Fínsko, krajina známa svojou vysokou kvalitou života a inovatívnym prístupom k spoločenským výzvam, si vybudovalo pozoruhodný sociálny systém. Tento systém je založený na princípoch rovnosti, spravodlivosti a dostupnosti pre všetkých občanov. Vysoká úroveň vzdelania, zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia sú kľúčové prvky, ktoré prispievajú k prosperite a konkurencieschopnosti krajiny.
Vo Fínsku sa sociálne zabezpečenie financuje z výberu daní, odvodov do sociálneho zabezpečenia a podielu z prostriedkov vyplatených samosprávam zo strany štátu. Za zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie svojich obyvateľov nesú zodpovednosť samosprávy.
Kľúčové princípy fínskeho sociálneho systému
- Univerzálnosť: Väčšina sociálnych služieb a dávok je dostupná pre všetkých občanov Fínska bez ohľadu na ich príjem alebo sociálny status.
- Komplexnosť: Systém pokrýva širokú škálu oblastí, vrátane zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, sociálneho zabezpečenia, bývania a služieb pre rodiny s deťmi.
- Vysoká úroveň dávok: Sociálne dávky sú relatívne vysoké v porovnaní s inými krajinami, čo zabezpečuje dôstojnú životnú úroveň pre všetkých občanov.
- Silná úloha štátu: Štát zohráva kľúčovú úlohu pri financovaní a poskytovaní sociálnych služieb.
- Dôraz na prevenciu: Systém sa zameriava na prevenciu sociálnych problémov a podporu aktívnej účasti občanov na spoločenskom živote.
Sociálne zabezpečenie a zdravotná starostlivosť
Presťahovanie sa a život vo Fínsku znamená aj nutnosť vysporiadať sa s praktickými aspektmi, ako je poistenie. Keď sa presťahujete do Fínska a budete chcieť užívať sociálne výhody, bude potrebné vyplniť formuláre osvedčujúce isté informácie, napríklad osobné údaje, dôvod presťahovania sa do Fínska a čas presťahovania. Zároveň bude potrebné uviesť, s kým sa sťahujete. Zamestnancov tiež vyzývame, aby k formuláru priložili aj pracovnú zmluvu. Zároveň je tiež dôležité zodpovedať otázku, či je daná osoba krytá sociálnym zabezpečením v inej krajine.
Ak sa do Fínska presťahuje osoba zo štátu mimo EÚ, rozhodnutie o udelení oprávnenia na získanie benefitov sociálneho zabezpečenia sa prijíma na základe overenia skutočností, či má osoba vo Fínsku bydlisko a či disponuje minimálne ročným povolením na pobyt. Žiadosti o dávky sociálneho zabezpečenia schvaľuje KELA (inštitúcia sociálneho poistenia vo Fínsku). Na základe schválenej žiadosti vydá inštitúcia KELA kartu, ktorá oprávňuje jej držiteľa dostávať fínske dávky sociálneho zabezpečenia. Vydanie karty môže trvať až tri mesiace. Zamestnanec je však poistením krytý dňom nástupu do práce, keďže odvody sa mu sťahujú od úplne prvého dňa. Ak by ste zľavy na kartu Kela chceli využívať ešte pred jej vydaním, stačí si odložiť bločky za zakúpené lieky a vyplniť príslušnú žiadosť.
Ako sme už spomínali, organizácia základnej zdravotnej starostlivosti je v réžii samospráv. Nemocenské poistenie kryje časť nákladov na lieky predpísané lekárom. V prípade dočasného presťahovania sa do Fínska odporúčame podľa žiadosť o európsky preukaz zdravotného poistenia. Ide o dokument, ktorý slúži ako dôkaz oprávnenia na využívanie výhod verejného zdravotníctva v ktorejkoľvek (okrem svojej domovskej) krajine EÚ, krajine spadajúcej do EHP, Spojenom kráľovstve, Severnom Írsku a Švajčiarsku. Ak ešte stále máte nejasnosti o spôsobe fungovania fínskeho sociálneho zabezpečenia a systému zdravotníctva, navštívte webovú lokalitu Kela.
Podpora rodín s deťmi
Spoločnosť sa vo Fínsku zvlášť dobre stará o rodiny s deťmi; ich život je usnadnený mnohými druhmi podpory a výhod. Fínsko bolo opakovane uznávané ako najlepšia krajina na svete pre deti a matky.
Materský balíček
Fínsky sociálny systém pre budúcich rodičov pripravil tzv. materský balíček. Ten bol pôvodne určený iba rodičom v slabšej sociálnej situácii s nízkymi príjmami, teraz však má byť určený pre všetkých rodičov, ktorí čakajú dieťa alebo si ho adoptujú. Balíček pre rodičov obsahuje všetko, čo ich novorodenec po narodení potrebuje a je v ňom viac ako 50 rôznych vecí. Prvýkrát bol vo Fínsku podobný balíček predstavený takmer pred 80 rokmi.
Finančné príspevky
Peňažný príspevok pri narodení dieťaťa činí 140 euro, matky dvojčiat majú nárok na trojnásobok. Materská sa odvíja od výšky predchádzajúceho príjmu, výpočet je priaznivejší než v Česku. Minimálne materská činí 24,02 euro denne. Mesačná suma prídavkov na deti činí 95,75 euro na prvé dieťa, 105,80 euro na druhé dieťa, 135,01 euro na tretie dieťa, 154,64 euro na štvrté dieťa a 174,27 euro na piate a každé ďalšie dieťa. Nárok na prídavky na deti do 17 rokov majú všetky rodiny, rodinný príjem nie je testovaný.
Rodina s dvoma deťmi predškolského veku môže čerpať pri splnení zákonných podmienok mesačný príspevok až 174,38 euro mesačne na každé dieťa. Ďalej 244,18 euro mesačne, pokiaľ rodič (spravidla matka dieťaťa) nepracuje viac ako 22,5 hodiny týždenne alebo nie viac ako 60 % času na plný úväzok alebo 162,78 euro mesačne, keď rodič pracuje viac ako 22,5 hodiny týždenne a viac ako 60 % plného úväzku, ale nie viac ako z 80 % plného úväzku. Podpora skrátených úväzkov je veľmi pozitívna, 16 % všetkých žien pracuje na skrátený úväzok, u mamičiek s malými deťmi je toto percento veľmi vysoké.
Špeciálny príspevok pre rodičov chorého dieťaťa sa poskytuje od výšky príjmu rodiča, minimálne musí byť 24,02 euro denne. Príspevok môže byť vyplácaný na základe rozhodnutia lekára súčasne obom rodičom. Rodiny s malými deťmi môžu čerpať ešte ďalšie sociálne dávky v závislosti na konkrétnej životnej situácii, pomerne vysoké môžu byť dávky súvisiace s bývaním alebo príspevky v súvislosti starostlivosti o dieťa s dlhodobými zdravotnými problémami.
Vzdelávanie ako základ prosperity
Vzdelávanie je vo Fínsku považované za významný zdroj prosperity krajiny. Svedčia o tom vysoké investície a prostriedky vkladané do školstva i do vzdelávania dospelých. Preto už niekoľko desiatok rokov prebieha vzdelávacia reforma. Hlavným princípom vzdelávacej reformy je zaviesť spravodlivosť a rovnosť prístupu občanov k vzdelávaniu, ktoré majú vyrovnávať sociálne rozdiely existujúce medzi skupinami obyvateľov vo Fínsku. Celý školský systém, univerzity a polytechnické (vysoké) školy sa snažia dodržiavať tieto ciele. Úroveň vzdelávania vo Fínsku sa podstatne zvyšuje od roku 1960, kedy začala reforma vzdelávania. Vzrastá celková flexibilita a príležitosti pre individuálny výber.
Kvalitní učitelia: Kľúč k úspechu
Dobré školstvo samozrejme nemôže existovať bez dobrých učiteľov. A o učiteľov nemajú vo Fínsku núdzu. Jednou z výhod je získanie rovnakého uznávaného statusu, aký majú napríklad lekári alebo právnici. Zároveň však všetci učitelia musia mať vyštudovanú vysokú školu (aj tí v materských školách). Fínsko dokonca rieši opačný problém ako Slovensko - nádejných učiteľov je tam až príliš veľa. Napríklad v roku 2010 sa na 660 tréningových pozícií základných škôl hlásilo dohromady viac ako 6600 kandidátov. Vďaka tomuto prebytku väčšina učiteľov vo Fínsku počas štúdia patrila do prvej desiatky percent najlepších študentov.
Fínski učitelia trávia výučbou relatívne málo času, ich študenti napriek tomu dosahujú excelentné výsledky. Fínske deti z krajín OECD strávia týždenne riešením domácich úloh najmenej času - niečo menej ako tri hodiny. A okrem toho, že fínske deti nemajú domáce úlohy, nemusia sa ani stresovať písomkami a skúšaním. Okrem toho, že do škôl nastupujú až v siedmych rokoch, ďalších šesť rokov ich netestujú vôbec.
Rovnosť a inklúzia vo vzdelávaní
Na rozdiel od nášho školského systému, v ktorom existujú pomocné základné školy alebo aj „výberové“ gymnáziá, takáto segregácia v tom fínskom nie je. Všetci žiaci, od najnadanejších po tých s väčšími ťažkosťami, sa učia v rovnakých triedach. Takýto prístup pomáha motivovať slabších žiakov a vďaka špeciálnemu prístupu učiteľov nie sú zvýhodnení ani tí nadaní. Viac ako štyridsať percent študentov totiž vďačí určitému typu mimoriadnej pomoci. V konečnom dôsledku tak má Fínsko jedny z najmenších rozdielov medzi slabými a silnými žiakmi na svete.
Rovnosť znamená podporu každého, nezahadzujeme nikoho potenciál. Bez ohľadu na pohlavie, pozadie, sociálny status, všetci by mali mať rovnakú šancu čo najviac využiť svoje prednosti.
Neustále reformy pre lepšiu budúcnosť
Napriek tomu, že má Fínsko jeden z najlepších vzdelávacích systémov na svete, s jeho reformami neprestáva. Posledná veľká reforma prebehla ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa školstvo (aj to vysoké) otvorilo všetkým bezplatne, bez ohľadu na sociálne pozadie rodín. Súčasný systém výučby je stále postavený na základoch z okolia rokov 1900. Preto sa Fíni snažia školy reformovať a prispôsobiť požiadavkám dvadsiateho prvého storočia. Jedným z príkladov je, že sa vo veľkom začalo preferovať vyučovanie písania na počítači oproti tomu ručnému.
Zásadnou reformou, ktorá sa momentálne testuje na niektorých školách a jej plošné zavedenie je plánované na rok 2020, je zrušenie vyučovania predmetov. Namiesto matematiky, jazykov či chémie sa budú žiaci učiť takzvané témy. Napríklad kurzy o Európskej únii budú spájať výučbu jazykov s geografiou, ale aj politickými reáliami a históriou. Alebo napríklad téma „kaviarenský servis“ bude spájať matematiku, jazyky (kvôli zahraničným hosťom) spolu s rozvojom organizačných a komunikačných schopností.
Prečo fínske školy prekonávajú väčšinu ostatných v rozvinutom svete | 7.30
Bývanie a bezdomovectvo
V Európe je Fínsko jedinou krajinou, ktorá úspešne znižuje počet ľudí žijúcich bez domova. V roku 2023 žilo vo Fínsku 3 429 ľudí bez domova, čo je o 257 jednotlivcov menej ako minulý rok. Tento klesajúci trend je výsledkom politiky ukončovania bezdomovectva implementovanej od roku 2008 a programov na to určených. Celý systém je postavený na princípe Housing First (bývania predovšetkým), ktorý je založený na presvedčení, že bývanie je základným ľudským a sociálnym právom.
V modeli Housing First nie je bývanie odmenou, ktorú človek bez domova dostane, keď sa jeho život vráti na „správnu cestu“, teda keď si ho zaslúži. Aj keď by sme možno predpokladali inak, väčšina bývania je vo Fínsku v osobnom vlastníctve a sociálne bývanie tvorí 11 % z celkového bývania. V rámci prístupu Housing First platia nájomné ľudia sami (neplatia za nich organizácie/inštitúcie), pričom môžu požiadať o rozličné sociálne benefity vrátane príspevku na bývanie (môže dosahovať do 80 % z nákladov na bývanie).
Myšlienka ukončovania bezdomovectva bola na štátnej úrovni zmienená prvýkrát v roku 1987. V tom čase vo Fínsku evidovali viac ako 18-tisíc ľudí bez domova. Do roku 2008 vo Fínsku prevládal „stair-case model“ - model prestupného bývania. Politika bývania založená na princípe Housing First bola predstavená v roku 2007. Následne od roku 2008 začali vo Fínsku upúšťať od modelu prestupného bývania, zatvárať nocľahárne a útulky a budovať dostupné nájomné bývanie. Cieľom Národného programu na zníženie dlhodobého bezdomovectva bolo znížiť počet ľudí bez domova na polovicu vytvorením 1 250 miest na bývanie (podporovaných bytov, zariadení starostlivosti) a posilnením prevencie bezdomovectva.
Došlo k úprave štruktúry a systému sociálnych služieb pre ľudí bez domova tak, aby bol zameraný na klienta - s dôrazom na rovný prístup, komunitnú prácu či prácu so susedstvom. Zároveň začal štát finančne podporovať výstavbu nových nájomných bytov (samostatných bytových jednotiek, bytových domov s podporou). A v celom systéme sa stal dôležitým dôraz na prevenciu straty bývania (poradenské služby). Centrum pre financovanie a rozvoj bývania vo Fínsku (ARA) poskytuje dotácie, granty a záruky v oblasti bývania a výstavby. Aj po zmene systému existuje niekoľko útulkov - ako prvá pomoc, ak sa ľudia dostanú do bytovej krízy - ale ubytovanie v dočasnom bývaní je vnímané ako krátkodobé riešenie.
V roku 2008 bolo napríklad v Helsinkách ešte 600 lôžok v rozličných útulkoch, v roku 2016 už fungovalo len 52 miest na spanie pre krízové situácie. Nájomné bývanie pre ľudí bez domova, resp. ľudí ohrozených bezdomovectvom sa v rámci Housing First prístupu vo Fínsku poskytuje buď v samostatných bytoch roztrúsených v rozličných častiach miest (scattered flats) alebo v bytových domoch s prítomnou sociálnou službou (housing units).
Financovanie sociálneho systému
Školstvo je financované hlavne z verejných zdrojov. V rokoch 1995 - 1999 prispievalo Fínsko na vzdelávanie od 6,3 do 5,8 percenta z hrubého domáceho produktu. Fínsko si uvedomuje, že toto všetko nie je zadarmo. Daňová zaťaženosť krajiny, ktorá ako jediná zo škandinávskych krajín je súčasne členom EÚ aj EMÚ, patrí medzi najvyššie na svete. V r. 2002 dosiahla 45,2 % HDP. Najväčším daňovým bremenom sú pritom zaťažené príjmy fyzických osôb.
Pracovné podmienky a sociálne dávky
Lidé žijúci vo Fínsku majú nárok na sociálne dávky poskytované KELA. Oddelenie určuje trvalé bydlisko.
Zamestnanie a pracovné zmluvy
Trvalý pracovný pomer môžete vo Fínsku uzatvoriť, ak máte viac ako 15 rokov a ukončené povinné vzdelanie. Krátkodobú brigádu môžu počas školských prázdnin alebo so súhlasom opatrovníka vykonávať aj mladí ľudia, ktorí v tom istom kalendárnom roku dovŕšia 14 rokov. Väčšina pracovných pomerov je trvalá, aj keď čoraz bežnejšie sú zmluvy na dobu určitú. Práca na čiastočný úväzok vo Fínsku nie je taká bežná ako inde v Európe. Vďaka rodičovskej dovolenke a systému dennej starostlivosti sa ženy aktívne zapájajú do pracovného života a bežne pracujú na plný úväzok.
Pri nástupe do pracovného pomeru vo Fínsku podpisuje zamestnanec so zamestnávateľom pracovnú zmluvu. V zmluve sa zamestnanec zaväzuje vykonávať určitú prácu pre zamestnávateľa za stanovenú mzdu a iné výhody. Podľa zákona o pracovnej zmluve možno pracovnú zmluvu uzavrieť ústnou, písomnou alebo elektronickou formou. Avšak odporúča sa pracovný pomer uzavrieť písomne. Dokonca, ak pracovný pomer nebol uzatvorený písomne, zamestnávateľ je povinný dať zamestnancovi podmienky práce písomne. Kolektívne zmluvy vyjednané odbormi a zamestnávateľskými zväzmi zohrávajú dôležitú úlohu pri definovaní minimálnych podmienok pre zamestnancov a týkajú sa takmer všetkých zamestnancov. Kolektívne zmluvy obsahujú okrem iného ustanovenia týkajúce sa miezd, pracovného času a ročnej dovolenky. Dôkladne si skontrolujte podmienky v pracovnej zmluve.
Samostatná zárobková činnosť
Občania EÚ môžu vo Fínsku vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť za rovnakých podmienok ako občania Fínska. Zákon o podnikaní obsahuje podrobné ustanovenia - predpisy týkajúce sa napríklad licencií a školení v rôznych odvetviach. Prisťahovalci by sa mali uistiť, že plne rozumejú požiadavkám na licencie a ostatným faktorom súvisiacim so začatím podnikania ešte predtým ako si založia firmu alebo začnú podnikať.
Každý, kto chce začať vo Fínsku podnikať, musí zapísať svoju spoločnosť do obchodného registra na Národnom patentovom a registračnom úrade. Úrady “TE Offices” poskytujú poradenstvo v oblasti školení pre ľudí, ktorí chcú začať podnikať, a tiež udeľujú granty na začatie podnikania. Start-up grant je forma podpory pre podnikateľov, ktorí začínajú podnikať.
Výzvy a budúcnosť fínskeho sociálneho systému
Napriek mnohým úspechom čelí fínsky sociálny systém aj niekoľkým výzvam:
- Starnutie populácie: Starnutie populácie zvyšuje tlak na sociálne služby a dôchodkový systém.
- Nezamestnanosť: Aj keď miera nezamestnanosti klesá, stále predstavuje problém, najmä medzi mladými ľuďmi a imigrantmi.
- Globálna konkurencia: Fínsko musí neustále zvyšovať svoju konkurencieschopnosť, aby si udržalo vysokú úroveň sociálneho zabezpečenia.
- Potreba reforiem: Vláda neustále hľadá spôsoby, ako zlepšiť efektívnosť a udržateľnosť sociálneho systému.
Blížiace sa rozšírenie EÚ o ďalšie štáty, ktoré majú nižšie dane a ceny, či odlev vysokoškolsky vzdelaných mladých Fínov, ktorý sa v priebehu posledných troch rokov zdvojnásobil, alebo zdravotných sestier do Nórska, nemusí byť dobrou veštbou. Predmetom serióznych úvah začínajú byť aj premrštené ceny osobných automobilov a alkoholu, vrátane ich vysokej DPH.
Navrhované reformy pracovného trhu
Vo Fínsku sa vo štvrtok začína štrajk zvolaný odbormi proti vládou navrhovaným reformám pracovného trhu, ktoré zahŕňajú aj zníženie sociálnych dávok. Na akcii sa očakáva účasť približne 300-tisíc ľudí. Konzervatívna koaličná vláda premiéra Petteriho Orpa po novom navrhuje, že Fínsko potrebuje „model trhu práce orientovaný na vývoz“ s cieľom „zvýšiť dlhodobú konkurencieschopnosť“ krajiny. Tieto návrhy vyvolali ostrú kritiku zo strany odborov, ktoré prisľúbili paralyzovať krajinu a prinútiť tak vládu, aby svoje plány stiahla.
Jednotný sociálny príjem?
V súčasnej dobe pověřená skupina odborníkov pracuje vo Fínsku na zjednodušení systému, jedným z pracovných návrhov je aj zavedenie tzv. základného mesačného príjmu pre všetkých občanov. Výskumu sa účastnia odborníci z celej rady organizácií a univerzít pod vedením KELA (instituce sociálneho poistenia vo Fínsku). Cílem projektu je zjednodušenie existujúceho sociálneho modelu, zvýšenie motivácie ľudí k práci, zníženie povinné administratívy a zefektivnění rozsiahleho systému štátnych dávok. Predbežná štúdia pracuje so zavedením univerzálneho základného príjmu, počíta sa s čiastkou okolo 1 000 euro mesačne. Jedná sa zatiaľ iba o návrhy, najskôr by mohli byť výsledky pracovnej skupiny byť začlenené do príslušnej legislatívy podľa existujúceho harmonogramu v roku 2017. Či k zmene sociálneho systému dôjde a v akom rozsahu, to bude závisieť od finančného vyhodnotenia celej štúdie a aktuálnej politickej situácii. Prípadné zjednodušenie sociálneho modelu vo Fínsku by mohlo byť inšpiratívne aj pre ďalšie vyspelé európske krajiny. Jednoduchý a funkčný štátny sociálny systém pri zachovaní finančnej udržateľnosti v rámci ekonomických možností krajiny by bol prínosný nielen pre štátnu pokladnicu všetkých európskych krajín, ale v konečnom dôsledku aj pre občanov, lebo by sa znížilo riziko zneužívania sociálnych dávok.