Tvorivosť je komplexný fenomén, ktorý sa prejavuje v rôznych formách a oblastiach ľudskej činnosti. Aj osoby s telesným postihnutím, chronickým ochorením alebo zdravotným oslabením môžu byť tvorivé a aktívne sa zapájať do spoločenského života. Táto práca sa zameriava na preskúmanie tvorivosti u tejto špecifickej skupiny populácie, pričom zohľadňuje ich individuálne potreby a možnosti. Cieľom je poukázať na dôležitosť podpory tvorivých aktivít u osôb s telesným postihnutím, chronickým ochorením alebo zdravotným oslabením a identifikovať faktory, ktoré ich tvorivosť ovplyvňujú.
Teoretické východiská
Definície a terminológia
V oblasti špeciálnej pedagogiky je dôležité správne používanie terminológie a definícií. Telesné postihnutie, chronické ochorenie a zdravotné oslabenie sú kategórie, ktoré sa často prelínajú a môžu mať rôzne stupne závažnosti. Je nevyhnutné, aby odborníci v tejto oblasti mali jasné a jednotné chápanie týchto pojmov.
Tvorivosť ako multidimenzionálny koncept
Tvorivosť sa nedá jednoznačne definovať, pretože zahŕňa širokú škálu schopností, zručností, kompetencií, ako aj osobnostných charakteristík a etických princípov. Medzi kľúčové aspekty tvorivosti patrí originalita, flexibilita, fluidita, elaborácia a senzitivita. Tvorivosť sa môže prejavovať v rôznych oblastiach, ako je umenie, veda, technika, ale aj v každodennom živote pri riešení problémov a hľadaní nových prístupov.
Faktory ovplyvňujúce tvorivosť u osôb so zdravotným znevýhodnením
Tvorivosť u osôb s telesným postihnutím, chronickým ochorením alebo zdravotným oslabením môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi, ako sú:
- Zdravotný stav: Typ a závažnosť postihnutia alebo ochorenia môžu ovplyvniť fyzické a kognitívne schopnosti, ktoré sú dôležité pre tvorivú činnosť.
- Psychologické faktory: Sebavedomie, motivácia, emocionálna stabilita a schopnosť zvládať stres môžu mať významný vplyv na tvorivý proces.
- Sociálne prostredie: Podpora rodiny, priateľov, učiteľov a spoločnosti ako celku je kľúčová pre rozvoj tvorivosti u osôb so zdravotným znevýhodnením. Dôležitá je aj dostupnosť bezbariérového štúdia v terciárnom vzdelávaní.
- Vzdelávanie: Kvalitné vzdelávanie, ktoré zohľadňuje individuálne potreby a možnosti, môže stimulovať tvorivé myslenie a rozvíjať tvorivé zručnosti.
- Dostupnosť pomôcok a technológií: Kompenzačné pomôcky a asistenčné technológie môžu umožniť osobám so zdravotným znevýhodnením prekonávať bariéry a aktívne sa zapájať do tvorivých aktivít. Technológie v inkluzívnej špeciálnej pedagogike zohrávajú dôležitú úlohu.
Špeciálna pedagogika a tvorivosť
Špeciálna pedagogika (ŠPP) ako aplikovaná disciplína v rámci pedagogických vied sa zaoberá skúmaním podstaty a zákonitostí edukácie jedincov so špeciálnymi výchovnými potrebami. Cieľom tohto článku je preskúmať tvorivosť telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených jedincov a spôsoby, ako ju efektívne podporovať.
Predmet a systém Špeciálnej Pedagogiky
Špeciálna výchovná starostlivosť sa poskytuje z dôvodu mentálneho, senzorického alebo somatického postihnutia, narušenia komunikačných schopností, citového alebo vôľového narušenia, porúch učenia a správania, výnimočného nadania a talentu, či iných špecifických potrieb. Cieľom ŠPP je vychovávať, vyučovať a vzdelávať týchto jedincov tak, aby sa čo najskôr vyrovnali so svojimi danosťami a boli spôsobilí relatívne plnohodnotne žiť.
Základné pojmy ŠPP
Medzi základné pojmy ŠPP patria defekt, anomália, postihnutie, deviácia, chyba, porucha a ohrozenie. Defekt je nedostatok v celistvosti organizmu, ktorý môže mať orgánovú alebo funkčnú formu a vyskytuje sa v psychickej, senzorickej oblasti.
Systém (Disciplíny ŠPP)
Systém ŠPP tvoria dva základné podsystémy:
- Všeobecne zameraný podsystém: zahŕňa disciplíny, ktorých poznatky majú všeobecnú platnosť pre všetky špeciálnopedagogické disciplíny (všeobecné základy ŠPP, dejiny ŠPP, metodológia ŠPP, filozofia ŠPP, teória komunikácie, výchovná rehabilitácia, náuka o špeciálnych školách, porovnávacia ŠPP, vzdelávanie špeciálnych pedagógov).
- Užšie zameraný podsystém: je zameraný len na istý druh postihnutia, narušenia či špeciálnu potrebu (pedagogika mentálne postihnutých, pedagogika zrakovo postihnutých, pedagogika telesne postihnutých, pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou, pedagogika psychosociálne narušených, pedagogika detí s viacnásobným postihnutím, pedagogika detí s poruchami učenia, pedagogika detí s poruchami správania, pedagogika výnimočne nadaných a talentovaných detí).
Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (Somatopédia)
Tento vedný odbor skúma osobitosti edukácie jednotlivcov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva a jednotlivcov s výraznými negatívnymi zmenami v zdravotnom stave. Patria sem poruchy hybnosti, poruchy vyššej nervovej činnosti a psychické zmeny.
Výskumné zistenia a analýzy
Prehľad výskumov v oblasti tvorivosti a zdravotného znevýhodnenia
V oblasti tvorivosti a zdravotného znevýhodnenia bolo realizovaných niekoľko výskumov, ktoré sa zameriavali na rôzne aspekty tejto problematiky.
Aktivity a výsledky významných osobností
Dlhoročnú prácu v oblasti špeciálnej pedagogiky a edukácie osôb so zdravotným znevýhodnením realizovali viaceré významné osobnosti:
- Prof. PaedDr. Alice Vančová, CSc.: Venovala sa problematike edukácie osôb s viacnásobným postihnutím, publikovala monografie, učebnice a články.
- Prof. PaedDr. Dagmar Tarcsiová, PhD.: Zameriavala sa na problematiku sluchového postihnutia a inkluzívneho vzdelávania, realizovala projekty a publikovala odborné práce.
- Doc. PaedDr. Jana Lopúchová, PhD.: Špecializovala sa na problematiku zrakového postihnutia a inkluzívneho vzdelávania, realizovala projekty a publikovala práce, pričom sa zameriava aj na využitie technológií v inkluzívnej špeciálnej pedagogike.
- Doc. PhDr. Renáta Gregušová, PhD.: Venuje sa problematike poradenstva v špeciálnej pedagogike a jej definíciám a terminológiám.
- Doc. PaedDr. Terézia Harčaríková, PhD.: Zameriava sa na problematiku pedagogiky telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených.
Tvorivosť v umení a kultúre
Každý, kto má telesné alebo duševné postihnutie a snaží sa robiť kariéru v „normálnej“ kultúrnej sfére, to má často ťažké a musí nájsť alternatívne spôsoby, ako sa dostať na javisko. V Nemecku je podľa Spolkového štatistického úradu zdravotne postihnutých okolo 10 miliónov ľudí. Postihnutie nie je vždy „viditeľné“, sú tu zahrnuté aj „neviditeľné“ poruchy vrátane chronických či duševných chorôb. No aj keď do tejto kategórie spadá až 12 percent populácie, v kultúrnej sfére sú fyzické alebo duševné poruchy pozoruhodne málo zastúpené.
Divadlá a filmové produkcie stále argumentujú tým, že od ľudí so zdravotným postihnutím nemožno vyžadovať, aby boli vystavení záťaži počas dlhších skúšok alebo filmovania. Wille Felix Zante, nepočujúci novinár, kriticky písal o obmedzenej ponuke divadiel dostupných pre nepočujúcich a neskôr bol obsadený do produkcie hry, kde zohral úlohu hluchota a použil sa posunková reč.
„Niekedy to môže človeka trochu štvať, ale na druhej strane neviem, ako by som sa inak dostal k divadlu. Ako nepočujúci ste vylúčený z celého networkingu, večierkov a podobne. A neexistujú ani poriadne vzdelávacie inštitúcie pre nepočujúcich hercov a dramaturgov,“ uvádza Zante.
Wille Zante považuje komunikáciu aj stvárnenie znevýhodnení v kultúrnom sektore za ambivalentné - buď sa zo znevýhodnenia urobí šou, alebo je výsledkom akési priemerné „inkluzívne divadlo pre pobavenie“. Pre nepočujúcich by bolo dobré, keby bol na pódiu aj tlmočník alebo keby jedna z postáv bola nepočujúca. „To tiež prispieva k identifikácii. Ak som celý deň vystavený diskriminácii, hádam nebudem chcieť byť konfrontovaný s touto témou ešte aj v divadle. Divadlo môže a malo by predsa znázorňovať aj utópie: „Ako by mohol vyzerať svet, kde je všetko tak, ako by malo byť?“
Herec je presvedčený, že znevýhodnenia by na pódiu nemali slúžiť iba ako rozprávačská barlička. Inkluzívne divadlo v sebe zároveň skrýva veľký potenciál: „V divadle a vo filme je vlastne dovolené zízať, koľko len chcete, čo by v každodennom živote nebolo vôbec vhodné.“ Keďže interakcia medzi ľuďmi so zdravotným postihnutím a bez neho je často komunikatívnym mínovým poľom, Wille vie: „Keď ľudia hovoria, ,ako dobre rozprávate‘, zvyčajne hneď dvíham svoj vnútorný prostredný prst, pretože moja osobnosť bola zredukovaná na takýto hlúpy rys. A ,na to, že ste hluchý‘ nemusia už ani vysloviť. Takže sa vo mne stále ozýva vnútorný hlas, ktorý do mňa rýpe a hovorí: Ľudia si myslia, že tvoj písomný prejav je dobrý len preto, že na nepočujúceho píšeš celkom obstojne.“
Divadelný súbor dorisdean zámerne pracuje s nepohodlím mnohých ľudí, ktoré súvisí so zdravotným postihnutím. Označujú sa ako spoločnosť s „rozdielnymi fyzickými vlastnosťami“, aby ukázali, že akákoľvek forma pohybu, reči a posluchu môže existovať bez toho, aby bola akokoľvek hodnotená: „Odlišnosť fyzických vlastností medzi umelcami, ktorí používajú invalidný vozík, a tými, ktorí sú mobilní, môže na začiatku biť do očí.“ Snažia sa, aby sa pojem „zdravotné postihnutie“ chápal širšie, aby ľudia pochopili, že „postihnutia sú všade okolo nás a nie je to choroba, ktorú treba odstrániť“.
„Potrebovali by sme viac postihnutých ľudí, ktorí spoločne pracujú na tom, aby sa odstránili prekážky, čo nás rozdeľujú.“ K nim podľa dorisdeanu v neposlednom rade patrí aj neistota pri komunikácii: „Myslíme si, že veľa nepríjemností vzniká, pretože ľudia sa neodvažujú vyjadriť túto neistotu a jednoducho sa priamo opýtať.“
Čo sa týka bezbariérovosti a inklúzie, v sektore kultúry je stále čo doháňať. „Otázkou je vždy, aká je norma, podľa ktorej sa stavia, inzerujú sa pracovné miesta alebo pre ktorú sa niečo vyrába - norma, ktorá určuje, kto ostáva vynechaný.“
Kolektív dorisdeanu odmieta akýkoľvek osobitný dôraz na znevýhodnených na javisku. „Znevýhodnenia a postihnutia by sa mali vnímať a chápať ako súčasť spoločnosti a mali by byť povyťahované z kútov, v ktorých sú teraz zastrčené. To, samozrejme, znamená, že aj ľudia so zdravotným postihnutím by mali prevziať veľké a dôležité roly - pred i za javiskom. Nemalo by to byť len o vyjednávaní alebo reprezentácii nejakého postihnutia v predstavení.“
Zdravotné postihnutie, či už viditeľné, alebo nie, je v mnohých prípadoch súčasťou osobnosti človeka. Nemusí byť vždy jej stredobodom, ale nemalo by sa ani úplne prehliadať - to by mohlo v publiku viesť k rozpoltenosti medzi „vidím, že niečo je iné“ a „ale to sa nespomína“. Dorisdean sa preto chápe ako „postinkluzívny divadelný súbor“ a svojimi predstaveniami prejavuje už želaný stav spoločnosti: „Radi sa označujeme ako zástancovia ,všímavej avantgardy‘.“
tags: #tvorivost #telesne #postihnutych #chorych #a #zdravotne