Telesne postihnutí: Nové informácie a komplexný pohľad na život s ŤZP

Závažné telesné postihnutie (ŤZP) predstavuje komplexnú problematiku, ktorá zasahuje do rôznych oblastí života jednotlivca. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na definíciu ŤZP, jeho druhy, ako aj na možnosti kompenzácie a podpory, ktoré sú osobám s ŤZP dostupné na Slovensku.

Definícia ťažkého zdravotného postihnutia

Za osobu s ŤZP sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Dôležitým aspektom je sociálny dôsledok ŤZP, ktorý predstavuje znevýhodnenie v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je osoba s ŤZP schopná prekonať sama.

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách.

Integrovaná posudková činnosť - Reforma a jej dopady

Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Prináša zmenu pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a pre osoby odkázané na pomoc iných osôb od 1. septembra 2025, kedy nadobudne účinnosť zákon o integrovanej posudkovej činnosti.

Nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti č. 376/2024 Z. z. je súčasťou reformy sociálnych služieb, ktorú ministerstvo pripravuje. Má zefektívniť a zjednotiť posudkový systém na Slovensku. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.

Proces posudzovania

Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí. V rámci lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp. funkčné dôsledky zdravotného stavu posudzovanej osoby. Výstupom z týchto posudkových činností je integrovaný posudok.

Integrovaný posudok je určený na uplatnenie nárokov posudzovanej osoby v oblasti sociálnych služieb, v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a tiež v oblasti sociálnej ekonomiky. Integrovaný posudok slúži tiež na uplatnenie nároku na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.

V konaní o integrovanom posudku úrad úzko spolupracuje s klientom. Ak máte záujem o vyhotovenie integrovaného posudku, od 1. septembra 2025 môžete o jeho vyhotovenie požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste Vášho trvalého bydliska, kde Vám poskytnú potrebné tlačivá a poradenstvo.

Kontroverzie a úpravy

K zákonu o integrovanej posudkovej činnosti sa skončilo pripomienkové konanie. Inštitúcie napriek krátkemu, len osemdňovému pripomienkovému konaniu podali k návrhu desiatky pripomienok. Zo zoznamu ťažkých zdravotných postihnutí, ktorý je prílohou zákona, totiž malo podľa pôvodného návrhu ministerstva práce vypadnúť veľa diagnóz. Títo ľudia mohli prísť o preukaz ŤZP, ktorý otvára cestu ku kompenzačným príspevkom, zľavám a výhodám v doprave a v kultúre.

Ministerstvo práce napokon odporúčania úradu komisárky a občianskych združení, ktoré boli v pracovnej skupine, akceptovalo. Minister Erik Tomáš oznámil: „Žiaden odkázaný človek nepríde o žiaden priznaný kompenzačný príspevok, lebo zákon obsahuje poistku.“ Minister teraz prisľúbil, že sa nebudú plošne prehodnocovať nároky na kompenzácie a príspevky, ktoré boli schválené do 31. augusta 2025. V praxi to znamená, že ak máte teraz schválený posudok, po nadobudnutí účinnosti zákona od 1. septembra 2025 oň neprídete.

Druhy postihnutí

Postihnutia sa dajú rozdeliť do nasledovných skupín:

• Telesné postihnutie: Obmedzená hybnosť alebo úplná imobilita, ktorá bráni fyzickému vykonávaniu činností.
• Zdravotné postihnutie: Stavy, ktoré súvisia s inými funkciami tela, než je pohybový aparát.
• Mentálne postihnutie: Poškodenie mentálnych (rozumových) schopností alebo psychické problémy.
• Viacnásobné postihnutia: Kombinácia viacerých súbežných postihnutí u jednotlivca.
• Staroba ako špecifická forma postihnutia: S pribúdajúcim vekom často ubúda síl a pridružujú sa rôzne chronické ochorenia.

Telesné postihnutie podrobnejšie

Telesným postihnutím sa zvyčajne rozumie stav, kedy človek nemôže fyzicky vykonávať nejaké činnosti. Môže ísť o poruchu pohybového ústrojenstva. Neskúma sa, či je to porucha svalov, skeletu, alebo ide o neurologické (a teda zdravotné) poškodenie. Telesne postihnutý môže teda človek byť nielen v dôsledku ochorenia (napríklad obrna) ale aj z dôvodov úrazu (napríklad miechy). Postih môže mať rôzny rozsah a od istého rozsahu poškodenia je taký človek úplne odkázaný na pomoc druhých.

Príčiny telesných postihnutí môžu byť rôzne. Môžu byť vrodené, kedy ide o geneticky zdedené poškodenie, alebo vzniknuté ešte počas tehotenstva, trebárs vplyvom toxínov, či radiácie.

Zdravotné postihnutie podrobnejšie

Zdravotným postihnutím sa zvyčajne rozumejú stavy, ktoré súvisia s inými funkciami tela, než je pohybový aparát. Z toho dôvodu sa pri opatrovaní stretnete z niektorými len zriedkakedy (napríklad s hluchotou) a z inými často (slepota). Zrak je základnou potrebou. Ak je narušený, alebo chýba, postihnutý je najmä spočiatku úplne odkázaný na pomoc ošetrovateľov. Sú rôzne stupne poškodenia zraku: Miernejšie sú stavy s poruchami bipolárneho videnia a čiastočne nevidiaci. Postihnutie ďalších orgánov (hmat, chuť, čuch) sú zvyčajne bez potreby opatrovania.

Chronické ochorenia väčšinou ide o nevyliečiteľné choroby, alebo o choroby, ktoré sa liečia mimoriadne dlho. V rôznom stupni potom môžu strpčovať a komplikovať život postihnutého. Mnohé dlhodobé ochorenia nevyžadujú žiadnu starostlivosť opatrovateľa. Napríklad astma, celiakia, či cukrovka. Iné môžu spôsobovať progresívne zhoršovanie stavu. Niekedy sa kombinuje viacero problémov naraz, kedy hovoríme o kombinovaných postihnutiach.

Mentálne postihnutie podrobnejšie

Mentálne postihy sa radia do zdravotných problémov, ale pre prehľadnosť ich dávam do samostatnej kategórie. Často vyžadujú celkom odlišný prístup práce ošetrovateľa. Môžeme ich rozdeliť do dvoch podkategórií:

• Poškodenie mentálnych (rozumových) schopností: Spravidla ide o trvalú poruchu. Sem patria rôzne druhy demencie, alebo mentálnej retardácie. Intelekt je v týchto prípadoch veľmi znížený, ale citová zložka, prežívanie a reakcie môžu byť prakticky normálne. Porušenie mentálnych funkcií zhoršuje komunikáciu s okolím a v horších prípadoch môže byť postihnutý neschopným zvládať aj základnú samoobslužnú činnosť. Potom je plne odkázaný na pomoc opatrovateľa, často 24 hodinovú. Neraz je vážne riziko, že opatrovateľovi utečie a nechtiac ohrozí seba alebo iných.
• Psychické problémy: O tomto stave hovoríme vtedy, keď mentálne funkcie môžu byť síce blízko normy, ale človek trpí niektorou nevyliečiteľnou psychickou chorobou. Intelektuálne funkcie teda sú zachované, poškodená však je zložka citov, prežívania, či správania. Sem sa dajú zaradiť rôzne psychické stavy ako schizofrénia, depresia, či rôzne psychopatie. Niektoré stavy môžu byť aj nebezpečné. Môže hroziť riziko sebevraždy, alebo ohrozenia druhých. Vážnejšie stavy zvyčajne nemôžu zostať v domácej opatere.

Človek s mentálnym postihnutím má k dispozícii viacero možností, ktoré môže využiť pre úspešné začlenenie sa do spoločnosti, vzdelávacieho procesu, zamestnania. Jednou z nich je osobná asistencia, prostredníctvom ktorej sa zvyšuje kvalita života ľudí so zdravotným postihnutím tým, že v dospelosti môžu viesť relatívne samostatný život.

Staroba ako špecifická forma postihnutia

Staroba sama o sebe nemusí byť dôvod na to, že niekto bude postihnutý, alebo že by potreboval opatrovateľa. Žiaľ, s pribúdajúcim vekom často ubúda síl. Preto niektorí starí ľudia postupne slabnú, neraz sa pridružia rôzne chronické ochorenia, mozgové či srdcové príhody a podobne.

Medzi najčastejšie stavy, ktoré si u starších ľudí vyžadujú opateru patria:

• Onkologické ochorenia, kedy je častým javom progresívne zhoršovanie sa celkového stavu pacienta.
• Stavy po cievnych príhodách, či trombózach, kedy môže nastať porucha niektorej časti mozgových funkcií.
• Stavy po úrazoch, ktoré sú u starších ľudí často sprevádzané zlomeninami a dlhodobou imobilitou.
• Rôzne druhy demencií, ako napríklad Alzheimerova choroba.

Viacnásobné postihnutia

Pojem viacnásobné postihnutia označuje rôznu kombináciu viacerých súbežných postihnutí u jednotlivca. Často sa za najzávažnejšie považujú rôzne druhy telesného alebo zmyslového postihnutia v kombinácii s mentálnym postihnutím (nevidiaci s mentálnym postihnutím, nepočujúci s mentálnym postihnutím a pod.) Ale aj bez prítomnosti mentálneho postihnutia sú rôzne kombinácie postihnutí veľmi závažné z pohľadu výchovy, vzdelávania a spoločenského začlenenia: napríklad kombinácia zmyslových postihnutí (hluchoslepota), postihnutie reči v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, poruchy správania v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, telesné alebo zmyslové postihnutie v kombinácii s chronickou chorobou, alebo rôzne kombinácie telesného a zmyslového postihnutia. Variácií je veľké množstvo. Používa sa aj kategorizácia ľahko viacnásobne postihnutí a ťažko viacnásobne postihnutí. Medzi najzávažnejšie postihnutia sa radí hluchoslepota.

Vzdelávanie žiakov s viacnásobným postihnutím

Z pohľadu školského je najdôležitejšie určenie, ktorá diagnóza je primárnou, rozhodujúcou vzhľadom k možnostiam výchovy a vzdelávania dieťaťa. Takáto diagnostika patrí do rúk odborníkov - psychológa a špeciálneho pedagóga v poradni, samozrejme na základe lekárskych vyšetrení. Proces výchovy a vzdelávania je následne založený na takých metódach a formách práce so žiakom, ktoré rešpektujú jeho postihnutia, jeho možnosti a schopnosti, individuálne danosti a predpoklady, ale aj jeho potreby smerom k budúcemu životu.

Vzdelávanie žiakov s viacnásobným postihnutím sa teda riadi najmä primárnou diagnózou a stupňom závažnosti postihnutí a obmedzení. Dieťa s viacnásobným postihnutím sa môže vzdelávať:

• v špeciálnej škole - obvykle podľa druhu primárnej diagnózy (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety)
• v špeciálnej triede - obvykle podľa druhu primárnej diagnózy - zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú)
• v bežnej škole formou školskej integrácie, ak to charakter kombinácie postihnutí dovoľuje a ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky

Viacnásobne postihnutý žiak môže mať do svojho vzdelávania zaradené akékoľvek špecifické predmety, ktoré potrebuje z dôvodu jednotlivých svojich postihnutí, ochorení alebo oslabení. Ak však je kombinácia postihnutí taká vážna, že zdravotný stav dieťaťu neumožňuje zaradenie do špeciálnej školy, triedy alebo ani vzdelávanie formou integrácie s vypracovaným IVP, po odporúčaní lekára a poradne môže byť takýto žiak oslobodený od povinnosti dochádzať do školy (nie však oslobodený od povinnej školskej dochádzky). K žiakovi môže domov dochádzať učiteľ alebo školský špeciálny pedagóg na niekoľko hodín týždenne a učiť ho v domácom prostredí, alebo sa mu vzdelávanie až do pominutia dôvodom neposkytuje.

Pomoc a kompenzácie pre osoby s ŤZP

Štát poskytuje osobám s ŤZP pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ide napríklad o oslobodenie od koncesionárskych poplatkov, zníženie dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.

Európsky preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím

Európska komisia koncom roka 2023 pripravila návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovujú oba preukazy pre osoby so zdravotným postihnutím. Očakáva sa, že európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz zjednodušia vzájomné uznávanie zdravotného postihnutia, uľahčia voľný pohyb týchto osôb v rámci Európskej únie a prístup k rovnakým preferenčným podmienkam/výhodám, ako majú osoby s pobytom v hostiteľskej krajine. Môže ísť napríklad o voľné či prednostné vstupy, znížené vstupné či prístup k pomôckam na mobilitu, ako sú napríklad špeciálne výťahy pre ŤZP. Rovnako sa tým podporí účasť týchto osôb na kultúrnych, voľnočasových a športových aktivitách. Termín jej účinnosti a tiež transpozície tejto smernice do právneho poriadku SR však nateraz nie je možné konkretizovať.

Špecifické aspekty edukácie telesne postihnutých

Špecifické postavenie u detí s DMO má pohybová výchova, ktorá vychádza z kinezioterapie (z gr. kinézis - pohyb). Pohybová výchova je zameraná na:

• rozvoj jemnej motoriky (rúk, prstov, manipulačná schopnosť)
• rozvoj hrubej motoriky (sedenie, lezenie, otáčanie, státie, chôdza)
• koordináciu pohybových návykov

Zásady pohybovej výchovy:

• zásada vývinu - rešpektovať prirodzený rozvoj hybnosti (napr. nenútime dieťa stáť a chodiť, ak ešte nevie sedieť, nenútiť ho do rôznych činností rukami kým nevie podávať, chytať predmety všetkými prstami atď.)
• zásada reflexnosti - pri nácviku pohybových zručností treba upraviť polohu dieťaťa tak, aby bolo pri všetkých úkonoch uvoľnené. Ak má dieťa ťažkosti pri nácviku pohybu v stojacej polohe, treba ho cvičiť v sedacej polohe a ležmo.
• zásada rytmizácie - rytmus má priaznivý vplyv pri nácviku pohybových aj rečových zručností. Je vhodné rytmizovať pohyby aj reč pomocou riekaniek, spevu, hudby a pod. Odporúča sa podávať tenisové loptičky, tlieskať, rytmicky kráčať podľa riekaniek, pesničiek.

Rozvoj poznávacích a sebaobslužných návykov

• Rozvoj poznávacích procesov - pociťovanie, vnímania
• Rozvoj psychických procesov - pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie, reč
• Rozvoj sebaobslužných návykov a manipulačných schopností

Sebaobsluha zahŕňa:

• Sebaobsluha pri stolovaní (jedenie, pitie)
• Sebaobsluha pri obliekaní
• Hygienické návyky (napr. umývanie, utieranie rúk, tváre)
• Manipulačné schopnosti - uchopiť, položiť predmet, ukladať predmet, presýpať, vysýpať drobný materiál, prelievať tekutinu

Výchova a adaptácia

• Výchova rozvíjania hudobných schopností - Hv má:
  • zdravotný význam - pomáha uvoľňovať svalové napätie, aktivizuje dieťa k pohybu
  • výchovný význam - umožňuje rozvíjať hudobnosť dieťaťa, sluchové vnemy, pozornosť
• Rozvoj výtvarných schopností - Vv rozvíja spontánnu tvorivosť, vyvoláva radosť z výtvarného prejavu. Súbežným cieľom je rozvoj vnímania, myslenia a motoriky ruky. Uplatňuje sa čmáranie, maľovanie, modelovanie.
• Výchova k citovej a sociálnej adaptácii dieťaťa
  • posilňovať pocit istoty
  • rozvíjať vzťah k deťom, ku kolektívu
  • pestovať lásku a sympatiu k človeku
• Výchova k akceptovaniu telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie - akceptovanie postihnutia vedie postihnutého k praktickému využitiu všetkých zostávajúcich životných možností a obmedzení. V rodinách s postihnutým dieťaťom sa veľmi často uplatňuje nadmerne ochranný štýl výchovy. Dieťa z takejto rodiny je nesamostatné, ťažko prispôsobivé a pasívne.

Historický vývoj a základné pojmy

Historický vývoj vzťahu spoločnosti k osobám so zdravotným postihnutím

Každá spoločnosť si vytvára vlastný systém prístupu k zabezpečovaniu životných potrieb svojich členov, založený na historickom dedičstve, tradíciách, hospodárskom a politickom usporiadaní, skúsenostiach a morálnej vyspelosti. Úroveň spoločenského poznania determinuje nielen prosperitu, ale aj vzťahy a postoje k sociálnym skupinám. V histórii starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím možno identifikovať tri obdobia:

• Represívne štádium: Likvidácia alebo vylúčenie osôb so zdravotným postihnutím. Právo na život mali len fyzicky zdatní jedinci.
• Charitatívne štádium: V období kresťanstva sa začína legálne identifikovanie tejto skupiny ľudí. Starostlivosť sa realizovala na skupinovom princípe v útulkoch a domovoch-ústavoch.
• Obdobie humanitnej starostlivosti: V 40. a 50. rokoch 20. storočia vrcholilo zriaďovanie ústavných veľkokapacitných zariadení. Neskôr sa hľadali alternatívy k štátnej ústavnej starostlivosti a ukázalo sa, že reálnou alternatívou je zabezpečovanie podpory a pomoci občanovi prostredníctvom mimovládnych subjektov.

Základné pojmy týkajúce sa zdravotného postihnutia

Termín zdravotné postihnutie zahŕňa široké spektrum funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v každej populácii. Môže ísť o telesné, duševné alebo zmyslové chyby, poruchy zdravia alebo duševné choroby, ktoré môžu byť trvalé alebo prechodné. Handicap označuje stratu alebo obmedzenie príležitosti mať rovnaký podiel na živote spoločnosti ako ostatní.

V roku 1980 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) schválila Medzinárodnú klasifikáciu porúch, zdravotných postihnutí a handicapov (ICIDH), ktorá priniesla presnejší prístup. Klasifikácia rozlišuje medzi:

• Porucha: Poškodenie štruktúry alebo fungovania ľudského organizmu, mentálne alebo fyzické.
• Obmedzenie: Zníženie alebo strata funkčnej schopnosti alebo aktivity v dôsledku poruchy.
• Handicap: Strata alebo obmedzenie príležitostí mať rovnaký podiel na živote spoločnosti ako ostatní.

Súčasná terminológia uznáva potrebu určiť potreby jednotlivca (rehabilitácia, odborná pomoc) a nedostatky spoločnosti (bariéry brániace integrácii).

Prevencia

Prevencia je činnosť zameraná na zabránenie vzniku telesnej, intelektovej, psychickej alebo zmyslovej poruchy (primárna prevencia) alebo na zabránenie toho, aby poruchy spôsobili trvalé funkčné obmedzenie alebo zdravotné postihnutie (sekundárna prevencia). Prevencia zahŕňa rôzne činnosti, ako napríklad primárnu zdravotnú starostlivosť, prenatálnu a postnatálnu starostlivosť, výchovu k správnej výžive, imunizačné kampane, bezpečnostné predpisy, programy na prevenciu úrazov a úpravu pracoviska.

Rehabilitácia

Rehabilitácia je proces, ktorého cieľom je umožniť zdravotne postihnutým osobám dosiahnuť a udržať si optimálnu telesnú, zmyslovú, rozumovú, duševnú a/alebo sociálnu úroveň funkcií. Zahŕňa opatrenia na zabezpečenie a/alebo obnovenie funkcií alebo na kompenzáciu straty alebo absencie funkcie alebo funkčného obmedzenia. Rehabilitačný proces zahŕňa lekársku starostlivosť a širokú škálu opatrení a činností.

Vytváranie rovnakých príležitostí

Vytváranie rovnakých príležitostí je proces, ktorý sprístupňuje ľuďom, zvlášť osobám so zdravotným postihnutím, rôzne systémy spoločnosti a prostredie (služby, informácie a pod.). Princíp rovnakých práv znamená, že potreby každého jednotlivca sú rovnako dôležité a že sa musia pre spoločnosť stať štandardom na plánovanie. Osoby so zdravotným postihnutím majú právo zostať v miestnej komunite a mali by dostať potrebnú pomoc v rámci bežných štruktúr vzdelávania, zdravotníckej starostlivosti, zamestnania a sociálnych služieb.

Ľudia so zdravotným postihnutím v rôznych kontextoch

Pri uvažovaní o zdravotnom postihnutí sa často spájame s narušením zdravia v medicínskom zmysle. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje zdravie ako stav úplnej fyzickej, psychickej a sociálnej pohody. V Zákone o Liečebnom poriadku sa definuje „zdravotne postihnutý ako poistenec s trvalým poškodením fyzického alebo psychického zdravia“.

Zdravotné postihnutia poznáme: mentálne, telesné a psycho-sociálne. Možno ich klasifikovať podľa stupňa postihnutia, časového faktora, úrovne intelektu, mobility, komunikácie a sebaobslužnosti, a možnosti socializácie.

V edukačnom kontexte sa používa pojem dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Tento pojem sa zaviedol do systému školstva v súvislosti s jeho transformáciou a využíva sa pri vytváraní vhodných podmienok pre výchovu a vzdelávanie všetkých detí, ktoré sa svojim individuálnym potenciálom významne líšia od bežnej detskej populácie. Vytváranie vhodných podmienok môže mať podobu architektonických úprav, aplikácie špeciálnopedagogických prístupov a metód, a využívanie alternatívnych modelov práce a komunikácie.

Najdiferencovanejší je význam spojenia „zdravotné postihnutie“ v sociálnej sfére. Slovensko aktívne spolupracuje s WHO a má zastúpenie vo Výkonnej rade WHO. Kancelária WHO v Slovenskej republike sa zameriava na:

• Podporu zdravia a prevencie chorôb.
• Zlepšovanie zdravotnej starostlivosti.
• Reagovanie na zdravotné krízy.
• Podporu výskumu a inovácií v oblasti zdravia.
• Spoluprácu s členskými štátmi na dosahovaní cieľov v oblasti zdravia.
• Realizáciu Európskeho programu práce 2020 - 2025: Jednotný postup pre lepšie zdravie.

Legislatíva na Slovensku

Ústava SR

Všeobecné práva zdravotne postihnutých sú zakotvené v Ústave SR v Čl. 38 v ods. 2.

Zákon o sociálnej pomoci

Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, účinný od 1. júla 1999, je základným právnym predpisom, ktorý upravuje poskytovanie sociálnej pomoci a peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom je kompenzovať sociálne dôsledky zdravotného postihnutia a podporiť nezávislosť a plnohodnotnú participáciu osôb so zdravotným postihnutím na živote spoločnosti.

Kompenzácie sa poskytujú v oblastiach:

• Mobility (pohybu a orientácie).
• Komunikácie.
• Nevyhnutných životných úkonov.
• Rôznorodých zvýšených výdavkov súvisiacich s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP).

Formy pomoci:

• Prepravná služba.
• Opatrovateľská služba.
• Starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.
• Peňažné príspevky na diétne stravovanie, hygienické potreby, opotrebovanie šatstva, prevádzku pomôcok a osobných vozidiel, a na starostlivosť o psa so špeciálnym výcvikom.

Legislatíva na zabezpečenie bezbariérovosti

Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 192/1994 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a novela stavebného zákona č. 237/2000 Z. z. určujú povinnosť bezbariérovej výstavby a odstraňovania bariér obmedzujúcich mobilitu, orientáciu a dostupnosť informácií.

Legislatíva na zabezpečenie vzdelávania

Zabezpečovanie vzdelávania vychádza z Dohovoru o právach dieťaťa a zákona č. 229/2000 Z. z.

Legislatíva na zabezpečenie zamestnanosti

Zákon o zamestnanosti č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje podporu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Princípy a problémy

Princípy prístupu k osobám so zdravotným postihnutím

• Každé indivíduum má veľkú hodnotu a svoju dôstojnosť.
• Každá osoba by mala mať rovnaké príležitosti na maximalizáciu svojho potenciálu a je hodná poskytnutia sociálnej pomoci v jeho dosahovaní.
• Ľudia veľkým snažením rastú a menia sa pozitívnym smerom.
• Indivíduá by mali byť slobodní pri prijímaní rozhodnutí, ktorými sa má riadiť ich život.

Problémy, s ktorými sa stretávajú osoby so zdravotným postihnutím

• Prostredie s fyzickými bariérami.
• Zdravotnícka starostlivosť.
• Prístup ku vzdelaniu.
• Pracovné uplatnenie.
• Poskytovanie sociálnych služieb.
• Kompenzácia sociálnych dôsledkov postihnutia.

Potreby osôb so zdravotným postihnutím

Spoločnosť má možnosť získavať informácie o potrebách zdravotne postihnutých ľudí z dvoch zdrojov: vyjadrenia samotných postihnutých ľudí a vyjadrenia ľudí, ktorí pracujú v bezprostrednej blízkosti zdravotne handicapovaných ľudí. Súčet týchto potrieb je filtrovaný a selektovaný sociálno-ekonomickými, kultúrnymi a politickými podmienkami spoločnosti.

Medzi základné medzinárodné štandardy sa zaraďujú Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (schválené na pôde OSN), či Medzinárodná klasifikácia pojmov tzv. CIDIH (z dielne WHO). Je dôležité si uvedomiť, že človek so zdravotným postihnutím je jediným odborníkom na svoje potreby, ale nie vždy ich dokáže interpretovať a vyjadriť.

tags: #telesne #postihnuty #po #novom