Inštruktor sociálnej rehabilitácie je samostatný odborný pracovník zameriavajúci sa na sociálnu rehabilitáciu ako odbornú činnosť, aplikovanú na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti prijímateľa sociálnej služby (PSS). Najvyšší dôraz kladie na rozvoj komunikačných zručností, zručností rozhodovania a plánovania, aby sa každou cielenou odbornou činnosťou predchádzalo zabúdaniu naučeného.
Legislatívne vymedzenie a kvalifikačné predpoklady
Výkon tohto zamestnania je regulovaný zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Podľa § 84 ods. 16 tohto zákona je inštruktorom sociálnej rehabilitácie sociálny pracovník, asistent sociálnej práce, špeciálny pedagóg alebo fyzická osoba s úplným stredným vzdelaním, ktorá absolvovala akreditovaný vzdelávací kurz v oblasti sociálnej rehabilitácie v rozsahu 150 hodín.
Okrem toho zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci definuje rámec pre výkon sociálnej práce a stanovuje požiadavky na kvalifikáciu. Sociálnu prácu môže v praxi vykonávať iba ten, kto ju vyštudoval. Podmienkou na výkon sociálnej práce je odborná spôsobilosť, ktorá zahŕňa splnenie kvalifikačných predpokladov a sústavné vzdelávanie.
| Pozícia | Požadované vzdelanie |
|---|---|
| Sociálny pracovník | Vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore sociálna práca |
| Asistent sociálnej práce | Vysokoškolské vzdelanie I. stupňa v odbore sociálna práca |
| Inštruktor soc. rehabilitácie | Úplné stredné + kurz 150 hod. alebo odborné VŠ vzdelanie |
Kľúčové činnosti a náplň práce
Inštruktor sociálnej rehabilitácie vypracováva programy a individuálne plány sociálnej rehabilitácie a vedie odborné záznamy z tohto procesu. Aktívne riadi terapeutické a voľnočasové aktivity, individuálnu aj skupinovú prácu, aktivizuje PSS a podporuje samostatnosť pri sebaobsluhe.
Medzi kľúčové odborné činnosti patria:
- Podpora samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti fyzickej osoby.
- Nácvik zručností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe a úkonoch starostlivosti o domácnosť.
- Sprostredkovanie zabezpečenia kompenzačných pomôcok.
- Motivačné metódy na podporu integrácie v širšej komunite.
- Spolupráca v interdisciplinárnom a multidisciplinárnom tíme.
Odborné vedomosti a zručnosti
Vzhľadom na prácu so širokým spektrom ľudí je potrebné ovládať spisovný slovenský jazyk. Pracovník musí vedieť bez zásadných problémov používať informačné systémy organizácie a disponovať pokročilými znalosťami v informačných technológiách. Neoddeliteľnou súčasťou práce je schopnosť pružne reagovať na neštandardné situácie a obmieňať formy sociálnej práce podľa potrieb cieľovej skupiny.
Dôležité je tiež uplatňovanie základných spoločensko-etických pravidiel, ako je úcta ku všetkým dotknutým stranám, zaklopanie pri vstupe do obývaného priestoru či aplikovanie pomoci bez požiadania. Sociálny pracovník a terapeut musia ovládať právne predpisy v oblasti pomoci v hmotnej núdzi, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok.
Rozdiely medzi sociálnym pracovníkom a sociálnym terapeutom
Hoci sa tieto pozície často zamieňajú, majú odlišné zameranie. Zatiaľ čo sociálny pracovník sa zameriava na poskytovanie sociálnej pomoci, poradenstva a rozhodovanie v správnom konaní, sociálny terapeut sa špecializuje na terapeutickú intervenciu s cieľom zlepšiť psychické zdravie a sociálne fungovanie klienta.
Sociálny terapeut zvyčajne začína ako sociálny pracovník s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa. Následne získava ďalšie vzdelanie a výcvik v oblasti psychoterapie, aby sa mohol špecializovať. K tejto špecializácii patria:
- Absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávacieho programu.
- Komplexný psychoterapeutický výcvik v uznávanom terapeutickom smere.
- Pravidelná supervízia so skúseným psychoterapeutom.