Komplexný pohľad na telesné postihnutie: Typy, edukácia a podpora

Telesné postihnutie predstavuje rozsiahlu kategóriu, ktorá zahŕňa rôzne stavy ovplyvňujúce pohybové, oporné a nervové ústrojenstvo človeka. Tieto stavy môžu byť vrodené alebo získané a majú významný dopad na kvalitu života postihnutých jedincov. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na telesné postihnutie, jeho charakteristiku, typy a možnosti edukácie a podpory osôb s týmto postihnutím.

Definícia a kategorizácia telesného postihnutia

Telesne postihnutý jedinec je jedinec, ktorý sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré zapríčiňujú poruchy hybnosti. Patria sem všetky odchýlky tvaru tela a končatín, deformity, abnormality, čiže anomálie. Telesným postihnutím sa zvyčajne rozumie stav, kedy človek nemôže fyzicky vykonávať nejaké činnosti. Môže ísť o poruchu pohybového ústrojenstva. Neskúma sa, či je to porucha svalov, skeletu, alebo ide o neurologické poškodenie. Dôležité je, že sa to prejaví ako obmedzená hybnosť alebo úplná imobilita. Telesne postihnutý môže byť teda človek nielen v dôsledku ochorenia (napríklad obrna), ale aj z dôvodov úrazu (napríklad miechy). Postih môže mať rôzny rozsah a od istého rozsahu poškodenia je taký človek úplne odkázaný na pomoc druhých.

Príčiny telesných postihnutí

Príčiny telesných postihnutí môžu byť rôzne:

• Vrodené: Môže ísť o geneticky zdedené poškodenie alebo vzniknuté ešte počas tehotenstva, trebárs vplyvom toxínov či radiácie.
• Získané: Vzniká niekedy u detí počas pôrodu, alebo ako dôsledok ochorenia ako encefalitída či meningitída. Niekedy sú to prepuknutia rôznych progresívnych ochorení alebo stavy po úrazoch a nehodách vedúce k imobilite.

Najčastejšie telesné postihnutia u detí

V mnohých prípadoch sa telesné postihy objavujú už v detstve. Najčastejšie si vyžiadajú aj pomoc opatrovateľa. Medzi najčastejšie telesné postihnutia detí patria:

• Mozgová obrna.
• Úrazové ochorenia mozgu a miechy.
• Amputácie.
• Myopatia (postupne sa zhoršujúca svalová činnosť).
• Poruchy zakrivenia chrbtice.
• Vrodené poruchy vývinu.

Zdravotné a zmyslové postihnutia

Zdravotným postihnutím sa zvyčajne rozumejú stavy, ktoré súvisia s inými funkciami tela, než je pohybový aparát. Okrem telesných postihnutí existujú aj zdravotné oslabenia a zmyslové postihnutia, ktoré môžu významne ovplyvniť život jednotlivca.

Choroba a zdravotné oslabenie

Chorý jedinec je jedinec v stave choroby, ktorá predstavuje poruchu rovnováhy medzi organizmom a prostredím. Choroby môžeme rozdeliť na viacero skupín, ako sú choroby tráviaceho, dýchacieho, srdcovo-cievneho, pohybového, nervového, pohlavného systému, choroby žliaz s vnútornou sekréciou, kožné, krvné, onkologické a podobne. Chorý jedinec potrebuje predovšetkým zdravotnícku starostlivosť, ktorá si často vyžaduje hospitalizáciu, kde sa spolu s liečbou poskytuje aj špeciálna výchova.

Zdravotne oslabený jedinec je jedinec v stave rekonvalescencie, alebo má zníženú odolnosť voči chorobám, tendenciu k ich recidivite, alebo je jeho zdravotný stav ohrozený pre nevhodný životný režim alebo nesprávnu výživu. Zdravotne oslabené deti sa doliečujú v detských ozdravovniach.

Zmyslové postihnutia

Zmyslové postihnutia zahŕňajú problémy so zrakom a sluchom, ktoré môžu viesť k významnému obmedzeniu samostatnosti.

Zrakové postihnutie

Zrak je základnou potrebou. Ak je narušený alebo chýba, postihnutý je najmä spočiatku úplne odkázaný na pomoc ošetrovateľov. Sú rôzne stupne poškodenia zraku:

• Miernejšie sú stavy s poruchami bipolárneho videnia a čiastočne nevidiaci.
• Horšia je slabozrakosť.
• Najhorším stavom je slepota.

Z hľadiska výchovy a vzdelávania sa v súčasnom školstve rozlišuje 5 hlavných skupín:

• nevidiaci,
• čiastočne vidiaci (zvyšky zraku),
• slabozrakí,
• binokulárne postihnutí,
• zrakové postihnutie s kombinovaným postihnutím.

Slepota je porucha obidvoch očí, pri ktorej nevznikajú zrakové požitky. Do skupiny slepých sa zaraďujú aj osoby, ktoré sú schopné rozlišovať len svetlo a tiene (svetlocitlivosť), prípadne aj prakticky slepí (čiastočne vidiaci) jedinci.

Sluchové postihnutie

V závislosti od stupňa poruchy môže ísť o nedoslýchavosť, čiastočnú alebo úplnú stratu sluchu. Jedinec je postihnutý nedostatkami počutia reči. Úplná hluchota znamená, že jedinec vôbec nepočuje. Stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti sluchového postihnutia. Okrem nej rozhoduje funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu. Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, menšie sluchové postihnutie takéto narušenie nespôsobuje. Nepočujúci sa málokedy kvôli svojmu hendikepu dostane do situácie, kedy potrebuje opatrovanie. Postihnutie ďalších orgánov (hmat, chuť, čuch) sú zvyčajne bez potreby opatrovania.

Mentálne postihnutie

Mentálne postihy sa radia do zdravotných problémov, ale pre prehľadnosť ich môžeme rozdeliť do dvoch podkategórií, ktoré často vyžadujú celkom odlišný prístup práce ošetrovateľa.

Poškodenie mentálnych (rozumových) schopností

Spravidla ide o trvalú poruchu, kam patria rôzne druhy demencie alebo mentálnej retardácie. Intelekt je v týchto prípadoch veľmi znížený, ale citová zložka, prežívanie a reakcie môžu byť prakticky normálne. Porušenie mentálnych funkcií zhoršuje komunikáciu s okolím a v horších prípadoch môže byť postihnutý neschopným zvládať aj základnú samoobslužnú činnosť. Potom je plne odkázaný na pomoc opatrovateľa, často 24-hodinovú. Neraz je vážne riziko, že opatrovateľovi utečie a nechtiac ohrozí seba alebo iných.

Príklady mentálnej retardácie:

• Ľahká mentálna retardácia (IQ 50-70), tzv. debilita: Ide o najľahší stupeň. Tieto deti dosahujú úplnú alebo čiastočnú samostatnosť, socializujú sa.
• Stredná mentálna retardácia (IQ 35-49), tzv. imbecilita: Je to nápadné zaostávanie spravidla vo všetkých oblastiach psychomotorického vývinu.
• Ťažká mentálna retardácia (IQ 20-34), tzv. idiocita: Ide o veľmi ťažké postihnutie. Pri tomto stupni mentálnej retardácie je však perspektíva dosiahnuť aspoň najjednoduchšie základy sebaobsluhy a najjednoduchšie pracovné operácie. Je tu možné naučiť sa aspoň zopár prostých slov.
• Hlboká mentálna retardácia (IQ 0-20), tzv. hlboká idiocita: Ľudia s týmto stupňom sú zvyčajne imobilní, upútaní na posteľ. Neovládajú reč, nevedia jasne prejaviť ani svoje city. Zvyčajne vydávajú len neartikulované škreky, stereotypne sa opakujúce zvuky.

Psychické problémy

O tomto stave hovoríme vtedy, keď mentálne funkcie môžu byť síce blízko normy, ale človek trpí niektorou nevyliečiteľnou psychickou chorobou. Intelektuálne funkcie sú teda zachované, poškodená je však zložka citov, prežívania či správania. Sem sa dajú zaradiť rôzne psychické stavy ako schizofrénia, depresia či rôzne psychopatie. Niektoré stavy môžu byť aj nebezpečné. Môže hroziť riziko samovraždy alebo ohrozenia druhých. Vážnejšie stavy zvyčajne nemôžu zostať v domácej opatere.

Človek s mentálnym postihnutím má k dispozícii viacero možností, ktoré môže využiť pre úspešné začlenenie sa do spoločnosti, vzdelávacieho procesu a zamestnania. Jednou z nich je osobná asistencia, prostredníctvom ktorej sa zvyšuje kvalita života ľudí so zdravotným postihnutím tým, že v dospelosti môžu viesť relatívne samostatný život.

Ťažké zdravotné postihnutie (ŤZP)

Závažné telesné postihnutie (ŤZP) predstavuje komplexnú problematiku, ktorá zasahuje do rôznych oblastí života jednotlivca. Handicap je označenie znevýhodneného, brzdeného, zbaveného schopnosti.

Definícia a posudzovanie ŤZP

Za osobu s ŤZP sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Zdravotné postihnutie je poškodenie zdravia zapríčinené ochorením alebo úrazom, v dôsledku ktorého dochádza k funkčnej poruche osoby. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Integrovaná posudková činnosť: Proces posudzovania ŤZP prešiel reformou s cieľom odstrániť nejednotnosť, zlepšiť koordináciu a zefektívniť posudzovanie. Posudzovanie zabezpečujú výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík. Dôležitou zmenou je zavedenie integrovanej posudkovej činnosti, ktorá je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. a ktorej podrobnosti výkonu sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z. Táto činnosť zahŕňa sociálnu a lekársku posudkovú činnosť, pričom ako prvá sa vykonáva sociálna posudková činnosť, zameraná na posúdenie sociálnej situácie a potrieb človeka, a až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav. Závery vyplývajúce zo sociálnej posudkovej činnosti sú obsiahnuté v integrovanom posudku.

Miera funkčnej poruchy: Miera funkčnej poruchy určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách. Od 1.9.2025 je zoznam ťažkých zdravotných postihnutí uvedený v Prílohe č. 1 zákona č. 376/2004 z. z. Ak má osoba viac ochorení (viac funkčných porúch), rozhodujúce je ochorenie s najvyššou poruchou. K nemu je možné pripočítať maximálne 10% za všetky ostatné ochorenia, avšak iba vtedy, ak ovplyvňujú ochorenie s najvyššou funkčnou poruchou.

Rozdiel medzi zdravotným postihnutím a invaliditou: Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať. O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite Sociálna poisťovňa a rozhodujú podľa dvoch rôznych zákonov. Osobou s ťažkým zdravotným postihnutím môže byť dieťa aj dospelý. Aj v tom spočíva rozdiel oproti invalidnému dôchodku - kým poberať invalidný dôchodok môže iba dospelá osoba, poberateľom príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia môže byť aj dieťa (príspevky sa poukazujú do rúk jeho zákonného zástupcu).

Pomoc a kompenzácie pre osoby s ŤZP

Štát poskytuje osobám s ŤZP pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“) je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €. Do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej osoba s ŤZP býva.

Dokladom o ťažkom zdravotnom postihnutí je preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pomocou ktorého si jeho držiteľ uplatňuje rôzne výhody a zľavy. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze.

Typy peňažných príspevkov a výhod

• Zľavy pri cestovaní: Železnice Slovenskej republiky - 60 % zľava z cestovného v 2. triede, 25% v 1. triede. Na uplatnenie zľavy sa stačí preukázať pri kúpe lístka preukazom ŤZP. Ak je občan invalidným dôchodcom, cestuje v 2. triede zadarmo.
• Daňové úľavy: Obec môže znížiť daň alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov stavby na bývanie, byty a garáže vo vlastníctve občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako môžu platiť aj nižšie miestne poplatky (alebo žiadne), napr. aj nižší (alebo žiadny) poplatok za psa a poplatok za odvoz komunálneho odpadu.
• Odvodové úľavy na poistnom na zdravotné poistenie: Na osobu so zdravotným postihnutím sa vzťahujú nižšie sadzby poistného na zdravotné poistenie - od 1.1.2026 je to 5,5% pre zamestnávateľa za zamestnanca ŤZ/ a 2,5% pre zamestnanca ŤZP.
• Oslobodenie od poplatku za vydanie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia na zmeny stavieb na bývanie a dokončených stavieb.
• Oslobodenie od úhrady za dopravu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre držiteľov preukazu ŤZP odkázaných na individuálnu prepravu.

O peňažné príspevky môže osoba s ŤZP požiadať len vtedy, ak sú priznané v integrovanom posudku na základe žiadosti o integrovaný posudok. Peňažné príspevky nie je možné priznať osobe s ŤZP, ktorej príjem presahuje trojnásobok alebo päťnásobok životného minima, v závislosti od druhu peňažného príspevku. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima.

Odkázanosť na pomoc druhej osoby

Ak v dôsledku svojej choroby človek potrebuje pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará môže poberať príspevok na opatrovanie. Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do aktívneho života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je pomáhať opatrovanému pri bežných denných úkonoch, ktoré si nedokáže zabezpečiť sám (napr. pri vstávaní, líhaní, obliekaní, chôdzi, hygiene, toalete, varení, upratovaní, nakupovaní a pod.).

Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať.

Odkázanosť na individuálnu prepravu

Ak je osoba odkázaná na individuálnu prepravu, môže požiadať o príspevok na kúpu motorového vozidla, príspevok na úpravu motorového vozidla, príspevok na prepravu alebo o príspevok na pohonné hmoty. Osoba s ŤZP je odkázaná podľa integrovaného posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná z dôvodu ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z takého vozidla, alebo duševnej poruchy s často opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, alebo ťažkej poruchy oboch zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, alebo imunologického ochorenia ťažkého stupňa prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

• Príspevok na kúpu auta: Možno priznať iba osobe, ktorá bude využívať vozidlo najmenej dvakrát v týždni na prepravu do zamestnania a zo zamestnania, školského zariadenia, domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára. Maximálna výška príspevku je 13 277,58 € (manuálna prevodovka) a 16 596,96 € (automatická prevodovka).
• Príspevok na prepravu: Možno poskytnúť vtedy, ak osoba s ŤZP nie je vlastníkom ani držiteľom osobného motorového vozidla a preprava je uskutočňovaná iným subjektom, ktorý má na to oprávnenie, napríklad taxislužbou. Maximálna výška mesačného príspevku je 144,97 €.
• Príspevok na pohonné hmoty: Osoba s ŤZP môže a nemusí byť vlastníkom vozidla. Príspevok sa poskytuje každý mesiac v rovnakej výške (47,45 €), nákup pohonných hmôt sa nedokladuje.

Odkázanosť na zdravotnícku pomôcku a zdvíhacie zariadenie

Ak je osoba s ŤZP odkázaná na pomôcku, môže jej byť poskytnutý príspevok na kúpu, výcvik používania a úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňujú ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať alebo by mu išli len veľmi ťažko. Ide pritom o iné veci, ako sú zdravotnícke pomôcky preplácané zdravotnou poisťovňou.

• Výška peňažného príspevku na kúpu a opravu pomôcky: Najviac 8 630,42 €.
• Výška peňažného príspevku určeného na kúpu druhého mechanického vozíka: Najviac 1 659,70 €.
• Výška peňažného príspevku určeného na kúpu druhého elektrického vozíka: Najviac 4 979,09 €.
• Výška peňažného príspevku určeného na kúpu druhého načúvacieho aparátu: Najviac 331,94 €.
• Príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia: Najviac 11 617,88 €. Výška sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny zdvíhacieho zariadenia a príjmu fyzickej osoby s ŤZP.

Úprava bytu, rodinného domu, garáže

Príspevok na úpravu bytu, rodinného domu a garáže slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými. Aj osoba s onkologickým ochorením môže byť odkázaná na takúto úpravu. Žiadateľ musí mať v byte alebo dome trvalý pobyt, ak ide o garáž, musí byť jej vlastníkom.

Špecifické formy postihnutia

Staroba

Staroba sama o sebe nemusí byť dôvod na to, že niekto bude postihnutý alebo že by potreboval opatrovateľa. Žiaľ, s pribúdajúcim vekom často ubúda síl, pridružujú sa rôzne chronické ochorenia, mozgové či srdcové príhody. Na opateru bude potrebné myslieť v týchto stavoch:

• Onkologické ochorenia: Častým javom je progresívne zhoršovanie sa celkového stavu pacienta, ktorý od istej chvíle je už len v paliatívnej terapii a v terminálnych štádiách je často imobilný pre slabosť a atrofiu svalov.
• Stavy po cievnych príhodách či trombózach: Môže nastať porucha niektorej časti mozgových funkcií, čo sa môže prejaviť napríklad na zhoršenej reči alebo často aj ochrnutím, vedúce k úplnej odkázanosti na opatrovateľa.
• Stavy po úrazoch: U staršieho človeka, často sprevádzané zlomeninami a dlhodobou imobilitou, môžu viesť k trvalej odkázanosti na lôžko a opateru.
• Rôzne druhy demencií: Napríklad Alzheimerova choroba, ktorá progresívne zhoršuje pamäť a schopnosť samostatného života, vyžadujúca kontrolu a opateru.

Viacnásobné postihnutia (VNP)

Pojem viacnásobné postihnutia označuje rôznu kombináciu viacerých súbežných postihnutí u jednotlivca. Často sa za najzávažnejšie považujú rôzne druhy telesného alebo zmyslového postihnutia v kombinácii s mentálnym postihnutím (nevidiaci s mentálnym postihnutím, nepočujúci s mentálnym postihnutím a pod.). Ale aj bez prítomnosti mentálneho postihnutia sú rôzne kombinácie postihnutí veľmi závažné z pohľadu výchovy, vzdelávania a spoločenského začlenenia: napríklad kombinácia zmyslových postihnutí (hluchoslepota), postihnutie reči v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, poruchy správania v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, telesné alebo zmyslové postihnutie v kombinácii s chronickou chorobou, alebo rôzne kombinácie telesného a zmyslového postihnutia. Variácií je veľké množstvo. Používa sa aj kategorizácia ľahko viacnásobne postihnutí a ťažko viacnásobne postihnutí.

Z pohľadu školského je najdôležitejšie určenie, ktorá diagnóza je primárnou, rozhodujúcou vzhľadom k možnostiam výchovy a vzdelávania dieťaťa. Takáto diagnostika patrí do rúk odborníkov - psychológa a špeciálneho pedagóga v poradni, samozrejme na základe lekárskych vyšetrení. Proces výchovy a vzdelávania je následne založený na takých metódach a formách práce so žiakom, ktoré rešpektujú jeho postihnutia, jeho možnosti a schopnosti, individuálne danosti a predpoklady, ale aj jeho potreby smerom k budúcemu životu.

Vzdelávanie žiakov s viacnásobným postihnutím

Vzdelávanie žiakov s viacnásobným postihnutím sa riadi najmä primárnou diagnózou a stupňom závažnosti postihnutí a obmedzení. Dieťa s viacnásobným postihnutím sa môže vzdelávať:

• v špeciálnej škole - obvykle podľa druhu primárnej diagnózy (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety),
• v špeciálnej triede - obvykle podľa druhu primárnej diagnózy - zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú),
• v bežnej škole formou školskej integrácie, ak to charakter kombinácie postihnutí dovoľuje a ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky.

Viacnásobne postihnutý žiak môže mať do svojho vzdelávania zaradené akékoľvek špecifické predmety, ktoré potrebuje z dôvodu jednotlivých svojich postihnutí, ochorení alebo oslabení. Ak však je kombinácia postihnutí taká vážna, že zdravotný stav dieťaťu neumožňuje zaradenie do špeciálnej školy, triedy alebo ani vzdelávanie formou integrácie s vypracovaným IVP, po odporúčaní lekára a poradne môže byť takýto žiak oslobodený od povinnosti dochádzať do školy (nie však oslobodený od povinnej školskej dochádzky). K žiakovi môže domov dochádzať učiteľ alebo školský špeciálny pedagóg na niekoľko hodín týždenne a učiť ho v domácom prostredí, alebo sa mu vzdelávanie až do pominutia dôvodom neposkytuje.

Hluchoslepota

Medzi najzávažnejšie viacnásobné postihnutie patrí hluchoslepota. Ide o jedinečné kombinované postihnutie, ktoré sa vyznačuje súbežnou zrakovou a sluchovou chybou. Hluchoslepota prechádza viacerými štádiami, od sociálnej až po úplnú. Hluchoslepé dieťa má narušenú percepciu okolitého sveta, je izolované, utiahnuté, s autistickými črtami. K zdravotným problémom sa pridružujú aj ďalšie ťažkosti, ktoré bez primeranej starostlivosti a kvalifikovanej pomoci, môžu vyvrcholiť do závažných porúch psychosomatického rozvoja, formovania osobnosti. Na Slovensku existuje žiaľ len málo zariadení, ktoré poskytujú komplexnú starostlivosť ľuďom s hluchoslepotou. Komunikácia u hluchoslepých detí a dospelých je vysoko individualizovaná a záleží na tom, aký je stav zraku a sluchu. Ak ide o totálnu stratu oboch zmyslov, pri komunikácii je dominantný hmat. Legislatíva v školstve rešpektuje, že pri vzdelávaní hluchoslepých a žiakov s viacnásobným postihnutím, či žiakov s autizmom je pri vzdelávaní súbežne s učiteľom potrebný aj asistent učiteľa. Od 1. septembra 2009 vstúpil do platnosti nový štátny vzdelávací program, kde sú aj pre hluchoslepých žiakov schválené 3 štátne vzdelávacie programy: predprimárne vzdelávanie (špeciálna materská škola), primárne vzdelávanie (špeciálna základná škola), sekundárne vzdelávanie (praktická škola).

Osoby s ťažkým a viacnásobným postihnutím (VNP)

Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím (VNP) predstavujú špecifickú skupinu, ktorej podpora a vzdelávanie si vyžaduje komplexný a individuálny prístup. V zahraničnej literatúre sa stretávame s rôznymi termínmi, napríklad v anglickej literatúre sa používa termín "profound intellectual and multiple disabilities" alebo "profound and multiple learning difficulties". Tento termín označuje osoby s hlbokým mentálnym postihnutím, ktoré je kombinované s ďalšími postihnutiami, ako sú zmyslové, telesné postihnutia, epilepsia, autizmus alebo iné zdravotné komplikácie. Títo jednotlivci majú IQ 24 alebo menej a úroveň ich kognitívnych funkcií zodpovedá senzoricko-motorickému štádiu vývinu. Štandardizované testy nie sú vhodné na validné zistenie ich intelektovej kapacity. V nemeckej literatúre sa používa termín "schwere/schwerste (mehrfach) Behinderung" (ťažké/najťažšie viacnásobné postihnutie), ktorý označuje kombináciu dvoch a viacerých závažných postihnutí. Edukácia je zameraná na jednotlivcov, ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej či psychosociálnej sfére vyžadujú individuálny prístup.

tags: #telesne #postihnuty #ludia