Stravné lístky sú na Slovensku bežným benefitom, ktorý zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom. Ich primárnym účelom je zabezpečiť príspevok na teplú stravu a vhodný nápoj počas pracovného dňa. Avšak, otázky ohľadom nároku na stravné lístky, ich vydávania a súvisiacich zákonov často vyvolávajú nejasnosti.
Legislatívny rámec stravovania
Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
Zamestnávateľ túto povinnosť spĺňa tromi spôsobmi:
- Zabezpečením stravovania vo vlastnom stravovacom zariadení.
- Zabezpečením stravovania prostredníctvom iného stravovacieho zariadenia (napr. zmluvná jedáleň, reštaurácia, donášková služba).
- Poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.
Kto má nárok na stravné?
Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Pokiaľ vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.
Pokiaľ pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie.
Práca nadčas a víkendy
Ak práca v sobotu alebo v nedeľu nie je výkonom práce nadčas, má zamestnanec nárok na stravovanie v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Ak v rámci jednej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 11 hodín, zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť vám ďalšie stravovanie, môže tak urobiť z dobrej vôle.
Gastrolístky alebo peniaze: Komu sa čo oplatí a kto si vybrať nemôže?
Príspevok zamestnávateľa
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnanca v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky.
| Typ zabezpečenia | Nárok na príspevok |
|---|---|
| Pracovný pomer (> 4 hod.) | Áno (min. 55 %) |
| Dohody (brigáda) | Len ak určí zamestnávateľ |
| Home office | Áno (ak práca trvá > 4 hod.) |
Čo robiť, ak zamestnávateľ lístky nevydáva?
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom. V prípade, ak zamestnávateľ stravovanie nezabezpečil, je potrebné vyzvať ho doporučeným listom k vyporiadaniu jeho záväzkov vyplývajúcich z ustanovení Zákonníka práce aj spätne, maximálne však za obdobie troch rokov.
V takomto prípade je vhodné obrátiť sa na príslušný inšpektorát práce s podnetom na prešetrenie postupu zamestnávateľa. Podanie podnetu na Národný inšpektorát práce vedie k tomu, že inšpektorát bude vec prešetrovať a určí podmienky zamestnávateľovi.