Vedecký jazyk v pedagogike mentálne postihnutých: Komplexný pohľad na psychopédiu

Pedagogika mentálne postihnutých, tiež známa ako psychopédia, predstavuje špecifickú a rozsiahlu oblasť špeciálnej pedagogiky. Zameriava sa na teoretické princípy a praktické postupy v oblasti vzdelávania a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych fázach ich života. Vedecký jazyk v tejto disciplíne zohráva zásadnú úlohu pri presnom a efektívnom popise javov, procesov a intervencií. Tento článok sa ponorí do definície tohto vedného odboru, kľúčových pojmov, vekových období, interdisciplinárneho charakteru, cieľov, princípov, diagnostiky, trendov a výziev, ako aj prijímacieho konania na štúdium špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých.

Definícia pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je vedný odbor špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom pedagogiky mentálne postihnutých sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu. Podľa Baja (in Bajo - Vašek, 1994) je psychopédia (pedagogika mentálne postihnutých) vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.

Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku.

Mentálna retardácia: Oligofrénia a demencia

Mentálna retardácia sa delí na oligofréniu (slabomyseľnosť) a demenciu. Oligofrénia je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, teda narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny oligofrénie môžu byť biologicky podmienené, súvisiace s poškodením mozgu, alebo sociálne podmienené, t.j. extrémna výchovná zanedbanosť. Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností, ktorá vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu sa považuje hodnota IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

• Debilita (ľahká mentálna retardácia) s IQ 70-50 - jedinci sú vychovávateľní a vzdelávateľní.
• Imbecilita (stredná mentálna retardácia) s IQ 49-35 - jedinci nie sú vzdelávateľní, iba vychovávateľní.
• Idiocita (ťažká a hlboká mentálna retardácia) s IQ 34-0 - jedinci nie sú vzdelávateľní ani vychovávateľní.

Výchova a vzdelávanie mentálne postihnutých na Slovensku prebieha v osobitných a pomocných školách. Mierna duševná zaostalosť (debilit) s IQ 50-70 znamená, že deti sú vychovávateľné, vzdelávateľné a svojprávne, navštevujú špeciálne školy. Môže mať eretickú formu (nekľud, pohyblivosť). Stredne ťažká duševná zaostalosť (imbecilita) s IQ 35-49 predstavuje výrazné obmedzenie schopnosti človeka. Znakmi sú primitívne myslenie, oneskorená reč, manuálna nezručnosť a agramatická reč s poruchami výslovnosti. Títo jedinci sa pokladajú za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných a obyčajne sú zaradení do ústavov. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základné spoločenské návyky, pričom jedinec je nesamostatný a vyžaduje stálu starostlivosť. Ťažká duševná zaostalosť (idiocia) s IQ 20-34 a hlboká duševná zaostalosť (hlboká idiocia) s IQ menej ako 20 znamenajú, že ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako dvojročné dieťa. Dorozumievajú sa cez neverbálne znaky a posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru, dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny sú genetické, v tehotenstve alebo ožiarením. Autizmus je vrodená neschopnosť nadviazania kontaktu s ostatnými ľuďmi.

Niektoré formy mentálnej retardácie

• Downov syndróm: Porucha 21. páru chromozómov (jeden nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21). Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú i na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15. roku. Radi nadväzujú kontakt, nemajú radi zmenu. Napodobňujú, dajú sa ľahko zlákať na hlúposti.
• Hydrocefalus: Nadmerná produkcia likvoru v mozgových komorách.
• Fenylketonúria: Porucha metabolizmu bielkovín.
• Kreténizmus: Nedostatočná činnosť štítnej žľazy.

Vymedzenie základných pojmov

V kontexte pedagogiky mentálne postihnutých je dôležité rozlišovať medzi pojmami, ktoré sa často používajú:

• Mentálna retardácia (MR): Najširšie označenie ľudí s poruchami intelektu. Je to stav zastaveného, neúplného vývinu, vývinová porucha integrácie.
• Mentálne postihnutie (MP): Zahŕňa viaceré kritériá, najčastejšie etiologické, symptomatologické a kritérium závažnosti (stupeň MP), schopnosť učenia a vzdelávania. Je to najširší a najvšeobecnejší strešný pojem, ktorý označuje všetkých jedincov s IQ pod 85, aj MR a hraničné pásmo. Je to spoločensky akceptovateľnejší pojem. Napríklad: 10-ročné dieťa je na úrovni 2-ročného. Podpriemerný intelekt - IQ pod 70.

Vedecký jazyk a terminológia

Vedecký jazyk v špeciálnej pedagogike slúži ako prostriedok na označovanie javov a procesov. Má dynamickú formu a umožňuje jednotné určovanie kategórií postihnutia. Špeciálnopedagogické javy reprezentujú súčasti vonkajšieho sveta, na ktoré sa špeciálna pedagogika zameriava, ako napríklad postihnutie a narušenie. Špeciálnopedagogický proces zahŕňa základné a cieľavedomé aktivity zamerané na dosiahnutie kvalitatívnych zmien. Dôležitá je terminologická presnosť, aby sa predišlo nejasnostiam a zabezpečila efektívna komunikácia medzi odborníkmi.

• Postihnutie: Relatívne trvalý, ireparabilný stav jednotlivca v kognitívnej, motorickej alebo emocionálnej oblasti, dôsledok anomálneho vývinu. Z etiologického hľadiska je to dôsledok anomálneho vývinu. Vývin môže byť prerušený (neskôr normálny, ale patologickými faktormi sa spomalí alebo preruší), pochybený (orgán sa vyvíja nesprávnym smerom - deviantné poruchy), ustrnulý (pôsobia patologické faktory, že k vývinu orgánu alebo funkcie nedochádza - slepota, hluchota) alebo obmedzený (od začiatku sa orgán vyvíja obmedzene - nedoslýchavosť, slabozrakosť, MR).
• Narušenie: Stav, ktorý sťažuje alebo znemožňuje bežné fungovanie v určitej oblasti (napr. narušená komunikačná schopnosť, výchovná narušenosť, emocionálna narušenosť). Narušená komunikačná schopnosť je narušenie individuálnych podmienených činiteľov, ktoré sťažujú alebo znemožňujú komunikáciu. Môže byť narušená v oblasti sématickej, lexikálnej. Viac pasívne ako aktívne komunikujú.
• Defekt: Trvalý a výrazný nedostatok v integrite alebo fungovaní organizmu. Zo staršej terminológie je to trvalý, výrazný nedostatok alebo chyba integrity, fungovania ľudského organizmu alebo jeho významnej činnosti. Ľahší nedostatok je deficit, porucha alebo narušenie. Anatomický deficit je postihnutie - čokoľvek z tela chýba. Defekty môžu byť v oblasti somatickej (malformácie, zdravotné postihnutia), senzorickej (slepota, tupozrakosť), sluchovej (hluchota, nedoslýchavosť), reči (defekt hovorenej a písanej reči) a v oblasti mentálnych funkcií (demencia, mentálna retardácia) a psychosociálnej (psychopatie, sociopatie). Z hľadiska etiológie rozoznávame defekty vývinové (vrodené, získané) a funkčné (porucha orgánovej funkcie alebo celkových funkcií orgánu).
• Ohrozenie: Dlhodobé nepriaznivé pôsobenie rôznych fyzikálnych, biologických a sociálnych faktorov.
• Hendikep: Relatívne trvalý nepriaznivý stav alebo situácia pre daného jedinca, vyplývajúca z jeho poruchy alebo defektu, ktorý obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, sťažuje jeho uplatnenie v porovnaní s väčšinovou populáciou a sťažuje dosahovanie bežných spoločenských cieľov. Znevýhodnenie je totožné s pojmom hendikep. Znevýhodnený jedinec je hendikepovaný v dôsledku poruchy alebo defektu.
• Norma: Stav, vlastnosť, proces, ktorý sa neodkláňa z priemeru bežných, zaužívaných alebo predpísaných pravidiel.
• Normalita: Stav, skutočnosť, ktorý zodpovedá obvyklosti, úzusom, predpisom, pravidlám, pravidelnosti, očakávaniam. Týka sa psychologickej, somatickej a sociálnej dimenzie človeka.
• Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v psychickej a somatickej oblasti. Používa sa predovšetkým v sexuológii.
• Deformita: Zvyčajne sa označujú somatické odchýlky od normy.
• Kompenzácia: Vyrovnávanie, nahradenie chýbajúceho alebo zníženého výkonu orgánov, funkcie úpravou prípadne aktivizáciou funkcie iných orgánov, funkcií.
• Korekcia: Aktivity, ktoré sú zamerané na nápravu, úpravu chybnej funkcie, orgánu alebo správania sa.
• Resocializácia: Činnosť, pomocou ktorej sa znevýhodnený jedinec zapája do rodinného, sociálneho a pracovného prostredia.
• Rehabilitácia: Činnosť na opätovné dosiahnutie spôsobilosti a socializáciu znevýhodneného jedinca.
• Edukácia: Výchovné, vyučovacie a vzdelávacie aktivity, pomocou ktorých sa znevýhodnený jedinec stáva relatívne vychovaným a vzdelaným.
• Reedukácia: Špeciálnopedagogické aktivity, ktoré sú zamerané na rozvíjanie a úpravu nevyvinutých, chybných, porušených funkcií.

Vekové obdobia v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu. Každé vekové obdobie má svoje špecifiká a vyžaduje si individuálny prístup.

• Ranný vek: V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny. Skúma sa vplyv ranej intervencie ako základného aspektu pre pripravenosť detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami do vzdelávacieho prostredia (Hudecová, Benčič, Hrčová, Magová, 2021).
• Predškolský vek: Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy. Dôležitá je intervencia zameraná na deficity čiastkových funkcií u detí predškolského veku (Magová, Kožík Lehotayová, 2021).
• Školský vek: Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek. Analyzujú sa oblasti reedukácie u žiakov s dysgrafiou (Magová, 2023).
• Adolescencia: V tomto období je dôležité pripraviť mladého človeka na dospelý život, rozvíjať jeho samostatnosť a sebaúctu.
• Dospelosť: Cieľom je umožniť človeku s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti, nájsť si prácu a žiť nezávislý život.

Interdisciplinárny charakter pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

• Pedagogika a špeciálna pedagogika: Poskytujú teoretický základ pre edukáciu a výchovu osôb s mentálnym postihnutím.
• Psychológia: Pomáha pochopiť kognitívne, emocionálne a sociálne procesy u osôb s mentálnym postihnutím.
• Sociológia: Poskytuje informácie o sociálnom kontexte, v ktorom žijú osoby s mentálnym postihnutím.
• Biológia a medicína: Pomáhajú pochopiť príčiny a prejavy mentálneho postihnutia.

Absolvent je schopný sledovať nové poznatky v rýchlo sa rozvíjajúcich špecializáciách Špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých, medicíne, biologických psychologických, sociálnych, legislatívnych a právnych vedách vo vzťahu k jednotlivcom s mentálnym postihnutím.

Ciele a princípy pedagogiky mentálne postihnutých

Cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s mentálnym postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti.

Medzi základné princípy patria:

• Princíp individualizácie: Zohľadňovanie individuálnych potrieb a schopností každého jedinca.
• Princíp komplexnosti: Zameranie sa na rozvoj všetkých oblastí osobnosti (kognitívnej, emocionálnej, sociálnej, motorickej).
• Princíp integrácie: Snaha o zapojenie osôb s mentálnym postihnutím do bežného života spoločnosti.
• Princíp partnerstva: Spolupráca s rodinou a ďalšími odborníkmi pri zabezpečovaní optimálnej starostlivosti.

Psychopedická diagnostika

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie. Diagnostický proces má dynamický, kontinuálny charakter a pozostáva z troch fáz:

• Vstupné diagnostické vyšetrenie: Komplexné poznanie príčin a charakteru hendikepu, spoznanie osobnosti.
• Priebežné diagnostické vyšetrenia: Priebežné vyšetrenia, pozorovania a hodnotenia výsledkov efektivity metód z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho.
• Záverečné diagnostické hodnotenie: Posúdenie efektivity práce a dosiahnutie stanovených cieľov.

Medzi základné diagnostické metódy patria klinické metódy (pozorovanie, rozhovor, rodinná anamnéza, osobná anamnéza, analýza produktov činnosti, katamnéza) a testové metódy (testy inteligencie, testy psychických vlastností, testy osobnosti). Používajú sa štandardizované testy a škály na meranie intelektových funkcií a adaptívneho správania.

Trendy a výzvy v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa neustále vyvíja a reaguje na nové poznatky a spoločenské trendy. Medzi aktuálne trendy patrí:

• Inklúzia: Snaha o integráciu osôb s mentálnym postihnutím do bežných škôl a spoločnosti.
• Podpora samostatného života: Umožnenie osobám s mentálnym postihnutím žiť plnohodnotný a nezávislý život.
• Využívanie moderných technológií: Používanie počítačov, tabletov a iných technológií na podporu edukácie a (re)habilitácie.
• Dôraz na kvalitu života: Zameriavanie sa na zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím v rôznych oblastiach, ako je zdravie, vzdelávanie, práca a voľný čas.

Pedagogika mentálne postihnutých čelí aj rôznym výzvam, ako napríklad:

• Nedostatok kvalifikovaných odborníkov: Je potrebný väčší počet špeciálnych pedagógov, psychológov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú osobám s mentálnym postihnutím.
• Nedostatočné financovanie: Je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie pre vzdelávanie, (re)habilitáciu a podporu osôb s mentálnym postihnutím.
• Prekonávanie predsudkov: Je potrebné bojovať proti predsudkom a stereotypom, ktoré sa týkajú osôb s mentálnym postihnutím.
• Zabezpečenie rovnoprávnosti: Je potrebné zabezpečiť, aby osoby s mentálnym postihnutím mali rovnaké práva a možnosti ako ostatní občania.

Špeciálna pedagogika v porovnaní s inými krajinami

Terminológia a prístupy v špeciálnej pedagogike sa môžu líšiť v závislosti od krajiny. Napríklad, v Poľsku sa používa termín "špeciálna pedagogika" (Špeciálna pedagogika v PL), v Nemecku "Sonderpädagogik" (Sonderpädagogik v NSR), v Rusku a Bulharsku "defektológia" (defektológia v Rusku a Bulharsku). Na Slovensku a v Českej republike sa používa termín "špeciálna pedagogika". Rozdiely v terminológii odrážajú historický vývoj a kultúrne špecifiká jednotlivých krajín.

Vzdelávanie špeciálnych pedagógov

Kvalitné vzdelávanie špeciálnych pedagógov je kľúčové pre zabezpečenie efektívnej podpory jednotlivcov s mentálnym postihnutím. Štúdium špeciálnej pedagogiky zahŕňa teoretické vedomosti, praktické zručnosti a skúsenosti.

Obsah štúdia

Absolventi odboru Špeciálna pedagogika získavajú teoretické vedomosti z rôznych oblastí, vrátane:

• Špeciálnej pedagogiky mentálne postihnutých
• Špeciálnej teórie vyučovania
• Špeciálnych metodík jednotlivých predmetov
• Ďalších participujúcich disciplín nevyhnutných ku kvalitnému vyučovaniu jednotlivcov s mentálnym postihnutím

Študijný program je zostavený tak, aby zabezpečil komplexnú odbornú, metodologickú a metodickú prípravu budúcich špeciálnych pedagógov - učiteľov pre špeciálne základné školy so zameraním na jednotlivcov s mentálnym postihnutím, mentálnym a viacnásobným postihnutím. Štúdium špeciálnej pedagogiky sa delí na rôzne vedomostné jadrá, ktoré pokrývajú širokú škálu tém. Nosné témy jadra poznatkov zahŕňajú: Špeciálnu pedagogiku, Špeciálnu pedagogiku mentálne postihnutých, Špeciálnu teóriu vyučovania, Špeciálne metodiky jednotlivých predmetov. Odporúča sa, aby tieto poznatky tvorili aspoň ½ kreditov študijného programu. Štúdium končí štátnou skúškou, ktorej súčasťou je aj obhajoba magisterskej práce so zameraním na odbornú špeciálno-pedagogickú problematiku.

Praktické zručnosti

Praktické schopnosti a zručnosti absolventov špeciálnej pedagogiky zahŕňajú:

• Diagnostické a hodnotiace zručnosti
• Plánovanie a realizácia intervencií
• Komunikácia s rodičmi a odborníkmi
• Spolupráca s rodinou

Súčasťou štúdia je aj špeciálno-pedagogická prax študentov priamo v teréne. V praxi je dôležité, aby špeciálni pedagógovia ovládali vedecký jazyk a dokázali ho efektívne využívať pri svojej práci. Vedecký jazyk sa prejavuje aj v konkrétnych situáciách, napríklad pri tvorbe individuálnych vzdelávacích programov (IVP). IVP sú dokumenty, ktoré detailne popisujú špeciálne edukačné potreby žiaka a navrhujú konkrétne stratégie a metódy na ich uspokojenie. Pri tvorbe IVP sa používa presný a odborný jazyk, ktorý umožňuje efektívnu komunikáciu medzi všetkými zúčastnenými stranami (učiteľ, rodič, odborník). Ďalším príkladom je používanie štandardizovaných testov na diagnostiku mentálneho postihnutia. Tieto testy majú presne definované postupy a normy, ktoré umožňujú objektívne a spoľahlivé meranie intelektových funkcií. Výsledky testov sú interpretované v súlade s vedeckými poznatkami a používajú sa na plánovanie intervencií.

Možnosti uplatnenia absolventov

Absolventi špeciálnej pedagogiky sa môžu uplatniť v rôznych oblastiach, ako sú:

• Špeciálne základné školy
• Výchovné zariadenia
• Poradenské centrá
• Zariadenia sociálnych služieb
• Liečebno-pedagogické zariadenia
• Mimovládne organizácie

Absolvent je schopný sledovať nové poznatky v rýchlo sa rozvíjajúcich špecializáciách Špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých, medicíne, biologických psychologických, sociálnych, legislatívnych a právnych vedách vo vzťahu k jednotlivcom s mentálnym postihnutím. V priebehu štúdia získa najdôležitejšie vedomosti, schopnosti, spôsobilosti a zručnosti potrebné pre výučbu v špeciálnych základných školách. S týmito vedomosťami dokáže aktívne pracovať a využívať ich. Je spôsobilý celoživotne si rozširovať vedomosti, spôsobilosti a zručnosti vo svojej špecializácii.

Prijímacie konanie na štúdium špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých

Ústny prijímací pohovor sa koná pre uchádzačov v študijnom programe Špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých, ktorí mali celkové hodnotenie na štátnej záverečnej skúške na bakalárskom stupni štúdia D alebo E. Je zameraný na prehľad zo špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých v rozsahu téz záverečných skúšok bakalárskeho štúdia. Termíny prijímacích pohovorov sú stanovené pre jednotlivé študijné programy.

V prípade študijných programov, kde je podmienkou absolvovanie talentovej skúšky (učiteľstvo hudobnej výchovy, učiteľstvo hudobného umenia, učiteľstvo výtvarnej výchovy), sa vyžadujú špecifické schopnosti a znalosti. Napríklad talentová skúška z hudobnej výchovy sa skladá z praktickej časti a pohovoru s uchádzačom, pričom sa požadujú schopnosti a znalosti minimálne na úrovni bakalárskeho štúdia. Talentová skúška z výtvarnej výchovy pozostáva z dvoch častí: teoretickej (dejiny umenia) a praktickej (aktívna tvorivá práca v ateliéroch).

Elektronická prihláška nadobudne platnosť až po zaslaní vygenerovanej el. prihlášky a dokladu o zaplatení poplatku. Bez dokladu o zaplatení nebude prihláška zaregistrovaná. Poplatok za prijímacie konanie sa nevracia. Pokiaľ zahraničný uchádzač v rámci maturity neabsolvoval skúšku zo slovenského jazyka, je povinný preukázať znalosť slovenského jazyka min. na úrovni A2 certifikátom alebo potvrdením o absolvovaní kurzu slovenského jazyka. Certifikát alebo potvrdenie o jazykovej úrovni by mali byť vydané slovenskou jazykovou školou, ktorá je zapísaná v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, alebo vysokou školou v Slovenskej republike, ktorá organizuje alebo uskutočňuje jazykovú alebo odbornú prípravu k štúdiu na vysokej škole. Maturitné vysvedčenie, certifikát alebo potvrdenie uchádzač predkladá PF KU do dátumu doručenia rozhodnutia o prijatí na štúdium, prípadne ako súčasť prihlášky na štúdium PF KU. Potvrdenie o registrácii prihlášky a informácie o ďalšom procese v prijímacom konaní budú zaslané uchádzačom písomnou formou.

tags: #vedecky #jazyk #v #pedagogike #mentalne #postihbnutych