Komplexná starostlivosť o telné kravy a zabezpečenie ich produktivity

Chov mäsového dobytka je v súčasnosti obľúbeným odvetvím živočíšnej výroby, najmä pre jeho nenáročnosť na chovné podmienky a personál. Napriek tomu je pre dosiahnutie úžitku nevyhnutné zabezpečiť zvieratám životné podmienky, ktoré im poskytnú pohodu a podporia ich zdravie a produktivitu.

Optimálne podmienky prostredia pre hovädzí dobytok

Hovädzí dobytok preferuje chladnejšie prostredie, pričom jeho optimálne teplotné rozhranie sa pohybuje od -6 do 20 °C. Dôležitú úlohu zohráva aj vlhkosť ovzdušia, ideálne 75 %, a prúdenie vzduchu, optimálne od 0,5 do 1,5 m/s.

Ustajnenie a ležoviská

Vzhľadom na teplejšie zimy a rozbahnenú pôdu je nevyhnutné zabezpečiť suché miesta na oddych, takzvané ležoviská, najmä v oblasti kŕmidiel. Mnohí chovatelia preto volia dočasné voľné ustajnenie v maštaliach alebo pod prístreškami. Ustajňovacie priestory by mali byť konštruované tak, aby poskytovali čo najviac výhod, vrátane manipulačných chodieb a možnosti skupinového rozdelenia stáda, čo napomáha k udržaniu dobrého zdravotného stavu zvierat.

Udržiavanie suchej a čistej podstielky je kľúčové pre pohodu zvierat. Je potrebné v pravidelných intervaloch pristielať čerstvú slamu, prípadne vymieňať podstielku. Pri technológii hlbokej podstielky sa odporúča použiť prípravky na zamedzenie šírenia baktérií, ako sú SANIBLANC alebo CONFORT BED.

Výživa a kŕmne doplnky pre zdravie a produktivitu

Správna výživa, obzvlášť plemenných zvierat, je základom pre ich udržanie v dobrej kondícii, najmä pri prechode z pastvy na suché objemové krmivo a v období telenia. Vzhľadom na nižšiu zaťaženosť produkcie zvierat je aj potreba na krmivo menej náročná.

Na vybalancovanie správne nastavenej kŕmnej dávky by mal chovateľ doplniť aj jadrové krmivo, hlavne ak je jeho objemové krmivo horšej kvality. Pre doplnenie vitamínov a minerálnych látok sa odporúča siahnuť po doplnkoch vo forme lizov, ktoré doplnia chýbajúcu potrebu, predovšetkým v období pred a po pôrode. Druhou alternatívou je dodanie mikroprvkov v podobe minerálneho koncentrátu do kŕmnej dávky.

Význam kŕmnych doplnkových látok

Kŕmne doplnkové látky sú špeciálne látky, ktoré sa pridávajú do základného krmiva s cieľom zlepšiť jeho špecifické vlastnosti a zabezpečiť zdravé stádo s vysokou produktivitou. Vyvážený prísun makro- a mikroelementov je základom zdravia dobytka.

• Vápnik a fosfor: Priamo zodpovedné za štruktúru kostí a produkciu mlieka, ich dopĺňanie je dôležité najmä počas perinatálneho obdobia.
• Horčík: Zohráva úlohu v prevencii pastevnej tetánie.
• Tlmiace prísady (napr. hydrogénuhličitan sodný, oxid horečnatý, bentonit): Používajú sa na stabilizáciu pH bachora a zníženie rizika acidózy.
• Chránené tuky: Koncentrovaný zdroj energie, ktorý obchádza bachor a nenarúša fermentáciu, ideálne pre vysoko produktívne kravy so zvýšenými energetickými potrebami.
• Synbiotiká (probiotiká a prebiotiká): Podporujú rozvoj gastrointestinálnej mikroflóry, obzvlášť u mladých zvierat.
• Enzýmy (celulázy, amylázy, fytázy): Podporujú trávenie živín a zlepšujú efektivitu produkcie, vrátane zvýšenia dostupnosti energie, bielkovín a fosforu.
• Fytobiotiká: Prírodné doplnkové látky vo forme sušených byliniek, esenciálnych olejov alebo extraktov, ktoré sú čoraz populárnejšie.

Výber vhodných kŕmnych doplnkových látok závisí od veku zvierat, typu chovu a aktuálnej fázy produkcie. Dôležité je posúdiť kvalitu a stabilitu produktu, reputáciu výrobcu a pomer ceny a kvality. Doplnky výživy však nemôžu nahradiť správne vyváženú stravu.

Starostlivosť o kravy po otelení

Krava po otelení potrebuje osobitnú starostlivosť a kŕmenie, najmä počas prvých dní až mesiacov. Prvé dni sú najťažšie a najzodpovednejšie. Je dôležité postarať sa o novonarodené teľa aj o matku.

Starostlivosť o teľa po narodení

• Vytrite teľa z vnútromaternicového hlienu suchou, prírodnou látkou.
• Externé preskúmanie teľaťa na prítomnosť rán alebo patológií.
• Dajte matke príležitosť lízať si teľa, čo pomôže pri rýchlejšom zmiznutí po pôrode.
• Mledzivo je pre teľatá v prvých dňoch života jediným a nenahraditeľným zdrojom živín. Je dôležité, aby sa po narodení napilo čo najskôr, ideálne do 3 hodín, pretože obsah živín v mledzive sa o 24 hodín zníži takmer o polovicu. Druhé napojenie by malo prebehnúť najneskôr do 6 hodín.
• Ak sa teľa nedokáže samo napiť, je potrebné mledzivo oddojiť a podať z fľaše, alebo použiť náhradný zdroj mledziva, napríklad Mikrop Pure Colostrum.
• Pupočná šnúra by mala byť ošetrená antiseptikom, aby sa zabránilo infekcii.

Starostlivosť o matku po otelení

• Placenta by mala odísť najneskôr do 12 hodín po narodení. Ak nie, je potrebné podať krave čistú vodu s cukrom alebo injekcie oxytocínu. Nikdy nenechávajte placentu v maternici a ani ju manuálne neoddeľujte.
• Odstráňte placentu čo najskôr po jej vypudení, aby ju krava nezjedla, čo môže byť škodlivé pre jej tráviaci a nervový systém.
• Zabezpečte čisté, suché a bezprievanové prostredie pre otelenú kravu, ktorá je po pôrode oslabená a náchylná na infekcie.
• Hneď ako sa teľa narodí, premiestnite zvieratá na suchú a čistú podstielku.

Dojenie a starostlivosť o vemeno

Maximálny výnos mlieka sa dosahuje v prvých 1-3 mesiacoch po otelení. Správna technika dojenia a starostlivosť o vemeno sú kľúčové pre udržanie vysokej produkcie mlieka a prevenciu ochorení.

• Pred dojením si dôkladne umyte ruky a uistite sa, že sú teplé.
• Vemeno umyte teplou vodou a osušte čistou handričkou. Umývajte aj kopytá a uviažte chvost.
• Masírujte vemeno asi pol minúty, najskôr zhora nadol, potom opačne, a nakoniec bradavky. Masáž pomáha zvýšiť produkciu mlieka a zlepšuje správanie zvieraťa počas dojenia.
• Dojte ihneď po masáži, aby ste dosiahli maximálny výťažok.
• Dodržiavajte pravidelný harmonogram dojenia (napr. 4-5 krát denne pre mliečne plemená, 2 krát denne pre menej produktívne). Prestávka medzi dojeniami by nemala trvať dlhšie ako 12 hodín.
• Používajte správnu techniku dojenia päsťou, aby ste predišli zápalom. Bradavku pevne, ale jemne uchopte prstami, pričom ukazovák a palec tvoria krúžok, a stláčajte striedavo ukazovákom a stredom.

Kŕmenie kravy po pôrode

Kŕmna dávka kravy po otelení by mala byť nastavená tak, aby teľa malo dostatok mlieka. To by sa malo zvážiť už v období prípravy na pôrod, čo je obvykle desať až štrnásť dní pred otelením.

• Prvý deň alebo dva po otelení kŕmte kravu ľahkým nízkokalorickým jedlom, ako je kombinované krmivo alebo dobre sušené seno, prípadne ovsené vločky.
• Vylúčte čerstvú trávu a kŕmnu zeleninu, ktoré môžu negatívne ovplyvniť laktáciu.
• Nekrmte senom príliš, aby ste predišli tráviacim problémom.
• Dodržiavajte harmonogram kŕmenia a používajte koncentráty s ohľadom na potreby gravidného zvieraťa.
• Diverzifikujte stravu zemiakmi, ale len príležitostne a v malom množstve, aby ste predišli toxínom.
• Dávajte pozor na prebytok bielkovín v strave, ktorý môže viesť k dysfunkcii potravy a iným ochoreniam.

Sledovanie produkčných problémov v prechodnom období

Prechodné obdobie (od 60 dní pred otelením do 30 dní po otelení) je kritické pre zdravie, produkciu, zabrezávanie a dlhovekosť stáda. Monitorovanie určitých údajov pomáha rozpoznať príznaky problémov skôr, ako sa naplno prejavia.

Tabuľka 1. Rizikové faktory produkčných problémov vzťahujúce sa k prechodnému obdobiu

Ak stádo spĺňa dve z troch kritérií v kategórii vysoké riziko, je potrebné podrobnejšie preskúmať prechodné obdobie. Nízka produkcia mlieka, nízky obsah mliečneho tuku alebo nízka produkcia mlieka s normálnym mliečnym tukom môžu naznačovať problémy v tomto období.

• Kravy na prvej laktácii by mali produkovať 27-30kg mlieka počas prvých 40 dní. Ak tento cieľ nespĺňajú, je potrebné prehodnotiť program odchovu jalovíc.
• Ak obsah tuku v mlieku v prvých 40 dňoch prekročí 4,6% a neskôr nastane pokles produkcie, naznačuje to stratu telesnej kondície a neadekvátny príjem sušiny a energie. Vinníkmi môžu byť kravy s nadmernou telesnou kondíciou pri otelení a ketózy.
• Ak kravy začínajú laktáciu s obsahom tuku nižším ako 3,4% a počas 41-100 dní laktácie dochádza k ďalšiemu znižovaniu, pravdepodobne sa otelili s príliš nízkou telesnou kondíciou. Obmedzený príjem sušiny a energie negatívne ovplyvní objem aj zložky produkovaného mlieka.

Pravidelné mesačné monitorovanie týchto údajov pomáha včas odhaliť problémy a rýchlo zaviesť riešenia.

Reprodukcia a pripúšťanie kráv

Pre produkciu ročného potomstva je dôležité, aby sa zvieratá stali telnými v nasledujúcich cykloch po otelení. Doba, keď krava začne chodiť po otelení, závisí od jej stavu, výživy a zdravia.

• V prípade neprítomnosti chorôb a popôrodných komplikácií, vyváženej stravy a správnej starostlivosti sa lov začína 30-60 dní po otelení.
• Teplo trvá 2 až 6 dní, krava by sa mala zakryť 9 hodín po začiatku aktívneho tepla, ktoré trvá asi 18 hodín.
• Príznaky pripravenosti na insemináciu: zviera zdvihne chvost, klenie chrbtom, má zvýšenú motorickú aktivitu, začervenané a opuchnuté vonkajšie pohlavné orgány, sliznicový výtok, nepokojné správanie, strata záujmu o jedlo.
• U jalovíc prvého teľaťa môžu byť príznaky menej výrazné. V takýchto prípadoch sa používajú inštrumentálne metódy (analýza hlienu), elektronické tepelné detektory alebo pedometria. Najspoľahlivejší sú testovací býci.

Dôvody, prečo zviera nechodí

• Tehotenstvo.
• Dlhá doba zotavenia po otelení, často spojená so stratou hmotnosti.
• Narušenie hormonálnych hladín spôsobené nesprávnou alebo náhlou zmenou stravy.
• Prítomnosť infekcie v tele.
• Patológia pohybového aparátu alebo vnútorných orgánov.

Riešenie problémov s pripúšťaním

Pre odstránenie hlavnej príčiny odmietnutia lovu je potrebné:

• Ak sa krava ťažko zotavuje, pridajte do stravy vitamíny a minerály a prehodnoťte dennú potrebu.
• Zabezpečte každodenné prechádzky, aby ste spevnili telo jalovice.
• Dávajte pozor na podlahu v stodole - nemala by byť klzká.
• V prípade potreby je možné masírovať maternicu a vaječníky kravy.
• Na stimuláciu lovu sa môžu podávať hormonálne lieky, avšak len na základe pokynov veterinárneho lekára.
• Ako preventívne opatrenie sa jalovica približne týždeň po pôrode vyšetruje na možné patológie reprodukčných orgánov.

Cieľom chovu jalovíc je vyprodukovať zdravé, konštitučne silné, vysoko produktívne a dlhoveké kravy. Z fyziologického hľadiska je rozhodujúci vek a živá hmotnosť pri pripúšťaní. Lepší spôsob je určiť ideálny čas pokrytia podľa hmotnosti, použitím „pásov“ na váženie a meranie. Jalovice pohlavne dospievajú už vo veku 12 mesiacov, ale prvé pripustenie by sa malo realizovať až po dosiahnutí telesnej dospelosti, keď dosahujú dve tretiny dospelej živej hmotnosti (napríklad 420 kg pre holsteinské plemeno).

Charakteristiky hovädzieho dobytka

Priemerná dospelá krava je asi 170 cm dlhá, 140 cm vysoká a váži 500 až 700 kg. Býky sú o 100 až 300 kg ťažšie než kravy.

Tráviaci systém

Jednou z najtypickejších vlastností dobytka je prežúvanie. Krava, rovnako ako všetky prežúvavce, má žalúdok prispôsobený k tomuto účelu, ktorý sa skladá zo štyroch častí: bachor, kniha, čepiec a slez. Najväčší je bachor (80-120 litrov), ktorý slúži ako zásobáreň nepožutej potravy. V ňom mikroorganizmy rozkladajú potravu, získavajú živiny pre seba a pomáhajú tráviť celulózu. Čiastočne rozložená potrava putuje do čepca, odkiaľ sa vracia do papule na prežutie. Následne ide do knihy, ktorá má veľké množstvo záhybov, a potom do slezu.

Krava trávi žraním 5-7 hodín denne a prežúva asi 10-13 hodín denne.

Zuby a rohy

Zuby umožňujú krave zachytávať, trhať a drobiť potravu. Najprv sa tvoria mliečne zuby (20), ktoré sa neskôr vymieňajú. Vo veku 4 rokov má hovädzí dobytok trvalý, úplný chrup s 32 zubami. Kravy nemajú predné horné zuby, majú len zhrubnuté ďasná.

Rohy sa nachádzajú na hlave dobytka u kráv aj býkov. Rohy kráv sú tenšie a dlhšie ako rohy býkov, ktoré sú hrubšie, kratšie a rovnejšie.

Koža a srsť

Koža pokrýva povrch tela a chráni zviera pred poranením a nepriaznivými vplyvmi vonkajšieho prostredia. Zvieratá mliekového typu majú tenkú, pružnú a jemnú kožu, zatiaľ čo zvieratá mäsového typu majú hrubú a menej pružnú kožu. Srsť dobytka je krátka a hrubá.

tags: #telne #kravy #a #starostlivost