Kniha „Vlastnou hlavou“ od investigatívneho novinára Mareka Vagoviča ponúka hĺbkový pohľad do zákulisia slovenskej politiky, predovšetkým so zameraním na politickú stranu Smer-SD. Publikácia podrobne mapuje financovanie strany od jej prvej kampane, ktorá už vtedy vzbudzovala vážne pochybnosti, a odhaľuje pozadie rôznych káuz.
Financovanie politických strán a kauza Gorila
Daniel Lipšic pred piatimi rokmi vyhlásil, že slovenské vládne garnitúry vždy rešpektovali „tichú dohodu“, podľa ktorej sa prípady veľkej korupcie a prepojenia finančných skupín s politickými špičkami nechávali na pokoji. Zverejnenie spisu Gorila pred Vianocami roku 2011 a všetko, čo nasledovalo, však túto „tichú“ dohodu premenilo na verejnú záležitosť. Spis Gorila pridal k celkovému obrazu o stave slovenského verejného života, ktorý bol v hlavných črtách známy už predtým, podrobnosti, ktoré zbavili občanov posledných ilúzií o politických stranách.
Na základe spisu sa dalo presnejšie určiť, že strany pri moci sa od seba odlišovali najmä tým, aký model nelegálneho financovania si vybrali.
Model Palacka (SDKÚ Mikuláša Dzurindu)
- Kľúčovú rolu hrala poverená a splnomocnená osoba.
- Starala sa o všetko citlivo, diskrétne, pôsobila za hranicami a bola absolútne dôveryhodná a lojálna k predsedovi a jeho dôverníkom.
- Tento model mal toľko výhod, že sa v spise Gorila odporúčal aj ostatným stranám ako príklad hodný nasledovania.
Model „Vlastnou hlavou“ (Smer-SD)
Charakteristický pre Smer-SD, tento model spočíval v tom, že okrem sponzorských darov mala strana aj svojich „akcionárov“. Podstatu tohto modelu najlepšie vyjadril hlas „podobný“ hlasu predsedu Roberta Fica, ktorý na zázname z roku 2001 povedal, že financie pre stranu získal „vlastnou hlavou“. Všetko podstatné, čo sa čitatelia dozvedeli zo spisu Gorila, vedeli informovanejší občania o strane Smer-SD už prinajmenšom dva roky vďaka vyjadreniam Bohumila Hanzela, ktorý bol v roku 1999 pri zakladaní strany a v jej začiatkoch ju podporil miliónmi korún. Vďaka nemu je známe, že Robert Fico osobne podpísal zmluvu „so skupinou piatich sponzorov, ktorých zastupuje veľmi vplyvný podnikateľ“.
Model SMK
V spise Gorila bol opísaný aj tretí model financovania, o ktorom sa písalo a hovorilo najmenej. Predstavitelia Strany maďarskej koalície (SMK) neboli mediálne tak napádaní, čo bolo spôsobené jazykovou bariérou a uzavretosťou menšinového prostredia. Konflikt v SMK však odhalil, že „nie strana mala hospodárske pozadie, ale hospodárske pozadie malo svoju stranu.“ Jedinou výnimkou, kde všetky peniaze dostával len jeden človek, bola vraj SMK, kde ľudia „vždy fungovali“. Týmto človekom bol Oszkár Világi, ktorý mal výnimočné postavenie a výrazný vplyv na rozhodnutia nominantov SMK vo Fonde národného majetku. Vplyv Oszkára Világiho je zrejmý aj z faktu, že v období dvoch Dzurindových vlád bol v riadiacich či kontrolných orgánoch až dvanástich firiem či inštitúcií ovládaných štátom.
Energetika ako dojná krava
Keď Robert Fico v roku 2006 prvýkrát nastúpil do vlády, jeho prioritou bolo zabezpečiť strane peniaze, ideálne „vlastnou hlavou“. Energetika sa ukázala ako dostatočne silná „dojná krava“. Napríklad do podpory regiónu hornej Nitry prostredníctvom dotovaného pálenia uhlia už vtedy tiekli milióny. Hoci kauzu peňazí v alobale vyšetrovateľ odložil, po spoločnom tlaku opozície, aktivistov a Európskej komisie sa aspoň podarilo stanoviť rok 2023 ako konečný pre dotovanie výroby elektriny z nekvalitného uhlia.
Mochovce: Nášľapná mína pre budúcu vládu
Ďalšou sekerou do slovenskej energetiky sú Mochovce. Kvôli dostavbe tretieho a štvrtého bloku je založený všetok majetok Slovenských elektrární. Ak nebudú dostavané načas, veritelia si uplatnia svoje záložné práva. Robert Fico v roku 2008 dotlačil do dostavby Mochoviec talianskeho spoločníka Enel, ktorý však s výstavbou jadrových elektrární nemal žiadnu skúsenosť. Ficov vtedajší poradca pre energetiku je majiteľom firmy, ktorá si z rozpočtu Mochoviec za posledných 10 rokov vytiahla v priemere 45 miliónov eur. Talianska strana čelí podozreniam z predražovania dodávok.
Biznis Insights powered by Tatra banka 14. I Real Estate: Aktuálne výzvy a financovanie projektov
Obnoviteľné zdroje a financovanie kamarátov
V roku 2009 minister Jahnátek pripravil zákon o podpore obnoviteľných zdrojov, na ktorom sa nabalili ľudia z pozadia strany Smer-SD, ako Jozef Brhel, Ladislav Lazár, Tomáš Malatinský či Peter Chudík. Víkendové rozdávanie kapacít na SEPS v decembri 2009 pokazilo renomé obnoviteľným zdrojom energie a na tento biznis pre pár vyvolených sa skladáme dodnes. Celkovo politické zásahy do cien elektriny stoja slovenské domácnosti v priemere 80 eur každý rok.
| Rok | Kauza | Dopad na verejné financie/spoločnosť |
|---|---|---|
| 2001-2011 | Spis Gorila | Odhalenie nelegálneho financovania strán a prepojení s oligarchami. |
| 2006 | Financovanie Smer-SD "Vlastnou hlavou" | Zabezpečenie peňazí strane prostredníctvom vplyvných sponzorov. |
| 2008 | Dostavba Mochoviec | Predraženie projektu, založenie majetku Slovenských elektrární, nulové skúsenosti talianskeho partnera. |
| 2009 | Podpora obnoviteľných zdrojov | Zbohatnutie ľudí z pozadia Smer-SD, dodatočné náklady pre domácnosti. |
| 2015 | Kauza peňazí v alobale (Vladimír Jánoš) | Odhalenie možného korupčného konania, dotovanie nekvalitného uhlia. |
Marek Vagovič a jeho práca
Marek Vagovič je slovenský investigatívny novinár, komentátor a autor, ktorý sa špecializuje na politiku, korupciu a organizovaný zločin. Vyštudoval históriu na Trnavskej univerzite a od roku 2000 pôsobí v médiách. Je autorom knihy „Vlastnou hlavou“ (2016), ktorá mapuje politické a mafiánske prepojenia na Slovensku, a „Umlčaní“ (2018), o prípade Jána Kuciaka. Jeho práca je založená na dôkladnej analýze a odhaľovaní skrytých politických a spoločenských problémov.
Kniha „Vlastnou hlavou“ je recenzovaná ako dôkladná investigatívna práca s množstvom overených faktov, ktorá súvisle mapuje pôsobenie strany SMER a spojené kauzy. Je písaná zrozumiteľne a chronologicky, takže je vhodná aj pre čitateľov menej oboznámených s politikou. Recenzie ju označujú za „výborne spracovanú knihu o slovenskej mafii (oligarchii)“ a odporúčajú ju prečítať každému občanovi SR.
Tragédia Jána Kuciaka a jej dozvuky
Kniha „Vlastnou hlavou 2“ je pokračovaním príbehu zo zákulisia strany SMER-SD a prináša výpovede ľudí z prostredia bezpečnostných zložiek aj blízkeho okolia Roberta Fica. Analyzuje udalosti, ktoré viedli k trpkému koncu trojnásobného slovenského premiéra a sumarizuje kľúčové kauzy jeho tretej vlády. Najosobnejšou kapitolou je text „Smútok, výčitky, hnev“, v ktorom autor, Marek Vagovič, opisuje hodiny a dni bezprostredne po vražde svojho kolegu a kamaráta Jána Kuciaka.
Kuciak odmietol ochranku, pretože neveril, že by si niekto na Slovensku v 21. storočí mohol objednať likvidáciu novinára. Vo februári 2018 sa však ukázalo, že to možné je. Vražda bez varovania, bez nábojov v schránke či vyhrážok viedla k hypotéze, že motívom musel byť obrovský balík peňazí, rádovo viac ako 100 miliónov eur, o ktoré mohol svojimi zisteniami pripraviť mafiána Kočnera.
Mapa prepojení medzi špičkami slovenskej oligarchie, bielymi goliermi a organizovaným zločinom, ktorú vyšetrovateľ ukázal Vagovičovi, prekvapila hĺbkou vzájomných prepojení. Paradoxne na nej chýbalo meno Mariana Kočnera, čo vyvoláva otázky o jeho úlohe a možnom zámere odviesť pozornosť. Vyšetrovanie vraždy sa doteraz neuberalo smerom drogového biznisu, hoci taliansky mafián Antonino Vadala, o ktorom písal Ján Kuciak, bol odsúdený za pašovanie drog.
Po vražde sa šírili rôzne konšpirácie a dezinformácie, ktoré znevažovali prácu Jána Kuciaka. Vysokopostavení funkcionári štátu vrátane bývalého šéfa polície Gašpara sa priživovali na konšpiráciách, čo len zvyšovalo hnev a sklamanie. Napriek prvotnej túžbe po pomste, Vagovič veril, že orgány činné v trestnom konaní by sa mali sústrediť na prácu. Rýchlo sa však ukázalo, že vyšetrovanie nemôže mať pod palcom Gašpar, Hraško ani Krajmer a že musí vzniknúť medzinárodný tím. Ten napokon dosiahol uspokojivé výsledky, aj keď niekoľko mesiacov kráčal po falošnej stope.
