Sociálny román: Definícia, charakteristika a významní predstavitelia

Sociálny román je literárny žáner, ktorý sa zameriava na zobrazenie spoločnosti, myslenia a konania postáv v kontexte ich sociálnych skupín. Autori sociálnych románov dospeli k ustálenému typu literárnej postavy, ktorá sa označuje ako sociálny typ. Tento článok sa zameriava na charakteristiku a znaky sociálneho románu, pričom sa dotýka aj jeho vývoja a významných predstaviteľov v slovenskej a svetovej literatúre.

Sociálny typ postavy

Sociálny typ je literárna postava, ktorá stelesňuje výrazné znaky niektorej časti národného spoločenstva. Tieto znaky sa stávajú živým symbolom daného obyvateľstva. Postava sociálneho typu je nositeľom typických vlastností svojej sociálnej vrstvy. Napríklad, postavy z nižších vrstiev sú často zobrazované ako tvrdé, čestné, ale zároveň trpezlivo znášajúce poníženie od pánov, pretože si uvedomujú svoje sociálne postavenie.

Sociálne rozdiely medzi postavami boli výrazne zvýraznené v socialistickom realizme, kde bol robotník takmer vždy zobrazovaný ako kladná postava, zatiaľ čo bohatší gazda alebo fabrikant bol vykresľovaný ako záškodník a vykorisťovateľ.

Charakteristické črty sociálneho románu

Sociálny román sa vyznačuje niekoľkými charakteristickými črtami:

• Zobrazenie spoločnosti: Sociálny román sa zameriava na zobrazenie spoločnosti ako celku, pričom poukazuje na jej štruktúru, sociálne vrstvy, vzťahy medzi nimi a problémy, ktoré v nej existujú.
• Sociálny kontext: Konanie postáv je úzko spojené s ich sociálnym prostredím a spoločenskými okolnosťami. Ich myslenie a rozhodnutia sú ovplyvnené sociálnymi skupinami, vplyvom vojny, biedy a podobne.
• Sociálny typ: Postavy v sociálnom románe často predstavujú sociálny typ, ktorý stelesňuje typické vlastnosti určitej sociálnej skupiny alebo vrstvy.
• Kritika spoločnosti: Sociálne romány často kritizujú spoločenské nespravodlivosti, nerovnosti a problémy, pričom sa snažia poukázať na ich príčiny a dôsledky.
• Realistické zobrazenie: Sociálny román sa snaží o realistické zobrazenie skutočnosti, pričom sa vyhýba idealizácii a zameriava sa na objektívne zobrazenie každodenného života človeka a spoločnosti.

Vývoj sociálneho románu a vplyv filozofie

Sociálny román sa vyvinul v 19. storočí ako reakcia na spoločenské zmeny spôsobené priemyselnou revolúciou a rozvojom kapitalizmu. Rozvoj priemyslu a prírodných vied v 19. storočí našiel ohlas vo filozofii pozitivizmu, ktorého zakladateľom bol August Comte. Pozitivizmus považuje za skutočné to, čo je možné zachytiť zmyslami, pochopiť rozumom a overiť si praxou. Pozitivizmus mal veľký vplyv na umenie a literatúru, pričom spisovatelia sa snažili objektívne zobraziť ľudské vzťahy a verne vystihnúť skutočnosť.

Naturalizmus, filozofický a umelecký smer, ktorý vznikol v druhej polovici 19. storočia, vychádza z filozofie pozitivizmu. Naturalisti zdôrazňovali objektívne poznanie skutočnosti a za skutočnosti pokladali len to, čo sa dalo zmyslami overiť, skúsenosťami a experimentami dokázať.

Sociálny vs. Psychologický román

Sociálny román sa zameriava na vplyvy spoločenských okolností na myslenie a konanie postáv. Postavy sú teda ovplyvňované spoločenskou situáciou a tým, čo sa momentálne deje vo svete, ako sú sociálne skupiny, vplyv vojny, biedy a podobne.

Na druhej strane, psychologický román sa sústreďuje na vnútorný svet postáv bez výraznejšieho zreteľa na spoločenské udalosti okolo nich. Pre psychologický román je príznačné, že postavy sú silno citovo prežívajúce, trápia sa vo svojom vnútri, riešia dilemy, silno sa zamýšľajú a sú plné rozporov.

Významní predstavitelia a diela

V slovenskej a svetovej literatúre existuje mnoho príkladov sociálnych románov, ktoré zobrazujú rôzne aspekty spoločnosti a sociálnych problémov.

Slovenská literatúra

• Martin Kukučín (1860-1928): Významný predstaviteľ slovenského realizmu. Narodil sa v rodine slobodných sedliakov. Študoval medicínu v Prahe, kde sa zoznámil s darwinizmom, tolstojizmom a ruskou realistickou literatúrou. Jeho román Dom v stráni zobrazuje rozpor medzi težármi (statkármi, zemianstvom) a sedliakmi. Mate Berac je klasický sedliak, silno pripútaný k pôde. Je presvedčený, že medzi ľuďmi sa nedajú zotrieť spoločenské rozdiely, a tvrdí: „Nie sme rovnakí, ani nebudeme. Boh dal, že sú mocní, ktorí rozkazujú a sú nízki, ktorí poslúchajú." Príbeh tiež zahŕňa vzplanutie lásky medzi Nikom a Katicou, Katino úsilie vymaniť sa z vlastného sociálneho prostredia a Nikovu snahu priblížiť sa sedliactvu, ako aj Nikov rozchod s Katicou a smrť Mateho Beraca, ktorá tvorí symbolický epilóg. Časové rozpätie deja sa zhoduje so striedaním ročných období.
• Jozef Cíger Hronský: Jeho dielo Jozef Mak je psychologický román so znakmi sociálneho románu. Zobrazuje zápas človeka, „človeka - milióna“, ktorý prežije všetko navzdory osudu. Jozef Mak je symbolom obyčajného človeka, ktorý trpí a pasívne prijíma svoj osud. Maruša, symbol chalupy a lásky, je najpremenlivejšia postava, postupujúca od lásky k nenávisti. Jula, symbol inovaťe, je skromná žena s pokorou. Jozefa a Julu spája vzdor osudu a neschopnosť komunikovať spolu.
• Milo Urban: Jeho román Živý bič je sociálno-expresionistický román, ktorý zobrazuje vzburu dedinského ľudu proti vojne a vrchnosti.
• Peter Jilemnický: V románe Chlieb reaguje na pálčivé spoločenské a sociálne problémy poprevratového dedinského života. Jeho román Pisár Gráč je experimentálnym dielom, ktoré kombinuje expresionizmus, existencializmus a impresionizmus.
• František Hečko: Jeho románová kronika Červené víno zachytáva život na slovenskej dedine v období prvej svetovej vojny a medzivojnovom období.

Svetová literatúra

• Honoré de Balzac (1799-1850): Významný francúzsky realista. Pochádzal z dedinskej rodiny. Balzac vytvoril cyklus asi sto románov, známy ako Ľudská komédia, ktorý zobrazuje život Francúzska v období ponapoleonskom až do polovice 19. storočia. Dielo je prierezom spoločnosti od najnižších vrstiev po najvyššie. Román Otec Goriot sa odohráva v penzióne pani Vauquerovej, ktorý je symbolom sociálneho rozvrstvenia spoločnosti. Osudy postáv sa odohrávajú v penzióne vdovy Vauguerovej. Otec Goriot zomiera za prítomnosti cudzích ľudí a je pochovaný na trovy študentov, zatiaľ čo dcéry na pohreb pošlú koč so služobníctvom. Na smrteľnej posteli otec Goriot povie: „Človek musí umierať, aby spoznal, čo sú deti."
• Émile Zola (1840-1902): Ústredná postava európskeho naturalizmu a tvorca moderného sociálneho románu. Jeho ambícia „preložiť spoločnosť do románu“ stála na experimentálnej metóde, empirickom zbieraní materiálu, na teórii determinizmu prostredníctvom dedivosti (hereditas) a prostredia (milieu), a na bezprecedentnom cyklickom projekte Les Rougon-Macquart. Zola pritom prepojil estetiku s vedou: román mal byť „laboratóriom“, v ktorom sa skúša pôsobenie sociálnych a biologických činiteľov na ľudskú vôľu. Román Nana zrkadlí spoločnosť, ktorá komodifikuje túžbu.
• Charles Dickens: Jeden z najvýznamnejších anglických realistických spisovateľov. Pochádzal z chudobnej mnohodetnej rodiny. Jeho sociálny román Oliver Twist je obžalobou anglickej zaostalosti v sociálnych otázkach. Dickens sa vo svojich dielach venoval problematike výchovy detí. Oliver Twist je sirota, žijúca medzi spodinou, v sirotinci, ale aj medzi dobrými ľuďmi.
• Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Jeho romány ako Zločin a trest a Bratia Karamazovci sa zaoberajú psychologickými a morálnymi dôsledkami sociálnych problémov a nespravodlivosti. V románe Zločin a trest mladý študent Raskoľnikov zavraždí úžerníčku, no trápi ho výčitky svedomia. Román Idiot zobrazuje knieža Myškina, ktorý sa nevie zmieriť s pokryteckou morálkou v spoločenských salónoch.

tags: #socialny #roman #definicia