Komplexná starostlivosť o duševne chorých na Slovensku

Duševné zdravie je kľúčom k naplnenému a produktívnemu životu. Dobré duševné zdravie je stav, keď sa ľudia cítia dobre, dokážu využívať svoje schopnosti, vyrovnávať sa so stresom, pracovať a prispievať k spoločenskému životu. Mnohí Európania však majú s duševným zdravím problémy. Podľa OECD pred pandémiou COVID-19 trpelo najmenej 84 miliónov ľudí v celej EÚ problémami s duševným zdravím.

Duševná porucha alebo duševné ochorenie je termín postihujúci široké spektrum duševných a emocionálnych stavov. Duševné ochorenie človeka väčšinou sprevádza niekoľko rokov, či desaťročí, alebo dokonca celý život. Typ, intenzita a trvanie symptómov sú u jednotlivcov rôzne, aj keď sa jedná o rovnaké ochorenie, rovnakú diagnózu. Symptómy často prichádzajú a odchádzajú a nie vždy sledujú pravidelný vzor, preto je ťažké predpovedať prepuknutie a ďalší vývoj ochorenia. Pravidelné užívanie liekov môže potláčať nástup symptómov ochorenia a navodiť remisiu (prechodné vymiznutie prejavov choroby).

Duševná porucha človeka ovplyvňuje najmä v medziľudských vzťahoch, doma a v zamestnaní. Hlavnými prejavmi duševnej poruchy sú problémy s vyjadrením emócií a postihnutie myslenia, prejavom sú napríklad ploché emócie, či svojrázna logika. Takýto človek často stráca priateľov a porozumenie okolia. Ďalším prejavom môže byť strata sebavedomia a dôvery vo svoje schopnosti, čo spôsobuje podceňovanie sa. Celkovo môže dôjsť k zhoršovaniu medziľudských kontaktov, prípadne sa pridávajú úzkosti, človek ani nevychádza z domu. Následkom môže byť až úplná izolácia zo spoločnosti.

Stav duševného zdravia v EÚ a na Slovensku

Najčastejšími duševnými problémami v EÚ boli pred pandémiou COVID-19 úzkosť a depresia, po ktorých nasledovali poruchy spôsobené užívaním alkoholu a drog, bipolárna porucha a schizofrénia. Úzkostné poruchy postihli približne 25 miliónov ľudí (5,4 % celkovej populácie EÚ), po nich nasledovali depresívne poruchy (21 miliónov ľudí, t. j. 4,5 %) a poruchy spôsobené užívaním drog a alkoholu (11 miliónov ľudí, t. j. 2,4 %). Podľa WHO sa duševné zdravie po pandémii zhoršilo na celom svete.

Štatistika venovaná duševnému zdraviu Slovákov za rok 2023 poukazuje na najviac vyšetrených osôb v psychiatrických ambulanciách od roku 2009. Pacienti sa ambulantne liečili zväčša pre afektívne poruchy. V psychiatrických ambulanciách bolo v roku 2023 vyšetrených 427 764 osôb (788,6 na 10 000 obyvateľov) so stanovenou diagnózou, čo bolo zároveň najviac od roku 2009. V porovnaní s predchádzajúcim rokom prišlo k nárastu o 2,5 %.

Pacienti sa najčastejšie liečili pre afektívne poruchy (31,3 % všetkých vyšetrených osôb; 246,8 na 10 000 obyvateľov), neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (26,3 % osôb; 207,7 na 10 000) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických (19,8 %; 156,2 na 10 000). Pri týchto diagnózach prevažoval počet vyšetrených žien.

Prvýkrát v živote bola psychická porucha diagnostikovaná 63 679 osobám (117,4 osôb na 10 000 obyvateľov), čo predstavovalo pokles o 5,2 % oproti predchádzajúcemu roku. Novodiagnostikovaní pacienti sa najviac liečili na diagnózy zo skupiny neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (33,7 osôb na 10 000 obyvateľov).

Najviac osôb vyšetrených prvýkrát v živote bolo vo veku 75 a viac rokov (290,9 na 10 000). Väčšinou u nich dominovali organické duševné poruchy vrátane symptomatických (85,5 %), kde patria najmä demencie a iné poruchy zapríčinené dysfunkciou mozgu. Nasledovali 15 - 19-roční (157,6 na 10 000), ktorí sa najčastejšie liečili pre neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (39,6 %). V tejto skupine mladistvých skôr prevládali vyšetrené mladé dievčatá a ženy (195,1 na 10 000 žien) ako chlapci a muži (121,9 na 10 000 mužov).

Hospitalizácie pre duševné poruchy v roku 2023

Na psychiatrických oddeleniach posteľových zdravotníckych zariadení bolo v roku 2023 pre duševné poruchy a poruchy správania uskutočnených 40 320 hospitalizácií (74,3 na 10 000 obyvateľov), muži tvorili 56,4 %. V porovnaní s rokom 2022 prišlo k miernemu nárastu o 376 hospitalizácií. Najčastejšou príčinou hospitalizácie v ústavnej psychiatrickej starostlivosti boli poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu (27,2 % zo všetkých hospitalizácií).

Viac ako trojnásobne pri poruchách psychiky a správania zapríčinených užívaním alkoholu prevyšovali muži (31,5 mužov oproti 9,4 ženám na 10 000 obyvateľov daného pohlavia). Nasledovali schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (19,5 % hospitalizácií), ktoré boli zároveň najčastejšou príčinou prijatia žien do ústavnej psychiatrickej starostlivosti. Pri afektívnych poruchách (13,9 % hospitalizácií) dominovali hospitalizácie žien.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Ak vaše duševné ťažkosti pretrvávajú viac ako dva týždne, dlhodobo ovplyvňujú váš výkon, vzťahy a prežívanie, je dôležité vyhľadať odborníka na psychické zdravie. Nie je potrebné, aby pacient prichádzal s „výmenným lístkom“, ambulancia klinického psychológa aj psychiatrická ambulancia patria medzi ambulancie prvého kontaktu.

Typy odborníkov na duševné zdravie:

• Psychológ: Skúma činnosť ľudskej duše (psyché), analyzuje ju a systematizuje jej zdravé a chorobné stavy. Skúma súvislosť medzi správaním a mentálnymi procesmi na základe vedecky koncipovaných zásad, systémov a metód. Klinický psychológ má kompetencie posúdiť duševný stav, keďže v zdravotníckom zariadení pracoval s ľuďmi, ktorí majú skúsenosť s psychiatrickou diagnózou. Ak si nie ste istí, či vám stačí psychoterapia alebo potrebujete aj lieky, môžete navštíviť klinického psychológa, ktorý vás prípadne odošle za psychiatrom.
• Psychiater: Je lekár, ktorý disponuje vedomosťami o nervovej sústave, mozgu a ich ochoreniach. Prostredníctvom liekov (aj psychoterapie) lieči poruchy myslenia, emocionálneho života a správania. Sústreďuje sa aj na úzkostné choroby, paniku, fóbie, nutkavé myšlienky alebo činnosti, depresie, ako aj poruchy spánku, stravovania a sexuality. Ak sa vám zdá, že váš stav je vážnejší a budete potrebovať lieky, odporúčame vám návštevu psychiatra.
• Psychoterapeut: Lieči pomocou psychologických techník, je v úzkom a pravidelnom kontakte s pacientom, pozná jeho chorobu, rôzne liečebné postupy, ktoré určuje psychiater. Existuje viacero druhov psychoterapie, ako je napríklad individuálna, skupinová, manželská alebo rodinná. Medzi ďalšie druhy terapie patrí arteterapia, čiže liečba umením, ktorá umožňuje vyjadrenie myšlienok, pocitov a celkovo svojej kreativity prostredníctvom výtvarného, či iných druhov umenia.

Kde hľadať pomoc?

V prvom rade je potrebné nájsť si toho správneho odborníka. Liga za duševné zdravie vytvorila užitočnú mapu podpory - vyhľadávač psychiatrov, psychológov, organizácií a podporných aktivít podľa miesta pôsobenia na Slovensku. Mapa podpory obsahuje konkrétnych poskytovateľov pomoci v oblasti duševného zdravia spolu s adresami a kontaktnými údajmi. Zoznam zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nájdete na webe vašej zdravotnej poisťovne. Zoznam psychoterapeutov podľa druhu psychoterapie (napríklad kognitívno-behaviorálna terapia, gestalt psychoterapia, EMDR) nájdete na webe Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti.

Bezplatné psychologické poradenstvo pre všetkých občanov Slovenskej republiky poskytuje Referát poradensko-psychologických služieb (RPPS) na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v každom okresnom meste.

V prípade náhleho zhoršenia fyzického stavu, ktorý je život ohrozujúci - napríklad ak pociťujete nepríjemné vedľajšie účinky liekov, máte samovražedné myšlienky a potrebujete urgentnú pomoc, môžete sa obrátiť na ambulantnú pohotovostnú službu alebo urgentný príjem. Od 1. júla 2018 je ambulantná pohotovostná služba dostupná v pracovných dňoch od 16:00 do 22:00 hod. a počas víkendu alebo sviatku od 07:00 do 22:00 hod.

Liečba a sociálna rehabilitácia

Hlavným spôsobom liečby duševných porúch je farmakoterapia (liečba liekmi), ktoré môžu výrazne ovplyvniť schopnosti a prejavy človeka. Lieky ho často tlmia, spomaľujú, veľa spí. Na začiatku prepuknutia akútneho ochorenia prípadne naopak má problémy so spánkom, následkom čoho je potom fyzicky unavený. Pre niektorých ľudí predstavuje duševné ochorenie periodické epizódy, ktoré vyžadujú dlhodobú liečbu liekmi, niekedy doplnenú o psychoterapiu a stálu podporu. Duševnú poruchu, vďaka dnes dostupným moderným liekom s minimálnymi negatívnymi vedľajšími účinkami, nevidno.

Sociálne služby všeobecne sú potrebné najmä pri závažnejších chronických duševných ochoreniach, ako sú schizofrénia, afektívne poruchy (ako je napríklad depresia, bipolárna porucha), poruchy osobnosti, organické duševné poruchy (demencie a pod.), závislosti a pod. Spoločným znakom tejto skupiny pre väčšinu pacientov je potreba dlhodobej stálej starostlivosti a podpory. Duševné ochorenia sú rôznorodé a dôsledky postihujú človeka rôzne, v závislosti od intenzity, od veku prepuknutia ochorenia, od podpory zo strany rodiny a spoločnosti a viacerých ďalších faktorov.

Formy sociálnej rehabilitácie:

• Denné psychiatrické stacionáre (DPS): Sú zariadenia ambulantného typu, kam klienti dochádzajú na denný program. DPS je zdravotnícke zariadenie, v ňom poskytovaná liečba však kladie osobitný dôraz na psychoterapiu, psychiatrickú rehabilitáciu a psychosociálnu rehabilitáciu. Klienti v stacionári majú individualizovaný liečebný program, ktorý trvá v priemere 4-12 týždňov. V súčasnosti je v Slovenskej republike 13 stacionárov pre dospelých, 3 pre deti a 1 gerontopsychiatrický.
• Rehabilitačné strediská (RS): Poskytujú klientom s DO systematickú dennú mimonemocničnú starostlivosť. Cieľom RS je u klienta priaznivo ovplyvniť ďalší priebeh ochorenia, predchádzať prejavom príznakov DO a napomôcť integrácii klienta do spoločnosti. Rehabilitačná činnosť v RS sa uskutočňuje prostredníctvom ergoterapie (liečba prácou), komunity (skupinový pohovor, relaxácia), osobných pohovorov a nácviku sociálnych zručností.
• Chránené bývanie: Ide o ubytovanie klienta v byte či rodinnom dome, kde má svoje súkromie, zároveň však má k dispozícii dohľad odborného pracovníka a sociálne poradenstvo. V Slovenskej republike sa nachádzajú len dve zariadenia chráneného/podporovaného bývania - v Rimavskej Sobote a v Michalovciach.
• Chránené zamestnávanie: Práca na pracovnom mieste vytvorenom pre človeka so zdravotným postihnutím, či už v chránenej dielni alebo na otvorenom pracovnom trhu. Klienti môžu absolvovať pracovné dielne (napríklad krajčírska, stolárska, keramická), prípravu jedál a iné činnosti, ktoré pomáhajú obnoviť či rozvinúť jemnú motoriku, nacvičiť pravidelnú pracovnú činnosť a pracovný režim.
• Osobná asistencia: Ako sociálna služba sa pre skupinu ľudí s DO používa minimálne, napriek tomu, že pomoc osobného asistenta pri zvládaní úloh, ktoré človek s DO kvôli príznakom svojho ochorenia zvládnuť nedokáže, je veľmi užitočná.
• Rekondičné pobyty: Viacdňové sústredenia na mieste mimo vlastného bydliska sú ďalšou aktivitou sociálnej rehabilitácie, ktorú z vlastnej iniciatívy organizujú niektoré mimovládne organizácie.
• Komunitné aktivity: Kluby vytvárajú bezpečný priestor pre každého, kto má potrebu a chuť zdieľať svoje ťažkosti v oblasti duševného zdravia a aktívne pracovať na svojom zotavení.
• Sociálne poradenstvo: Poskytovanie poradenstva klientom ohľadom vyhľadávania dostupných sociálnych služieb, pomoc pri kontaktoch s úradmi, ako aj ďalších oblastí bežného života.

Boj proti stigme a predsudkom

Typickou charakteristikou DO je stigma a predsudky, ktoré sú s ním spojené. Všeobecný názor, rozšírený medzi verejnosťou je, že ľudia s DO sú nevyspytateľní, nespoľahliví, prípadne nebezpeční. Potencionálni zamestnávatelia často práve z týchto dôvodov odmietnu uchádzača o zamestnanie, keď sa dozvedia, že je v zdravotnej starostlivosti pre duševnú poruchu. Stigmatizácia duševného ochorenia má často za následok, že človek ním trpiaci nevyhľadá odbornú pomoc (psychiatra, psychológa), prípadne odmieta pomoc a rady príbuzných.

Proti stigmatizácii duševného ochorenia je vhodné vzdelávanie verejnosti o duševných ochoreniach, vzdelávanie rodinných príslušníkov, ale aj samotných jednotlivcov s DO. Táto tzv. rodinná psychoedukácia ukazuje významné pozitívne výsledky, redukujú sa symptómy choroby, dochádza k zvyšovaniu sebavedomia človeka s DO a znižuje sa riziko relapsov ochorenia (opätovného vzplanutia príznakov choroby).

tags: #starostlivost #o #dusevne #chorych #seminarna #praca