zo dňa na deň zmenil na nepoznanie. Strach, neistota, nepokoj a okupácia opantali mesto.
Na veľkú melitopoľskú pôdu určenú na pestovanie bola spustená bomba, ktorej výbuch otriasol širokým okolím. Obkľúčený bol tamojší mestský úrad, urobili sa personálne výmeny na primátorskom poste. Zničený bol most, cez ktorý prechádzal vlak, aby sa obmedzil útek civilistov. Poškodené bolo miestne letisko. Vojakmi boli obsadené niektoré byty a padla jedna z mobilných sietí, kde si ľudia nemohli navzájom zavolať. Išlo o situácie, kedy nikto nevedel, čo má robiť. Bolo vidieť prevoz tankov z oboch bojujúcich strán.
Každý deň sa v dvoch tamojších gréckokatolíckych chrámoch schádzali ľudia z rôznych konfesií na spoločnú modlitbu za mier a pokoj na Ukrajine. V centre mesta sa diali pokojné štrajky s heslami ako: „Melitopoľ je Ukrajina!“ a „Melitopoľ je naša vlasť!“, ktoré vyjadrovali cítenie ľudí k svojej štátnej príslušnosti.
ČO KEBY SA EURÓPA ZJEDNOTILA?
Lena si pamätá každý jeden deň, čo sa tam dialo. Ľudia prichádzali do chrámu zo strachu a modlili sa. Pomedzi ľudí prichádzali spojenci, ktorí vraveli nacvičené frázy: „V Rusku je život. Rusko vás oslobodí! Rusko vás miluje. Sme jeden národ! Sme jeden ľud!“ Medzi týchto, ktorí chodili presviedčať ľudí, boli samotní občania Melitopoľa. Autami sa vyvozilo veľmi veľa pšenice a potravín, aby nastal hlad.
Napriek okupácii farnosť, v ktorej Lena pracovala, ostala stále funkčnou. Sviatok, nesviatok, na charite sa vždy pracuje. Treba dať ľuďom jesť, prichýliť pocestných, najmä utečencov, ktorí tam prespia a na ďalšie rána utekajú ďalej do bezpečia.
Melitopoľ sa zmenil. Rozbité boli niektoré obchody, najmä potraviny. Vznikali stanovištia nahrádzajúce obchody s potravinami. Neraz sa naskytoval pohľad na tanky pripravené k boju a na prevoz mestom ďalšej ťažkej vojenskej techniky nákladnými autami. Mesto strážia príslušníci cudzej armády. Nechýbalo ani poškodenie súkromných áut streľbami zo zbraní. Vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí majú potenciálny vplyv na ľudí, chodili zastrašovať samotní vojaci. Stalo sa to aj samotnému kňazovi, pri ktorom bola Lena zamestnaná.
Rozhodovanie o úteku a cesta na Slovensko
Prišla otázka - utekať, alebo neutekať? Lena bola spokojná a napriek prvým dňom vojny necítila potrebu odchádzať. Verila, že sa to čoskoro skončí. Ešte v lete chodili k Čiernemu moru s deťmi, kde sa dcéra Veronika chcela stretnúť so svojím otcom. V marci 2022 Lena zapísala dcéru Veroniku do 1. ročníka základnej školy. Ešte v lete bola na púti mladých a ľudí z celej Ukrajiny. V tom čase ešte verila, že sa to zmení k lepšiemu a že v krajine zostane. Na charite sa balili potravinové balíčky pre utečencov. Práce bolo veľa. Situácia sa nijako nemenila k lepšiemu. Čoraz viac prichádzala otázka - utekať, neutekať. Známi jej odporúčali odísť.
Na chrámový sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky v Melitopoli sa začala modliť novénu k Bohorodičke. Na 5. deň prišiel podľa jej slov signál, že má odísť. Opantával ju strach. Duchovný jej tvrdil: „Máš správne riešenie. Opantáva ťa strach, tvoje prežívanie, je čas odísť!“
V piatok, 24. septembra 2022, v období sviatku chrámu, bolo podľa nej ešte dobre. Zdržiavala sa vo svojej práci. Lene zavolal známy, ktorý by ju mohol odviesť spolu s dcérou a mamou. Tamojší jej odporúčali: „Ďalší deň sa začína referendum. A z referenda už nevyjdeš. Už je tam milícia, prebieha okupácia.“
Na ďalší deň sa dostavila s dcérou do neďalekej obce Vasilivka. Veľa ľudí tam čakalo na odvoz. Bolo pripravených veľa áut a autobusov. Šofér, s ktorým si deň predtým dohodla, že ju odvezie autom do Záporožia, si za odvoz popýtal veľmi veľa peňazí. Nakoniec sa jej podarilo odísť s ďalším šoférom na aute. Náhradný šofér ju poučil, aby si pred vstupom do Záporožia s dcérou ľahla na zadné sedadlá, kvôli riziku streľby. Zónou, kde hrozila streľba, prebehli veľmi rýchlo. Zdalo sa jej, akoby v tom úseku anjeli nadvihli auto, aby náboje netrafili ich auto. Cesta pre Lenu a jej dcéru bola veľmi zložitá, ale nejako už došli do cieľa - Záporožia.
Tam sa zdržala 3 dni pri rehoľných sestrách baziliánkach. Počas toho nemohla vychádzať veľmi von, miestami hrozila streľba a mohla byť kedykoľvek napadnutá. Lena napísala na Viber jednému zo študentov z Melitopoľa a správou dostala avízo, že z Melitopoľa oddnes už nikto nemôže vyjsť. Odišla na poslednú chvíľu.
Po krátkom pobyte pri rehoľných sestrách, kde nemohla vychádzať kvôli niektorým ostreľovaným miestam, sa presunula do Kyjeva. V hlavnom meste Ukrajiny žije jej brat s rodinou. Tam sa krátko zdržala, kde zažila pekné chvíle. Stále však nemala doklady, aby sa mohla dostať za hranice. Nevedela sa vo všetkom zorientovať. Mama je v Melitopoli. Po 3 dňoch opäť prišiel strach, čo bude ďalej. V Kyjeve bol obrovský mestský ruch. Túžila sa stretnúť aj s členmi Márinnej školy, ktorej je súčasťou. Zvažovala rôzne možnosti. Známa jej ponúkla byt na západe krajiny, ale finančne si to nemohla dovoliť. Brat jej navrhoval vybaviť si cestovné doklady. Duchovný z charity, v ktorej pracovala, jej odporúčal ísť na Slovensko. Jej príchod k nám začala riešiť rehoľná sestra Katerína zo Slovenska.
Pre Lenu to bolo diskonfortné. Doma mala prácu, zodpovednosť za seba a dieťa, mala všetko. Nič jej nechýbalo. A teraz? Samé problémy. Sestra Katarína ju pobádala odísť z Ukrajiny. Sama je už vyše roka na Slovensku a na Ukrajinu sa pre covid ako aj začatú vojnu nemohla vrátiť. Rehoľná sestra jej sľúbila, že jej vybavia cestovné dokumenty.
Lene bolo zle. Po vybavení dokladov sa presunula do Užhorodu, odkiaľ cestovala autobusom do Košíc. Z Košíc sa presunula do Prešova, kde ju na pár dní privítala rehoľa sestier, ktorej súčasťou je spomínaná sestra Katarína. Všetko mala nablízku - obchod, lekáreň, nemocnicu. Lekár ju pri príchode na Slovensko vyšetril a skonštatoval, že zažila obrovský stres. Kázal jej odpočívať. O to sa postarala sestra Katarína, aby ležala, čítala, modlila sa a nestresovala sa zbytočne. Bolo potrebné zotaviť sa.
Potom sa premiestnila k rehoľnému domu sestier v Gelnici. O niekoľko dní k nim prišli ďalšie rodiny z Ukrajiny, ktoré Lene potvrdili, že urobila dobre, že odišla. V súvislosti s tým, čo sa deje tam, tu je teraz v bezpečí. Na Slovensku je od 2. októbra 2022.
Za ten mesiac sa Lene podarilo nájsť škôlku pre dcéru a rysovala sa jej aj nová práca. Tvrdí, že treba im žiť a tu sú už v bezpečí. Hlavne, netreba sa podvoľovať. Okrem iného ju čaká dokončenie štúdia katechetiky, ktoré bude prebiehať online. Bojí sa o mamu, niekdajšiu učiteľku na dôchodku, ktorá má už po 80tke. Seniorom je zvyčajne ťažšie niekam utekať a zanechať svoje bydlisko i vlasť. Veľkým determinantom úteku môže byť nedostatočná fyzická zdatnosť. Duchovného, ktorý jej odporúčal odísť na Slovensko, dnes prezývajú, že vonia chlebom, pretože chodí po dedinách rozdávať chlieb, keďže v dedinách nie sú nemocnice, ani obchody.
Momentálne sa Lena snaží učiť po slovensky a chce sa tu adaptovať. Počas tohto pobytu navštívila známu. Keď sa susedia známej dozvedeli o situácii Leny, priniesli kvalitné oblečenie, najmä pre jej 6-ročnú dcéru, ktorá v tých istých šatách bola niekoľko dní. Dcéra Veronika, odkedy utiekli z domu, veľmi veľa maľuje. Maľovaním v tichosti demonštruje to, čo prežíva. Neraz nakreslila tanky a ľudí. Veľmi živo vníma, čo sa deje. Kreslí však aj príjemné veci. Lena chce každý deň chodiť na bohoslužbu a učiť sa všetko, čo je potrebné. Výsledky referenda v Melitopoli nepozná. Vie, že v ten deň, kedy odchádzala, chodili pomedzi ľudí po dve ženy s mužmi, aby hlasovali. Domov sa chce vrátiť. Záleží od toho, či sa vojna skončí, alebo nie. Dáva tomu rok. Potom sa uvidí. Dnes nadobúda status odídenkyne a azylantky.
Definícia a postavenie profesionálneho vojaka
Profesionálny vojak je fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom pomere k Slovenskej republike. Do štátnej služby môže byť prijatý občan, ktorý spĺňa podmienky stanovené zákonom a tieto podmienky musí profesionálny vojak spĺňať po celý čas štátnej služby. Žiadosť o prijatie do štátnej služby možno podať písomne a elektronickými prostriedkami musí byť podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom.
Bezúhonnosť a spoľahlivosť sa v prijímacom konaní preukazuje odpisom registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti občan v prijímacom konaní poskytne služobnému úradu údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Služobný úrad môže so súhlasom ministra výnimočne v osobitne odôvodnených prípadoch prijať do štátnej služby aj občana, ktorý nespĺňa podmienky.
Prijímacím konaním sa overuje splnenie podmienok prijatia do štátnej služby. Služobný úrad zverejní vo všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie oznámenie, na základe ktorého sa môže občan uchádzať o prijatie do štátnej služby. K žiadosti o prijatie do štátnej služby priloží vyplnený osobný dotazník. Občan sa považuje za bezúhonného a spoľahlivého, ak má štátne občianstvo.
Prijímacie konanie je neverejné a začína sa zaradením občana do prijímacieho konania na základe podanej žiadosti. O zaradení alebo nezaradení občana do prijímacieho konania rozhoduje služobný úrad. V prijímacom konaní občan predloží dokumenty a doklady.
Doba štátnej služby a povýšenie
Minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti je časový úsek, po ktorého uplynutí možno profesionálneho vojaka povýšiť do inej vojenskej hodnosti. Do minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti sa započítava aj doba štátnej služby v predchádzajúcom služobnom pomere v dosiahnutej vojenskej hodnosti. Maximálna doba štátnej služby je časový úsek ustanovený na zotrvanie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe. Veková hranica je vymedzenie fyzického veku profesionálneho vojaka, do ktorého môže zotrvať v štátnej službe.
Doba na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie do vojenskej hodnosti začína plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti. Plynutie doby povýšenia sa preruší 12 mesiacov pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby alebo 12 mesiacov pred dosiahnutím vekovej hranice.
Práva a povinnosti v štátnej službe
Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby musí byť v súlade s dobrými mravmi. Profesionálny vojak je povinný písomne požiadať služobný úrad o súhlas s vykonávaním inej zárobkovej činnosti. Služobný úrad je povinný vyjadriť sa k žiadosti do 30 dní od jej doručenia. Ak služobný úrad nesúhlasí s vykonávaním zárobkovej činnosti, poskytne profesionálnemu vojakovi odôvodnené písomné stanovisko. Neposkytnutie vyjadrenia v lehote sa považuje za súhlas služobného úradu s vykonávaním inej zárobkovej činnosti.
Vojenský ombudsman a ochrana práv vojakov
Vojenský ombudsman sa zameriava na ochranu základných práv a slobôd profesionálnych vojakov. Nemožno ho poverovať činnosťami, ktoré nesúvisia s ochranou základných práv a slobôd profesionálnych vojakov. Je vylúčený z prešetrovania podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov, ak možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Ak vojenský ombudsman zistí skutočnosti, pre ktoré je vylúčený z prešetrovania, bezodkladne ich oznámi ministrovi. Predkladá ministrovi každoročne do 31. marca správu o činnosti za predchádzajúci rok, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd profesionálnych vojakov a návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.
Na vojenského ombudsmana sa môže obrátiť každý profesionálny vojak, ktorý sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti niektorého zo subjektov boli porušené jeho základné práva a slobody. Z rovnakého dôvodu sa môže obrátiť aj občan, ktorého služobný pomer sa skončil. Ak sa profesionálny vojak domnieva, že jeho základné práva a slobody porušil niektorý zo subjektov, môže sa na vojenského ombudsmana obrátiť až po uplatnení postupu.
Vojenský ombudsman môže z vlastnej iniciatívy prešetriť podozrenia z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak dospeje k záveru, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti niektorého zo subjektov boli porušené základné práva a slobody profesionálneho vojaka.
Priebeh prešetrovania podnetov
Vojenský ombudsman prešetrí podnet profesionálneho vojaka alebo občana. Prešetrovanie podozrení z porušenia základných práv a slobôd podávateľa podnetu začne, ak po preskúmaní podnetu dospeje k záveru, že podozrenia sú dôvodné. Podnet sa odloží, ak ide o podnet, ktorý podávateľ podnetu nedodrží postup. O odložení podnetu a o dôvodoch jeho odloženia vojenský ombudsman upovedomí podávateľa podnetu doručením písomného oznámenia; to neplatí, ak ide o anonymný podnet.
Ak podávateľ podnetu požiada o utajenie svojej totožnosti, ale charakter prešetrovaných podozrení z porušenia základných práv a slobôd podávateľa podnetu neumožňuje vybavenie podnetu bez uvedenia niektorého z osobných údajov, vojenský ombudsman podávateľa podnetu o tejto skutočnosti bezodkladne upovedomí.
Oprávnenia vojenského ombudsmana
Vojenský ombudsman má právo:
- vstupovať do objektov a priestorov subjektov,
- vyžadovať od subjektov informácie a dokumenty,
- klásť otázky profesionálnym vojakom a zamestnancom subjektov.
Subjekt je povinný umožniť vojenskému ombudsmanovi využiť oprávnenia a vyhovieť žiadosti vojenského ombudsmana bezodkladne a vyhovieť žiadosti vojenského ombudsmana do desiatich pracovných dní odo dňa jej doručenia. Vojenský ombudsman môže na žiadosť subjektu predĺžiť lehotu na splnenie povinností o desať pracovných dní. Ak subjekt nevyhovie žiadosti vojenského ombudsmana, vojenský ombudsman túto skutočnosť oznámi ministrovi.
Ak vojenský ombudsman môže procesný úkon vykonať len s ťažkosťami alebo ak je to účelné z iných dôvodov, je oprávnený písomne poveriť jeho vykonaním podriadeného štátneho zamestnanca.
Lehoty a ukončenie prešetrovania
Vojenský ombudsman je povinný prešetriť podozrenia z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov v lehote do 30 pracovných dní odo dňa začatia prešetrovania. Ak pri prešetrovaní podozrení vojenský ombudsman dospeje k záveru, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti niektorého zo subjektov boli porušené základné práva a slobody profesionálneho vojaka, je povinný o tom bezodkladne upovedomiť podávateľa podnetu a dotknutý subjekt. O spôsobe ukončenia prešetrovania podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov vojenský ombudsman upovedomí podávateľa podnetu a dotknutý subjekt.
Služobné úrady a ich pôsobnosť
Hlavný služobný úrad na účely tohto zákona je ministerstvo. Služobný úrad a minister v mene štátu rozhodujú vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý je oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich, ak nastane dôvod skončenia štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.
Štruktúra služobných úradov:
- Ministerstvo pre profesionálnych vojakov vyčlenených.
- Organizačná zložka Ozbrojených síl Slovenskej republiky pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl a pre profesionálnych vojakov, ktorým sa skončilo vyčlenenie.
Vymenovanie a poverenie funkciami
Funkcie v služobnom úrade vymenúva minister pre služobné úrady a prezident pre služobný úrad. Funkcie v služobnom úrade poveruje minister v služobnom úrade a prezident v služobnom úrade.
Počet miest a finančné prostriedky
Počet miest profesionálnych vojakov pri zachovaní celkových početných stavov profesionálnych vojakov a objem finančných prostriedkov na platy profesionálnych vojakov schvaľuje každoročne vláda Slovenskej republiky pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte. Návrh počtu miest a objemu finančných prostriedkov na platy profesionálnych vojakov pripravuje ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Branná povinnosť a zálohy
Branná povinnosť sa týka občanov a v určitých prípadoch aj cudzincov, ktorí ju dobrovoľne prevzali. V súvislosti s plnením úloh ozbrojených síl existujú operačné a pohotovostné zálohy. Na výcvik branných záloh sa uzatvára dohoda o zaradení do operačných záloh alebo do dohody o zaradení do pohotovostných záloh.
Finančné náležitosti a príspevky
Vojak branných záloh dosiahol vojenskú hodnosť vojak 1. plat ustanovený pre vojenskú hodnosť vojaka 2. v čase plnenia úloh ozbrojených síl. Motivačný príspevok za zvýšenie odbornosti a kvalifikácie je vo výške 50 % z hodnostného platu vojaka 2. Dopravné náležitosti a ubytovanie sú hradené v čase plnenia úloh ozbrojených síl alebo plnenia úloh ozbrojených síl a späť v cene cestovného lístka 2. dopravy.
Úlohy Žandárskeho zboru
Žandársky zbor tvoria žandári. Žandár môže plniť úlohy Žandárskeho zboru, ak absolvoval primárny výcvik. Úlohy plní najmä v prímestských alebo vidieckych oblastiach, v rámci ochrany objektov a služieb hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru. Úlohy žandára plní na odboroch a oddeleniach Vojenskej polície. Riaditeľ uzatvára so žandárom dohodu o plnení úloh Žandárskeho zboru.
Legislatívny rámec
Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovným právnym predpisom: Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 3 až § 6 Vyhlášky Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 443/2019 Z. z. o požadovaných študijných odboroch a učebných odboroch stredného vzdelania, požadovaných študijných odboroch vysokoškolského vzdelania na výkon funkcie a o požadovanej odbornej spôsobilosti na výkon niektorých odborných činností v štátnej službe profesionálnych vojakov v znení Vyhlášky Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 319/2021 Z. z. Na výkon tohto zamestnania sa odborná prax vyžaduje právnym predpisom v období 48 mesiacov a vysokoškolské vzdelanie I., II. alebo III. stupňa.
Úlohy vojenských sociálnych pracovníkov
Hoci sa v texte priamo nespomína „vojenský sociálny pracovník“, z kontextu a poskytnutých informácií vyplýva, že ich úlohy sa prelínajú s pôsobnosťou vojenského ombudsmana a služobných úradov, ako aj so sociálnou prácou v krízových situáciách. Ich činnosť by sa zameriavala na:
- Psychosociálna podpora profesionálnych vojakov a ich rodín: Poskytovanie poradenstva a pomoci pri zvládaní stresu, traumy a iných psychologických záťaží spojených s vojenskou službou.
- Riešenie sociálnych problémov: Pomoc s rodinnými problémami, finančnou neistotou, bývaním a adaptáciou po návrate z misie.
- Prevencia a intervencia pri patologických javoch: Identifikácia a riešenie problémov ako sú závislosti (alkohol, drogy), domáce násilie alebo iné sociálne deviácie, ktoré môžu ovplyvniť vojaka alebo jeho rodinu.
- Podpora pri prechode do civilného života: Asistencia pri reintegrácii do civilnej spoločnosti, hľadaní zamestnania a sociálneho zabezpečenia po ukončení štátnej služby.
- Ochrana práv vojakov: Spolupráca s vojenským ombudsmanom pri prešetrovaní podnetov a zabezpečovanie dodržiavania základných práv a slobôd profesionálnych vojakov.
- Krízová intervencia: Poskytovanie okamžitej pomoci v krízových situáciách, ako sú vojnové konflikty, prírodné katastrofy alebo iné mimoriadne udalosti, ktoré ovplyvňujú vojakov a ich rodiny.
Tak ako v prípade Leny, aj vojenskí sociálni pracovníci sa môžu ocitnúť v situácii, keď sami potrebujú pomoc. Preto je dôležité mať systém podpory aj pre nich. Práca vojenských sociálnych pracovníkov je nevyhnutná pre udržanie morálky, psychickej pohody a sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov, čím prispieva k celkovej stabilite a efektívnosti ozbrojených síl.
tags: #vojenski #socialni #pracovnici