Komplexná starostlivosť o zamestnancov vo verejnej správe na Slovensku

Starostlivosť o zamestnancov vo verejnej správe je kľúčová pre efektívne fungovanie štátu a poskytovanie kvalitných služieb občanom. Zamestnanecké benefity sú neoddeliteľnou súčasťou motivačnej a sociálnej politiky každého zamestnávateľa. Môžu byť zložkou odmeny za prácu, pričom majú peňažný alebo nepeňažný charakter. Tieto benefity sú spravidla určené všetkým zamestnancom bez ohľadu na ich pracovný výkon. Ich rozsah a forma závisia od rôznych faktorov, ako sú finančné možnosti zamestnávateľa, kolektívne zmluvy a platná legislatíva.

Charakteristika verejného sektora a zamestnanosti

Pravdou je, že verejný sektor zamestnáva takmer pol milióna ľudí. Väčšina z nich však nie sú úradníci. Sú to učitelia, policajti, vojaci, sudcovia či hasiči. Mnoho verejných zamestnancov ani nepracuje pre štát. Verejní zamestnanci poskytujú služby občanom, preto má zmysel baviť sa o ich počte v pomere k celkovej populácii krajiny. O niektorých zamestnancoch by ste povedali, že patria do verejnej správy, a pritom je to naopak. Príkladom sú zamestnanci súkromných či cirkevných škôl alebo súkromných zdravotníckych zariadení. Sú síce platení z rovnakých zdrojov ako ich kolegovia z verejného sektora, ale pracujú v sektore súkromnom. Platí to aj pre pracovníkov v niektorých štátnych podnikoch.

Zamestnancami verejnej správy sú napríklad zamestnanci ŽSR, ZSSK či RTVS. Ak preto nájdete vo verejnej zamestnanosti veľký medziročný skok, dôvodom je často práve preradenie niektorého z podnikov do verejného sektora. Či podnik patrí do verejného sektora určuje na základe medzinárodnej metodiky Štatistický úrad. Napríklad zaradenie ŽSR do verejnej správy v roku 2014 jednorazovo zvýšilo verejnú zamestnanosť o 14-tisíc osôb, zaradenie zdravotníckych zariadení v roku 2015 až o 37-tisíc.

Kvalifikačné predpoklady a platové ohodnotenie

Pre prácu vo verejnej službe musíte splniť niekoľko základných podmienok. Za bezúhonného človeka sa považuje ten, koho právoplatne neodsúdili za úmyselný trestný čin. Zamestnávateľ musí informovať o voľných pracovných miestach, a to napríklad na oficiálnej webstránke alebo klasických pracovných portáloch. Vyhlásenie výberového konania pre pozíciu vedúceho zamestnanca má niekoľko základných kritérií. Kvalifikačné predpoklady na vykonávanie pracovných činností sú uvedené v prílohách č. 1 a č. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. v rámci charakteristík platových tried a pre jednotlivé pracovné činnosti taktiež v tzv. katalógoch pracovných činností. Tieto katalógy sú ustanovené nariadením vlády SR č. 341/2004 Z.

Mzdy sú vo verejnom sektore určované najmä tabuľkami. Do tých je zamestnanec zaradený podľa obsahu práce, ktorý však závisí najmä od vzdelania či počtu odpracovaných rokov. Priestor na vyššie platy pre kvalitnejších zamestnancov či pre takých, ktorých je nedostatok, je tak obmedzený. Problém spôsobuje aj kombinácia tabuľkových miezd, ktoré sú na celom Slovensku rovnaké, s rozdielnymi životnými nákladmi v regiónoch. Na základe najnáročnejšej pracovnej činnosti vás zamestnávateľ zaradí do platovej triedy. Výsledný plat je súčtom tarifného platu podľa príslušnej stupnice a príplatkov, na ktoré má zamestnanec nárok.

Porovnanie verejného a súkromného sektora

Rozdiely medzi verejnými a súkromnými zamestnancami sú v mnohých oblastiach veľké. Napríklad vo verejnom sektore má takmer každý druhý zamestnanec vysokú školu, v súkromnom je to asi pätina. Je to spôsobené požiadavkou verejného sektora na vysokoškolské vzdelanie pre mnohé z pozícií, ale aj skladbou profesií - vo verejnom sektore pracujú učitelia, lekárky, sudcovia, policajtky či úradníci - pozície, kde je vysokoškolské vzdelanie potrebné. V súkromnom je mnoho pozícií v priemysle či službách. Jednoduché a korektné porovnanie priemerných miezd preto nie je možné. V priemere si zamestnanci na Slovensku pri zmene zamestnávateľa platovo polepšia približne o 12 %. Avšak, muži prestupujúci z verejného do súkromného sektora medzi rokmi 2015 a 2017 získali po prestupe v priemere až o 22,8 % vyšší plat ako v pôvodnom zamestnaní, kým ženy si polepšili iba o približne 9 %. Finančné prilepšenie pri iných kombináciách je pritom pre obe pohlavia takmer rovnaké.

Tabuľka 1: Rozdiely v platoch pri prechode medzi sektormi (2015-2017)

Legislatívny rámec a zodpovednosť zamestnávateľa

Slovenská republika, ako súčasť Európskej únie, implementuje pracovnoprávne predpisy, ktoré kladú dôraz na vhodné a bezpečné pracovné podmienky. Plnenie požiadaviek národnej legislatívy a smerníc EÚ je náročné, ale nevyhnutné pre vytváranie priaznivého pracovného prostredia. Takýto prístup je dôležitý aj z pohľadu vnímania zamestnanca ako najdôležitejšieho zdroja pre plnenie úloh zamestnávateľa. Zákon o výkone práce vo verejnom záujme sa zameriava predovšetkým na špecifiká výkonu verejnej služby. Ostatné oblasti pracovnoprávnych vzťahov týchto zamestnancov upravuje Zákonník práce, pokiaľ zákon č. 552/2003 Z. z. neustanovuje inak. Medzi kľúčové právne normy patria: Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a Nariadenie vlády č. 341/2004 Z. z. ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností.

Zamestnávateľ je povinný požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Náhradu škody spôsobenej z nedbanlivosti môže zamestnávateľ určiť nižšou sumou, ako je skutočná škoda alebo ako je štvornásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ak skutočná škoda spôsobená z nedbanlivosti je nižšia ako jeden funkčný plat alebo priemerný mesačný zárobok zamestnanca, suma náhrady škody musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody. Ak zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej sumy náhrady škody, môže zamestnávateľ upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To neplatí, ak ide o zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a o zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov, alebo ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky.

Program „Zodpovedný zamestnávateľ“

Národný inšpektorát práce realizuje program „Zodpovedný zamestnávateľ“, ktorý hodnotí a oceňuje implementáciu systému riadenia ľudských zdrojov do celkového systému riadenia organizácie. Tento program je zameraný na prevenciu - dobrovoľnú, vedomú a kvalitnú starostlivosť o zamestnancov a ich pracovné podmienky. Overuje sa funkčnosť zavedeného systému v rámci procesov a činností realizovaných prihláseným zamestnávateľom. Zamestnávateľ, ktorý splní podmienky programu, získa osvedčenie „Zodpovedný zamestnávateľ“. Toto osvedčenie preukazuje nielen aktuálnu úroveň starostlivosti o zamestnancov, ale aj nastavenie systému, ktorý zabezpečuje udržiavanie a zlepšovanie tohto stavu. Do programu sa môže zapojiť ktorýkoľvek zamestnávateľ alebo organizačná zložka podniku usadená v Slovenskej republike.

Dôležitosť zamestnaneckých benefitov

Zamestnanecké benefity predstavujú rozsiahly súbor nástrojov, opatrení a postupov, ktoré zamestnávatelia využívajú na posilnenie angažovanosti, lojality a celkovej spokojnosti svojich zamestnancov. V kontexte verejnej správy, kde je efektívnosť a kvalita služieb priamo závislá od motivovaných a kompetentných pracovníkov, nadobúdajú zamestnanecké benefity mimoriadny význam. Pre zamestnanca môžu mať zamestnanecké benefity charakter peňažného príjmu alebo nepeňažného príjmu a keďže sú poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ide o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z.

Príklady moderných benefitov

Moderné trendy v starostlivosti o zamestnancov sa zameriavajú na komplexnejší prístup, ktorý zahŕňa nielen finančné benefity, ale aj tie, ktoré prispievajú k pohode a zdraviu zamestnancov.

• Jedlé benefity:
  • Kvalitná káva a nápoje: Kvalitná arabika, ideálne od slovenskej pražiarne, má lepšiu chuť, vôňu a mnoho zdravotných benefitov. Zahrňte do ponuky aj bezkofeínovú kávu, kvalitné čaje, matchu, kakao či napríklad rastlinné mlieka.
  • Čerstvé ovocie a zelenina: Košík s čerstvým ovocím je jednoduchý, no mimoriadne obľúbený jedlý benefit. Dodáva energiu, vitamíny a nahrádza sladké a ultraspracované maškrty. Ideálne je spolupracovať s lokálnym dodávateľom, ktorý dokáže prinášať sezónne produkty.
  • Zdravé snacky: Zásobte kuchynku ovsenými a proteínovými tyčinkami, orieškami, sušeným ovocím alebo dokonca spoločnou kašou, ktorú si každý pripraví podľa chuti s ovocím, orechmi či jogurtom. Ako perfektný benefit pôsobí aj chladnička naplnená mliečnymi výrobkami či tvarohovými dezertmi.
  • Spoločné raňajky: Raňajky spájajú, utužujú medziľudské vzťahy a patria medzi tri najdôležitejšie jedlá dňa.
• Ubytovanie: Zabezpečenie ubytovania pre zamestnanca: Za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi nepeňažné plnenie v sume najviac 100 € mesačne a pri trvaní pracovného pomeru aspoň 24 mesiacov v sume 350 € mesačne a toto nepeňažné plnenie je pre zamestnanca oslobodené od dane z príjmov.
• Nepeňažné plnenie do 500 eur: Pri poskytovaní takéhoto benefitu ide výlučne o prípady, kedy zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi nepeňažné plnenie napr. vo forme poukážok, za ktoré zamestnanec dostane tovar alebo službu u vopred určeného dodávateľa, to znamená, že musí ísť o konkrétne plnenie vo vzťahu k identifikovanému poskytovateľovi (napr. konkrétneho fitnes centra, alebo konkrétneho obchodu).

Daňové aspekty benefitov

Poskytovanie benefitov zamestnancom má rôzne daňové dôsledky pre zamestnávateľa aj zamestnanca. Nie všetky finančné príspevky poskytnuté zamestnancom sú daňovým výdavkom zamestnávateľa. Zákon o dani z príjmov (ZDP) stanovuje podmienky a rozsah, v ktorom je možné si zo strany zamestnávateľa daňové výdavky uplatniť. Naopak pre zamestnanca môže byť zaujímavý príjem, ktorý je od dane či odvodov oslobodený. Nie všetky finančné príspevky zamestnávateľa sú príjmom oslobodeným od dane u zamestnanca. ZDP stanovuje podmienky a rozsah, v ktorom je možné si uplatniť príjem oslobodený od dane.

Fluktuácia a spokojnosť zamestnancov

Firmy dnes čelia nárastu fluktuácie. Pracovníci odchádzajú podľa personalistov od svojho zamestnávateľa vo všeobecnosti menej často, keď pre nich dokáže vytvoriť príjemné pracovné prostredie s konkurencieschopnými platmi. Hoci finančné dôvody odchodu zamestnanca zostávajú najsilnejšie, ak si chce zamestnávateľ udržať svojich pracovníkov dlhodobo, nie vždy pomôže len zvýšenie platu. Firmy a ich zamestnanci často rozdielne vnímajú, čo pre svojich ľudí zamestnávatelia robia a aký úžitok z toho v skutočnosti majú. Zamestnanci vo verejnom sektore sú spokojnejší, negatívne pocity nedocenenia, stresu a stereotypu viac zažívajú zamestnanci veľkých súkromných firiem a korporácií. Až 80 percent zamestnancov si myslí, že predstavujú pre svojho zamestnávateľa ľahko nahraditeľný ľudský kapitál. Chýba záujem, kontakt a spätná väzba od zamestnávateľa. V porovnaní s benefitmi, ktoré poskytujú svojim zamestnancom iní slovenskí alebo zahraniční zamestnávatelia, sa slovenskí zamestnanci cítia ukrátení.

Obmedzenia a povinnosti zamestnancov

Pri výkone práce vo verejnom záujme musíte rátať s viacerými povinnosťami a obmedzeniami. Okrem toho musí zostať bezúhonný, nesmie prijímať dary v súvislosti s prácou a tiež nesmie mať v podriadenosti blízke osoby, atď. Zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme môže popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca platí, že súhlas udelil. Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov súhlas písomne odvolať. Vedeckú, pedagogickú, publicistickú, lektorskú, prednášateľskú, literárnu a umeleckú činnosť môže vykonávať aj bez súhlasu zamestnávateľa.

Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Ak pred nástupom do funkcie takúto činnosť vykonával, je povinný ju do 30 dní odo dňa jeho ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca skončiť. Zákaz členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb sa nevzťahuje na tohto vedúceho zamestnanca, ak je vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby zamestnávateľom a ak takáto činnosť vyplýva z výkonu jeho práce. Tento vedúci zamestnanec nemôže od príslušnej právnickej osoby poberať odmenu, iný príjem alebo ďalšiu výhodu. Vedúci zamestnanec je povinný deklarovať svoje majetkové pomery do 30 dní od ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca a do 31. marca každého kalendárneho roka.

Trendy a budúcnosť starostlivosti o zamestnancov

Pandemický normál ovplyvnil aj pracovné benefity, ktoré zamestnávatelia ponúkajú zamestnancom. Benefity ako home office, doplatok na stravu a teambuildingy sa už dnes považujú za samozrejmosť. Súčasná generácia potrebuje cítiť, že firma sa rovnako ako o zákazníka stará aj o svojho zamestnanca. Práve balíček benefitov, či už v otázke rodiny, duševného zdravia alebo športu ukazuje, kto je budúci zamestnávateľ a kde sú jeho hodnoty. Medzi najžiadanejšie pracovné benefity súčasnosti týkajúce sa flexibility patrí štvordňový pracovný týždeň, pružný pracovný čas a neobmedzená dovolenka. Silnou motiváciou odvádzať výbornú prácu je tiež možnosť získať podiel vo firme.

O verejnej zamestnanosti nevieme povedať takmer nič, čo by platilo všeobecne. Niektorých zamestnancov je veľa a iných málo, ich zárobky sú v porovnaní s kolegami v zahraničí tiež rôzne. V niektorých regiónoch je práca pre verejný sektor lukratívna, inde by zamestnanci v podobnej práci pre súkromný sektor zarobili viac. Niektoré ministerstvá vyplácajú veľkú časť miezd vo forme odmien, iné iba nepatrnú. Niekde pracuje veľa dohodárov, inde takmer žiadni. Niektoré rezorty majú iba pár podriadených organizácií, iné stovky, s rozpätím od niekoľkých po tisíce zamestnancov. Ak by sme preto chceli veci meniť, musíme navrhnúť cielené a špecifické opatrenia pre konkrétnu skupinu zamestnancov.

tags: #starostlivost #o #zamestnancov #vo #verejnej #sprave