Komplexná starostlivosť o ľudí bez domova: Výzvy, riešenia a podpora

Keď sa povie slovné spojenie „človek bez domova“, väčšina z nás si predstaví niekoho, kto sedí na lavičke alebo prespáva na ulici. Avšak do tejto skupiny patrí oveľa viac ľudí, ktorí žijú v rôznych, často neistých podmienkach bývania. Slovensko, podobne ako mnohé iné krajiny, čelí výzve v podobe narastajúceho počtu ľudí bez domova. Táto komplexná problematika si vyžaduje rozsiahly prístup, ktorý zahŕňa poskytovanie základných potrieb, zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci a snahu o reintegráciu do spoločnosti.

Situácia ľudí bez domova na Slovensku

Október je venovaný Medzinárodnému dňu ľudí bez domova, ktorý upozorňuje na ťažkú situáciu týchto osôb. Podľa posledných štatistík žije na Slovensku viac ako 71 000 ľudí bez strechy nad hlavou, pričom štvrtina z nich je ekonomicky aktívna. Mnohí z nich sa stretávajú so zdravotnými problémami, ktoré sú často prehliadané a nedostatočne riešené.

Zdravotná starostlivosť: Prekážky a riešenia

Pre mnohých ľudí bez domova je zdravie základný kameň, bez ktorého sa nepohnú ďalej. Neliečené chronické ochorenia, psychické ťažkosti, závislosti, ale aj zanedbané úrazy či bolesti znižujú kvalitu života a schopnosť riešiť ďalšie životné oblasti - zamestnanie, vzťahy. Ľudia bez domova sa k bežnej zdravotnej starostlivosti u nás dostanú len ťažko. Sú dlhodobo chorí, nechodia k lekárom a neplatia si zdravotné poistenie. Preto často končia s akútnymi ťažkosťami na urgentných príjmoch.

„Z toho dôvodu, v akých podmienkach žijú, ako sa stravujú, ako sa starajú o seba, sú fakticky všetci tak chorí, že by mali stráviť istý čas v nemocnici,“ hovorí primár Centrálneho príjmu UNB Kramáre Richard Demovič.

Problémom je, že mnohí z nich sú dlžníkmi na zdravotnom poistení. Novela zákona však prináša zmeny. Po zmene zákona majú od nového roka nárok na viac než len akútne ošetrenia. Budú mať nárok na preventívne prehliadky a takisto pri určitých typoch chronických ochorení aj na pravidelné zdravotné ošetrenie, uviedla výkonná riaditeľka OZ Vagus Alexandra Kárová.

Ministerstvo zdravotníctva navrhuje rozšíriť nárok na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, všeobecnej ambulantnej starostlivosti a ošetrovateľskej starostlivosti poskytovanej prostredníctvom agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Cieľom je znížiť náklady vynakladané na neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre tieto osoby. Vedenie Depaulu Slovensko vidí riešenie v sprístupnení zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na dlh na zdravotnom poistení, vzdelávaní zdravotníkov a destigmatizácii ľudí bez domova. Zlepšiť zdravotnú starostlivosť by pomohli aj terénne a komunitné zdravotnícke služby.

Úloha mimovládnych organizácií a útulkov

Na Slovensku existuje niekoľko organizácií, ktoré sa aktívne venujú pomoci ľuďom bez domova. Medzi najvýznamnejšie patrí Depaul Slovensko, Slovenská katolícka charita a Komunita sv. Egídia. Tieto organizácie poskytujú širokú škálu služieb, od nocľahu a stravy až po zdravotnú a sociálnu pomoc.

Nezisková organizácia Depaul Slovensko reagovala na potrebu zdravotnej starostlivosti pre ľudí bez domova založením Útulku sv. Lujzy de Marillac pred 16 rokmi. Toto zariadenie poskytuje 24-hodinovú starostlivosť o chorých ľudí bez domova, ktorí sa ocitli v ťažkej situácii po operáciách, v terminálnych štádiách ochorení alebo po prepustení z nemocnice. V minulom roku sa v útulku dlhodobo liečilo 77 ľudí, 16 z nich sa podarilo nájsť stabilné bývanie, útulok vydal 31 995 porcií jedál a poskytol 1 185 ošetrení. Kapacita zariadenia je 35 postelí. Zamestnanci útulku sa pre mnohých ľudí bez domova stávajú poslednými blízkymi, ktorí ich sprevádzajú počas náročných chvíľ, niekedy až do konca života v rámci paliatívnej starostlivosti.

Formy sociálnej pomoci a starostlivosti

Starostlivosť o ľudí bez domova, najmä v prípade chronických ochorení, si vyžaduje špecifický prístup a dostupnosť rôznych typov zariadení a služieb. Posudzovanie odkázanosti a rozhodovanie vykonáva od 1. 9. 2025 príslušný ÚPSVR. Stupeň odkázanosti sa vypočítava na základe mnohých parametrov zo sociálneho (v kompetencii mesta/obce) a zdravotného (v kompetencii lekára) posudku.

Typy zariadení sociálnych služieb

• Zariadenie pre seniorov: Pôvodne nazývané domov dôchodcov. Poskytuje starostlivosť osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, alebo poskytovanie starostlivosti potrebuje z iných vážnych dôvodov.
• Domov sociálnych služieb (DSS): Nie je určený len pre dôchodcov - môžu v ňom byť umiestnení ľudia už od 18 rokov, ak potrebujú jeho služby. Poskytuje starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V, alebo fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň je najmenej III.
• Špecializované zariadenie: Poskytuje sa starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V. Ak potrebujete pomoc takéhoto zariadenia, najlepšie je nájsť si špecializované zariadenie vo vašom okolí, ktoré sa zameriava presne na vašu diagnózu. Personál je školený a vie vám čo najefektívnejšie pomôcť.
• Zariadenie podporovaného bývania: Môžete si ho predstaviť ako bývanie v samostatnom „bytíku“, prípadne vo väčšej skupine s viacerými ľuďmi. Na ubytovanie máte právo iba pred dosiahnutím dôchodkového veku, s výnimkou, ak ste boli do zariadenia umiestnení pred dosiahnutím dôchodkového veku.
• Denný stacionár: V dennom stacionári sa môžete socializovať s ľuďmi vo vašom veku, rozvíjať nové zručnosti a venovať sa aktivitám, ktoré vás bavia. Stacionár je určený pre dôchodcov s najmenej III. stupňom odkázanosti.
• Zariadenie opatrovateľskej služby (ZOS): Poskytuje sa starostlivosť na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu. Určitým časom sa myslí napr. obdobie počas dovolenky, obdobie doliečenia po prepustení z nemocnice, resp. počas využívania odľahčovacej služby.

Ak máte záujem o tieto služby, kontaktujte VÚC v mieste trvalého bydliska, ktorý vám môže pomôcť - poskytne zoznam zariadení, napríklad na webovej stránke. Ceny ubytovania a služieb sa budú líšiť od zariadenia k zariadeniu a kraj od kraja.

Zdravotnícke zariadenia pre dlhodobo chorých

• Liečebňa (oddelenie) dlhodobo chorých: Poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom s komplikáciami prevažne viacerých chronických chorôb, ktorých základné diagnózy sú známe a stav nevyžaduje intenzívne vyšetrovanie a liečbu, ale vyžaduje každodennú lekársku vizitu, intenzívne ošetrovanie resp. rehabilitáciu a nácvik bežných denných činností.
• Lôžkové hospice a oddelenia paliatívnej medicíny: Určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti. Odporúčajú sa jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami.

Pobyt v nemocnici je bezplatný (hradený zdravotnou poisťovňou), zatiaľ čo na pobyt v hospici alebo v sociálnom zariadení si pacient dopláca. V nemocnici je taktiež zaistený prísun potrebných liekov a pomôcok na rozdiel od sociálnych zariadení, v prípade ktorých je potrebné sledovať zásoby liekov a ak dochádzajú, rodina musí zaistiť predpísanie lekárom, vyzdvihnutie a doručenie liekov do zariadenia.

Resocializácia a sociálna adaptácia

Resocializáciu chápeme ako proces znovuzačlenenia jedinca do spoločnosti. Správny priebeh socializácie vedie k bezproblémovému začleneniu sa jednotlivca do spoločnosti, jeho prispôsobeniu sa požiadavkám sociálneho prostredia, v ktorom žije. Schopnosť jednotlivca primerane sa prispôsobiť normám, rešpektovať pravidlá, zastávať očakávaným spôsobom sociálne roly, sa označuje pojmom sociálna adaptácia. Naopak neschopnosť jednotlivca prijať systém noriem, sociálnych a morálnych hodnôt uznávaných danou spoločnosťou označujeme pojmom sociálna maladaptácia. Proces maladaptácie sa prejavuje rôznymi poruchami správania od nepriateľského, utlmeného, nedôsledného až po asociálne správanie.

Základným predpokladom úspešného resocializačného procesu je, že klienta nechápeme ako objekt starostlivosti, ale ako jeho aktívny subjekt, ktorý je spoluzodpovedný za riešenie existujúcich problémov, participuje na ich odstraňovaní a minimalizovaní, mobilizuje vlastné zdroje, schopnosti a možnosti a do toho procesu vstupuje dobrovoľne, motivovane a aktívne. Počas resocializácie je klient v sociálnej interakcii s ďalšími jedincami, čo mu pomáha spoznávať sa a osvojovať si novú sociálnu rolu, čo mu umožňuje prehlbovať, uchopovať a nadobúdať spoločensky prijateľné správanie.

Metódy resocializácie

• Psychodráma: Umožňuje nácvikom zvládnuť namáhavé situácie, ktorých sa pacient bojí.
• Ergoterapia (pracovná terapia): Práca je súčasťou liečebného procesu, výchovného alebo podporného programu. Jej cieľom je zmysluplné trávenie času klientov a taktiež nácvik pracovných zručností.

Významné miesto v resocializačnej terapii bezdomovcov hrá skupina a spolupatričnosť ku skupine. Okrem rôznych terapeutických metód napomáhajúcich resocializácii ľudí bez domova, si opätovné zaradenie bezdomovcov do spoločnosti, alebo aspoň pomoc v ich zložitej situácii vyžaduje zriadenie efektívnej sociálnej siete. Dôležitým spájajúcim prvkom všetkých resocializačných aktivít je hĺbková individuálna práca kvalifikovaného sociálneho pracovníka, ktorý si získa dôveru klienta a pomôže mu s vypracovaním postupnosti krokov a reálne dosiahnuteľných cieľov.

Sociálni pracovníci okrem toho pre ľudí bez domova vykonávajú aj bežné sociálne poradenstvo v oblasti hľadania zamestnania, prípravy klienta (curriculum vitae, telefonický rozhovor, príprava na pracovný pohovor) a kontaktovania zamestnávateľa. Budovanie hygienických centier podporuje štát prostredníctvom poskytovania dotácií.

tags: #starostlivost #o #ludi #bez #domova