Stravné pri pracovných cestách: Komplexný sprievodca legislatívou a pravidlami

Každý zamestnanec, ktorý sa vydáva na pracovnú cestu, má podľa platnej legislatívy nárok na finančnú kompenzáciu za stravovanie. Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste je náhrada, na ktorú má zamestnanec nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Zmyslom tohto príspevku je pokryť náklady na stravu, ktoré by za bežných okolností nemuseli vzniknúť. Preto je dôležité vedieť, kedy a za akých podmienok zamestnanec získa nárok na túto formu náhrady a v akej výške mu bude poskytnutá.

Nárok na stravné pri tuzemských pracovných cestách

Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni.

Vo všeobecnosti je rozhodujúce, či je zamestnanec na pracovnej ceste kratšie alebo dlhšie ako päť hodín, pretože práve od toho sa odvíja nárok na konkrétnu sumu. Na to, aby zamestnanec mohol dostať stravné pri jednodennej pracovnej ceste, je potrebné, aby jeho pracovná cesta trvala minimálne päť hodín, no nie viac ako dvanásť hodín. V prípade, že čas strávený mimo pracoviska presahuje tieto intervaly, zaraďuje sa do kategórií, ktoré platia pre viacdňové cesty alebo pre cestu dlhšiu ako dvanásť hodín.

Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Ak zamestnanec vykoná počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne.

Výška stravného a jej určenie

Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje. Stravné slúži zamestnancovi na zabezpečenie si teplého jedla. Výška stravného sa odvíja od zákonom stanovenej sumy, ktorú štát v určitých intervaloch aktualizuje. Stravné pri jednodennej pracovnej ceste je tak výsledkom legislatívneho procesu, počas ktorého sa zohľadňujú najmä priemerné výdavky na jedno hlavné jedlo. Legislatíva, ktorá upravuje stravné pri jednodennej pracovnej ceste, prechádza z času na čas úpravami, aby reflektovala zmeny v cenách jedál či v ekonomických podmienkach.

Na základe údajov Štatistického úradu SR bola za mesiac september 2025 splnená podmienka zakladajúca zvýšenie súm stravného. Zvýšené sumy stravného určené podľa § 8 ods. 1 zákona o cestovných náhradách sa uplatňujú od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola splnená podmienka na ich zvýšenie. Ak sa jednodenná pracovná cesta predĺži nad dvanásť hodín, zamestnanec môže prejsť do iného časového pásma, pre ktoré už platí vyššie stravné.

Zvýšením sumy stravného pre časové pásmo 5 až 12 h sa vo väzbe na ustanovenie § 5 ods. 3 zákona o cestovných náhradách zvýšila maximálna hranica nenárokového stravného. Nenárokové stravné môže zamestnávateľ poskytnúť v prípade, že tuzemská pracovná cesta zamestnanca netrvá 5 h a viac (t. j. nie je splnená základná podmienka pre poskytovanie nárokového stravného podľa § 5 ods. 1) a zamestnávateľ neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom. Spravidla ide o situáciu, keď zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu v obvyklom čase obeda, raňajok, či večere, čím zamestnancovi znemožní stravovať sa zvyčajným spôsobom.

Krátne stravného pri bezplatnom stravovaní

Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu. Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera.

Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie znamená zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (napr. zabezpečenie len obeda, len večere, raňajok a obeda a pod.). Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie.

Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín. Kráti sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa podľa času trvania tuzemskej pracovnej cesty.

• Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %.
• Za bezplatne zabezpečený obed o 40 %.
• Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %.

Vo väzbe na vypočítanú nominálnu (menovitú) mieru krátenia stravného za bezplatne poskytnuté raňajky, bezplatne poskytnutý obed a za bezplatne poskytnutú večeru je potrebné upozorniť na to, že sa nezaokrúhľuje vypočítaná nominálna (menovitá) miera krátenia, ale podľa § 5 ods. 10 zákona o cestovných náhradách sa zaokrúhľuje až vypočítané, určené stravné, a to na najbližší eurocent nahor. Týmto spôsobom sa zaokrúhľuje stravné za každý kalendárny deň samostatne, nezaokrúhľuje sa stravné za pracovnú cestu ako celok.

Určené stravné = nárok na stravné pre dané časové pásmo v rámci kalendárneho dňa - vypočítaná miera krátenia za bezplatne zabezpečené jedlo (raňajky, obed, večera) bez zaokrúhlenia.

Ak má zamestnanec so zamestnávateľom dohodnuté iné podmienky poskytovania stravného, nominálna hodnota krátenia za raňajky, obed a večeru sa vypočíta z najvyššie dohodnutej sumy stravného medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Vypočítaná miera krátenia sa nezaokrúhľuje. Zaokrúhľuje sa až vypočítané stravné a to vždy na najbližší eurocent nahor.

Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania bezplatného stravovania a pod). Ak zamestnanec z dôvodov, ktoré nezavinil, zabezpečené jedlo, resp. poskytnuté raňajky nemohol prevziať, má právo tieto dôvody uviesť vo vyúčtovaní tuzemskej pracovnej cesty a oprávnený zamestnanec zamestnávateľa tento aspekt posúdi.

Stravné za pracovné cesty do zahraničia

Ak cestuje zamestnanec do zahraničia (mimo Slovenskej republiky), nárok na kompenzáciu mu vzniká až po prekročení hraníc, po odlete alebo prílete lietadla, príchode alebo odchode lode do/z prístavu. Stravné môže byť vyplatené v eurách alebo v cudzej mene.

Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné sa pri zahraničnej pracovnej ceste poskytne zamestnancovi podľa krajiny, v ktorej strávil v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ mu poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.

Ďalšie náhrady pri zahraničnej pracovnej ceste

Zamestnávateľ je pri vyslaní zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu povinný preplatiť mu nasledujúce náklady:

1. Stravu
2. Cestovné náklady (lístky na vlak, letenky, taxík, lístky na MHD, a pod.), prípadne náhrady výdavkov za pohonné látky pri použití vlastného vozidla zamestnanca
3. Náklady na ubytovanie
4. Sekundárne náklady (poplatky za telefón, poplatok za internet, parkovné, mýto a diaľničné poplatky, a pod.)
5. Cestovné náklady na cestu za účelom návštevy rodiny (ak pracovná cesta trvá viac ako 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, každý týždeň v mesiaci, ale maximálne jeden mesiac)

V prípade zahraničnej pracovnej cesty môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi finančné prostriedky vopred, a to v domácej alebo v cudzej mene. Ak je zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu do zahraničia, má nárok na vyplatenie preddavku na cestovné náhrady, a to až do výšky očakávanej náhrady. Tento preddavok môže byť poskytnutý formou cestovného šeku, zapožičaním bankovej karty zamestnávateľa alebo prevodom peňazí na bankový účet zamestnanca.

Vyúčtovanie cestovných náhrad

Do 10 pracovných dní od skončenia pracovnej cesty musí zamestnanec predložiť zamestnávateľovi písomné doklady za účelom vypočítania náhrad a taktiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodli na dlhšej dobe (najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca).

Všeobecné podmienky stravovania zamestnancov

Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu.

Navyše má každý zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravu vo výške, ktorú ustanovuje príslušný zákon. Zamestnávateľ stravovanie zabezpečuje podaním jedného teplého jedla, vrátane nápoja. Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie mimo vlastnú kantínu alebo jedáleň, je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla. Minimálna hodnota stravovacej poukážky je od 1.1.2024 5,85 €.

Kedy vzniká nárok na stravovanie?

• Zamestnanci v pracovnom pomere: Pokiaľ vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.
• Viac pracovných pomerov súčasne: Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného.
• Práca z domu a stravné: Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce, máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny.
• Práca v noci, sobotu či nedeľu: Zamestnanec pracujúci v noci, v sobotu či v nedeľu má nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie za rovnakých podmienok ako zamestnanec pracujúci napríklad od pondelka do piatka 8 hodín denne - v rámci pracovnej zmeny musí vykonávať prácu viac ako 4 hodiny. To, že ide o prácu cez víkend alebo v noci, nemá na nárok na stravovanie žiadny vplyv.

Kedy nárok na stravovanie nevzniká?

• Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).
• Zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
• Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
• Ak zamestnanci nepracujú z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.
• Dohodári a konatelia: Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Rovnaké podmienky platia aj pre konateľov či spoločníkov eseročky. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie.

Formy poskytovania stravného

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby, inými slovami prostredníctvom predaja stravovacích poukážok tzv. stravných lístkov (gastrolístkov). Formu zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ. Výnimkou je, ak forma zabezpečenia stravovania sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.

Väčšina firiem sa rozhodne pre príspevok vo výplate, ktorý je následne zdanený v súlade s aktuálnymi daňovými predpismi. Výhodou pre zamestnanca je, že dostane stravné naraz, zvyčajne spolu s výplatou, a môže ho využiť podľa vlastného uváženia.

Ak zamestnávateľ zabezpečil stravné vo vyššej miere, ako zamestnancovi v skutočnosti vznikol nárok (napríklad z dôvodu PN), zníži mu o túto časť ďalšie stravné. V prípade ukončenia pracovného pomeru je zamestnanec povinný vrátiť zamestnávateľovi navyše vyplatené stravné. Od 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.

tags: #tyzdenna #pracovna #cesta #a #narok #na