Migréna je neurologické ochorenie, ktoré môže mať významný dopad na kvalitu života a schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. V niektorých prípadoch môže byť migréna natoľko závažná, že pacient zvažuje žiadosť o invalidný dôchodok. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na podmienky a postup pri žiadosti o invalidný dôchodok v súvislosti s migrénou na Slovensku, a tiež sa zaoberá pracovnoprávnymi aspektmi.
Čo je migréna?
Migréna je neurologické ochorenie s významným podielom dedičnosti. Mechanizmus jej vzniku nie je ešte úplne jasný, z medicínskeho hľadiska ide o cievne, hormonálne a nervové zmeny v mozgu súvisiace s poruchou rovnováhy serotonínu. Toto ochorenie 3x častejšie postihuje ženy ako mužov a nevyhýba sa ani deťom.
Rozdiel oproti iným bolestiam hlavy
Spúšťače migrény môžu byť podobné ako pri iných typoch bolestí hlavy, no typické sú stredne ťažké až ťažké pulzujúce bolesti na jednej strane hlavy v okolí spánku trvajúce niekoľko hodín až tri dni, sprevádzané často precitlivenosťou na svetlo, zvuky, pachy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním. Bežne dostupné lieky na bolesť pri rozbehnutej migréne už málokedy spoľahlivo zaberajú. Pacient často nemá inú možnosť, ako brať lieky priamo určené na migrénu a oddychovať v tichej a zatemnenej miestnosti, kým záchvat prejde.
Chronická migréna
Nepríjemné záchvaty migrény sa môžu opakovať, u niektorých ľudí aj niekoľkokrát za týždeň. Ak migréna prejde do chronického štádia, je ťažšie ju zvládať, chorého vyčerpáva a vyraďuje z pracovného procesu a je častou príčinou pracovnej neschopnosti alebo až prechodu na invalidný dôchodok.
Hlásenie sa vopred (prodromálne štádium)
Nepríjemná návšteva v podobe migrény sa vie ohlasovať aj deň vopred pocitom stuhnutosti v oblasti krčnej chrbtice a šije, podráždenosťou a nepokojom, únavou, malátnosťou, zhoršeným sústredením, ale aj zvýšenou chuťou do jedla.
Asi 20% migrenikov zažíva pred alebo počas záchvatu tzv. auru, klamanie zmyslov, najčastejšie zraku, kedy sa v zornom poli objavujú záblesky či škvrny, alebo neurologické príznaky ako tŕpnutie končatín, tváre, poruchy reči.
Najčastejšie spúšťače záchvatu migrény
- zmeny počasia a tlaku,
- príliš dlhý alebo príliš krátky spánok,
- dehydratácia,
- stres, únava, vyčerpanosť,
- alkohol,
- hlad (málo cukru v krvi),
- niektoré potraviny alebo ich kombinácia,
- hormonálne zmeny (menštruácia, tehotenstvo, dojčenie, premenopauza).
Prevencia bolestí hlavy a migrény
Migréna je neurologickým ochorením a patrí do rúk lekárov, minimálne preto, aby sa vylúčili iné závažné príčiny krutých bolestí hlavy ako je aneuryzma, mozgový nádor alebo vážne ochorenie očí či zubov.
Pri častejších bolestiach hlavy akéhokoľvek typu je vhodné zrevidovať si svoj životný štýl. Odporúča sa aj viesť si aspoň tri mesiace stručné denné záznamy pre zistenie pravdepodobných spúšťačov záchvatov, zapisovať si počasie, dodržanie pitného režimu, pohyb, skonzumované potraviny, alkohol a u žien aj hormonálny cyklus.
Domáca prevencia zahŕňa okrem úpravy životného štýlu, teda pravidelný spánok, strava a pitný režim a pohyb, obmedzenie alkoholu a opatrnosť pri kofeíne a iných povzbudzovacích prostriedkoch, najmä obmedzenie stresových faktorov.
Tu môže pomôcť masáž, ktorú aplikujeme pri spozorovaní prvých príznakov nepohody alebo ešte lepšie v rámci prevencie pravidelná masáž aspoň raz do mesiaca. Môžete si vybrať kratšie masáže hlavy a šije alebo aj celotelové, dlhšie ako hodinu trvajúce masáže, no zamerajte sa na relaxačné a uvoľňujúce procedúry v príjemnom prostredí. Pri automasáži spánkovej, záhlavnej a krčnej oblasti môžete použiť zmes nosného a éterického oleja, najčastejšie sa odporúča mätový, eukalyptový, levanduľový, medovkový alebo citrusový. Vyhnite sa ale oblasti očí.
Pomôcť vie aj šatka, šál alebo čelenka napevno utiahnutá okolo hlavy. Niekomu zaberá teplo, inému naopak chlad, postupujte podľa toho, čo vám prináša úľavu, buď studený obklad alebo teplá čiapka na hlave. Zatuhnutie v oblasti krku, ktoré sa často končí bolesťami hlavy, môžete uvoľniť krátkym cvičením na šiju a krk. Naučte sa vhodné cviky vopred, aby ste ich vedeli v kritickej situácií použiť. Vhodná je aj tvárová gymnastika, ktorá uvoľní svaly na tvári. Lepšie zvládanie stresu a rýchlejšiu regeneráciu z únavy a vyčerpania, ktoré môžu spúšťať bolesti hlavy, môžete riešiť aj využitím horčíkového oleja do kúpeľa alebo na masáž.
Invalidný dôchodok a migréna
Invalidný dôchodok je dávka, ktorú poskytuje Sociálna poisťovňa občanom, ktorých zdravotný stav dlhodobo obmedzuje ich schopnosť pracovať. Posudzovanie invalidity je komplexný proces, ktorý zohľadňuje zdravotný stav žiadateľa a jeho dopad na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.
Kedy je človek považovaný za invalidného?
Poistenec je invalidný, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje na základe lekárskych posudkov a zohľadňuje sa pri nej telesná, duševná a zmyslová schopnosť poistenca v porovnaní so zdravou osobou.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok
Na získanie invalidného dôchodku je potrebné splniť niekoľko podmienok:
- Dlhodobo Nepriaznivý Zdravotný Stav: Zdravotný stav musí byť dlhodobý a negatívne ovplyvňovať schopnosť pracovať.
- Pokles Schopnosti Vykonávať Zárobkovú Činnosť: Miera poklesu musí byť vyššia ako 40 %.
- Potrebný Počet Odpracovaných Rokov: Počet odpracovaných rokov sa líši v závislosti od veku žiadateľa.
- Splnenie Ďalších Podmienok: Ako sú napríklad bydlisko na území Slovenskej republiky alebo členského štátu Európskej únie.
Migréna a posudzovanie invalidity
Pri posudzovaní invalidity v súvislosti s migrénou sa berie do úvahy frekvencia, intenzita a trvanie migrén, ako aj ich dopad na schopnosť vykonávať bežné denné aktivity a pracovné povinnosti.
Faktory ovplyvňujúce mieru poklesu schopnosti pracovať pri migréne
- Frekvencia a Intenzita Migrén: Časté a silné migrény môžu výrazne obmedziť schopnosť pracovať.
- Pridružené Symptómy: Symptómy ako nevoľnosť, vracanie, citlivosť na svetlo a zvuk môžu zhoršiť obmedzenia spôsobené migrénou.
- Odpoveď na Liečbu: Ak migrény nereagujú na liečbu, ich dopad na pracovnú schopnosť môže byť väčší.
- Typ Zamestnania: Pracovné pozície vyžadujúce vysokú koncentráciu, prácu s počítačom alebo prácu v prostredí s intenzívnym osvetlením môžu byť pre osoby s migrénou problematické.
Príloha č. 4 Zákona o Sociálnom Poistení a Migréna
Príloha č. 4 Zákona o sociálnom poistení uvádza percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rôzne zdravotné postihnutia. V prípade migrén môže byť miera poklesu určená v rozmedzí 25 - 35 %, ak sú migrény časté a závažné. Je dôležité si uvedomiť, že posudkový lekár vyberie z vašich zdravotných problémov len ten „najzávažnejší“, preň určí percentuálnu mieru poklesu zárobkovej schopnosti, a ostatné si nebude všímať. Nanajvýš vám môže za ostatné zdravotné obmedzenia prisúdiť najviac 10 % k dobru, ale to je skôr zbožné prianie, ako realita. Skôr naopak. Vaše hodnotenie stlačí na najbližšiu spodnú hranicu.
Ako žiadať o invalidný dôchodok
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v Sociálnej poisťovni. K žiadosti je potrebné priložiť lekárske správy, výsledky vyšetrení a ďalšie relevantné dokumenty, ktoré preukazujú zdravotný stav a jeho dopad na schopnosť pracovať.
Potrebné doklady k žiadosti o invalidný dôchodok
- Žiadosť o Invalidný Dôchodok: Tlačivo dostupné na pobočke Sociálnej poisťovne alebo na jej webovej stránke.
- Lekárske Správy a Nálezy: Podrobná lekárska dokumentácia od ošetrujúceho lekára a špecialistov (neurológ).
- Potvrdenie o Období Dôchodkového Poistenia: Preukazuje počet odpracovaných rokov.
- Ďalšie Dokumenty: Napríklad doklady o ukončenom vzdelaní, pracovné zmluvy a pod.
Priebeh posudzovania invalidity
- Podanie Žiadosti: Žiadosť sa podáva v Sociálnej poisťovni.
- Lekárske Vyšetrenie: Sociálna poisťovňa môže žiadateľa poslať na lekárske vyšetrenie k posudkovému lekárovi.
- Posudok o Zdravotnom Stave: Posudkový lekár vypracuje posudok o zdravotnom stave a určí mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
- Rozhodnutie Sociálnej Poisťovne: Sociálna poisťovňa na základe posudku rozhodne o priznaní alebo nepriznaní invalidného dôchodku.
Kedy požiadať o invalidný dôchodok?
Podmienkou priznania ID nie je to, aby PN trvala presne rok. Býva to iba zvykom, keďže predpokladom invalidity je dlhodobé zhoršenie zdravotného stavu, ktoré je definované ako stav, ktorý trvá alebo podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať aspoň jeden rok. Sú však aj prípady, keď má človek nejaké ochorenie, ktoré vzniklo dávnejšie, pracuje a požiada o ID, ktorý mu je priznaný. Dôležité je, aby ochorenie spôsobovalo pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť aspoň o 41 %, a to dlhodobo, teda aby sa predpokladalo, že aj po roku od zistenia ochorenia pretrváva pokles schopnosti pracovať. Sociálna poisťovňa má na rozhodnutie o dôchodku lehotu 60 dní, v obzvlášť zložitých prípadoch 120 dní. Žiadosť o invalidný dôchodok preto odporúčam podať tak, aby obdobie medzi skončením poberania nemocenského (max. 52 týždňov) a rozhodnutím Sociálnej poisťovne o dôchodku bolo čo najkratšie.
Dátum vzniku invalidity
Dátum vzniku invalidity nemusí byť nutne zhodný s dátumom diagnostikovania určitého ochorenia. Invalidita vznikne vtedy, ak ochorenie dlhodobo spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Pokiaľ je ochorenie v miernom štádiu, nemusí byť spojené až s takýmto poklesom a nespôsobuje invaliditu. Keď sa stav zhorší a zvýši sa percentuálne „ohodnotenie“ poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tak dátumom vzniku invalidity je deň, keď k takémuto poklesu došlo. Úspešnosť odvolania v tomto prípade závisí od toho, či viete lekárskymi správami z minulosti zdokladovať, že ochorenie bolo už skôr (teda pred dátumom uvedeným v rozhodnutí Sociálnej poisťovne) také vážne, že bolo podľa tabuľky spojené s poklesom schopnosti pracovať o viac ako 40 %.
Možnosti po uznaní invalidity
Pracovné možnosti pre invalidných dôchodcov
Invalidný dôchodca môže pracovať, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. Existujú rôzne formy podpory pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, ako napríklad príspevky na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú v ňom zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Chránené pracovisko je pracovné miesto jednej osoby so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom takýto človek prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v jeho domácnosti.
Príspevky pre osoby so zdravotným postihnutím
Okrem invalidného dôchodku môžu osoby so zdravotným postihnutím požiadať o rôzne príspevky na kompenzáciu, ktoré im pomáhajú prekonávať bariéry a zlepšovať kvalitu života. Medzi tieto príspevky patria napríklad príspevok na úpravu bytu, príspevok na kúpu pomôcky alebo príspevok na dopravu.
Predĺženie podporného obdobia pri dočasnej pracovnej neschopnosti
Podporné obdobie pri dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) je obdobie, počas ktorého má byť vyplácaná dávka podľa zákona o nemocenskom poistení. Toto obdobie začína 15. kalendárnym dňom dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nariadenej karantény a končí dňom ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN), alebo karantény. Podporné obdobie nemusí trvať 380 kalendárnych dní neprerušovane. Do podporného obdobia sa započítajú obdobia predchádzajúcich dočasných pracovných neschopností, pokiaľ spadajú do obdobia 380 kalendárnych dní pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pracovnoprávne aspekty pri opakovaných migrénach
Rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
Zákonník práce rozoznáva dva výpovedné dôvody, ktoré môže zamestnávateľ použiť kvôli zhoršenému zdraviu zamestnanca. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď:
- Nesmiesmie zamestnanec podľa lekárskeho posudku ďalej konať dosavadnú prácu pre pracovný úraz, ochorenie chorobou z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, anebo dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu;
- pozbyl zamestnanec vzhľadom ku svojmu zdravotnému stavu podľa lekárskeho posudku dlhodobo zdravotnú spôsobilosť.
S prvým je spojený nárok na minimálne dvanásťmesačné odstupné. Ovšem s tým druhým nikoliv. K výpovedi z pracovného pomeru (podľa § 52 písm. e) ZP) smie zamestnávateľ pristúpiť, len jestliže zamestnanec vzhľadom ku svojmu zdravotnému stavu, ktorý nebol spôsobený pracovným úrazom, chorobou z povolania alebo ohrozením chorobou z povolania (§ 52 písm. d) ZP), pozbyl dlhodobo spôsobilosť konať ďalej dosavadnú prácu.
Lekársky posudok nestanoví autoritatívne (záväzným a zásadne konečným spôsobom), že by posudzovaný zamestnanec vzhľadom ku svojmu zdravotnému stavu pozbyl dlhodobo zdravotnú spôsobilosť, lebo poskytujú zamestnancovi, zamestnávateľovi i súdom (správnym úradom a iným orgánom) iba nezáväzné "dobrozdanie" o zdravotnom stave zamestnanca z hľadiska jeho zdravotnej spôsobilosti k práci.
K výpovedi z pracovného pomeru smie zamestnávateľ pristúpiť, len jestliže zamestnanec pozbyl kvôli častým záchvatom migrény dlhodobo spôsobilosť robiť ďalej dosavadnú prácu. Musí to vyplývať z lekárskeho posudku vydaného poskytovateľom pracovno-lekárskych služieb. Ale ani tento posudok nemusí byť v prípade, že dojde na súd, braný ako nevyvrátiteľný. Zamestnávateľ musí vašu neschopnosť dostatočne preukázať.
Možnosť vykonávať iný druh práce v zamestnaní
Ak má zamestnanec u zamestnávateľa podľa dohodnutých pracovných podmienok vykonávať viacero druhov práce a stratil dlhodobo zdravotnú spôsobilosť na výkon dohodnutej práce vo vzťahu k niektorému z nich, môže zamestnávateľ zamestnancovi namiesto pôvodnej práce prideľovať prácu zodpovedajúcu tomu (tým) z dohodnutých druhov práce, ktorého (ktorých) sa dlhodobá strata zdravotnej spôsobilosti netýka.
Zamestnávateľ totiž nemusí voči zamestnancovi, s ktorým dohodol viacero druhov práce, plniť svoju povinnosť prideľovať mu prácu podľa pracovnej zmluvy len prideľovaním všetkých dohodnutých druhov práce súčasne; stačí, že zamestnancovi prideľuje prácu zodpovedajúcu aspoň jednému z nich. Ak môže zamestnávateľ vzhľadom na dohodnuté pracovné podmienky prideľovať zamestnancovi inú prácu, nie je nesplňovanie zdravotných predpokladov na výkon práce dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa, ak je zamestnanec zdravotne spôsobilý vykonávať inú z viacerých dohodnutých prác.
Ak máte v pracovnej náplni viacero druhov činností a záchvaty migrény vám nedovoľujú vykonávať iba niektorú z nich, tak to nie je dôvod na výpoveď. Zamestnávateľ musí vykonať organizačné zmeny (z nich síce môže vyplynúť, že vás prepustí kvôli nadbytočnosti, ale to už sú iné okolnosti).
Neoprávnená výpoveď z pracovného pomeru
Aj keď ste podpísali výpoveď, môžete sa obrátiť na súd. Dôležité je, že pri skúmaní, či bol naplnený výpovedný dôvod (podľa § 52 písm. e) ZP), môže súd v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou vychádzať (len) z lekárskeho posudku vydaného poskytovateľom pracovno-lekárskych služieb. V prípade, že lekársky posudok nebude obsahovať všetky náležitosti alebo bude neurčitý či nezrozumiteľný anebo z postojov zamestnanca alebo zamestnávateľa alebo z iných dôvodov sa objaví potreba (znova a náležite) objasniť zamestnancov zdravotný stav a príčiny jeho poškodenia, je treba v príslušnom súdnom konaní fakt, či zamestnanec pozbyl vzhľadom ku svojmu zdravotnému stavu dlhodobo zdravotnú spôsobilosť, vyriešiť dokazovaním, vykonaným najmä prostredníctvom znaleckých posudkov.
Výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru daná zamestnancovi (podľa § 52 písm. e) ZP) môže byť neplatná, ak zamestnávateľ pristúpil k výpovedi pre dlhodobú zdravotnú neschopnosť zamestnanca, aniž by mal rozviazanie pracovného pomeru podložené (riadnym a účinným) lekárskym posudkom. Súd môže shledat výpoveď neplatnou aj vtedy, kedy zamestnávateľ dokazovaním (najmä znaleckými posudkami) dostatočne nepreukáže, že zamestnanec vzhľadom ku svojmu zdravotnému stavu pozbyl dlhodobo zdravotnú spôsobilosť.
Z predchádzajúcich odsekov teda vyplýva, že ani lekársky posudok, ani nemožnosť vykonávať všetky druhy práce z pracovnej náplne nie sú dôvodom k tomu, aby ste sa nechali dotlačiť zamestnávateľom k podpisu dokumentu, s ktorým nesúhlasíte.
Často kladené otázky (FAQ)
Môže invalidný dôchodca pracovať?
Áno, invalidný dôchodca môže pracovať, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. Je však dôležité, aby zárobková činnosť nebola v rozpore s liečebným režimom a neohrozovala zdravie.
Ako dlho môžem byť na PN?
Práceneschopnosť (PN) nie je zákonom nijako obmedzená, ale poberanie nemocenského je obmedzené na 52 týždňov (rok). Po uplynutí roka nemocenské poberať nemôžete, hoci by ste boli stále PN.
Čo ak mi zamietnu žiadosť o invalidný dôchodok?
Ak vám zamietnu žiadosť o invalidný dôchodok, máte právo podať odvolanie v stanovenej lehote. V odvolaní je potrebné uviesť dôvody, pre ktoré nesúhlasíte s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, a priložiť ďalšie lekárske správy alebo dôkazy, ktoré podporujú vašu žiadosť.
Ako sa vypočíta výška invalidného dôchodku?
Suma invalidného dôchodku sa vypočíta ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V prípade, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, suma invalidného dôchodku sa určí podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ak je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac 70 %, suma invalidného dôchodku sa určí podľa § 63 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, keď bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme priemernou ročnou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak žiadateľ zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.
ODP je súčet období dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku.
Vzťahuje sa minimálny dôchodok aj na invalidných dôchodcov?
Minimálny dôchodok sa netýka ľudí, ktorí poberajú invalidný dôchodok a ešte nedosiahli dôchodkový vek. Na invalidných dôchodcov sa nová úprava bude vzťahovať až potom, čo dosiahnu dôchodkový vek. Vtedy im Sociálna poisťovňa zvýši invalidný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku, a to za predpokladu, že boli dôchodkovo poistení aspoň 30 rokov. Obdobie poberania invalidného dôchodku je obdobím dôchodkového poistenia, t. j. človek nemusí 30 rokov odpracovať, môže byť aj 30 rokov poberateľom invalidného dôchodku, a túto podmienku splní. Pokiaľ ide o invalidných dôchodcov, ktorí ešte dôchodkový vek nedosiahli, zákon nestanovuje nijakú minimálnu výšku invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku.
Je možné si poistné nejako spätne doplatiť?
Áno, poistné je možné doplatiť si aj spätne, a to za obdobie, keď mal človek prerušené povinné dôchodkové poistenie, bol zaradený do evidencie nezamestnaných alebo ak sa po dovŕšení 16 rokov veku sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole. Poistenie je možné si spätne doplatiť za obdobie od 1. 1. 2004, pri doplatení z dôvodu prerušenia poistenia od 1. 1. 2005. Doplatiť poistné sa dá kedykoľvek. Žiadosť o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné zaslať poštou alebo priniesť osobne do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v mieste trvalého bydliska. Tlačivo „Oznámenie o dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie“ si môžete stiahnuť z webovej stránky Sociálnej poisťovne v časti „Vzory a formuláre“.
Ak posudková lekárka v posudku uviedla, že moje ochorenie je v remisii, ale ošetrujúca lekárka vo svojich správach uvádza, že v remisii nie je, čo ďalej?
Áno, určite. Posudkový lekár musí podľa zákona vychádzať z predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Musí tiež zobrať do úvahy všetky predložené lekárske správy, a pokiaľ by dospel k iným záverom, než sú v nich uvedené, musí to riadne odôvodniť.