Rozpad rodiny a s tým spojené súdne konania o starostlivosti o maloleté deti sú vždy náročné a stresujúce. Striedavá starostlivosť sa súdom nariaďuje najmä vtedy, ak sú predpoklady u oboch rodičov na to, aby pre dieťa vytvorili vhodné prostredie. Striedavá starostlivosť je jeden z modelov starostlivosti o dieťa v prípade, ak sa rodičia rozišli a nežijú v spoločnej domácnosti. Striedavá starostlivosť sa stala súčasťou nášho právneho poriadku 01.07.2010, keď sa zákonom č. 217/2010 Z.z. z 27. apríla 2010, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dostal do slovenského právneho poriadku, konkrétne do zákona o rodine inštitút s názvom striedavá starostlivosť. Striedavá starostlivosť je vyjadrená v § 24 ods. 2 zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Rodičia sa v starostlivosti o maloletého striedajú napríklad na týždňovej báze. Súd musí pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti rozhodnúť tak, aby rozhodnutie bolo v záujme dieťaťa. Súd pritom berie ohľad na životné pomery rodičov, citovú orientáciu, zázemie dieťaťa a podobne. Je dôležité zdôrazniť, že v každom súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o starostlivosti o maloletého, je prvoradý záujem dieťaťa. Znova je najdôležitejším faktom záujem maloletého dieťaťa. Striedavá osobná starostlivosť je podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine jednou z foriem výkonu rodičovských práv a povinností po rozchode alebo rozvode rodičov. Striedavá osobná starostlivosť stojí medzi nimi - každý z rodičov vykonáva osobnú starostlivosť samostatne, ale v striedavých intervaloch.
Základné predpoklady pre striedavú starostlivosť
Zákonné predpoklady pre zverenie do striedavky sú v podstate jednoduché, sú upravené v §24 ods. 2 Zákone o rodine nasledovne: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa“.
Prvé dva zákonné predpoklady a to spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa a záujem o výchovu dieťaťa spravidla nie sú problémom. Väčšina rodičov tieto podmienky spĺňa. Striedavá starostlivosť je teda možná ak sú obaja rodičia na to spôsobilí a zároveň majú záujem. Vyplýva to z práva dieťaťa udržiavať kontakt s oboma rodičmi v zmysle čl.9 Dohovoru o právach dieťaťa. Striedavú starostlivosť buď určí súd rozhodnutím alebo schváli dohodu rodičov. Je dôležité, aby dieťa, ak je to v jeho záujme a je to potrebné pre jeho všestranný rozvoj, mal možnosť stýkať sa s oboma rodičmi. Na to, aby súd nariadil striedavú starostlivosť je nutné mať vytvorené podmienky pre jej realizáciu. Samostatná izba nie je nevyhnutnosťou, minimálne je však potrebné, aby dieťa malo vlastnú posteľ, priestor na hranie, učenie sa. Prílišná vzdialenosť medzi rodičmi môže byť prekážkou najmä, ak je dieťa školo-povinné.
Kritériá pre posúdenie záujmu dieťaťa
Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti súd prihliada na nasledovné faktory:
- Citové väzby dieťaťa k obom rodičom
- Vývinové potreby dieťaťa
- Stabilita budúceho výchovného prostredia
- Schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
- Názor dieťaťa (ak je primerane vyspelé)
Záujem dieťaťa v prípade striedavej starostlivosti má široký rozmer, nielen právny. Rodinný stereotyp resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť sa prispôsobiť zmenám. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča. Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade ak sú v starostlivosti druhého rodiča. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo. Osobnostné vlastnosti dieťaťa ako napr. prispôsobivosť, vnímanie zmien sú dôležité.
Odvolanie proti striedavej starostlivosti a súdna prax
Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou neznamená, že súd nenariadi striedavú starostlivosť. Nesúhlas rodiča je relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré negatívne zasahujú do záujmu dieťaťa. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Súd nemusí takéto dokazovanie vykonávať, ak je nesúhlas rodiča založený len na zjavne iracionálnom alebo nepreskúmateľnom dôvode. Ak pôjde o tento iracionálny či nepreskúmateľný dôvod alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase postaviť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti nevyhoveli. Opačný postup je totiž v rozpore so základným právom druhého rodiča na spravodlivý proces podľa čl. 32 Listiny a súčasne zásahom nielen do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje dieťa podľa čl. 32 ods. 1 Listiny.
Sťažovateľ (otec maloletého dieťaťa) podával návrh na zverenie maloletého syna do striedavej starostlivosti z dôvodu, že medzi sťažovateľom a matkou maloletého nie sú dobré vzťahy a tá mu neumožňuje stýkať sa so synom. Po rozhodnutiach Okresného súdu v Bruntále a Krajského súdu v Ostrave podal sťažnosť na Ústavný súd Českej republiky (ÚS ČR) po tom, čo mu oba súdy návrh na striedavú starostlivosť zamietli. Mali totiž za to, že argumenty matky maloletého dieťaťa sú dostatočné na zamietnutie takéhoto návrhu. To sa otcovi maloletého nepáčilo a podal sťažnosť na ÚS ČR, v ktorej namietal, že podľa jeho názoru nie je stanovený žiaden identifikovaný dôvod, ktorý by zakladal nezverenie maloletého do striedavej starostlivosti. Ďalej sťažovateľ tvrdí, že dôvod, ktorý súd uviedol (pracovné zaťaženie otca), žiadnym spôsobom neoveroval, nezisťoval si ani jeho pracovnú dobu ani rozloženie služieb. Ústavný súd dospel k záveru, že predmetná sťažnosť je dôvodná, a vyjadril sa aj k všeobecnému prístupu k problematike rozhodovania o striedavej starostlivosti. Okresné súdy musia brať do úvahy tú skutočnosť, že obaja rodičia majú právo vychovávať svoje dieťa a hlavne súdy musia prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Skutočnosti, ktoré svedčia proti striedavej starostlivosti, musia byť nie len tvrdené, ale aj preukázané (nález sp. zn. I. ÚS 1554/104, bod 29) a o to viac je posilnená zásada materiálnej pravdy a ad hoc posudzovanie každého prípadu.
Dôvody prekážok striedavej starostlivosti
ÚS ČR má za to, že vek dieťaťa nemožno považovať za prekážku v striedavej starostlivosti. Jedine v prípade, ak z objektívnych dôvodov ako napríklad kojenie je dieťa závislé na matke. A nakoľko maloletý v tomto konaní mal už 4 roky, tak táto argumentácia súdu nemôže obstáť. Pracovné vyťaženie rodiča podľa ÚS ČR možno považovať ako prekážku len v mimoriadnych prípadoch, ak je rodič napríklad vojak na zahraničnej misii, vodič kamiónu a podobne. V tomto prípade išlo dokonca o dieťa, ktoré navštevuje predškolské zariadenie, z čoho možno odvodiť, že v čase, kedy je dieťa v takomto zariadení, je rodič v práci. Súdy nemôžu takýmto spôsobom diskriminovať rodiča, ak má štandardný pracovný pomer podľa Zákonníka práce. Súd by rodiča tým pádom postavil pred otázku výberu medzi prácou a dieťaťom, čo by vo výsledku mohlo spôsobiť, že rodič sa práce vzdá, nebude mať dostatočný príjem, čo mohlo viesť napr. k zníženiu výživného. V zmysle judikatúry ÚS ČR (nález sp. zn. I. ÚS 1554/14, body 31-32) zlá úroveň komunikácie medzi rodičmi nemôže viesť k vylúčeniu striedavej starostlivosti. Súdy majú skúmať dôvody nízkej kvality komunikácie a pokúsiť sa o jej zlepšenie. Dokonca zverenie maloletého do striedavej starostlivosti môže zlepšiť vzťahy medzi rodičmi. Odvolací súd uviedol, že striedavá starostlivosť môže plniť svoj účel len vtedy, ak sú obaja rodičia schopní sa dohodnúť na veciach podstatných a týkajúcich sa dieťaťa, napríklad voľba školského zariadenia, lekárov, krúžkov a podobne. Toto tvrdenie ÚS ČR spochybnil, nakoľko rodičia často po rozchode nemajú harmonické vzťahy a vyššie uvedené tvrdenie odvolacieho súdu hovorí o ideálnych predpokladoch striedavej starostlivosti.
Vzdialenosť bydlísk rodičov môže byť problémom najmä v spojení s dochádzkou do jednej školy. Odvolací súd vnímal vzdialenosť ako okolnosť do istej miery neslušiacou pre striedavú starostlivosť s ohľadom na bydlisko matky, otca a materskej školy, ktorú maloletý navštevuje. ÚS ČR poukázal na judikatúru (nález zo dňa 31. 3. 2020 sp. zn. III. ÚS 149/20, bod 27), ktorá sa venovala problematike vzdialenosti, teda kedy možno vzdialenosť považovať za prekážku, avšak nemožno ju považovať za jediný dôvod neschválenia striedavej starostlivosti. V tomto prípade ale matka a otec mali vzdialenosť medzi svojimi bydliskami 35 km, čo predstavuje cestu autom približne 30 až 40 minút.
Neodkladné opatrenie v kontexte striedavej starostlivosti
Jednou z možností, ako dočasne upraviť pomery, je neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie je dočasné rozhodnutie súdu, ktorým sa upravujú rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu alebo sa rozhoduje o spornej podstatnej otázke výchovy. Cieľom je bezodkladne reagovať na situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu. Účinky neodkladného opatrenia nastávajú spravidla doručením, čo znamená, že je vykonateľné a záväzné bez ohľadu na prípadné odvolanie. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením sa môže zdať ako ideálne riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, avšak nie vždy je to tak. Predpokladom pre striedavú starostlivosť je vyvážená a rovnocenná starostlivosť oboch rodičov o dieťa.
Podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti neodkladným opatrením
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. sú podmienkami:
- Obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať.
- Obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa.
- Je to v záujme dieťaťa a sú takto lepšie zaistené jeho potreby.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia striedavej starostlivosti sa podáva na okresnom súde, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Návrh by mal obsahovať nasledovné:
- Označenie účastníkov konania: Osobné údaje oboch rodičov a dieťaťa (meno, priezvisko, bydlisko, štátna príslušnosť).
- Zdôvodnenie neodkladnej potreby: Podrobné vysvetlenie, prečo je potrebné bezodkladne upraviť pomery.
- Petit (návrh): Jasné a presné uvedenie, čoho sa navrhovateľ domáha (napr. zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti s presným harmonogramom).
- Prílohy: Rodný list dieťaťa, prípadné ďalšie relevantné dokumenty (napr. lekárske správy, policajné záznamy).
V návrhu je potrebné uviesť dôvody, ktoré svedčia o spôsobilosti oboch rodičov dieťa vychovávať, ako aj o ich záujme striedať sa v starostlivosti o dieťa. Taktiež je potrebné špecifikovať režim striedavej osobnej starostlivosti, t. j. ako často a v akých intervaloch sa bude dieťa striedať u jednotlivých rodičov.
Dočasnosť a zrušenie neodkladného opatrenia
Neodkladné opatrenie je dočasné a platí do doby, kým súd nerozhodne vo veci samej rozsudkom. Zrušenie neodkladného opatrenia je možné, ak sa zmenia pomery na strane dieťaťa alebo rodičov.
Výživné pri striedavej starostlivosti
Pri striedavej starostlivosti súd nezvykne priznávať výživné, nakoľko sa predpokladá, že rodičia si budú svoju vyživovaciu povinnosť plniť v rámci osobnej striedavej starostlivosti. Výživné sa pri striedavke neurčuje jedine v prípade, ak majetkové pomery najmä príjmy rodičov sú obdobné. Vzhľadom na rozdielnosť zárobkových pomerov Vás ako rodičov môže súd určiť, že pokiaľ maloletý bude vo Vašej starostlivosti, otec dieťaťa bude povinný platiť určené výživné a v čase keď maloletý syn bude v starostlivosti otca, Vy platiť výživné nebudete.
Pravidlá v praxi striedavej starostlivosti
Striedavka v praxi má svoje špecifiká na ktoré je potrebné upozorniť a sa na ne pripraviť. Základným pravidlom ktorým by sa mali rodičia riadiť je pravidlo prirodzeného rodiča. Správajte sa k dieťaťu tak aby čo najmenej bolo vystavené dopadom rozpadu vzťahu rodičov na dieťa. Jednoducho povedané ale nie vždy ľahko dosiahnuteľné. Nech už bude vaše rodičovstvo také alebo onaké platí, že každý konflikt rodičov si nakoniec odnesie dieťa. V prvom rade platí pravidlo dvoch domovov. To znamená, že je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. Takže prispôsobte domácnosť, zariaďte detskú izbu, dieťa v domácnosti plnohodnotne vybavte oblečením, hračkami, školskými potrebami a pod. Výsledkom má byť stav, kedy dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestuje s kufrom vecí ale len s tými vecami, ktoré nie je možné mať dvojmo alebo vecami, ktoré samotné dieťa si chce zobrať. Tu spomeniem ešte jeden atypický model striedavej starostlivosti, kedy dieťa nestrieda domácnosti, ale robia tak rodičia. V praxi to znamená, že dieťa má jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú. Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa pri striedavke spravidla realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie. Samozrejme aj tu sú možné rôzne variácie. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum. Komunikácia rodičov je pri striedavke špecifická v tom, že vyžaduje pravidelné vzájomné informovanie sa o podstatných veciach dieťaťa ako napr. príprava do školy, zdravotný stav a podobne. Nič zložité, no súčasne netreba to podceniť. Ak majú rodičia s komunikáciou problém odporúčam túto realizovať písomne, napr. prostredníctvom e-mailu.
Nedostatky právnej úpravy striedavej starostlivosti
Striedavá starostlivosť nemá zatiaľ vybudované zázemie, tak ako napríklad v Českej republike. Problematika striedavej starostlivosti nie je úplne podporená judikátmi slovenských súdov, preto je potrebné čerpať z českej právnej úpravy.
Zákonodarca už reflektoval v niektorých zákonoch (sú to najmä zákony o štátnych dávkach) na inštitút striedavej osobnej starostlivosti, ktorý máme v našej právnej úprave už takmer 5 rokov. Avšak mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť veľmi dôležité - otázka dvoch všeobecných detských lekárov, dvoch škôl, trvalého pobytu, čiastočne aj daňového bonusu zostávajú stále nedoriešené. Ďalší zákon, kde chýba riešenie v prípade striedavej osobnej starostlivosti je zákon č. 544/2010 Z. z. kde nie je jasné, ktorej škole sa má poskytnúť dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením a/alebo dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením v prípade návštevy dvoch škôl, prípadne kto má byť v okruhu posudzovaných osôb na účely tejto dotácie.
tags: #striedava #starostlivost #odvolanie