Pracovnoprávna regulácia na Slovensku by mala vychádzať zo základného determinant - pracovnej dôstojnosti človeka. Skúsenosti z prostredia slovenského trhu práce však naznačujú, že sa postupne vytvára významný kontrast medzi deklarovaným a skutočným stavom. Fenomény ako nútená živnosť a zneužívanie prác na dohodu sa v posledných rokoch prejavujú stále častejšie, čo dokazujú aj štatistiky zo Sociálnej poisťovne o počte dohodárov a živnostníkov. Z uvedeného dôvodu je z pohľadu zamestnanca výhodnejšie zamestnanie sa formou klasického pracovného pomeru. Zamestnanec v pracovnom pomere má totiž zákonný nárok na rôzne sociálne benefity, akými sú napr. stravné, materská a rodičovská dovolenka či nárok na zabezpečenie vzdelávania a ďalšieho vzdelávania. Zákonník práce taktiež definuje podmienky odmeňovania zamestnanca pracujúceho v pracovnom pomere, príplatky za víkendovú prácu, nárok na dovolenku, pracovné cesty a prestávky v práci. Na rozdiel od živnostníkov, ktorí za škody ručia celým svojím majetkom, ručenie zamestnanca pracujúceho na základe pracovného pomeru je obmedzené.
Pri ukončení pracovného pomeru, či už zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, vznikajú zamestnancom určité nároky. Ide v prvom rade o odstupné a odchodné, ale aj o nárok na výplatu mzdy. V prípade, ak zamestnanec v dobe ukončenia pracovného pomeru nemal vyčerpanú dovolenku za daný kalendárny rok, vzniká mu nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Zákonník práce dáva minimálne nároky zamestnanca pri obmedzeniach po skončení pracovného pomeru.
Nárok na odchodné pri skončení pracovného pomeru
Odchodné upravuje ust. § 76a Zákonníka práce. Ide o zákonný nárok zamestnanca na najmenej jednomesačné odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok (pri splnení osobitných podmienok). Pri odchodnom sa používa priemerný mesačný zárobok počítaný podľa pravidiel priemerného zárobku v Zákonníku práce.
Kedy vzniká nárok na odchodné?
Zamestnancovi patrí odchodné podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, ak ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. Podstatné je, že nárok na odchodné vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku. Ak máte viacero zamestnávateľov, rozhodujúci je ten pracovný pomer, ktorý skončí ako prvý po priznaní dôchodku. Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatníte neskôr, ak už predtým skončíte iný pracovný pomer.
V prípade, ak zamestnanec požiadal o starobný dôchodok do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru, spĺňa podmienky uvedené v zákone. Aj keď vo chvíli skončenia pracovného pomeru ešte nemal rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku, podstatné je, že do 10 dní od skončenia pracovného pomeru podal o dôchodok žiadosť. Teda zamestnanec má na odchodné nárok v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce.
Výpočet odchodného
Výška odchodného sa určuje z priemerného zárobku. Priemerný mesačný zárobok sa počíta podľa pravidiel uvedených v Zákonníku práce (§ 134 ods. 4 ZP). Technicky sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a ak treba mesačný, prepočíta sa cez priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa Vášho týždenného pracovného času.
Odchodné pri predčasnom starobnom dôchodku
V prípade predčasného starobného dôchodku máte nárok na odchodné, ak splníte podmienky uvedené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Jednomesačné odchodné je len minimálny zákonný nárok, ale zamestnávateľ Vám môže vyplatiť aj viac.
Ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom nad 65 rokov
Novela Zákonníka práce, účinná od 1.1.2022, priniesla možnosť zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so zamestnancom nad 65 rokov, ktorému zároveň vznikol aj nárok na starobný dôchodok. Toto ustanovenie (§ 63 ods. 1 Zákonníka práce) však bolo pozastavené rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky. V súčasnosti sa teda toto ustanovenie neuplatňuje.
Ak by Vám zamestnávateľ dal výpoveď podľa tohto ustanovenia (pred jeho pozastavením), prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom Vám bola výpoveď doručená, by Vám začala plynúť výpovedná doba. Základná dĺžka výpovednej doby je 1 mesiac. Ak ste však pre zamestnávateľa odpracovali viac ako 1 rok, výpovedná doba je 2 mesiace.
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku za splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrilo odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru. Použité slovíčko „najmenej“ v danom ustanovení zákona znamenalo, že zamestnávateľ mohol dať takémuto zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrilo zo zákona.
Pracovné právo: Vysvetlenie neoprávneného prepustenia a pracovných práv
Osobitné situácie pri ukončení pracovného pomeru
Pracovný pomer a zvýšenie kvalifikácie
Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom. Zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.
Občan so zdravotným postihnutím
Zamestnávateľ, ktorý v zmysle organizačnej zmeny resp. z iného dôvodu chce skončiť pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, je povinný požiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce alebo § 77 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. Predchádzajúci súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok a v prípadoch podľa § 63 ods. 1 písm. f) alebo písm. g) Zákonníka práce.
tags: #ukoncenie #pracovneho #pomeru #valorizacia #dochodku