V kontexte ľudskej histórie sa chudoba prejavuje ako základný spoločenský fenomén s hlbokými historickými koreňmi, zasahujúci nielen jednotlivcov, ale aj širšie spoločenské štruktúry. Chudoba v priebehu civilizačného vývoja prešla výraznou evolúciou, od mystických výkladov v raných náboženských a filozofických textoch, až po súčasnú multidimenzionálnu koncepciu, ktorá zohľadňuje komplexné sociálne, ekonomické a kultúrne faktory. Ľudskú históriu by sme s troškou nadsádzky mohli nazvať aj históriou chudoby. V celých dejinách chudoba ako sociálny jav sprevádzala jedincov, alebo aj celé veľké sociálne skupiny.
Historický výskum a analýza ukazujú, že pôvodné chápanie chudoby často zahŕňalo náboženský alebo metafyzický rozmer, kde bol tento stav vnímaný ako súčasť božieho plánu, alebo morálnej výzvy. Vnímanie chudoby sa prirodzene v tomto procese postupne menilo. Od chápania chudoby T. Akvinským, ako stavu daného bohom, ktorý je na svete preto, aby bohatí mali príležitosť konať skutky milosrdenstva a kajúcnosti, cez Vivesom vypracovaný systém komunitnej starostlivosti o chudobných prostredníctvom práce, či Malathusovo odmietanie všetkých opatrení na podporu chudoby, až po rôzne koncepcie štátnej sociálnej politiky realizované v 20. storočí.
V 16. storočí Juan Luis Vives definoval koncept komunitnej starostlivosti, kde spoločnosť mala zodpovednosť za starostlivosť o chudobných prostredníctvom organizovaných foriem pomoci a solidarity. V modernej ére, dôsledkom priemyselnej revolúcie a vzniku kapitalistického hospodárstva, sa chudoba stala témou intenzívneho diskurzu. Ekonomické teórie, ako Malthusova teória, upozornili na rastúci rozdiel medzi rastom populácie a dostupnými zdrojmi, čo viedlo k presvedčeniu, že podpora chudoby by mohla viesť k dlhodobejším sociálnym problémom.
S nástupom 20. storočia sa zintenzívnila snaha o štátne intervencie do oblasti sociálnej politiky s cieľom riešiť problém chudoby. V súčasnosti je chudoba chápaná ako komplexný sociálny jav, ktorý zahŕňa nielen nedostatok materiálnych prostriedkov, ale aj sociálne vylúčenie, nedostatok prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, a obmedzené možnosti zamestnania. Tento multidimenzionálny prístup k chudobe podporuje systematické a interdisciplinárne riešenia, ktoré zahŕňajú nielen finančné pomocné programy, ale aj sociálne politiky zamerané na vzdelávanie, zamestnanosť a inklúziu.
Pojmy a definície chudoby v rôznych kontextoch sa môžu líšiť, a preto je dôležité poznamenať, že neexistuje jedna správna alebo vedecká definícia chudoby. Rôzne kultúry, spoločenské skupiny a organizácie môžu mať odlišné pohľady na to, čo znamená byť chudobným. Napriek zmenám, ktorými obsah tohto pojmu v minulosti prešiel, jedno zostáva stabilné - chudoba je chápaná ako stav, v ktorom jedincovi chýbajú prostriedky na realizáciu vlastných potrieb. Jej chápanie (a následne aj spôsoby a formy pomoci) ako sme už naznačili, je závislé od konkrétnych sociálno-ekonomicko - politických podmienok danej krajiny, preto keď hovoríme o chudobe často zdôrazňujeme relatívnosť obsahu tohto pojmu.
Ak chceme hovoriť o chudobe, mali by sme si presne vymedziť, čo budem chápať pod týmto pojmom. Je dobré si uvedomiť, že tento pojem sa obsahovo líši aj podľa toho, či k nemu pristupujeme z pozícií objektívnych koncepcií chudoby, ktoré sa usilujú o stanovenie všeobecne platných a merateľných kritérií chudoby (prevažná väčšina ... chudoby je potom odvodzovaná od príjmov a výdavkov na spotrebu domácnosti), alebo od subjektívnych koncepcií chudoby, ktoré sa opierajú o presvedčenie, že jedinec sám najlepšie dokáže posúdiť vlastné potreby, pričom medzi akceptované potreby boli zaradené okrem základných biologických potrieb tiež potreba ochrany zdravia, bývanie, práca, vzdelanie, kultúrno-rekreačné aktivity ap., čím sa obsahovo zmenil pojem chudoba v porovnaní s chápaním tohto pojmu ešte napr. začiatkom 20. storočia.
Okrem toho je aj meranie chudoby komplexným procesom. Existuje niekoľko metód a ukazovateľov, ktoré sa používajú na hodnotenie rozsahu a závažnosti chudoby v danej spoločnosti. Tieto metódy zahŕňajú meranie príjmu, spotreby, životných podmienok, prístupu k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, ako aj sociálneho a kultúrneho kapitálu. Preto je dôležité uznať, že identifikácia a popis chudobných a chudobou ohrozených skupín je dynamický proces, ktorý sa mení v čase a v rôznych kontextoch.
Definície a meranie chudoby
V roku 1984 Rada Európskeho spoločenstva definovala chudobu nasledovne: Chudobní sú tí ľudia, domácnosti a skupiny osôb, ktorí disponujú tak malým objemom materiálnych, kultúrnych a sociálnych prostriedkov, že sú vylúčení zo spôsobu života, ktorý je v členskej krajine, v ktorej žijú, prijateľný ako minimálny. Zároveň bola stanovená hranica chudoby ako polovica priemerného príjmu danej krajiny.
Sociálne minimum je stav, keď príjem umožňuje, aby si jedinec (rodina) mohol z neho pokryť všetky svoje bežné potreby, v rámci nákladov na regeneráciu pracovnej sily, či udržanie potrebnej pracovnej kvalifikácie. Sociálne minimum sa zvykne vymedzovať ako 75% z priemerného platu daného národného hospodárstva.
Existenčné minimum je stav, keď príjem umožňuje, aby si jedinec (rodina) mohol z neho pokryť všetky svoje základné potreby. Existenčné minimum je vlastne oficiálna hranica chudoby, čiže už spomínaných 50% priemerného príjmu danej krajiny.
Bieda je situácia, ktorá nedovoľuje jednotlivcovi, domácnosti alebo celej sociálnej vrstve uspokojovať svoje potreby, ktoré sú v danej spoločnosti akceptované ako základné ľudské potreby. Pojem bieda používame na označenie extrémnejších foriem chudoby, pričom tento pojem obsahuje celú škálu rozdielnych sociálnych situácií: a./ situáciu, pre ktorú je charakteristická bezprostredná hrozba smrti hladom, b./ zvýšené riziko ohrozenia určitými chorobami (TBC, syfilis…), c./ neschopnosť participovať na službách a zdrojoch bežne dostupných v spoločnosti ap.
V podmienkach SR sa používa terminologické spojenie hmotná núdza, ktorou sa v zmysle zákona 195/1998 o sociálnej pomoci označuje stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum stanovené osobitným predpisom, podotýkame, že ide o životné minimum pre účely poskytovania dávok sociálnej pomoci, t.j., že je nižšie ako životné minimum stanovené pre pracujúceho občana. V dôsledku tohto dvojakého životného minima sa prevažná väčšina klientov poberajúcich dávku sociálnej pomoci v dôsledku hmotnej núdze ocitá v reálnej chudobe.
Inštitúcie, ktoré sa zaoberajú meraním a analýzou chudoby, využívajú rôzne metódy na skúmanie tohto sociálneho fenoménu. Tieto metódy sa opierajú o rôzne definície chudoby a vymedzenia jej hraníc. Spoločným znakom týchto meraní je chápanie chudoby ako stavu nedostatku materiálnych, sociálnych alebo kultúrnych zdrojov, ktorý človeka vylučuje z minimálne akceptovaného spôsobu života. Hoci materiálne (peňažné) zdroje nie sú jedinou dimenziou chudoby, sú najčastejšie používané pri meraní chudoby v dôsledku ich dostupnosti a relatívnej hodnovernosti údajov.
Vo väčšine vyspelých krajín je hranica chudoby vymedzená ako určitá úroveň peňažného príjmu, napríklad 50% priemerného príjmu (alebo mediánu, t.j. strednej hodnoty) na domácnosť v danej krajine. Na Slovensku sa životné minimum využíva ako hranica príjmu, pod ktorou vzniká stav hmotnej núdze, ktorý možno považovať za ekvivalent chudoby na Slovensku. Tieto definície a hranice chudoby poskytujú rámec pre meranie a analýzu tohto závažného sociálneho javu a umožňujú identifikovať jednotlivé skupiny ľudí postihnutých chudobou a navrhovať opatrenia na jej zmiernenie.
Príčiny a dôsledky chudoby
V súčasnosti je nezamestnanosť, a to najmä dlhodobá, považovaná za jeden z najvýznamnejších indikátorov chudoby. Dlhodobá nezamestnanosť často spôsobuje nedostatok finančných prostriedkov a vedie k sociálnej izolácii. Tento stav môže mať za následok úpadok morálnych hodnôt a vážne problémy v rodine, ako aj zvýšené riziko výskytu násilia, kriminality, alkoholizmu a ďalších negatívnych javov. Strata domova a následná strata sociálnych väzieb na väčšinové spoločenstvo odsúva týchto postihnutých jedincov na okraj spoločnosti. Dlhodobá nezamestnanosť má preto nielen ekonomické dôsledky, ale aj značný sociálny a psychologický vplyv na jednotlivcov a ich rodiny. Je dôležité, aby spoločnosť venovala primeranú pozornosť problému dlhodobej nezamestnanosti a aktívne pracovala na jej riešení.
Chudoba rodín so sebou prináša ohrozenie viacerých ľudských práv. Týka sa nedostatočnej výživy, obmedzenia prístupu ku vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, neschopnosti začleniť sa do školského kolektívu, ako aj absencie kultúrneho života. Pri sociálnej exklúzii dochádza k vylúčeniu zo spoločnosti v rovine obmedzenia prístupu jednotlivca či skupiny k možnostiam a zdrojom a tiež inštitúciám bežne dostupným členom spoločnosti. Medzi príčiny sociálnej exklúzie patrí chudoba, nízky príjem, diskriminácia, nízka miera vzdelanosti, zdevastované životné prostredie a etnická príslušnosť.
Prevažná väčšina jedincov, ktorí sa ocitli z rôznych dôvodov bez práce, čo je reálnym predpokladom pre ich ohrozenie chudobou, si ako najprijateľnejšie riešenie predstavuje priamu finančnú dávku zo štátnych zdrojov, ktorá je v súčasnosti v prvom období vyplácaná prostredníctvom úradov práce ako podpora v nezamestnanosti. Neskôr, v prípade, že jedinec je neúspešný pri riešení svojej situácie, prechádza na dávku sociálnej pomoci.
Generačná chudoba
Generačná chudoba je komplexný problém, ktorý sa prenáša z jednej generácie na druhú. Je výsledkom interakcie viacerých faktorov, vrátane nedostatku vzdelania a zručností, nedostatočných ekonomických príležitostí a rodinných a sociálnych faktorov.
Nedostatok vzdelania a zručností: Ľudia vyrastajúci v chudobných podmienkach majú často obmedzený prístup ku kvalitnému vzdelaniu. Rodiny nemajú dostatok finančných prostriedkov na doučovanie, technológie alebo školské potreby. V znevýhodnených regiónoch dochádza ku koncentrácii znevýhodnení, ako je nízka občianska vybavenosť a nedostatočná zdravotná starostlivosť. Deti z rodín s nižšími príjmami majú nižšiu šancu na úspešné dokončenie strednej školy.
Nedostatok ekonomických príležitostí: Chudobné komunity trpia nižšou dostupnosťou pracovných miest. Aj keď sa jednotlivci snažia zlepšiť svoju finančnú situáciu, nemajú dostatok možností na získanie dobre platených zamestnaní. V Európskej únii žije značné percento detí v domácnostiach s nízkymi príjmami.
Rodinné a sociálne faktory: Rodičia v chudobných rodinách sa často musia sústrediť na prežitie, čo znamená, že nemajú čas ani prostriedky na podporu detí v ich vzdelávacích a kariérnych cieľoch. Existuje množstvo príkladov, ako sa cyklus generačnej chudoby prenáša z jednej generácie na druhú. V mnohých regiónoch Slovenska žijú rodiny v dlhodobej chudobe, kde sa deti rodia do podmienok, ktoré im neumožňujú plne rozvinúť ich potenciál. Podobne v USA sa hovorí o "poverty trap" (pasci chudoby), kde deti vyrastajúce v chudobe majú obmedzený prístup ku kvalitnému vzdelaniu a čelia náročným životným podmienkam.
Sociálny rozvoj chudobných na Slovensku
Chudoba na Slovensku zostáva vážnym a pretrvávajúcim problémom, ktorý sa v posledných rokoch ešte viac prehĺbil v dôsledku ekonomických otrasov, rastúcich cien a prehlbujúcich sa regionálnych rozdielov. Nejde len o nedostatok príjmov, ale o celý reťazec obmedzení - od ťažkého prístupu k vzdelaniu a bývaniu až po nepostačujúcu zdravotnú starostlivosť a nedostatok dôstojných pracovných miest. Správa o chudobe na Slovensku, ktorú publikuje KOZ SR pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti chudobe, potvrdzuje, že chudoba nie je výsledkom individuálneho zlyhania, ale dôsledkom systémových nerovností, diskriminácie a dlhodobo neúčinných verejných politík.
Najviac ohrozené zostávajú rodiny s viacerými deťmi, osamelí rodičia, seniori s nízkymi dôchodkami, obyvatelia vylúčených komunít a ľudia žijúci v regiónoch s nízkou zamestnanosťou - predovšetkým na severe, juhu a východe Slovenska. Kým Bratislava a väčšie mestá zaznamenávajú nižšiu mieru chudoby, pohraničné a vidiecke okresy čelia dlhodobej sociálnej a infraštruktúrnej nerovnováhe.
K systémovým príčinám chudoby na Slovensku patrí nízka kvalita pracovných miest a pretrvávajúce nízke mzdy, nedostatočne adresná sociálna pomoc, nerovný prístup ku kvalitnému vzdelaniu a pretrvávajúca diskriminácia, vrátane rómskych komunít. Počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením na Slovensku v roku 2024 medziročne stúpol na 980-tisíc osôb, čo predstavuje 18,3 % z celkového počtu obyvateľov SR. Situácia sa zhoršuje už od roku 2020 - najskôr v dôsledku pandémie COVID-19 a následne vplyvom prudkého rastu cien energií a potravín. Momentálne sú najväčšou hrozbou negatívne dopady konsolidácie verejných financií na obyvateľstvo. Pod hranicou príjmovej chudoby žilo v roku 2024 až 778-tisíc ľudí, pričom národná hranica chudoby bola stanovená na 6 103 € ročne (509 € mesačne) pre jednočlennú domácnosť.
Rodiny žijúce v chudobe totiž často čelia stigmatizácii a predsudkom aj tam, kde by mali nachádzať pomoc - v školách, na úradoch či v zdravotníckych zariadeniach. Slobodné matky, nízkopríjmové domácnosti a ľudia z marginalizovaných prostredí sú neraz vystavení nedôvere a administratívnym bariéram, ktoré ich situáciu ešte zhoršujú.
Soci 1160: Čo je to sociálny problém
Prekonávanie chudoby a sociálny rozvoj
Znižovanie chudoby si vyžaduje viac než jednorazové zásahy. Potrebné je spravodlivejšie prerozdelenie zdrojov - vrátane vyššieho zdanenia najbohatších a efektívnejšej podpory pre tých, ktorí sú najviac ohrození. Slovensko potrebuje silný a funkčný sociálny systém, ktorý poskytne reálnu oporu, nielen krátkodobé dávky. Dôstojná práca pre všetkých - vrátane podpory rekvalifikácií, lokálneho podnikania a férových miezd - musí byť základom sociálnej stability. Rovnako dôležité sú cielené investície do zaostalých regiónov, ktoré posilnia infraštruktúru, dostupnosť služieb a bývanie.
„Chudoba nie je len o nedostatku peňazí, ale o nedostatku spravodlivosti, rešpektu a šancí. Kým ľudia pracujú, ale napriek tomu nedokážu z platu dôstojne žiť, je to zlyhanie systému, nie jednotlivca. Slovensko potrebuje sociálny štát, ktorý stojí pri ľuďoch - nie proti nim,“ zdôraznila Monika Uhlerová, prezidentka KOZ SR v súvislosti s Medzinárodným dňom boja proti chudobe, ktorý sa tematicky tento rok zameriava na potrebu zásadnej zmeny v prístupe inštitúcií.
Pre prekonávanie chudoby sú dôležité rôzne zdroje: finančné zdroje (príjem, úspory a majetok), emocionálne zdroje (vytrvalosť, húževnatosť a uskutočňovanie volieb), mentálne zdroje (duševné vlohy a nadobudnuté schopnosti), duchovné zdroje (vnímanie seba samého a svojej hodnoty), podporné systémy (rodina a priatelia), vzťahy a životné vzory (kontakt s vhodnými dospelými), znalosť nepísaných pravidiel (typické zásady jednotlivých spoločenských vrstiev) a techniky prekonávania ťažkostí (schopnosť vnútornej reči a premýšľania o veciach).
Pre zlyhávajúce rodiny by mala v štáte fungovať záchranná sociálna sieť, ktorú tvorí legislatíva garantujúca všetkým občanom minimálnu úroveň pomoci v núdzových situáciách. S týmto súvisia pojmy hmotná núdza a životné minimum. Neúplné rodiny patria do kategórie rodín, ktoré sú najviac ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením. Veľký podiel chudobných rodín tvoria osamelé matky s maloletými deťmi. Chudoba sa dotýka aj seniorov, ktorí sú odkázaní na dôchodok.
Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (ICSW) je jednou z najstarších mimovládnych organizácií zameraných na podporu sociálneho rozvoja, sociálnej spravodlivosti a sociálnej prosperity vo svete. ICSW je úzko prepojená so sociálnou prácou, sociálnou praxou a snaží sa zlepšiť ľudské podmienky a život ľudí vo vzťahu ku sociálno-ekonomickým neistotám. Hlavné ciele činnosti ICSW sú: podporovať všetky formy sociálneho a ekonomického rozvoja zamerané na zníženie chudoby, usilovať o uznanie a realizáciu základných práv, posilňovať rovnosť príležitostí, podporovať politiky a programy, ktoré vytvárajú rovnováhu medzi sociálnymi a hospodárskymi cieľmi.
tags: #socialny #rozvoj #chudobnych