Individuálny spotrebiteľ sa na trhu správa podľa svojich potrieb a možností. Jeho rozhodovanie sa pre niektorú z možných alternatív spotrebiteľskej stratégie, t.j. pre jednu z možných kombinácií nákupov rôznych statkov, je kľúčové pre uspokojenie jeho potrieb. Statky môžu uspokojovať určité potreby ľudí, ale miera tejto užitočnosti môže byť rôzna. S rastom nasýtenia potreby klesá individuálny úžitok zo spotreby daného statku. Ďalšie hromadenie všeobecne užitočného statku neprináša v konkrétnom prípade ďalší úžitok.
V ekonomickej literatúre dochádza často k zámene pojmov „užitočnosť“ ako všeobecnej vlastnosti statku a ako miery tejto vlastnosti pre spotrebiteľa. Je dôležité vybrať si také množstvo statkov a takú ich kombináciu, aby pri daných rozpočtových možnostiach prinášali spotrebiteľovi najvyšší úžitok.
Meranie úžitku
Na meranie úžitku existujú rôzne názory. Jedna z teórií, kardinalistická, hovorí, že úžitok je kardinálna (hlavná, úplná) veličina a dá sa merať. Iná teória, ordinalistická, tvrdí, že úžitok je síce reálna veličina, ale jej priame meranie je problematické. Môžeme vyjadriť, akú alternatívu spotrebiteľ preferuje, ale nie je možné presne zmerať veľkosť úžitku tejto alternatívy. Racionálny spotrebiteľ preferuje tú alternatívu, o ktorej predpokladá, že mu prinesie väčšie uspokojenie.
Matematicky môžeme vyjadriť, že úžitok (U) je funkciou množstva spotrebovávaných statkov (X, Y), teda U = f (X, Y). Pri tomto vyjadrení berieme do úvahy to, že vzťah medzi statkami X a Y môže mať substitučný alebo komplementárny charakter, t.j. tieto statky sa môžu vzájomne nahrádzať alebo dopĺňať - napríklad: zemiaky - ryža, káva - cukor, zemiaky - mäso a pod.
Úžitok vyjadruje veľkosť uspokojenia potreby spotrebiteľa v závislosti od množstva spotrebovaného statku, čo je možné znázorniť graficky.
Spotrebe q1 odpovedá celkový úžitok u1. Keď spotrebiteľ zvýši spotrebu Q statku o dodatočnú jednotku množstva tovaru Δq, zvýši sa i jeho celkový úžitok. Prírastok úžitku Δu spôsobený prírastkom spotreby tovaru označujeme ako hraničný (marginálny) úžitok (Marginal Utility - MU). Bod N je bodom nasýtenia potreby, ďalšie zvyšovanie spotreby nezvyšuje úžitok. Bod, pri ktorom spotrebiteľ dosiahne bod nasýtenia, je závislý od charakteru statku a od individuálnych preferencií spotrebiteľa.
Zákon klesajúceho hraničného úžitku (MU) hovorí, že postupné nasycovanie potreby určitého statku vedie k postupnému znižovaniu prírastku jeho úžitku.
Rozpočtové obmedzenia a rovnováha spotrebiteľa
Spotrebiteľ okrem svojich potrieb musí rešpektovať aj svoje dôchodkové možnosti. Z toho vyplýva, že racionálny spotrebiteľ rozdeľuje svoje peňažné prostriedky na také množstvo jednotlivých statkov, resp. na takú ich kombináciu, aby získal najväčší úžitok z obmedzeného príjmu. To nastane vtedy, ak sa hraničné úžitky z poslednej peňažnej jednotky vynaloženej na vybrané statky vyrovnajú (zákon vyrovnávania hraničných úžitkov).
Rovnováha spotrebiteľa nastáva, keď pomer medzi hraničnými úžitkami všetkých spotrebovávaných statkov vo vzťahu k ich cenám vyjadruje situáciu, pri ktorej spotrebiteľ maximalizoval úžitok zo spotreby jednotlivých statkov za svoje prostriedky.
Krivky indiferencie
Na analýzu možných spotrebiteľských stratégií sa využívajú krivky indiferencie. Tieto krivky môžeme charakterizovať ako množiny rôznych kombinácií statkov X a Y, ktoré majú pre spotrebiteľa rovnaký úžitok. To znamená, že jedna krivka indiferencie vyjadruje jednu úroveň úžitku U.
Všetky možné voľby (kombinácie tovaru X a Y), zobrazené na krivke indiferencie U1, vyjadrujú rovnakú úroveň úžitku pre spotrebiteľa. Krivky indiferencie majú negatívny sklon vo všetkých bodoch, čo znamená, že zmena spotreby jedného statku vyvolá zmenu spotreby druhého statku opačným smerom. Sú tiež konvexné vzhľadom na počiatok, čo naznačuje, že čím menej má spotrebiteľ jedného statku, tým menej je ochotný obetovať zo statku druhého. Sklon krivky indiferencie predstavuje hraničnú mieru substitúcie (HMS), ktorá je pomerom, v ktorom je možné nahrádzať jeden statok druhým, pričom sa celkový úžitok nemení.
Rozpočtová priamka
Rozhodovanie spotrebiteľa nezávisí len od užitočnosti, resp. úžitku jednotlivých nákupov, ale aj od finančných možností a cien tovaru, čo znamená, že zámery spotrebiteľa sú obmedzené. Toto obmedzenie môžeme vyjadriť priamkou, ktorá vymedzuje jeho rozpočtové možnosti. Pri zjednodušení, keď uvažujeme len dva tovary X a Y, bude mať rozpočtová funkcia tvar I = Px * X + Py * Y, kde I je dôchodok spotrebiteľa, Px a Py sú ceny jednotiek jednotlivých statkov.
Z grafu je zrejmé, že:
- na voľby A a B vynaloží spotrebiteľ celý svoj dôchodok,
- na voľbu C nespotrebuje celý svoj dôchodok,
- voľba D leží mimo jeho rozpočtové možnosti.
Optimálny objem spotreby, optimálna kombinácia jednotlivých statkov vyjadruje rovnovážna stratégia, pri ktorej vynaloží spotrebiteľ všetky svoje prostriedky a dosiahne s nimi najvyšší možný úžitok.
Faktory ovplyvňujúce spotrebiteľské správanie
Základný model spotrebiteľského správania znázorňuje, ako spotrebiteľ so svojim rozpočtovým obmedzením maximalizuje úžitok svojej spotreby, t.j. hľadá optimálnu spotrebnú stratégiu. Rozhodujúce faktory ovplyvňujúce výber stratégie sú teda príjmy (dôchodky) a cena statkov.
Zmeny cien a ich vplyv
Cena tovaru, resp. jej zmena, je dôležitým faktorom ovplyvňovania správania spotrebiteľa. Uvažujme opäť dva tovary X a Y a nezmenený nominálny dôchodok. Ak sa cena statku X zníži, potom sa relatívne zvyšujú rozpočtové možnosti (rozpočtová priamka I sa posunie na I´, resp. na I´´) a vznikajú nové body optima E, E´a E´´, zvyšuje sa úžitok. Krivka spájajúca body E, E´, a E´´ sa volá cenová krivka spotreby (price consumption curve - PCC).
Zmena dopytu, spôsobená substitúciou relatívne drahšieho tovaru lacnejším, pri zachovaní úžitku, sa nazýva substitučný efekt (SE). Zmena dopytu, spôsobená zmenou reálneho dôchodku sa prejaví posunom krivky indiferencie ako dôchodkový efekt (IE). Mechanizmus týchto efektov prebieha tak, že v dôsledku poklesu cien tovaru X dochádza k posunu optima z bodu E do bodu E´, pričom:
- posun po krivke indiferencie do E´ predstavuje substitúciu tovaru Y lacnejším tovarom X (substitučný efekt),
- zvýšenie rozpočtových možností umožňuje zvýšiť úžitok tomu odpovedá nové optimum E´´ (dôchodkový efekt).
Celkový efekt (TE) zmeny ceny tovaru na zamýšľanú spotrebiteľovu voľbu je súčtom substitučného a dôchodkového efektu: TE = SE + IE.
Zmeny príjmov a ich vplyv
Spotreba tovaru (jeho množstvo i štruktúra) je okrem ceny ovplyvnená aj vývojom príjmov (dôchodkov). Po zvýšení príjmov si môžeme kúpiť viac drahších spotrebných predmetov, ale spotreba iných statkov nerastie, alebo len mierne (náklady na potraviny, dopravu a pod.). Pri tom neuvažujeme ďalšie zmeny (zmena hodnoty meny, inflácia a pod.).
Poznanie procesov utvárania dopytu, poznanie toho, čo potenciálny spotrebiteľ potrebuje, čo chce, čo je ochotný kúpiť, za akú cenu a za akých ďalších predpokladov, je z hľadiska uplatnenia sa na trhu veľmi dôležité.
tags: #teoria #relativityivneho #dochodku