Náhradná rodinná starostlivosť je komplexná téma, ktorá sa dotýka osudov detí, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine. Na Slovensku zohráva tretí sektor, teda mimovládne neziskové organizácie, významnú úlohu pri zabezpečovaní a podpore tejto formy starostlivosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na postavenie a aktivity tretieho sektora v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku, s dôrazom na rôzne formy starostlivosti a špecifické organizácie, ktoré v tejto oblasti pôsobia, a poukázať na dôležitosť spolupráce medzi štátom a tretím sektorom pri zabezpečovaní kvalitnej náhradnej rodinnej starostlivosti pre deti v núdzi.
Čo je náhradná starostlivosť?
Náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Základnými a nevyhnutnými predpokladmi náhradnej starostlivosti teda vždy sú dočasnosť a absencia riadnej osobnej starostlivosti zo strany rodičov dieťaťa. Len v prípade, ak rodičia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa, prichádza do úvahy zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby. Ide napr. o prípady rodičov alebo rodiča, ktorí zo zdravotných dôvodov sa nemôžu o dieťa postarať, ale aj o prípady opustenia dieťaťa zo strany rodičov. Nech sú dôvody akékoľvek, Zákon o rodine vždy uprednostňuje starostlivosť rodičov pred starostlivosťou iných osôb a preto prípadné zverenie do náhradnej starostlivosti má mať charakter dočasný, čo umožňuje rodičom dieťaťa usporiadať ich život tak, aby sa dokázali o dieťa riadne v budúcnosti starať. Pokiaľ odpadnú dôvody pre ktoré bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, môžu rodičia alebo jeden z nich kedykoľvek požiadať súd o zrušenie náhradnej starostlivosti. Aj keď súd má uprednostniť starostlivosť rodičov pred inými osobami, vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa a teda posudzuje úroveň kvality starostlivosti u rodičov a u osoby, v ktorej náhradnej starostlivosti sa dieťa nachádza, a posudzuje citové väzby dieťaťa na rodičov a na osobu, v ktorej náhradnej starostlivosti sa dieťa nachádza. Výsledkom má byť najlepšie riešenie pre dieťa.
Formy náhradnej starostlivosti
Zákon o rodine pozná tri formy náhradnej starostlivosti a to:
- zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby,
- zverenie do pestúnskej starostlivosti,
- zverenie do ústavnej starostlivosti.
Slovenská legislatíva, predovšetkým Zákon o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, upravuje rôzne formy náhradnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť, aby každé dieťa malo možnosť vyrastať v bezpečnom a podnetnom prostredí.
Náhradná osobná starostlivosť (NOS)
Náhradná osobná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti upravená v Zákone o rodine. Ide o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Keďže je to vždy rozhodnutie veľmi závažné, musí nevyhnutne osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme.
Podmienky pre zverenie do NOS
Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné kritériá:
- Má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
- Má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
- Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Súd vždy uprednostní zverenie do náhradnej starostlivosti príbuzného maloletého dieťaťa v záujme zachovania kontaktu s rodinou, do ktorej dieťa patrí, pokiaľ spĺňa uvedené predpoklady.
Práva a povinnosti osoby vykonávajúcej NOS
Pokiaľ je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti fyzickej osoby, súd v rozhodnutí zároveň určí rozsah jej práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Okrem povinnosti sa osobne riadne starať o maloleté dieťa má táto osoba právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, avšak len v bežných veciach. Vo veciach podstatných rozhodujú i naďalej rodičia maloletého dieťaťa spoločne. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Okrem rozhodovania v podstatných veciach maloletého dieťaťa, majú rodičia zachovanú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ako aj právo sa s maloletým dieťaťom stretávať. Súd v rozhodnutí, ktorým zverí maloleté dieťa do náhradnej starostlivosti, zároveň určí výšku výživného, ktorou každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Pokiaľ sa rodičia a táto osoba nedohodnú o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, upraví styk súd.
Návrh na zverenie dieťaťa do NOS
Pokiaľ sa domnievate, že rodičia maloletého dieťaťa nedokážu zabezpečiť riadnu výchovu maloletého dieťaťa, odporúčame predovšetkým kontaktovať miestne príslušný ÚPSVAR, ktorý môže poskytnúť rodičom potrebnú pomoc a poradenstvo pri starostlivosti o dieťa. Prvoradá má byť snaha o zachovanie biologickej rodiny dieťaťa, pokiaľ to je možné. Všetky kroky smerujúce k prípadnej náhradnej osobnej starostlivosti odporúčame konzultovať s ÚPSVAR. Pokiaľ nedôjde k náprave a je ohrozená starostlivosť o dieťa i naďalej, odporúčame podať na okresnom súde v mieste bydliska dieťaťa návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko maloleté dieťa.
Návrh na súd adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v troch vyhotoveniach a musí obsahovať:
- Osobné údaje navrhovateľa - osoby, ktorá navrhuje zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti vrátane uvedenia príbuzenského vzťahu s dieťaťom, ak existuje. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje rodičov maloletého dieťaťa a samotného maloletého dieťaťa. Osobnými údajmi treba rozumieť najmä meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a občianstvo.
- Podrobné opísanie dôvodov a skutočností, pre ktoré rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a z akých dôvodov. Je nevyhnutné v návrhu súdu podrobne vysvetliť prečo je pre dieťa nevyhnutné odňatie jeho rodičom, v čom konkrétne starostlivosť zanedbávajú.
- Skutočnosti preukazujúce vhodnosť fyzickej osoby - navrhovateľa pre náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa.
- Výšku výživného na maloleté dieťa. Výška výživného by mala na jednej strane zodpovedať opodstatneným výdavkom maloletého dieťaťa a na druhej strane majetkovým pomerom, schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Výživné sa určuje podľa rovnakých princípov ako v prípade úpravy výživného pri zverení dieťaťa jednému z rodičov. Pre účely riadneho určenia výživného je potrebné súdu špecifikovať výdavky na maloleté dieťa a na domácnosť, v ktorej bude žiť.
- Úpravu styku rodičov s maloletým dieťaťom. Pokiaľ sa osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, nedokáže s rodičmi maloletého dieťaťa riadne dohodnúť na vhodnej úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, je potrebné v návrhu požiadať súd aj o úpravu styku rodičov s maloletým dieťaťom. Je v záujme dieťaťa, aby malo zachovaný riadny kontakt s rodičmi. Netreba zabúdať, že náhradná starostlivosť má mať dočasný charakter a pokiaľ dôvody odpadnú, je v záujme dieťaťa návrat k rodičom.
K návrhu je potrebné priložiť:
- Rodný list maloletého dieťaťa a rodný list osoby, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
- Doklady preukazujúce príjmy tejto osoby a spolužijúcich osôb a opodstatnené výdavky na domácnosť, v ktorej bude maloleté dieťa žiť.
- Doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.
Po podaní návrhu na súde súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom v prvom rade vykoná výsluch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie vo veci. Súd sa v prvom rade zameria na zistenie, či rodičia sa skutočne nedokážu o maloleté dieťa riadne postarať. Pokiaľ súd dospeje k názoru, že je nevyhnutné dieťa zveriť do náhradnej starostlivosti, tak sa v ďalšom konaní zameria na určenie osoby, ktorá bude najvhodnejšia pre zverenie dieťaťa do jej náhradnej starostlivosti. Súd nie je viazaný návrhom a teda môže dieťa zveriť aj do starostlivosti inej fyzickej osoby ako navrhovateľa, príp. môže rozhodnúť o inej forme náhradnej starostlivosti. Pokiaľ súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, zároveň určí rozsah jej práv a povinností voči maloletému dieťaťu, rodičom určí výživné a príp. upraví ich styk s maloletým. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne. Súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje účastníkom konania s možnosťou odvolania proti jeho výroku. Odporúčame na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.
Pestúnska starostlivosť
Pestúnska starostlivosť je ďalšou formou náhradnej starostlivosti, ktorú upravuje Zákon o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť maloleté dieťa v prípade, ak je to v jeho najlepšom záujme a ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd.
Kto sa môže stať pestúnom?
Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné kritériá:
- Má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
- Má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
- Je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu.
- Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Práva a povinnosti pestúna
Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi.
Osvojenie a pestúnska starostlivosť: Porovnanie
V poslednom období narastá záujem ľudí o pestúnsku starostlivosť či osvojenie. Ide o dve formy náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré umožňujú prijatie dieťaťa, ktoré bolo z nejakých dôvodov umiestnené v ústavnom zariadení. Žiadatelia o náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorí splnia zákonom stanovené podmienky zapísania do zoznamu žiadateľov, čakajú na dieťa v poradovníku na základe svojich požiadaviek. Jednou z najkľúčovejších požiadaviek je forma náhradnej rodinnej starostlivosti.
Keby sme mali nájsť spoločnú charakteristiku osvojenia a pestúnskej starostlivosti, mohli by sme vychádzať z Matějček et al. (2002), ktorý tvrdí, že dieťa je vychovávané ľuďmi, ktorým sa nenarodilo. Keďže náhradní rodičia si s dieťaťom zatiaľ nevytvorili blízke puto, je pre nich dieťa po príchode do rodiny do určitej miery „neznáme“. Úlohou náhradných rodičov je teda naučiť sa dieťaťu porozumieť a upraviť svoj spôsob života tak, aby vyhovoval okrem nich samých, či deťom, ktoré v ich rodine už vyrastajú aj dieťaťu, ktoré do svojej rodiny prijali.
Na rozdiel od pestúnskej starostlivosti je osvojenie trvalým riešením pre dieťa. V našej krajine upravuje pestúnsku starostlivosť Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine § 48, ak rodičia dieťaťa nezabezpečujú či nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, môže súd rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a je zapísaná v zozname žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Pestún má právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok len v bežných veciach. K vykonávaniu nevšedných záležitostí je povinný žiadať o súhlas biologického rodiča dieťaťa, prípadne súd, ak rozhodnutie zákonného zástupcu dieťaťa nie je v súlade so záujmom dieťaťa. Vtedy sa môže pestún domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí rodiča, resp. zákonného zástupcu preskúmal súd. Dieťa, ktoré súd zverí do pestúnskej starostlivosti, môže, ale nemusí byť osvojiteľné, môže, ale nemusí mať kontakt so svojimi vlastnými rodičmi. Pri forme pestúnskej starostlivosti pestúni preberajú na seba určité, rodičovské záväzky, ale zákonným zástupcom dieťaťa ostáva stále biologický rodič dieťaťa. Dieťaťu obvykle ostáva jeho meno a priezvisko, ale pestúni vo výnimočných prípadoch môžu požiadať o zmenu mena, či priezviska. Viacerí autori (Mačkinová, Musilová, 2013; Matejček et al. 2002;) uvádzajú, že pestúni s dieťaťom často neformálne vytvárajú a zachovávajú veľmi podobný vzťah ako k deťom vlastným. Často sa stáva, že deti ostávajú aj po dosiahnutí plnoletosti v pestúnskej rodine do času, kým sa osamostatnia.
Osvojenie (Adopcia)
O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Osvojenie je trvalé riešenie pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. Na základe rozhodnutia súdu vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom právny vzťah, ktorý je rovnocenný vzťahu medzi biologickými rodičmi a deťmi. Osvojiteľ nadobúda práva a povinnosti rodiča voči dieťaťu. Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady.
Podmienky pre osvojenie
Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné kritériá:
- Má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
- Je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu.
- Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.
Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavretí manželstva. Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
Súhlas s osvojením
Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného dieťaťa, ak zákon o rodine neustanovuje inak. Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia. Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.
Na vyslovenie osvojiteľnosti u maloletého dieťaťa pamätá zákonodarca podmienkami, ktoré musia byť zo zákona splnené. Ekonomický nedostatok, ako aj nedostatočné bytové pomery, či núdza rodičov nemôžu byť dôvodom na vyhlásenie dieťaťa za osvojiteľné. V niektorých prípadoch môže byť maloleté dieťa súdom vyhlásené za osvojiteľné aj bez súhlasu rodičov, ak:
- Neprejavujú skutočný záujem o dieťa po dobu najmenej 6 mesiacov. Pri tomto bode narážame na problém, aký je skutočný záujem rodičov, resp. rodiča o dieťa, pretože z pohľadu odborníkov je skutočný záujem o dieťa vnímané rôzne. Napr. niektorí biologickí rodičia majú presne zmapované obdobie 6 mesiacov, kedy by mali o dieťa prejaviť záujem, aby sa nestalo osvojiteľné. O dieťa nejakým spôsobom prejavia záujem, aj keď vedia, že si ho reálne nikdy nevezmú domov. Čím je dieťa staršie, tým je ťažšie ho umiestniť do náhradnej rodiny, nakoľko väčšina žiadateľov prejavuje záujem o menšie deti.
- Neprejavili o dieťa žiadny záujem po dobu najmenej 2 mesiacov po narodení dieťaťa, ak im v tom nebránila závažná prekážka (ak je biologický rodič vo väzení, alebo je vážne chorý atď).
- Udelia vopred všeobecný súhlas k osvojeniu tzv. „generálny súhlas“ (bez uvedenia konkrétnych osvojiteľov), a to pred súdom, alebo v písomnej forme pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo. S osvojením musia súhlasiť obaja rodičia, pokiaľ sú zapísaní v rodnom liste dieťaťa. Takmer všetky deti, ktoré určený ÚPSVR Bratislava vedie v prehľade detí nemajú v rodnom liste uvedeného otca, preto vyhlásenie „Privolenie na osvojenie dieťaťa“ podpisuje len matka, čím dáva súhlas k jeho osvojeniu. Osvojiteľnosť dieťaťa sa vyhlasuje formou rozsudku a dieťa sa stáva právne voľným, osvojiteľným.
Ďalším prípadom zaradenia dieťaťa vhodného do prehľadu detí, ktorým treba sprostredkovať NRS je prípad, keď dieťa zanechala žena po pôrode v zdravotníckom zariadení, tzv. „anonymný pôrod“. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z. z. o SPOD a SK ak ide o dieťa, ktoré zanechala žena po pôrode v zdravotníckom zariadení, ak nie je známy ani jeden z rodičov, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zašle základné údaje o dieťati podľa časti dokumentácie určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni, keď sa dozvedel o tejto skutočnosti. Tieto deti sú hneď zaradené do zoznamu detí, ale ešte nie sú právne voľné, pretože ešte nebola vyslovená osvojiteľnosť súdom. Vyslovenie osvojiteľnosti dieťaťa spojené s pozbavením rodičovských práv a povinností a ustanovením dieťaťu poručníka je v poslednom čase zdĺhavé a môže sa predĺžiť, aj sa predlžuje až na niekoľko mesiacov, najmä od zrušenia Občianskeho súdneho poriadku od 01. 07.
Určený ÚPSVR po doručení spisovej dokumentácie dieťaťa, hľadá pre dieťa vo svojom kraji vhodných žiadateľov o NRS, pričom najneskôr do dvoch týždňov od zapísania dieťaťa do prehľadu detí osloví žiadateľov zo zoznamu žiadateľov. Ak takýchto žiadateľov nemá, tak po uplynutí dvoch týždňov musí spisovú dokumentáciu dieťaťa zaslať do akreditovaných subjektov v rámci kraja a všetkým určeným orgánom na Slovensku.
Medzištátne osvojenie
Ak sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu, je možným riešením medzištátne osvojenie. Slovenská republika sa stala s účinnosťou od 1.10.2001 zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.
Ústavná starostlivosť
Ústavná starostlivosť je forma náhradnej starostlivosti, ktorá sa využíva v prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť dieťaťu starostlivosť v rodinnom prostredí. Dieťa je umiestnené v zariadení ústavnej starostlivosti, ako je detský domov. Slovenská Republika je v rámci Európskej únie z pomedzi 27 krajín na 8 mieste v počte detí umiestnených v ústavoch detských domovov. Cieľom je znižovať počet detí v ústavnej starostlivosti a uprednostňovať rodinné formy náhradnej starostlivosti.
Dnes, na Slovensku i vo svete, existuje rôznorodá štruktúra zariadení náhradnej výchovy, ktoré sa viac alebo menej vzďaľujú prirodzeným výchovným podmienkam. Najviac vzdialená podmienkam a formám starostlivosti o dieťa, aká sa uskutočňuje v bežnej rodine, je výchova v centrách pre deti a rodiny (detských domovoch). Je preto dôležité hľadať a podporovať formy náhradnej starostlivosti, ktoré sa čo najviac približujú prirodzenému rodinnému prostrediu.
Profesionálna náhradná rodina (PNR)
Medzi efektívne formy náhradnej starostlivosti, maximálne sa približujúcej náhradnej rodinnej starostlivosti, patrí aj starostlivosť v profesionálnej náhradnej rodine, ktorú môže zriadiť subjekt na vykonávanie ústavnej starostlivosti nariadenej súdom. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti.
Vyživovacia povinnosť
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné sa živiť samé. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnenie potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. Hmotnoprávne nároky na priznanie náhradného výživného sú v zmysle zákona č. 452/2004 Z. z. Náhradné výživné sa poskytne, len ak príjem žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu, nie je vyšší ako 2,2 - násobok sumy životného minima žiadateľa a súm životného minima fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu. Deti, ktoré sú schopné sa samy živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Úloha tretieho sektora v náhradnej rodinnej starostlivosti
Tretí sektor je súhrnným označením pre organizácie, ktoré nie sú napojené na vládu. Medzi ich činnosti patrí sociálna starostlivosť, starostlivosť o deti, ochrana verejného záujmu, ochrana životného prostredia a podobne. Mimovládne organizácie na Slovensku sa začali formovať v 19. storočí. Po roku 1989 sa na Slovensku tretí sektor opäť prebudil k životu. V 90. rokoch boli prijaté zákony, ktoré upravili postavenie občianskych združení, nadácií a neziskových organizácií. Štát a tretí sektor zohrávajú v náhradnej rodinnej starostlivosti komplementárne úlohy. Štát je zodpovedný za legislatívny rámec, financovanie a kontrolu kvality. Tretí sektor prináša inovatívne prístupy, flexibilitu a osobný prístup k deťom a rodinám. Dôležitá je efektívna spolupráca medzi štátom a tretím sektorom, ktorá zabezpečí kvalitnú a dostupnú náhradnú rodinnú starostlivosť pre všetky deti v núdzi.
Organizácie tretieho sektora
Občianske združenia ako Úsmev ako dar, OZ Návrat a OZ Asociácia náhradných rodín poskytujú dôležité podporu deťom a rodinám v náhradnej starostlivosti.
Asociácia náhradných rodín (ANR)
Asociácia náhradných rodín (ANR) je mimovládna nezisková organizácia na Slovensku, združujúca náhradné rodiny, ktoré prijali deti do rôznych foriem náhradnej rodinnej starostlivosti (adopcia, pestúnska starostlivosť, profesionálna rodina). V jednoduchosti povedané, ANR pracuje s rodinami, ktoré prijali deti do rodiny z detských domovov. Na Slovensku je málo iniciatív, ktoré by sa podobnej problematike venovali. Medzi najvýraznejšie aktivity organizácie patrí rekreačno-vzdelávací pobyt, ktorý oslavuje 29. ročník. ANR poskytuje týmto rodinám vzdelávanie, sprevádzanie a podporu v procese prijatia dieťaťa do rodiny, v adaptačnej fáze i počas celej doby zotrvania dieťaťa v náhradnej rodine.
Aktivity ANR
ANR sa zameriava na:
- Vzdelávanie: Organizovanie seminárov, workshopov a školení pre náhradných rodičov, zameraných na špecifické potreby detí v náhradnej starostlivosti.
- Sprevádzanie: Poskytovanie individuálnej podpory a poradenstva náhradným rodinám v rôznych fázach starostlivosti o dieťa.
- Podporu: Vytváranie priestoru pre vzájomnú výmenu skúseností a podporu medzi náhradnými rodinami.
- Rekreačno-vzdelávacie pobyty: Organizovanie pobytov pre náhradné rodiny a deti, ktoré spájajú oddych s vzdelávacími aktivitami.
Detské mestečko Trenčín
Detské mestečko v Trenčíne predstavuje unikátny model starostlivosti o deti, ktorý sa snaží vytvoriť prostredie čo najviac podobné rodinnému. Prvé vdýchnutie Detskému mestečku pred 50. rokmi dala doc. Dobromila Iva Vaňková, ktorá zohrala v starostlivosti o „deti z ulice“ nesmierne dôležitú úlohu. Dňa 24.02.2024 sa v areáli Detského mestečka v Trenčíne uskutočnilo stretnutie s účasťou delegácií odchovancov, zamestnancov a priaznivcov detských mestečiek zo SLOVENSKA, NEMECKA a MAĎARSKA. Program stretnutia zahŕňal príchod a prehliadku areálu Detského mestečka v Trenčíne.
Príklad úspešného odchovanca
Príkladom úspešného odchovanca Detského mestečka je majster sveta v pretláčaní rukou, ktorý vyrastal v Detskom mestečku v Trenčíne, kde sa o neho starala stabilná manželská dvojica. Ako mladý sa pretláčal so svojimi rovesníkmi. Tento príklad dokazuje, že aj deti z náhradnej starostlivosti môžu dosiahnuť významné úspechy, ak majú vytvorené vhodné podmienky a dostatočnú podporu. Majster sveta 2 krát majstra sveta, 2 krát majstra Európy a 5 krát majster Slovenska v pretláčanie rukou. Od malička vyrastal až po dospelosť v unikátnom Detskom domove - Detské mestečko v Trenčíne, kde sa vtedy o neho starala stabilná manželská dvojica. Ako mladý sa pretláčal so svojimi rovesníkmi.
Celá problematika náhradnej starostlivosti detí po roku 1997, keď detské domovy prešli z rezortu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pod správu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, sa začala nová etapa ich riadenia. Táto zmena mala vplyv na financovanie, personálne obsadenie a celkovú koncepciu starostlivosti o deti v detských domovoch.
Výzvy a problémy v náhradnej starostlivosti a treťom sektore
Náhradná rodinná starostlivosť na Slovensku čelí rôznym výzvam a problémom, medzi ktoré patria:
- Nedostatok náhradných rodín.
- Nedostatočná podpora pre náhradné rodiny.
- Problémy s integráciou detí do náhradných rodín.
- Nedostatočná kvalita starostlivosti v niektorých zariadeniach.
- Nedostatočná koordinácia medzi štátnymi a mimovládnymi organizáciami.
Tretí sektor na Slovensku čelí aj ďalším výzvam:
- Dezinformácie: Dezinformácie a negatívne kampane proti tretiemu sektoru sa stávajú čoraz väčším problémom. Niektorí politici a konšpiračné médiá sa snažia, aby verejnosť mala k nemu negatívny postoj (a bohužiaľ často úspešne).
- Nedostatok financovania a závislosť na dotáciách: Jedným z hlavných problémov, ktorým čelí tretí sektor, sú financie. Mnohé zoskupenia nemajú stabilné a dlhodobé financovanie a sú nútené spoliehať sa na krátkodobé granty, prípadne verejné zbierky. Tento systém môže viesť k neistote a k obmedzenej možnosti plánovať a realizovať dlhodobé projekty. Okrem toho finančné prostriedky často prichádzajú s administratívnou záťažou a byrokraciou, ktorá môže spomaliť realizáciu projektov a sťažiť ich činnosť.
- Politická a legislatívna neistota: Tretí sektor sa musí vyrovnávať s neistotou v politickom a legislatívnom prostredí. Zmeny v legislatíve a politické tlaky môžu negatívne ovplyvniť činnosť neziskových organizácií, ako aj prístup k financovaniu.
- Nedostatok odborníkov a kvalitných ľudských zdrojov: Ďalšou významnou výzvou pre tretí sektor je nedostatok odborníkov a kvalitných ľudských zdrojov. Mnohé neziskové organizácie sa spoliehajú na dobrovoľníkov, ktorí môžu mať obmedzené odborné zručnosti, čo môže ovplyvniť kvalitu poskytovanej pomoci a efektivitu projektov. Nízka finančná motivácia pre odborníkov, ktorí sa rozhodnú pracovať v takýchto subjektoch, môže tiež viesť k nedostatku skúsených a kvalifikovaných pracovníkov v kritických oblastiach ako psychológia, sociálna práca, právo alebo ekonomika.
- Nízka informovanosť verejnosti: Napriek tomu, že mimovládne organizácie často hrajú dôležitú úlohu v spoločnosti, stále sa stretávajú s tým, že široká verejnosť nemá dostatočné povedomie o ich činnosti. S tým súvisia ďalšie problémy:
- verejnosť nie je vždy ochotná prispieť finančne, resp. dobrovoľníckou pomocou;
- ľudia skôr podľahnú dezinformáciám (ľahšie uveria, že tretí sektor je doslova „škaredé slovo“).
