Štúdium popri zamestnaní je bežnou realitou mnohých ľudí, ktorí sa snažia skĺbiť pracovné povinnosti s túžbou po získaní vyššieho vzdelania alebo rekvalifikácie. Táto kombinácia prináša nielen nové možnosti, ale aj množstvo otázok týkajúcich sa práv a povinností zamestnanca, odvodov či možností pracovných úľav. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o štúdiu popri zamestnaní z pohľadu zamestnanca, s dôrazom na jeho nároky a možnosti.
Koľko študentov pracuje popri štúdiu? Štúdia Eurostudent skúmala správanie študentov v 28 európskych štátoch a zistila, že viac ako polovica opýtaných mala v danom čase vedľajšie zamestnanie popri štúdiu. Opýtaní celkovo pracovali v priemere 5 až 20 hodín týždenne. Pracovný čas študenta, spolu s časom, ktorý je potrebný na prednášky, projekty a štúdium, v 90 percentách krajín výrazne presahuje 40 hodín - a to je viac ako v prípade priemerného zamestnanca. Akýže bezstarostný študentský život! Rozhodujúci dôvod pre vedľajšie zamestnanie je plat. Polovica opýtaných študentov uviedla, že bez vedľajšieho zamestnania by nedokázala udržať svoje štúdium a štvrtina opýtaných podľa vlastných slov bojuje s vážnymi finančnými ťažkosťami.
Štúdium na vysokej škole nie je prekážkou pre zamestnanie. Študenti majú možnosť pracovať na základe trvalého pracovného pomeru (TPP) alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Výber závisí od individuálnych potrieb a časových možností študenta.
Možnosti zamestnania počas štúdia
Väčšina študentov v Európe pracuje popri štúdiu. Vedľajšie zamestnanie pritom nezlepšuje len obmedzený domáci rozpočet. Ako zárobkovo činný študent získaš cenné praktické skúsenosti, ktoré využiješ neskôr, nadviažeš kontakty a ešte pred skončením štúdia môžeš nazrieť do daného odboru. Na tvojej univerzite, na trvalej pozícii v podniku alebo pri prechodnej práci počas prázdnin - možnosti zárobku popri štúdiu sú rozmanité. Podľa druhu zamestnania je však potrebné zohľadniť aj niekoľko rámcových podmienok.
Klišé o pohodových študentských časoch je prítomné - hoci všedný deň študentov v dnešnej dobe často vyzerá celkom inak. Odhliadnuc od preplnených študijných plánov, množstva skúšok a termínov na dokončenie projektových prác, chodí do práce popri štúdiu čoraz viac študentov, aby mohli financovať svoje štúdium a nazbierať prvé praktické skúsenosti.
Študenti často využívajú služby pracovných či personálnych agentúr, ktoré sprostredkovávajú prácu, avšak z odpracovanej mzdy si vezmú províziu. Na Slovensku ich je vyše tisícdvesto.
Trvalý pracovný pomer (TPP) pre študentov
Áno, študent tretieho ročníka vysokej školy môže pracovať na trvalý pracovný pomer (TPP). Fakt, že ste študentom, neznamená, že nemôžete pracovať na trvalý pracovný pomer. Dôležité je, aby ste spĺňali kvalifikačné predpoklady pre danú pozíciu, resp. mali dosiahnuté požadované vzdelanie, pričom, ak sú tieto podmienky splnené, tak môžete byť zamestnaná na trvalý pracovný pomer.
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve aj kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, pričom kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. V prípade pracovného pomeru sa na študenta vzťahujú rovnaké povinnosti ako na ostatných zamestnancov. To znamená, že zamestnávateľ za neho odvádza odvody do zdravotnej aj sociálnej poisťovne v plnej výške. Zo mzdy sa odvádza 13,4 % (sociálne poistenie: 4 % starobné, 3 % invalidné, 1 % nezamestnanosť, 1,4 % nemocenské; zdravotné poistenie: 4 %), zamestnávateľ odvádza ďalších 35,2 %.
Podmienky pre mladistvých študentov
Aj ako študent strednej školy na individuálnom študijnom pláne môžete pracovať na trvalý pracovný pomer, ale platia určité podmienky. Musíte mať aspoň 15 rokov a ukončenú povinnú školskú dochádzku. Mladiství (do 18 rokov) môžu pracovať maximálne 8 hodín denne a 40 hodín týždenne, nesmú vykonávať fyzicky či psychicky neprimeranú prácu ani pracovať v noci (22:00 - 06:00), s výnimkou niektorých odvetví. Zamestnávateľ môže vyžadovať súhlas zákonného zástupcu. Vaša práca tiež nesmie narušiť plnenie študijných povinností.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Zamestnávatelia môžu uzatvárať dva druhy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na základe týchto dohôd vzniká pracovnoprávny vzťah, ale nie pracovný pomer. Pracovnoprávny vzťah, ktorý dohoda zakladá, je podstatne voľnejší než pracovný pomer a vytvára pomerne široký priestor na uplatnenie zmluvnej voľnosti účastníkov. Na rozdiel od pracovného pomeru, uvedené dohody nezakladajú niektoré právne nároky, najmä pokiaľ ide o nárok na dovolenku, nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, odmenu za prácu nadčas. Vzhľadom na uvedené nie je možné na predmetné dohody použiť ustanovenia Zákonníka práce o pracovnom pomere, okrem všeobecnej časti Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka. Dohody nezakladajú viacero nárokov, čo však nevylučuje, že si účastníci môžu jednotlivé nároky dohodnúť priamo v predmetnej dohode. Forma dohôd musí byť vždy písomná, pričom nedodržanie písomnej formy postihuje Zákonník práce sankciou neplatnosti. Povinnosti zamestnancov vyplývajúce na základe uzatvorených dohôd upravuje ust. § 224 Zákonníka práce. Zároveň treba konštatovať, že tieto dohody môžu uzavierať aj mladiství zamestnanci, t. j. študenti stredných škôl, za podmienky, že v zmysle § 223 ods.
Dohoda o brigádnickej práci študentov (DBPŠ)
Študenti vysokých škôl a žiaci stredných škôl môžu za určitých podmienok pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov. Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Za fyzickú osobu, ktorá má štatút žiaka strednej školy, sa na tieto účely považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. Za fyzickú osobu, ktorá má štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia, sa považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka.
Dohoda o brigádnickej práci študentov musí byť uzatvorená v písomnej forme, inak je neplatná. Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia; to neplatí, ak ide o uzatvorenie dohody s fyzickou osobou v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka alebo o fyzickú osobu v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. V týchto prípadoch sa štatút žiaka strednej školy a štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia preukazuje dokladom o riadnom ukončení štúdia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer.
Na základe „DBPŠ“ môžete vykonávať maximálne polovicu určeného týždenného pracovného času. Tak napríklad ak je v týždni vo firme určený pracovný čas napríklad 30 hodín, tak vy môžete odpracovať najviac 15 hodín. Hodiny sa však môžu kumulovať, dôležitý je koncoročný súčet (takže maximálne za rok, ktorý má 52 týždňov, je to 52×15 = 780 hodín).
Strata štatútu študenta má vplyv na možnosť pokračovania vo vykonávaní práce na túto dohodu. Ak fyzická osoba riadne ukončila štúdium na strednej škole, zamestnávateľ môže využívať závislú prácu tejto fyzickej osoby na základe dohody o brigádnickej práci študentov do 31. Ak fyzická osoba riadne ukončila štúdium v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa, zamestnávanie na základe dohody o brigádnickej práci študentov môže pokračovať do 31. Ak do 31. októbra nadobudne fyzická osoba, ktorá riadne ukončila štúdium na strednej škole, štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu, vo vykonávaní práce na základe tejto dohody môže pokračovať až do uplynutia doby, na ktorú bola táto dohoda uzavretá, resp. Ak do 31. októbra nadobudne fyzická osoba, ktorá riadne ukončila štúdium v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa, štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia druhého stupňa, vo vykonávaní práce na základe tejto dohody môže pokračovať až do uplynutia doby, na ktorú bola táto dohoda uzavretá, resp. V opačnom prípade dohodu o brigádnickej práci študentov je potrebné do 31. októbra ukončiť.
Odmena na základe dohody o brigádnickej práci študentov je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa vykonala. Rovnako mzdové zvýhodnenie patrí aj za nočnú prácu. Pre brigádnikov platí určitá výhoda pri výpočte sociálneho poistenia. Študent si môže uplatniť výnimku z platenia odvodov do sociálnej poisťovne pri príjme do určitej sumy (v sume 200 eur na jednu dohodu, t. j. potrebné výber tejto dohody zamestnávateľovi oznámiť čestným vyhlásením). Ak si študent uplatní túto výnimku, nebude platiť žiadne odvody na sociálne poistenie. V opačnom prípade platil odvody len vo výške 1,05 % zo sumy odmeny. U zamestnávateľa v sadzbe 22,80 %, dohodárovi sa zrazí 7 %. Ak by žiak, resp. študent v danom mesiaci sumu 200 eur, budú žiak, resp. študent a zamestnávateľ povinní platiť odvody. To znamená, že zdravotné poistenie sa z tohto druhu dohody neplatí.
Dohoda o vykonaní práce (DVP)
Túto je možné podpísať, ak Váš predpokladaný pracovný čas na základe rozsahu činností nepresiahne 350 hodín za rok u jedného zamestnávateľa. Teda ak podpíšete viac DVP u rôznych firiem, napríklad dve, môžete odpracovať za rok 700 hodín. Nie je obmedzená počtom hodín, ale odpracovať na ňu môžete maximálne 10 hodín týždenne. Je vymedzená druhom vykonávanej práce. Môže byť stanovená na určitý alebo neurčitý čas. Podpisom dohody sa nestávate „plnohodnotným“ zamestnancom, a to v niektorých oblastiach: nemáte napríklad nárok na stravenky alebo na dovolenku. Avšak od roku 2013 za Vás zamestnávateľ platí odvody na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Dohody budú pravdepodobne môcť byť uzatvárané už len na dobu určitú. DVP by mala od júla 2014 byť podpisovaná najviac na 1 rok. Uvedenú dohodu môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta, aj keď predpokladaný rozsah nepresahuje 100 hodín v kalendárnom roku. Vzhľadom na skutočnosť, že Dohodu o vykonaní práce podľa ust. a) Uzatvára sa na práce jednorazového charakteru určeného výsledkom práce, t. j. pracovný záväzok zamestnanca má formu pracovnej úlohy. Ide o pracovný záväzok vymedzený individuálne, nie druhovo. c) Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj doba práce vykonávanej zamestnancom pre zamestnávateľa v tom istom kalendárnom roku na základe inej (ďalšej) dohody o vykonaní práce. Vzhľadom na uvedené môžu zamestnanci, teda aj študenti, uzatvárať dohody o vykonaní práce aj s viacerými zamestnávateľmi.
Voľba medzi TPP a dohodou
Študentské výhody, ako napríklad odvodová úľava, sa vzťahujú najmä na dohodu o brigádnickej práci študentov, nie na klasický pracovný pomer. Ak by sa študent rozhodol pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov, môže využiť výnimku z platenia odvodov do sociálnej poisťovne pri príjme do určitej sumy (mesačný príjem do stanovenej hranice je oslobodený od odvodov na dôchodkové poistenie).
Vzdelávanie zamestnancov a Zákonník práce
Zákonník práce upravuje povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov v oblasti vzdelávania. Zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku určiť na vykonávanie niektorých pracovných činností kvalifikačné požiadavky (zameranie alebo odbor vzdelania, absolvovanie odborného kurzu, ktorý súvisí s vykonávaním pracovnej činnosti, alebo ďalšie kvalifikačné požiadavky). Zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Zvyšovaním kvalifikácie je účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnym predpisom alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Ak sa zamestnanec zúčastní opravnej skúšky, za pracovné voľno poskytnuté na vykonanie opravnej skúšky mu nepatrí náhrada mzdy. Na rozdiel od prehlbovania kvalifikácie nemôže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu.
Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom dohodu, ktorá je právnou formou stabilizácie zamestnanca. Touto dohodou sa na jednej strane zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom. Na druhej strane sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere. Ak zamestnanec tento stabilizačný záväzok nesplní, vznikne mu povinnosť uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Zákonník práce predpisuje písomnú formu dohody, inak je neplatná. Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere však nesmie prekročiť päť rokov.
Pracovné úľavy a hmotné zabezpečenie
Účasť zamestnanca na školení alebo štúdiu popri zamestnaní, v ktorých má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dojednanej v pracovnej zmluve, s považuje za prekážku v práci na strane zamestnanca s nárokmi na pracovné úľavy a hmotné zabezpečenie. Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Poskytovanie pracovných úľav a hmotné zabezpečenie na školení alebo štúdiu popri zamestnaní závisí od rozhodnutia zamestnávateľa, či bude vyžadovať zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca v súlade so svojou potrebou. Preto zamestnanec nemá na ne právny nárok. Zamestnávateľ je povinný kontrolovať priebeh a výsledky zvyšovania kvalifikácie zamestnanca. Môže zastaviť poskytovanie pracovných úľav a hmotného zabezpečenia, ak zamestnanec bez zavinenia zamestnávateľa po dlhší čas neplní bez vážneho dôvodu podstatné povinnosti pri zvyšovaní kvalifikácie.
Zdravotné a sociálne poistenie študentov
V zmysle ust.§ 11 ods. 8 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov patria študenti do okruhu taxatívne vymenovaných osôb, za ktoré bude naďalej platiť poistné štát. Zákon presne definuje, že za nezaopatrené dieťa, za ktoré platí poistné na zdravotné poistenie štát, sa v zmysle zákona považuje „aj fyzická osoba, ktorá študuje na vysokej škole, okrem externej formy štúdia, do skončenia vysokoškolského štúdia prvého stupňa alebo do skončenia vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, okrem fyzickej osoby, ktorá už získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol jej priznaný akademický titul“. V prípade sociálneho poistenia môžu byť študenti jedine dobrovoľne poistenými osobami. To znamená, že na dôchodkové poistenie, nemocenské a poistenie v nezamestnanosti sa študent môže prihlásiť dobrovoľne - stáva sa dobrovoľne poistenou osobou. Urobiť tak môže každá fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov, ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Vymeriavací základ si môže študent určiť sám, nesmie byť však nižší ako je minimálny vymeriavací základ. A tým je suma aktuálnej minimálnej mzdy. Na druhej strane nesmie byť ale ani vyšší ako je maximálny vymeriavací základ.
Koľko môžem ako študent zarobiť? Ako študent máš povinnosť podať daňové priznanie, ak tvoje zdaniteľné príjmy prekročili za zdaňovacie obdobie 2023 sumu 2 461,41 eur. Ak si zarobil menej, daňové priznanie môžeš podať dobrovoľne, pretože je šanca, že sa ti časť zaplatených daňových preddavkov vráti.
Ako je to s poistením, keď vykonávam vedľajšiu pracovnú činnosť? Študent si nemusí platiť žiadny druh sociálneho poistenia a zdravotné poistenie zaňho platí štát. Ak máš aj príjmy zdaňované podľa zákona o dani z príjmov, tvoja zdravotná poisťovňa ti poistné z týchto príjmov vypočíta v ročnom zúčtovaní poistného v roku nasledujúcom po podaní daňového priznania. Ide napríklad o príjmy zo zamestnania (okrem brigádnickej práce), podnikania či príležitostnej práce. Cestovné poistenie, poistenie zodpovednosti za škodu, poistenie invalidity - ktoré druhy poistenia sú pre študenta ešte zmysluplné, to závisí aj od individuálnej situácie.
Zvládnuť prácu a zároveň štúdium môže byť veľkou záťažou, keďže tým trpia aj voľnočasové aktivity. S mimopracovným štúdiom však môžete svoje nové poznatky uplatniť priamo v praxi a preukázať vytrvalosť. Získavanie nových vedomostí nie je zaujímavé len pre zamestnancov, ktorí vo svete práce len začínajú a chcú zároveň študovať, ale aj pre tých, ktorí už pracujú dlho. Mimopracovné štúdium je preto zaujímavé aj po niekoľkých rokoch praxe, ak sa chcete ďalej vzdelávať a získavať nové poznatky vo svojom odbore. Chcete vedieť viac? Štúdium prispôsobené pracujúcim ľuďom je len prvou výhodou štúdia popri zamestnaní. Odborné vzdelávanie v tejto forme zamestnávatelia dobre prijímajú. Vo všeobecnosti získate nové vedomosti a odbornosť, čo vám dáva výhodu v profesionálnom svete. Navyše to, čo ste sa teoreticky naučili, môžete hneď v práci pretaviť do praxe. Štúdium popri zamestnaní ponúka možnosť pokračovať vo vzdelávaní bez toho, aby ste úplne zmenili svoj doterajší životný štýl. Pozrite sa v plánovači miezd, ako môžete simulovať a vypočítať svoje platové možnosti s dokončeným titulom. Ale nielen nové zručnosti možno získať, pretože ponúka aj kariérne príležitosti prostredníctvom odborného vzdelávania. Okrem rozširovania vlastnej siete o spolužiakov a lektorov, ktorí sú odborníkmi vo svojom odbore, je výhodou externého štúdia manažment voľného času a samostatné navrhovanie fáz učenia, ktoré môže byť aj nevýhodou z dôvodu potreby vysokého stupňa disciplíny a organizácie. Takýmto priebehom štúdia však trpí predovšetkým voľný čas, keďže voľný čas slúži na dochádzku do štúdia, plnenie úloh a učenie sa.
Existuje niekoľko spôsobov, ako skĺbiť prácu a štúdium. Klasicky je v štúdiu popri zamestnaní veľa učenia na diaľku, ale stále sú tam prezenčné stretnutia v pravidelných intervaloch, kde treba ísť osobne na vysokú školu. Alternatívou k tomu by bolo dištančné vzdelávanie, kde sa učíte z domu pri samoštúdiu. Flexibilita je tu ešte vyššia ako pri štúdiu popri zamestnaní, ale vyžaduje si ešte viac organizácie, disciplíny a časového manažmentu. Je tu aj možnosť duálneho štúdia, ktoré spája prax a teóriu. Teoretické a praktické fázy - napríklad vo forme stáží alebo odbornej prípravy - sa striedajú a sú zastúpené rovnomerne. Pri štúdiu popri zamestnaní sa môžete venovať aj dennému zamestnaniu - nie je to však vhodné. Viac ako 30 hodín týždenne sa vám môže rýchlo stať osudnými pre vaše štúdium, pretože čím viac hodín odpracujete, tým menej voľného času budete mať na štúdium. Skĺbenie práce a štúdia zahŕňa veľkú dávku stresu, čím trpí voľný čas a súkromný život. Píšte si zoznamy úloh, aby ste nezabudli na žiadnu z nich. Veľké úlohy (napr. bakalárska alebo seminárna práca) si rozdeľte na podpoložky a pracujte na nich jednotlivo, aby ste neboli „zavalení“ veľkosťou úloh. Naplánujte si deň v stresujúcich časoch, aby ste sa vyhli stresu v práci a pri štúdiu.
Externé štúdium je založené na samoštúdiu a individuálnom prístupe. Väčšinou býva spoplatnené. Vo všeobecnosti to už vieme všetci. Okrem toho ale o ňom koluje množstvo mýtov a poloprávd, ktoré sa v článku budeme snažiť vyvrátiť a ozrejmiť. Odpovieme si aj na základné otázky.
Externá, inak aj diaľková alebo kombinovaná forma, je platená forma štúdia. Externé štúdium sa od denného líši v prvom rade tým, že väčšinou študujete o rok dlhšie a nie ste každý deň v komunite spolužiakov. Študent, ktorý sa rozhodol študovať na vysokej škole externe, si zvážil všetky pre a proti toho, prečo si ide za štúdium platiť. Mnohokrát sa stáva, že pracujúcemu človeku chýba potrebné vzdelanie, tak si popri práci musí školu dorobiť, aby zamestnanie nestratil.
Externé štúdium je honba za zaplateným titulom. Obsah látky je u oboch foriem rovnaký. Internisti majú výhodu v tom, že majú učivo podrobnejšie vysvetlené a študijné materiály majú viac po ruke. Externisti strávia v škole minimum času, no látku sa musia naučiť sami. Sú ľudia, ktorým práve takáto forma učenia vyhovuje. Áno, externé štúdium je platené. Pozrime sa na to ale z druhej strany. Denná forma štúdia je síce bezplatná, no študenti často študujú v cudzích mestách. Financie vtedy potrebujú na internát, stravu či dopravu. Externisti sú od týchto nákladov ukrátení.
Sú odbory, ktoré sa externe študovať nedajú, ako napríklad všeobecné lekárstvo. Externe študujete väčšinou ekonomické a filozofické smery. Výška poplatkov sa na jeden akademický rok pohybuje od 400 €, no môže sa vyšplhať až na 1360 € na 1. stupni. Na 2. Zároveň ceny odborov nie sú pre jednotlivé školy rovnaké. Externé štúdium je flexibilnejšie, no to neznamená, že je ľahšie. Ľudia, ktorí si diaľkovú formu vybrali, majú skutočný záujem o študovaný odbor a nevybrali si ho iba preto, aby si predĺžili študentský život.