Starostlivosť pri senzorických poruchách pacienta: Komplexný prehľad

Senzorické poruchy ovplyvňujú spôsob, akým mozog spracováva informácie prichádzajúce zo zmyslov. Tieto poruchy môžu mať významný dopad na každodenný život, učenie a správanie detí aj dospelých. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o senzorických poruchách, ich príčinách, prejavoch a možnostiach starostlivosti a intervencie.

Čo je senzorická integrácia a senzorické poruchy?

Senzorická integrácia je termín, ktorý sa používa na opis procesov v mozgu, ktoré nám umožňujú prijímať informácie, ktoré dostávame z našich zmyslov, organizovať ich a primerane reagovať. Ide o funkciu centrálneho nervového systému, o schopnosť spracovať senzorické informácie - vestibulárne, proprioceptívne, hmatové, sluchové a zrakové, aby sa vytvorila adaptívna reakcia na prostredie. Senzorická integrácia je proces organizácie zmyslových vstupov, ktorý sa deje bez vedomej kontroly tak, že mozog vytvára vhodné reakcie tela a senzorická integrácia umožňuje triediť, usporiadať a skladať zmyslové vstupy do jedného celku. Umožňuje jednotlivcovi konať a reagovať na situácie primeraným spôsobom - umožňuje vytvárať tzv. adaptívnu odpoveď.

Okrem integrácie našich piatich zmyslov: zrakové vnímanie, sluchové, čuchové, taktilné a chuťové sú dôležité pojmy aj:

• Vestibulárny zmysel (rovnováha): Hovorí nám, ako umiestniť naše telo a hlavu.
• Proprioceptívny zmysel (uvedomenie si tela v priestore): Pomáha nám vedieť, čo robíme s našimi kĺbmi a svalmi.

Proces senzorickej integrácie je u väčšiny jednotlivcov efektívny. To znamená, že prijímame a spracovávame informácie a primerane na ne reagujeme. Registrujeme, orientujeme sa, interpretujeme a reagujeme spôsobom, ktorý je danej situácii primeraný. Regulačná schopnosť mozgu alebo modulácia zmyslových správ podporuje tento výkon pomocou integrácie informácií. Výsledkom je potom správanie alebo konanie, ktoré je v súlade so zámerom jednotlivca.

Keď tento proces nefunguje efektívne, hovoríme o senzorickej poruche. Jednotlivci, ktorých spracovanie zmyslových podnetov nie je správne, majú ťažkosti v jednej alebo viacerých oblastiach zmyslového vnímania alebo v niektorom bode procesu integrácie. Poruchy zmyslového vnímania a spracovania odrážajú slabú moduláciu a neprimeranú registráciu prichádzajúcich podnetov. Pre senzorickú integráciu sú kľúčové tri zmyslové systémy, a to vestibulárne vnímanie, propriocepcia a taktilné vnímanie. Aby sme mohli hovoriť o dysfunkciách senzorickej integrácie, musia byť jasne preukázateľné deficity v spracovaní vestibulárnych, proprioceptívnych a taktilných podnetov.

Teória senzorickej integrácie A. J. Ayres

Teória senzorickej integrácie vysvetľuje vzťah medzi spracovaním zmyslových podnetov a správaním jednotlivca. Autorkou teórie senzorickej integrácie je americká ergoterapeutka A. J. Ayres, Ph.D., OTR (1970), ktorej klinický náhľad a výskum priniesli revolúciu v oblasti ergoterapie s deťmi. Vo svojej publikácii Sensory Integration and the Child (Senzorická integrácia a dieťa) napísala: „Senzorická integrácia je organizácia informácií za účelom použitia. Naše zmysly nám dávajú informácie o našom tele a okolitom prostredí... a mozog musí všetky tieto informácie spracovať, aby sa človek mohol učiť a správať primeraným spôsobom.“

Ayresová tiež hovorí, že učenie závisí od senzorickej integrácie, problémy so senzorickou integráciou zapríčiňujú ťažkosti v učení a tiež, že cielenou podporou senzorickej integrácie môže dôjsť k zlepšeniu v oblasti učenia. Teória SI vysvetľuje deficity v učení a v správaní jednotlivca, ktorých príčina ale nie je v jasnom viditeľnom poškodení centrálneho nervového systému.

Predpoklady teórie senzorickej integrácie:

1. Plasticita centrálneho nervového systému: Štruktúru mozgu je možné meniť a modifikovať.
2. Vývinová postupnosť: Senzorický integračný proces sa deje vo vývinovej postupnosti.
3. Hierarchická organizácia mozgu: Mozog ako integrovaný celok je tvorený hierarchicky organizovanými systémami. Vývin a fungovanie kôrových centier mozgu (abstrakcia, vnímanie, myslenie, reč a učenie) je závislé od vývinu a fungovania nižších podkôrových centier mozgu (zmyslový vstup a medzizmyslové asociácie).
4. Adaptívne správanie: Vyvolanie adaptívneho správania napomáha senzorickej integrácii a naopak schopnosť tvoriť adaptívne správanie vyúsťuje zo senzorickej integrácie.
5. Účasť na senzomotorických aktivitách: Ľudia podporujú skrytý mechanizmus na rozvoj senzorickej integrácie účasťou na senzomotorických aktivitách.

Príčiny senzorických porúch

Príčina senzorických porúch je multifaktorálna a nie je vždy jednoznačná. Medzi faktory, ktoré môžu prispievať k vzniku senzorických porúch, patria:

• Genetické faktory: Niektoré senzorické poruchy môžu byť dedičné.
• Predčasný pôrod: Deti narodené predčasne majú vyššie riziko vzniku senzorických porúch.
• Komplikácie počas tehotenstva a pôrodu: Niektoré komplikácie počas tehotenstva a pôrodu môžu ovplyvniť vývoj mozgu a viesť k senzorickým poruchám.
• Environmentálne faktory: Nedostatok zmyslových podnetov alebo nadmerná stimulácia v ranom detstve môže ovplyvniť vývoj senzorickej integrácie.
• Životný štýl: Detský život vyplnený sledovaním televízie, množstvom štrukturovaných aktivít vnútri, kurzov angličtiny, nedostatok času stráveného v prírode, môže viesť k nedostatočnému rozvoju zmyslových systémov.

Prejavy senzorických porúch

Prejavy senzorických porúch sa môžu líšiť v závislosti od typu a závažnosti poruchy, ako aj od veku a osobnosti jednotlivca. Dysfunkcie senzorickej integrácie sa môžu vyskytovať samostatne, ale často sa vyskytujú spolu s inými diagnózami, najmä s poruchami autistického spektra, ADD/ADHD (porucha pozornosti bez hyperaktivity, porucha pozornosti s hyperaktivitou), špecifickými poruchami učenia. Môžu sa vyskytovať tak u detí, ako aj u dospelých (najmä s psychiatrickými diagnózami).

Na základe zistení A. J. Ayers môžeme hovoriť o týchto typoch dysfunkcií SI:

• vestibulárno-proprioceptívna porucha bilaterálnej integrácie a sekvencovania
• porucha taktilnej diskriminácie
• taktilná defenzivita
• somatodyspraxia

Hlavné kategórie prejavov:

1. Poruchy senzorickej modulácie

Poruchy senzorickej modulácie sú charakterizované neprimeranou reakciou dieťaťa na prichádzajúce podnety. Jeho nervový systém nie je schopný nájsť tzv. strednú hranicu, nie je schopný prispôsobiť svoju reakciu intenzite, frekvencii a trvaniu podnetu. Prejavuje sa ako prílišná citlivosť, príliš slabá citlivosť na podnety alebo vyhľadávanie podnetov.

• Hypersenzitivita (precitlivenosť): Príliš silná reakcia na bežné podnety, ako sú zvuky, dotyk, svetlo alebo chute. Dieťa môže reagovať plačom, krikom alebo útekom. Výsledkom hypersenzitivity je potom defenzivita - vyhýbanie sa daným podnetom.
• Hyposenzitivita (nedostatočná citlivosť): Znížená reakcia na podnety. Dieťa môže reagovať oneskorene alebo vôbec, alebo potrebuje silnejšie podnety, aby ich zaregistrovalo. Hyposenzitivita sa spája aj s vyššou toleranciou bolesti, čo u niektorých detí súvisí aj s prejavmi seba zraňujúceho správania. Hyposenzitívne deti môžu používať ústa na skúmanie objektov.
• Senzorické strádanie/vyhľadávanie podnetov: Aktívne vyhľadávanie zmyslových podnetov, ktoré dieťa potrebuje.

2. Poruchy senzorickej diskriminácie

Ťažkosti s rozlišovaním podobností a rozdielov v stimuloch. Dieťa má problém rozlišovať textúry alebo vône. Schopnosť diskriminácie je základným predpokladom pre formovanie telesnej schémy, pretože správna interpretácia zmyslových stimulov je nevyhnutná pre plánovanie pohybov.

3. Motorické poruchy na senzorickej báze

• Posturálna porucha: Neprimerané svalové napätie, hypotónia, hypertónia, neprimeraná kontrola pohybov alebo neprimeraná koordinácia svalstva, ak chce jednotlivec docieliť pohyb proti odporu. Takéto deti sa zdajú byť slabé, rýchlo sa unavia a nepoužívajú stále dominantnú ruku alebo stredovú líniu tela.
• Dyspraxia: Znížená schopnosť koncipovať, plánovať, zoraďovať a vykonávať sekvenciu pohybov. Deti s dyspraxiou nemajú istotu o tom, kde v priestore sa ich telo nachádza a majú problém posúdiť vzdialenosť od objektov alebo ľudí, a tiež regulovať svoju silu pri vykonávaní pohybov.

4. Problémy s pozornosťou a učením

Senzorické poruchy môžu ovplyvniť schopnosť dieťaťa sústrediť sa, učiť sa a správať sa primerane. Ak má dieťa problém v bilaterálnej koordinácii (napr. nevie si zapnúť zips, natrieť chlieb), môže to mať neskôr súvis aj s učením. Poruchy senzorickej integrácie sa ďalej prejavujú v poruchách pozornosti, reaktivitou na podnety, motorickom plánovaní a koordinácii pohybov. Neobratnosťou, deficitmi v oblasti komunikácie a reči.

5. Emocionálne a sociálne problémy

Senzorické poruchy môžu viesť k úzkosti, frustrácii, podráždenosti a problémom v sociálnych interakciách. Deficitmi v správaní a sociálnej interakcii.

Príklady prejavov v rôznych situáciách:

• U kaderníka: Dieťa kričí, pretože má taktilnú defenzívnosť a neznesie jemné dotyky kaderníčky.
• Pri obliekaní: Dieťa odmieta nosiť určité druhy oblečenia kvôli nepríjemnej textúre.
• V škole: Dieťa sa nevie sústrediť, pretože ho rušia zvuky v triede alebo vizuálne podnety.
• Pri jedení: Dieťa odmieta jesť určité jedlá kvôli ich chuti, vôni alebo textúre.
• Pri zvýšenej precitlivosti: Dieťa alebo dospelý si často zakrýva uši a je precitlivelý na zvuk. Vadí mu materiál oblečenia, visačky, dotyk.

Diagnostika senzorických porúch

Diagnostiku senzorických porúch vykonáva špeciálny pedagóg, psychológ alebo ergoterapeut. Senzorické deficity sa merajú prostredníctvom senzorického profilu, ktorý pozostáva z rozhovorov s rodičmi, preskúmania správ o hodnotení dieťaťa a pozorovania správania. Po vyhodnotení údajov sa vytvoria ciele na cieľové oblasti záujmu.

Diagnostický proces zahŕňa:

• Rozhovor s rodičmi: Získanie informácií o vývoji dieťaťa, jeho správaní a problémoch.
• Klinické pozorovanie: Sledovanie dieťaťa pri rôznych aktivitách, aby sa zistilo, ako reaguje na zmyslové podnety.
• Senzorický profil: Sledovanie jednotlivých zmyslových systémov (vestibulárny, hmatový a proprioceptívny).
• Špeciálne testy a dotazníky: Použitie štandardizovaných testov a dotazníkov na posúdenie senzorických funkcií.

Diagnostika porúch senzorického spracovania je však stále náročná.

Starostlivosť a intervencia pri senzorických poruchách

Starostlivosť a intervencia pri senzorických poruchách je individuálna a závisí od typu a závažnosti poruchy, ako aj od potrieb a cieľov jednotlivca. Včasná intervencia je kľúčová pre minimalizovanie dopadu senzorických porúch na vývoj a kvalitu života jednotlivca.

1. Senzorická integračná terapia (SIT)

Cieľom terapie SI je zlepšenie procesu senzorickej integrácie. Je založená na cielenej stimulácii vestibulárneho, proprioceptívneho a taktilného systému, ktorá má dieťaťu pomôcť lepšie integrovať prichádzajúce zmyslové vstupy a formovať adaptívne odpovede. Uskutočňuje sa v miestnosti, ktorá je prispôsobená na to, aby zahŕňala ponuky najmä pre vestibulárne, proprioceptívne a taktilné vnímanie.

Zámerom terapie SI nie je nácvik konkrétnych zručností, ale budovanie „adaptívnych odpovedí“ - dieťa postupne prispôsobuje svoje správanie a primerane reaguje na jednotlivé situácie a aktivity. Terapia je zameraná na dieťa a deje sa prostredníctvom hry a hrových aktivít. V princípe je terapia nedirektívna. SIT má význam vtedy, ak dieťa má kontrolu nad vlastnou činnosťou a terapeut nenápadne kontroluje prostredie.

Senzorickú integračnú terapiu (SIT) vykonávajú najmä ergoterapeuti, aby pomohli deťom zlepšiť ich spracovanie a integráciu zmyslových vstupov, aby získali vhodnú adaptívnu reakciu na každodenné podnety. V súčasnosti je značne rozšírené vzdelávanie aj pre špeciálnych pedagógov, školských psychológov, logopédov, sociálnych pedagógov a iné pomáhajúce profesie, ktoré môžu certifikovane vykonávať SIT. SIT si vyžaduje skúseného a trénovaného terapeuta/odborníka a tiež upravené prostredie, v ktorom sa bude realizovať. Intervencie SI zvyčajne prebiehajú v domácnostiach, komunitách, poradniach, školách a klinikách.

SIT sa bežne používa na pomoc pri problémoch s vývinom, správaním a učením detí, ako je porucha autistického spektra, porucha pozornosti s hyperaktivitou, vývojové poruchy koordinácie a detská obezita. Ďalej pozitívne ovplyvňuje reakciu dieťaťa na vnem znížením stresu, zvýšením adekvátnych adaptačných reakcií na zmyslové podnety, koncentrácie a sociálne interakcie.

2. Multisenzorické prostredie a miestnosti

Multisenzorické prostredie je priestor, kde zmyslová stimulácia môže byť riadená, zintenzívnená alebo redukovaná. Hlavná idea stojaca za využitím multisenzorických miestností je stimulácia primárnych zmyslov prostredníctvom širokej škály materiálov a predmetov. Toto dynamické prostredie umožňuje užívateľovi zvoliť si takú stimuláciu, akú potrebuje.

Správne vybavenie miestnosti na terapiu senzorickej integrácie (multisenzorickej miestnosti) predstavuje jeden z najdôležitejších aspektov účinnosti týchto terapií. Miestnosť určená na terapiu senzorickej integrácie by mala mať primeranú veľkosť, aby umožnila voľný pohyb a bezpečné vykonávanie rôznorodých cvičení. Optimálna veľkosť miestnosti sa pohybuje v rozmedzí od 24 do 35 metrov štvorcových. Dôležité je vyhnúť sa nadmernému zaplneniu miestnosti nábytkom, ktorý by mohol predstavovať riziko pre deti počas dynamických cvičení. Ideálnym riešením je usporiadať miestnosť tak, aby bola rozdelená na zóny, ktoré umožňujú stimuláciu rôznych zmyslov a realizáciu rôznorodých foriem pohybovej aktivity. Multisenzorické prostredie sa využíva u jednotlivcov s poruchou senzorickej modulácie, ako je autizmus. Cleland a Clark sú zakladateľmi konceptu multisenzorických miestností, tzv. sensory cafeteria. Hulsegge a Verheul koncept ďalej rozšírili vytvorením pojmu Snoezelen.

Vybavenie multisenzorickej miestnosti:

Aktivity zahrnuté v SI poskytujú vestibulárne, proprioceptívne, vizuálne, sluchové, čuchové, hmatové, ale často aj chuťové podnety, ktoré organizujú zmyslový systém. Takéto stimuly sú poskytované pri hre pomocou stimulačných pomôcok (pichľavé loptičky, predmety z rôznych materiálov…), hojdačiek, trampolín, lôpt a iných zariadení používaných na vyvolanie proprioceptívnych, hmatových a vestibulárnych problémov. Aktivity môžu zahŕňať aj hlboký tlak, stláčanie kĺbov, masáž tela.

Miestnosť a terapeut má dieťa podporiť v pohybe a vlastnej aktivite. Aktivity počas terapie sú zábavné, dieťa chce byť na nich aktívne účastné. Sú pre neho zároveň „tou správnou výzvou“.

Základné prvky vybavenia:

• Rebríky a lezecké steny: Pomáhajú rozvíjať hrubú motoriku, pohybovú koordináciu a svalovú silu.
• Senzorické chodníky: Panely s rôznorodými textúrami, puzzle, disky s povrchovými štruktúrami či penové podložky poskytujú dotykové podnety.
• Montessori hojdačka: Všestranný prvok, ktorý podporuje rozvoj hrubej motoriky, svalovej sily a pohybovej koordinácie.
• Trampolíny: Ideálne vybavenie na stimuláciu vestibulárneho systému a reguláciu svalového napätia.
• Balančné dosky: Nenahraditeľný nástroj na prácu s rovnováhou a koordináciou, posilňujúci hlboké svaly.
• Textúrovaná lávka: Stimuluje zmysel dotyku a propriocepciu pri chôdzi naboso.

Vestibulárna zóna:

• Zavesené hojdačky: Kľúčové prvky pre stimuláciu vestibulárneho systému, podporujúce rozvoj pohybovej koordinácie, rovnováhy a uvedomovania si vlastného tela.
• Šmykľavky a tunely: Podporujú rozvoj priestorovej orientácie, motorické plánovanie a zrakovo-pohybovú koordináciu.

Relaxačná zóna:

• Mäkké matrace: Univerzálne senzorické doplnky pre pohybové cvičenia aj relaxáciu, zabezpečujúce bezpečnosť.
• Senzorické kútiky: Špeciálne usporiadané priestory na stimuláciu zmyslov, podporujúce upokojenie a koncentráciu.

Osvetlenie a farebnosť miestnosti:

Osvetlenie by malo byť prispôsobené potrebám detí s nadmernou citlivosťou na zrakové podnety. Odporúča sa prirodzené svetlo alebo žiarovky s teplým svetlom, prípadne LED diódy. Farebnosť miestnosti by mala byť tlmená, v neutrálnych odtieňoch (pastelové farby, biela, jemné béžové tóny).

Pomôcky a nástroje pre terapiu senzorickej integrácie:

• Vodné stĺpy: Umožňujú ovládanie farby a intenzity bublín vzduchu.
• Terapeutické hračky: Široká škála senzorických pomôcok na stimuláciu zmyslu dotyku, jemnej motoriky a kognitívnych schopností.

3. Multisenzorická integrácia a desenzibilizácia

• Multisenzorická integrácia: Ide o stratégiu, pri ktorej sú využité zmysly (zrak, sluch, čuch, chuť, hmat, proprioceptívny a vestibulárny systém) integrovaným spôsobom.
• Desenzibilizácia: Je spôsob, ktorým možno zvýšiť toleranciu voči podnetom, očný kontakt, znížiť stereotypné, seba zraňujúce alebo agresívne správanie u niektorých detí. V tomto prípade sú aktivity koncipované a cielené tak, aby postupne zvyšovali hranicu citlivosti a docielila sa primeraná reakcia na podnety.

4. Senzorická diéta

Iný prístup, ktorý ešte môže spadať pod senzorickú integráciu je tzv. „senzorická diéta“. Prostredie je usporiadané tak, že ponúka aktivity a podnety, ktoré naplnia zmyslové potreby dieťaťa. Každá senzorická diéta je naplánovaná podľa individuálnych potrieb dieťaťa.

5. Konzultácie a podpora

• Konzultácie s odborníkmi: Spolupráca so špeciálnymi pedagógmi, psychológmi, ergoterapeutmi a ďalšími odborníkmi na vývoji a implementácii individuálneho plánu starostlivosti.
• Podpora rodičov: Poskytovanie informácií, vzdelávania a emocionálnej podpory rodičom, aby mohli lepšie porozumieť potrebám svojho dieťaťa a pomôcť mu zvládať senzorické výzvy.

6. Úprava prostredia a stratégie pre rodičov

• Úprava prostredia: Prispôsobenie prostredia tak, aby bolo pre dieťa senzoricky príjemnejšie. To môže zahŕňať zníženie hluku, tlmenie svetla, použitie mäkkých textílií alebo vytvorenie bezpečného a pokojného priestoru.
• Dynamické sedenie: Používanie podsedákov, fitlôpt alebo otáčacích stoličiek pre deti so zníženou pozornosťou.
• Vytvorenie pravidelného režimu: Deti s varovnými signálmi na pozornosť potrebujú pravidelný režim.
• Používanie rutinných kariet: Pre deti, ktoré majú problém so samostatnosťou, sa odporúčajú karty s denným harmonogramom.
• Hľadanie zábavných aktivít: Cvičenia a aktivity by mali byť pre dieťa zábavné, nie povinnosť.

Príklady úprav prostredia a stratégií:

• Pre deti s taktilnou defenzívnosťou: Používanie tuhého objatia namiesto jemných dotykov, masírovanie hlavy pred strihaním vlasov, upozornenie kaderníčky, aby nahradila jemné dotyky pevnými, nahrádzanie jemného sprchovania vlasov za oplachovanie prúdom vody, používanie opaľovacieho krému, ktorý dieťaťu nevyvoláva nepríjemné pocity.
• Pre deti s problémami s pozornosťou: Používanie dynamického sedenia (fitlopta, podsedák), zapájanie viacerých zmyslov do aktivít (napr. schovávanie príkladov do fazuľkových zmesí), poskytovanie hmatových podnetov (napr. stláčanie loptičky).
• Pre deti s problémami s rovnováhou: Používanie rovnovážnych pomôcok (hojdačky, balančné dosky), aktivity na posilnenie posturálnej kontroly (cvičenie na fitlopte).

Senzorická integrácia a poruchy autistického spektra

Poruchy senzorického spracovania sa vyskytujú u veľkej časti populácie detí s poruchou autistického spektra (PAS). Odhaduje sa, že 90 až 95% detí s autizmom má problémy so zmyslovým spracovaním. Deti s PAS často vykazujú poruchy modulácie, to znamená, že nie sú schopné intenzitu svojej reakcie prispôsobiť intenzite podnetu. Môžu byť hypersenzitívne alebo hyposenzitívne na rôzne zmyslové podnety. Na základe Ayresovej teórie môže byť nedostatok senzorickej integrácie jednou zo základných príčin problémov so správaním u detí s autizmom. Ayres predpokladala, že poruchy zmyslového spracovania vedú k motivačnému deficitu a nedostatku pripisovania významu stimulu, čo následne brzdí motiváciu zapojiť/zapájať sa.

Prejavy senzorických porúch u detí s PAS:

Ayres (2005) popisuje problémy v spracovaní podnetov u detí s autizmom v troch oblastiach:

1. Problém v registrácii podnetu: Dieťa nie je schopné vyselektovať potrebné podnety, ignoruje ich alebo na ne reaguje intenzívne.
2. Problém v modulácii: Najmä vestibulárnych a taktilných podnetov.
3. Problém v uskutočnení motorickej reakcie.

Podrobnejšie prejavy podľa zmyslových systémov:

• Vestibulárne vnímanie: Poruchy sa prejavia ako strach a neistota z pohybov, najmä ak sa nohy nedotýkajú zeme, majú ťažkosti zmeniť smer a rýchlosť pohybu (hypersenzitivita). Hyposenzitivita môže zahŕňať neschopnosť v pokoji sedieť a potrebu pohybovať sa. Niektoré deti vyhľadávajú vestibulárne podnety, čo sa prejaví ako stereotypné správanie.
• Propriocepcia: Deti, ktoré nedokážu spracovať tieto podnety, sú neisté, neobratné, majú problémy s plánovaním pohybov a slabý svalový tonus. Ak sú hypersenzitívne na proprioceptívne podnety, môžu byť pasívne a mať strach z pohybov alebo nemajú radi pasívne pohyby. Mnohé (hyposenzitívne) deti však tieto podnety vyhľadávajú napríklad narážaním do predmetov, búchaním alebo dupaním.
• Taktilné vnímanie: Hypersenzitivita na hmatové podnety ústi do taktilnej defenzivity, dieťa sa bude daným podnetom brániť a vyhýbať. Naopak hyposenzitívne deti nebudú podnety registrovať, až kým nie sú dosť intenzívne. Môžu na ne pomaly reagovať, dokonca ich vyhľadávať (dotýkanie sa predmetov, ľudí).
• Sluchové vnímanie: Deti sú často hypersenzitívne na zvuky, na ktoré ľudia reagujú normálnym spôsobom a nepovažujú ich za nepríjemné. Objavuje sa aj hyposenzitivita, kedy deti nereagujú na zvuky, lebo nie sú schopné ich vyčleniť z prostredia alebo nereagujú dokonca ani vtedy, ak v pozadí nie sú žiadne iné zvuky.
• Zrakové vnímanie: Prejavia sa vo forme príliš citlivej reakcie na niektoré zdroje svetla (fluorescenčné svetlo, svetielkujúce objekty…). Tieto deti môžu preferovať tmavšie priestory alebo sa vyhýbajú priamemu osvetleniu. Hyposenzitivita sa prejaví ako intenzívne hľadenie na objekty alebo ľudí.
• Čuchové a chuťové vnímanie: Jeho špecifiká sú najmä v repertoári jedál, ktoré sú deti ochotné prijímať. Konzumujú len jedlo určitej chute alebo konzistencie a naopak iným jedlám sa budú vyhýbať.

Intervencia pri senzorických poruchách u detí s PAS:

Pri SIT u detí s poruchou autistického spektra sa snažíme sprostredkovať podnety pre hĺbkové vnímanie (propriocepciu), najmä u tých detí, ktoré sú hypersenzitívne na dotyky. Aktivity ako tlačenie, ťahanie alebo skákanie môžu pôsobiť na dieťa upokojujúco. Do aktivít možno zahrnúť aj vibrácie, ktoré budú stimulovať receptory v jednotlivých častiach tela. V súčasnosti sa pri terapii senzorickej integrácie berú do úvahy všetky zmysly.

Výskumy z multisenzorických miestností preukazujú pokles bránenia sa dotykom, zlepšenie komunikačných zručností, zníženie stresu, autoagresívneho správania, zlepšenie interakcie personál/klient, predĺženie stavu upokojenia a rozšírenie repertoáru schopností.

tags: #starostlivost #pri #senzorickych #poruchach #pacienta