Trvalý a prechodný pobyt počas PN: Podmienky a pravidlá na Slovensku

Počas práceneschopnosti (PN) je dôležité dodržiavať určité pravidlá a povinnosti, aby ste si zabezpečili rýchle zotavenie a zároveň predišli prípadným komplikáciám so Sociálnou poisťovňou. Jednou z otázok, ktorá často vzniká, je možnosť zmeny miesta pobytu počas PN.

Niektorí poistenci si totiž neuvedomujú, že počas práceneschopnosti sa nemôžu liečiť kdekoľvek, ale sú povinní zdržiavať sa na mieste zaznamenanom v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti (PN). Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako postupovať pri zmene miesta pobytu počas PN, aké sú vaše práva a povinnosti a na čo si dať pozor.

Čo je to práceneschopnosť a nemocenské?

Práceneschopnosť (PN), ľudovo nazývaná aj "maródka", je obdobie, počas ktorého zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské dávky, ktoré mu pomáhajú finančne preklenúť obdobie, keď nemôže pracovať. Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ktorý je uznaný dočasne práceneschopným pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu.

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného poistenca informuje, v akom rozsahu môže - vzhľadom na aktuálny zdravotný stav - vykonávať bežné denné aktivity. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia.

Kto má nárok na nemocenské?

Nárok na nemocenské nemá automaticky každá osoba. Zjednodušene povedané, môžu ho dostať všetci, ktorí si platia nemocenský obvod. Do tejto kategórie spadá:

• každý zamestnanec s trvalým pracovným pomerom a pracovným pomerom na dohodu, ktorý nemá nepravidelný príjem,
• SZČO, ktorá je povinne nemocensky poistená,
• dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ktorá napríklad nepracuje, ale rozhodne sa platiť si nemocenské poistenie a ktorá si ho platila minimálne 270 dní v období posledných dvoch rokov,
• osoba, ktorá ukončila pracovný pomer, ale je stále v ochrannej lehote.

Poistencom na účely nemocenského poistenia je v zmysle § 6 ods. 1 zákona fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená. Nemocenské poistenie môže byť povinné alebo dobrovoľné. Povinne nemocensky poistenými osobami sú zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Zamestnanec má nárok na všetky štyri druhy nemocenských dávok, t. j. nemocenské, ošetrovné, materské a vyrovnávaciu dávku. Zamestnancom na účely zákona o sociálnom poistení, a teda aj na účely nemocenského poistenia (ale aj na účely poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti) je zamestnanec podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Sem patrí:

• fyzická osoba v pracovnom pomere podľa § 11 zákona č. 311/2001 Z. z.
• fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 312/2001 Z.
• fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody za podmienky, že sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.
• fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

Povinne nemocensky poistená je podľa § 14 zákona taká samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej výnos z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.

V zmysle § 30 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote. Zamestnanec nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 6, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca (z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods.).

V zmysle § 31 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote. Podmienkou je, že zaplatili poistné na nemocenské poistenie.

Podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk. V zmysle § 109 ods. 2 zákona nárok na výplatu nemocenskej dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom, splnením podmienok na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie nemocenskej dávky na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou (Príloha č. 1 - 7). Žiadosť o nemocenskú dávku podáva poistenec v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

SZČO a podmienky nemocenského poistenia

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) vzniká nárok na nemocenské len v prípade, ak si pravidelne odvádzajú sociálne odvody, ktorých súčasťou je aj nemocenské poistenie. Pokiaľ majú nejaké nezrovnalosti z minulosti, najprv musia doplatiť vzniknutý dlh a až potom dostanú peniaze z tejto dávky. SZČO však zatiaľ nemusí vznikať povinnosť platiť tieto odvody. Tie sa odvádzajú len v prípade, ak aktuálne prekročili ročné zárobky vo výške nad 6552 eur. Začínajúce SZČO majú tiež odvodové prázdniny, ktoré trvajú do prvého odovzdania daňového priznania. Následne ak ste prekročili spomínanú výšku príjmov, zaplatíte prvé sociálne odvody v júli toho istého roka. Ak však nemáte povinnosť platiť sociálne odvody, neodvádzate ani nemocenský odvod a tým pádom nemôžete požiadať ani o nemocenský príspevok.

Môže dostať nemocenské aj osoba na úrade práce?

Nie, pokiaľ si neplatí dobrovoľné nemocenské poistenie, tak nemá nárok na nemocenský príspevok. Môže byť práceneschopný, takže v tom období je oslobodený od hľadania si práce a nahlasovania sa na úrade práce, ale naďalej dostáva len dávku v nezamestnanosti alebo inú sociálnu dávku.

Určenie a začiatok práceneschopnosti

Práceneschopnosť a jej trvanie určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN začína plynúť dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Výnimkou je situácia, ak sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. V takom prípade môže lekár uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni. Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného na základe:

• Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov - ak ide o vyplácanie náhrady príjmu.
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - ak ide o vyplácanie nemocenského.

Nemocenské dávky: Výška a podmienky

Výška nemocenskej dávky závisí od sociálneho postavenia poistenca a jeho vymeriavacieho základu.

Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak sa stal poistenec dočasne práceneschopný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu, alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, suma nemocenského sa mu zníži na polovicu.

Nemocenské sa vypláca spätne za predošlý mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN.

Kedy zaniká nárok na nemocenské?

• dňom ukončenia práceneschopnosti
• úmrtím pacienta
• ak nadobudne právoplatnosť rozsudok súdu, podľa ktorého urobil práceneschopný človek úmyselný trestný čin a kvôli nemu zostal na maródke
• v prípade, ak porušil čas vychádzok, porušil karanténu, nedodržiaval liečbu, nedostavil sa na určené kontroly u lekárov alebo ho kontrola Sociálnej poisťovne našla pod vplyvom alkoholu či omamných látok alebo iným spôsobom hrubo porušil podmienky práceneschopnosti

Potrebujete na uplatnenie nemocenského nejaké tlačivo?

Sociálna poisťovňa či zamestnávateľ vám vyplatia nemocenské na základe Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. To dostanete od vášho ošetrujúceho lekára v momente, ako vás vyhlási za práceneschopného. Dané potvrdenie dostanete len od doktora, nie je voľne dostupné.

Tlačivo sa rozdeľuje na päť častí. Pre vás je dôležitý prvý diel, ktorý slúži ako legitimácia dočasne práceneschopného. Keby ku vám prišla kontrola zo Sociálnej poisťovne, tak ste povinný preukázať sa občianskym preukazom a týmto lístkom. Druhý diel je práve žiadosťou o nemocenské, prípadne o úrazový príplatok. Najprv tam vyznačíte, o ktorý príspevok žiadate a podpíšete ho. Tretia časť je žiadosťou o náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti, ktorým si uplatníte nárok u zamestnávateľa. Štvrtý diel slúži na ukončenie práceneschopnosti a tento fakt sa ním oznamuje zamestnávateľovi i Sociálnej poisťovni. Posledná časť zostáva lekárovi, ktorý ju odosiela Sociálnej poisťovni.

SZČO do tlačiva taktiež hneď uvádza spôsob, akým chce obdržať nemocenskú dávku. Tú môžete dostať buď poštou na vašu adresu alebo na účet, ktorý musíte napísať do tlačiva. Uvádzate aj adresu trvalého bydliska a prípadne i miesta, kde sa budete zdržiavať v čase vašej práceneschopnosti.

Kde a kedy máte odovzdať toto tlačivo?

Ak ste zamestnaní, tak odovzdávate toto tlačivo vášmu zamestnávateľovi. Musíte mu ho doniesť čo najskôr, ako vás lekár vypíše na PN. Pokiaľ vám to dovoľuje zdravotný stav, môžete ho odovzdať osobne. Keď sa necítite dobre, tak môžete potvrdenie poslať poštou. Opäť platí, že ho musíte odoslať čo najskôr - do troch dní. Pokiaľ vaša PN trvá viac ako 10 dní, tak zamestnávateľ za vás posiela tlačivo do Sociálnej poisťovne. SZČO odovzdávajú tlačivo hneď do svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Opäť to môžete odniesť osobne, alebo zaslať poštou.

Zmena miesta pobytu počas PN: Súhlas lekára a oznámenie Sociálnej poisťovni

Poistenec, ktorého príslušný ošetrujúci lekár uznal dočasne práceneschopným pre chorobu, úraz alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie, poberá nemocenské dávky za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. V čase dočasnej práceneschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim.

V prípade, že chcete zmeniť miesto pobytu počas PN, je nevyhnutné získať súhlas od svojho ošetrujúceho lekára. Ten posúdi váš zdravotný stav a rozhodne, či je zmena miesta pobytu vhodná a neohrozí vaše uzdravenie. Ak lekár zmenu miesta pobytu počas PN poistencovi povolí, ten je povinný novú adresu nahlásiť pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá dávku vypláca. Poistenec zmenu oznámi písomne neformálnym listom najneskôr do ôsmich dní. Okrem zmenenej adresy treba uviesť aj identifikačné údaje poistenca (najmä rodné číslo) a oznámenie podpísať. Po zmene miesta pobytu je práceneschopný poistenec povinný zdržiavať sa na novo určenom mieste. V potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti vždy môže byť uvedená len jedna adresa.

Je dôležité si uvedomiť, že PN nie je dovolenka. Ak kontrolóri zistia, že nedodržiavate stanovené pravidlá, môžete prísť o nemocenské dávky až na 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu. Ak už dávku medzičasom vyplatila, môže ju vymáhať späť. Avšak, štatistiky poisťovne ukazujú, že režim PN chorí väčšinou dodržiavajú.

Možnosť zmeny adresy počas PN nie je primárne určená na rekreačné účely alebo dovolenku. Poistenec by mal túto možnosť využiť z vážnych dôvodov, ktoré súvisia s jeho liečbou, rekonvalescenciou alebo zabezpečením vhodnejších podmienok pre zotavenie. Príkladom môže byť potreba zabezpečiť si opateru u rodinných príslušníkov, pobyt v kúpeľoch (ak to lekár schváli ako súčasť liečebného režimu) alebo návšteva špecializovaného zdravotníckeho zariadenia. V prípade psychických ochorení môže lekár povoliť zmenu prostredia, ak to prispieva k zlepšeniu psychického stavu pacienta, napríklad pobyt v prírode.

Legislatíva pritom neurčuje, ako často môže pacient zmeniť svoj pobyt počas PN. Určuje to ošetrujúci lekár v záujme dodržiavania zásad liečebného režimu konkrétneho pacienta. Pre jeho úspešnú liečbu nie sú časté či opakované zmeny adresy vhodné. Posudzuje to lekár podľa konkrétnej zdravotnej situácie pacienta.

Sociálna poisťovňa upozorňuje, že aj keď legislatíva nezakazuje počas práceneschopnosti zmeniť adresu, ľudia to nemajú zneužívať za účelom vyhýbania sa kontrolnej činnosti. Poistenec je povinný umožniť výkon kontrolnej činnosti zo strany Sociálnej poisťovne počas celej svojej práceneschopnosti, vrátane víkendov.

Dôležitosť adresy pobytu pre Sociálnu poisťovňu

Informácie v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti sú pre Sociálnu poisťovňu dôležité aj preto, lebo kontroluje poistencov podľa uvedeného miesta pobytu. Kontroly sa zameriavajú na dodržiavanie liečebného režimu určeného lekárom. Hovorca poisťovne Peter Višváder uviedol, že Sociálna poisťovňa v prvom polroku 2019 vykonala viac ako 46.000 kontrol dodržiavania liečebného režimu. Podozrenie z porušenia liečebného režimu vzniklo pri každej štvrtej vykonanej kontrole.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu a možné sankcie

V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa došetrí prípadné okolnosti v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Sociálna poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára k podozreniu z porušenia liečebného režimu. Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré je v zmysle zákona o sociálnom poistení povinný dodržiavať.

Napr., ak príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček alebo iná prekážka, komplikovaný prístup do bytu a pod.). Porušenie liečebného režimu sa zistí spravidla prostredníctvom kontroly dodržiavania liečebného režimu. Tá sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. Poisťovňa má na kontrolu vyčlenených takmer 90 zamestnancov.

Kontroly sa organizujú podľa potreby a kapacitných možností. Časť je vykonávaná náhodne, časť na základe preferencií vyplývajúcich z okolností práceneschopnosti. Prioritne sa poisťovňa snaží kontrolovať podnety od zamestnávateľov. V teréne kontrola preveruje, či pacient plní pokyny lekára ako napríklad to, či je doma a dodržiava pokojový režim. Môže preveriť napríklad aj to, či pacient nepracuje. Keď kontrolóri pacienta nenájdu na určenej adrese, žiadajú vysvetlenie. Keď to vierohodne nevysvetlí napríklad tak, že bol u lekára na kontrole, príde o nemocenské dávky. Poisťovňa ich už potom nevyplatí do konca PN, avšak najdlhšie 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Ako prebieha kontrola počas PN

Ak dočasne práceneschopný poistenec nie je zastihnutý doma, pracovník, ktorý vykonáva kontrolu, nechá v poštovej schránke Oznámenie o vykonaní kontroly. Počas kontroly je pacient povinný umožniť kontrolórom výkon ich činnosti. To znamená, že im musí umožniť vstup do bytu a poskytnúť im potrebné informácie. Ak pacient odmietne spoluprácu, môže mu byť uložená pokuta.

Vychádzky počas PN

Stanovenie vychádzok je súčasťou liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. Ak to povaha choroby umožňuje, vychádzky môže povoliť príslušný ošetrujúci lekár, pričom časovo vymedzí ich rozsah. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 16.00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Čas vychádzok ošetrujúci lekár zaznamená, ak ich povolil, na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly.

V prípade psychických problémov sa však, podľa niektorých informácií, v súčasnosti už celodenné vychádzky neudeľujú, ale len obmedzené časové úseky počas dňa, pretože sa predpokladá, že ak je človek schopný celodenných aktivít, mal by byť schopný aj práce.

Elektronická zmena adresy počas PN

Sociálna poisťovňa pokračuje v elektronizácii svojich služieb, ktoré patria k prioritným a strategickým pilierom jej činnosti. V Elektronickom účte poistenca (EUP) si klient v záložke ePN môže sám bez návštevy pobočky zaevidovať zmenu adresy počas svojej práceneschopnosti. Každý poistenec v časti „ePN - Elektronická práceneschopnosť“, ktorú má dostupnú vo svojom Elektronickom účte poistenca v záložke „Nemocenské poistenie“, získava možnosť zmeniť si adresu pobytu počas ePN.

Doteraz tak mohol urobiť len písomne v príslušnej pobočke, ktorá mu vyplácala dávku nemocenské. Po novom to už môže po vyplnení povinných údajov urobiť z pohodlia domova jedným kliknutím na tlačidlo. V otvorenom okne vypíše údaje o novej adrese a určí si aj dátum, odkedy sa na nej bude zdržiavať. Má možnosť uviesť aj ďalšie poznámky - napríklad označenie zvončeka, číslo bytu a podobne, ktoré pomôžu identifikovať miesto pobytu počas ePN. Všetky vyplnené zmeny na záver potvrdí tlačidlom „Potvrdiť“.

Sociálna poisťovňa do EUP kontinuálne pridáva ďalšie užitočné funkcionality, ktoré zlepšujú informovanosť klienta a umožňujú mu pohodlnú komunikáciu so Sociálnou poisťovňou. Službu EUP spustila Sociálna poisťovňa do prevádzky v apríli 2022 a postupne rozširuje jeho obsah o všetky údaje, ktoré o poistencoch eviduje. Služby EUP už aktuálne využíva viac ako 300 tisíc poistencov.

Konzultácia s lekárom pred zmenou adresy

Vzhľadom k tomu, že pri niektorých ochoreniach môže byť cestovanie spojené so zmenou adresy v rozpore so životosprávou chorého na podporu liečby, a tým potenciálne ohroziť obnovu pracovnej schopnosti, odporúčame otázku zmeny adresy konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

O zmene adresy musí vždy vedieť aj lekár. Ak má pacient určené aj vychádzky a nejde o ťažkú chorobu, o zmene ho stačí informovať. Ak by išlo o vážnu chorobu bez vychádzok, lekár musí pacientovi zmenu adresy schváliť. Keď lekár o zmene vie alebo ju schváli, pacient ju môže nahlásiť priamo na pobočke Sociálnej poisťovne. Tam stačí vypísať formulár o zmene adresy, na ktorom je možné určiť inú adresu len dočasne.

Prechodný pobyt a jeho zrušenie počas PN

Otázka zrušenia prechodného pobytu počas PN je tiež relevantná. Ak má poistenec počas PN nahlásený prechodný pobyt, napríklad na ubytovni, a potrebuje ho zrušiť, postup je podobný ako pri zmene adresy.

1. Získajte súhlas lekára: V prvom rade je potrebné konzultovať zrušenie prechodného pobytu s ošetrujúcim lekárom. Lekár posúdi, či je zrušenie pobytu v súlade s Vašim liečebným režimom.
2. Oznámte zmenu Sociálnej poisťovni: Po získaní súhlasu lekára je potrebné oznámiť zrušenie prechodného pobytu Sociálnej poisťovni. Môžete to urobiť osobne na pobočke alebo elektronicky prostredníctvom EUP.
3. Zrušte prechodný pobyt na ohlasovni: Následne je potrebné zrušiť prechodný pobyt na ohlasovni pobytu. K zrušeniu budete potrebovať doklad totožnosti a doklad o prechodnom pobyte.

Pokiaľ udáte v druhom riadku inú adresu ako v prvom, prípadná kontrola zo SP vás bude hľadať tam. Nie je možné počas PN 1 týždeň byť inde a 2 týždne inde, pokiaľ zmenu nenahlásite lekárovi a ten obratom Sociálnej poisťovni s písomným odôvodnením, prečo ste museli zmeniť miesto pobytu počas PN.

tags: #trvaly #a #prechodny #pobyt #pocas #pn