Učebná osnova základnej starostlivosti o verejnú zeleň

Verejná zeleň je neoddeliteľnou súčasťou života človeka v meste a je súhrnom všetkých voľne rastúcich a verejne prístupných zelených rastlín - stromy, kry, trávniky, záhony, ktoré slúžia verejnosti bez obmedzenia v parkoch, na námestiach a v uliciach. Stromy, kvety, tráva, kry, ale aj parky tvoria neoddeliteľnú súčasť života človeka v meste. Vhodne dopĺňajú architektúru zastavaných plôch, dokážu pozitívne pôsobiť a zároveň vytvárajú priestor pre kultúrno-rekreačné vyžitie. Je dôležitým a nenahraditeľným architektonickým a krajinným prvkom s veľmi významnými ekologickými funkciami. Vytvára estetické, ale najmä príjemné prostredie pre kvalitný život obyvateľov jednotlivých miest.

Vzdelávacia oblasť starostlivosti o verejnú zeleň má za cieľ pripraviť žiakov na to, aby sa prejavovali ako samostatné, slobodné a zodpovedné osobnosti, uplatňovali svoje práva a napĺňali svoje povinnosti. Žiakov vedie k vnímavosti voči sebe aj voči druhým a krajine a má sa rozvíjať a napĺňať v celej vzdelávacej oblasti a vo všetkých jej predmetoch. Etické, morálne a hodnotové témy by mali byť dokonca súčasťou étosu školy a mali by byť integrované vo všetkých vzdelávacích oblastiach.

Význam a ochrana verejnej zelene

Zeleň nie je len estetická vec - ovplyvňuje mikroklímu, životné prostredie, biodiverzitu, zdravie aj náladu v uliciach. Ochrana drevín pred priamym alebo nepriamym poškodením najmä pri stavebných činnostiach má taktiež veľký význam z hľadiska časového horizontu vývoja drevín. Vzhľadom na rastúci dôraz na bezpečnostnú, sociálnu a ekologickú funkčnosť zelene v meste je práve maximalizácia životnosti a zdravia drevín kľúčová pre plné využitie jej benefitov. Ochranou životného prostredia, jeho zveľaďovaním a skrášľovaním pomáhame nielen krajine, v ktorej žijeme, ale i sebe. Ochrana verejnej zelene na Slovensku je primárne upravená zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Tento zákon definuje zeleň ako súčasť ochrany prírody, upravuje výruby a údržbu.

Manuál ochrany a údržby zelene

Manuál ochrany a údržby zelene v meste slúži pre správne hodnotenie stavu drevín a plôch zelene, povýsadbovej starostlivosti a predovšetkým zabezpečenia ochrany vysadených, ale aj jestvujúcich drevín. Cieľom je v prvom rade definovať parametre a postupy hodnotenia stavu stromov rastúcich mimo lesa. Správnymi typmi a technikami zásahov, realizovanými prevažne na stromoch rastúcich mimo lesa, sa predlžuje ich životnosť, udržuje alebo zlepšuje zdravotný stav a zvyšuje prevádzková bezpečnosť. Ako súčasť Manuálu verejných priestorov tento dokument nadväzuje na dokument Princípy a štandardy zelene v meste, ktorý slúži ako pomôcka pri navrhovaní zelene z hľadiska ekologických benefitov, bezpečnosti, priestorových možností či správnej praxe zakladania zelene tak, aby sa zabezpečila perspektívna budúcnosť vysadených drevín. Identifikovaním drevín potenciálne ovplyvnených stavebnou činnosťou a charakterizovaním ochranných opatrení a technologických a pestovateľských postupov pri údržbe drevín tento dokument adresuje širokú škálu situácií, ktoré boli identifikované ako kľúčové pre zdravú zeleň v meste.

Údržba zelene v praxi

Mestská časť zabezpečuje starostlivosť o zeleň pri komunikáciách III. a IV. triedy. V rámci územia sa zároveň nachádza veľké množstvo parkov, záhrad a areálov základných či materských škôl, ako aj dve zariadenia pre seniorov. Oddelenie služieb zabezpečuje v rámci schváleného rozpočtu starostlivosť o verejnú zeleň na území mesta Hnúšťa a v jeho mestských častiach. Údržba stromov a kríkov v Starom Meste sa riadi odbornými zásadami. V roku 2022 mestská časť zaviedla Dokument starostlivosti o dreviny, ktorý slúži ako základ pre systematickú prácu. Každý zásah zohľadňuje bezpečnosť, vitalitu drevín a spätnú väzbu od obyvateľov. Okrem stromov sa venujeme aj kríkom - tie tvarujeme, zmladzujeme a odstraňujeme suché časti. Pri stromoch vykonávame presvetlenie korún, ale aj zdravotné, bezpečnostné a výchovné rezy, upravujeme stromy rastúce do fasád alebo verejného osvetlenia, vykonávame ťahové skúšky stromov a veľa ďalších zásahov. Robíme všetko pre zabezpečenie zdravého, estetického a environmentálne vhodného prostredia pre život v Starom Meste. Popri údržbe každoročne vysádzame nové rastliny, aby bolo Staré Mesto krajšie a zelenšie.

Príklad údržby zelene v Starom Meste v roku 2024

Plán kosenia v období apríl - október 2026 je orientačný. V prípade nepriaznivého počasia sa môžu jednotlivé lokality časovo posúvať alebo meniť.

Nahlasovanie podnetov a konania

Najjednoduchší spôsob je prezrieť si interaktívne mapy zelene. Mestská časť aj magistrát majú svoje vlastné - tie vám ukážu, o aký strom sa jedná aj aká je jeho perspektíva. Staromestská mapa zároveň umožňuje priamo cez mapu nahlásiť podnet, ak ide o drevinu v našej správe. Mestská časť je aj orgánom ochrany prírody a posudzuje žiadosti o výrub stromov na svojom území. Prehľad prebiehajúcich konaní si môžete pozrieť v našej interaktívnej mape konaní. Ak ide o inú plochu alebo si nie ste istí, pokojne nám napíšte - my podnet preveríme, zistíme príslušnosť podnetu a usmerníme vás. Dôležité je pripojiť adresu, fotku a stručný popis, čo si situácia vyžaduje. Zeleň na Námestí SNP rieši magistrát, vnútroblok na Grösslingovej zase mestská časť. Školské areály máme v správe my, ale niektoré pozemky patria súkromníkom či developerom. Ak si nie ste istí, netrápte sa - každý podnet má svoj význam. Vďaka nemu sa o probléme dozvieme, vieme ho preveriť a nasmerovať vás ohľadom riešenia. Náš nový systém nám pomáha práve v tom, aby sme nič nezanedbali. Vaše podnety, pozorovania a návrhy majú reálny vplyv na to, ako sa o zeleň staráme. Ďakujeme, že nám ich posielate. Potvrdenie záujmu byť účastníkom v konkrétnom správnom konaní je potrebné doručiť, buď písomne na adresu MsÚ Martin, Vajanského námestie 1, 036 49 Martin, oddelenie životného prostredia a komunálnych služieb, alebo elektronicky na adresu Mgr. Zhodnocovanie stavebného odpadu 24.12.2025.

Charakteristika vzdelávacej oblasti

Vzdelávacia oblasť sa zameriava na komplexný rozvoj žiaka, pričom integruje rôzne aspekty spoločenského, environmentálneho a osobnostného rastu. Cieľom je nielen odovzdávať vedomosti, ale aj formovať kritické myslenie, empatiu a zodpovedný prístup k svetu. Celá vzdelávacia oblasť má spolu 10 hlavných cieľov, z ktorých je jeden určených práve na participáciu. Ciele sa vzájomne prepájajú a prelínajú, nemožno ich vnímať izolovane. Všetko, čo spomínate, je v štandardoch priamo zahrnuté a skutočne chceme, aby to bolo dôležitou súčasťou vzdelávania na ZŠ. Verím, že činnosti, ktoré moje slová potvrdzujú, nájdete uvedené v obsahovom štandarde, ktorý je relatívne detailný a jasný.

Integrácia etických a morálnych hodnôt

Etické, morálne a hodnotové témy sú neoddeliteľnou súčasťou učebnej osnovy. Rozvíjajú sa nielen v rámci konkrétnych predmetov, ale aj v celkovom étose školy. Téma emócií, šikana, spôsoby ako jej predchádzať a brániť sa (aj v online prostredí) sú integrálnou súčasťou vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť a bude možné im venovať aj celé tematické dni. Cieľom je pripraviť žiakov, aby sa prejavovali ako samostatné, slobodné a zodpovedné osobnosti, uplatňovali svoje práva a napĺňali svoje povinnosti. Žiakov vedie k vnímavosti voči sebe aj voči druhým a krajine.

Prepojenie s reálnym svetom

Učebná osnova sa snaží o prepojenie s reálnym svetom prostredníctvom prípadových štúdií, simulácií a praktických aktivít. Žiaci skúmajú a posudzujú vzájomné prepojenia vo svete, učia sa vnímať komplexnosť problémov a hľadať argumentačne podložené riešenia. V tejto vzdelávacej oblasti (Človek a spoločnosť) sa dá rozvíjať aj na geografii cez rôzne vhodne zvolené prípadové štúdie, cez skúmanie a posudzovanie vzájomného prepojenia vo svete. Simuluje sa rozhodovací proces na vybranom príklade (napr. stavba lyžiarskeho strediska, obchvatu, nákupné centra), kde žiaci zvažujú pre a proti, učia sa vnímať svet v jeho komplexnosti. Uvedomujú si, že na každý "problém" môže existovať viacero pohľadov, na základe dát dospievajú k určitému záveru, ktorý vedia odprezentovať a vhodne vyargumentovať. Dejepis nie je len o naučení sa faktov a udalostí v chronologickom poradí, ale aj o morálnom posúdení vybraných historických udalostí, osôb a pod.

Rozvoj osobnosti a kritického myslenia

Dôraz sa kladie na rozvoj osobnosti žiaka, jeho schopnosti zaujať kritický postoj a reagovať na okolnosti reálneho života. Okrem inteligenčného kvocientu IQ sa teda rozvíja aj emočná inteligencia EQ, ktorá je žiaľ často podceňovaná, resp. zanedbaná. V Dánsku majú v školskom systéme zaradenú aj hodinu empatie, kde žiaci v menších skupinách hovoria o svojich pocitoch a potrebách, učia sa porozumieť sebe, emóciám, vzťahom s ostatnými. Je ale potrebné, aby boli spomenuté zručnosti žiakom odovzdávané kompetentnými odborníkmi.

Využitie rôznych metód vyučovania

Okrem tradičných metód sa odporúča využívať aj iné spôsoby vyučovania, ako napríklad návštevy divadelných predstavení, ktoré môžu zásadným spôsobom uľahčiť vzdelávanie pedagógom. Práve tieto žánre môžu zásadným spôsobom uľahčiť vzdelávanie pedagógom a pomôcť pochopeniu najmä vecí, ktoré absolútne nemohli zažiť. Máme s tým skvelé skúsenosti a vynikajúce referencie od pedagógov, ktorí sa "odhodlali" - často napriek viacerým prekážkam zo strany vzdelávacích štandardov (nie je to zaradené, tak je problém podujať sa na to, hoci by veľmi chceli, ale je veľa nariadeného, čo musia a tak sa návšteva divadla odsúva na posledné miesto v prioritách) či nechuti zo strany vedenia školy (najmä ak riaditeľom nie je slovenčinár či dejepisár) navštíviť divadlo so žiakmi a pomôcť tak pochopeniu najmä vecí, ktoré absolútne nemohli zažiť. Napríklad naše divadlo pripravilo skvelé inscenácie, ktoré mapujú históriu vzniku ČSR a jeho dejiny naväzujúce na životopisy M.R.Štefánika a A.Dubčeka. Predstaveniam predchádza seminár (kľúč k predstaveniu) a tiež výstava.

Komponenty vzdelávacej oblasti

Učebná osnova starostlivosti o verejnú zeleň integruje rôzne komponenty, ktoré sa navzájom dopĺňajú a prelínajú:

• Človek: Formovanie osobnosti žiaka v psychologickom zmysle, rozvíjanie schopnosti zaujať kritický postoj a reagovať na ne. Žiak sa v tejto oblasti adekvátne svojmu veku (cykly) učí nielen hodnotiť situáciu, v ktorej sa nachádza, ale aj ju vyhodnotiť a rozhodnúť sa. Robí tak na základe toho, čo sa naučil vďaka skúsenosti, ktorú mu poskytujú dejiny; vďaka globalizácii, ktorú mu poskytujú politické a fyzické geografické poznatky; vďaka vedomostiam z občianskeho, trestného a práva; vďaka základným psychologickým poznatkom; vďaka základom z náboženstva, etiky, filozofie, sociológie, atď. Táto tretia kategória (človek) v sebe koreluje aj formovanie osobnosti žiaka v psychologickom zmysle.
• Spoločnosť: Komponent kurikula by mal v sebe zahrňovať humanistický princíp. Teda aj tú oblasť spoločnosti, ktorá kumuluje význam práv a povinností občana vo vzťahu k spoločnosti, štátu a právu. Tiež oblasť charity a sociálnej pomoci, oblasť sociálnej gramotnosti (tu chápem ako orientáciu v štátnych, právnych, občianskych dokumentoch, praktickú manipuláciu s formulármi v oblasti byrokracie). Žiak v rámci tohto komponentu získava kompetencie ako prakticky žiť v spoločnosti. Učí sa o tom, čo si od neho žiada spoločnosť a naopak, čo môže od spoločnosti vyžadovať on. Obsahový štandard mu umožňuje vzdelať sa aj v práve, legislatíve, sociológii, sociálnej práci, komunikácii (aj písomnej), a i. Ak je tam aj odvolávka na princípy (trvalo) udržateľného života, mali by byť v rovnováhe jeho tri základné piliere - sociálny, ekonomický aj environmentálny. A ďalej: rovnako by sme mali reflektovať význam základov trhového hospodárstva, ako aj alternatívnych ekonomických systémov (aspoň na úrovni zmienky o ich existencii).
• Priestor: Umožňuje porozumieť geografickým, historickým, kultúrnym, náboženským, hospodárskym a politickým špecifikám ľudského spoločenstva v rôznych častiach sveta, čo vedie k rešpektu a ohľaduplnosti voči iným ľuďom, ich kultúram a duchovným hodnotám. Ešte na konci roka 2021 sme (ekopedagogická verejnosť) komunikovali a odôvodňovali potrebu do vety - citujem: "Umožňuje porozumieť geografickým, historickým, kultúrnym, náboženským, hospodárskym a politickým špecifikám ľudského spoločenstva v rôznych častiach sveta, čo vedie k rešpektu a ohľaduplnosti voči iným ľuďom, ich kultúram a duchovným hodnotám." pridať aj rozmer environmentálnych špecifík. Vo verzii charakteristiky VO z prelomu rokov 2021/22 bol tento aspekt doplnený, v tejto predloženej verzii už zasa chýba. Pritom sú environmentálne špecifiká ľudského spoločenstva sú v rôznych častiach sveta rôzne a ich význam v súvislosti s globálnymi environmentálnymi problémami významne rastú a je treba ich chápať ako príčiny napríklad environmentálnej migrácie a s tým spojených spoločenských problémov súčasného sveta.

Otázky a výzvy pri implementácii učebnej osnovy

Pri implementácii učebnej osnovy je potrebné zvážiť niektoré otázky a výzvy:

• Rozmanitosť: Rozmanitosť sama o sebe nie je hodnota, existuje rôznosť a rozmanitosť, ktorá nie je pozitívna a nie je možné si k nej budovať pozitívny postoj. Sú ľudia, ktorí sú či už kultúrne alebo ľudsky negatívne rozmanití, nič na tom nezmení, že je to dôsledok zlých pravidiel niektorej civilizácie, či zanedbanej výchovy, a k týmto prvkom ľudskej rozmanitosti si nie je potrebné vytvárať pozitívny postoj. Pozitívny postoj je možné si vytvoriť iba k tej časti rozmanitosti, ktorá je pozitívna, prípadne ktorá vzhľadom k celku predstavuje pozitívum. Preto navrhujeme vyjasniť tento pojem, aby sme hovorili exaktne. Samotná veta "Žiaci takto spoznávajú medziľudské vzťahy, budujú si pozitívny postoj k ľudskej rozmanitosti a vnímajú jej prínos" nie je dostatočne konkrétna. Aká ľudská rozmanitosť? Zrejme autor chcel poukázať na to, že každý je rôzny (vzhľad, črty osobnosti atď.), čo mi z tejto zvláštne napísanej vety vôbec nevyplýva.
• Tematické dni: Myšlienka tematických dní nie je zlá, no je nesmierne dôležité zvážiť nasledovné: Dieťa nie je od prvej triedy vedené k vyjadrovaniu seba samého - spoznávanie, vyjadrovanie a regulácia vlastných emócií, komunikácii s druhými, zvládanie konfliktných, ohrozujúcich a záťažových situácii a pod. To isté dieťa sa v niektorom momente svojho štúdia dostane do situácie, že má zrazu (v nejaký tematický deň na to určený) vyjadrovať svoje vnútro pred ostatnými. Najmä u starších detí sú tieto situácie kontraproduktívne a deti sa môžu ešte viac uzatvárať do seba. Hrozbou je, že tematické dni môžu skončiť ako besedy, ktoré nespĺňajú efekt, o ktorom sa tu rozprávame. V závislosti od atmosféry v konkrétnej triede, v samotnej škole môžu byť tieto tematické dni viac alebo menej užitočné (hoc myšlienka nie je zlá), no môžu sa javiť aj ako nepostačujúce. Deti by od prvej triedy mali mať možnosť min. jedenkrát za mesiac učiť sa „byť sebou a v pozitívnom vzťahu so svojím okolím“ a tieto hodiny by mal viesť odborník.

tags: #ucebna #osnova #zakladna #starostlivost #o #verejnu